Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240296
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5112240296.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. Š., bývajúcej vo M. XXX, zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, IČO: 47
232 072, v mene ktorej koná JUDr. Dušan Chlapík, konateľ a advokát, proti žalovanej Z. P., bývajúcej v F.
N. M., E. XX/XX, zastúpenej JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača
21, o vrátenie daru, vedený na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 27C/361/2012, o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. septembra 2017 sp. zn. 9Co/103/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou osobne podanou na súde 16. novembra 2012 sa žalobkyňa domáhala vydania nehnuteľností

v katastrálnom území M., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, bližšie označených v žalobe, ktoré
darovala žalovanej zmluvou zo 6. apríla 1992. Ako rozhodujúce skutočnosti uviedla, že žalovaná i jej
manžel sa k nej správajú hrubo a neúctivo a žalovaná napriek výzvam riadne a včas neplní svoje
povinnosti z darovacej zmluvy poskytnúť darcom (darcom bol aj zosnulý manžel žalobkyne, poznámka
dovolacieho súdu) potrebnú pomoc v chorobe a starobe.

2. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. marca 2016 č. k.
27C/361/2012-250 žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Žalobu zamietol majúc za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že žalovaná sa k nej správala spôsobom, ktorý napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých
mravov ako predpokladu vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. septembra 2017 sp. zn. 9Co/103/2017
potvrdil odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. V celom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zmenil

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť vydať
žalobkyni darované nehnuteľnosti do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzuje z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako
„CSP“), pretože odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/218/2010 a sp.zn. 2Cdo/108/2017.

Podľa žalobkyne „otázku hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej je v danom prípade
potrebné posudzovať v kontexte a súvislostiach s uzavretím darovacej zmluvy ...“. Odporuje záveromodvolacieho súdu, že nesplnenie povinnosti obdarovaného z vecného bremena nie je dôvodom vrátenie
daru. Tvrdí, že odvolací súd nesprávne hodnotil vykonané dôkazy. V dovolaní potom zhrnula podľa
nej dôležité skutkové zistenia nasvedčujúce tomu, že žalovaná sa k nej správala spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy.

5. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť, prípadne dovolanie zamietnuť, pretože nie je
dôvodné.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov:

7.Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia,čisúaleboniesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžeuskutočniťdovolaciekonanie,patrí

do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 3Cdo/42/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

8.Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné

postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byťvnímanýakotretiainštancia,vrámcikonaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie
odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).

9.O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn.1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017,

3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

10.Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11.V danom prípade žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

12.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13.Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní
náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodomneskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

14. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1
CSP, vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho
prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa
vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP
ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn.

1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017,
8Cdo 186/2016).

15.Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce

niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne
odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach
§ 431 až § 435 CSP (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 2 Cdo 203/2016 a 6 Cdo
113/2017).

16.Prípustný dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie
je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako prípustný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod dovolania musí byť vykladané a uplatňované
reštriktívnejšie v porovnaní s nesprávnym právnym posúdením veci pri odvolaní. Inak povedané,

nie každé nesprávne právne posúdenie veci spôsobilé odôvodniť odvolanie predstavuje relevantný
dôvod dovolania. Uvedený záver odôvodňuje právoplatnosť rozhodnutia ako podstatný diferenčný
znak rozhodnutia, proti ktorému sa podáva odvolanie, a rozhodnutia napádaného dovolaním ako
mimoriadnym opravným prostriedkom. Tento znak je priamo prepojený na kvalitu právnej istoty ako
imanentnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie, a tým i základného práva na súdnu ochranu

(m.m. III. ÚS 4/2018).

17.Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná,nemôžebyťpovažovanázavýznamnúzhľadiskatohtoustanovenia.Akoužbolouvedené
vyššie, otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní,
a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

18.Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu
teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov
sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od
„ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/6/2017

(podobne tiež v rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017
a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho
súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

19.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného v preskúmavanej veci, s ktorým
odôvodnením sa odvolací súd stotožnil, jasne a zrozumiteľne vyplýva, že úvahy o aplikovateľnostiustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa musia vždy odvíjať od posúdenia všetkých osobitostí
každého prípadu individuálne. Takéto riešenie právnej otázky, otázky aplikovateľnosti ustanovenia §
630 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad, nepredstavuje odklon od ustálenej súdnej praxe

dovolacieho súdu.

20.Rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/108/2017, na ktoré žalobkyňa poukazuje s tvrdením, že
odvolací súd sa od neho odklonil, sa netýkalo otázky aplikovateľnosti ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka (dovolací súd týmto rozhodnutím dovolanie odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP z dôvodu, že

neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP). V rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2010
vyslovené závery vychádzajú z konkrétnych okolností prejednávanej veci (konkrétne z toho, že „určité
konanie žalovaného v čase od 16. decembra 2006 do výzvy žalovanej na vrátenie daru, vyjadrujúce
jeho nezáujem o ňu v situácii, kedy potrebovala jeho oporu a pomoc, vykazuje znaky pokračujúceho
alebo opakovaného správania hrubo porušujúceho dobré mravy a v dôsledku tohto relevantného podľa
§ 630 Občianskeho zákonníka ... a že správanie žalovaného k darkyni v čase, do ktorého spadá aj

odvolacím súdom správne osobitne zohľadnené úmrtie manžela žalobkyne, podstatným spôsobom
meniace dovtedajšie pomery, nezodpovedalo z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaným
pravidlám vzťahu syna k matke a hrubo narúšalo dobré mravy v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka“).

21.Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že právny záver odvolacieho súdu v preskúmavenej veci, vychádzajúci

zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, robí tak neopodstatnene.

22.Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo

nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (viď napr. rozhodnutie
dovolacieho súdu sp.zn. 3Cdo/6/2017).

23.Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

24.O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 2 CSP. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobkyni
v plnom rozsahu.

25.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.