Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/3906/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121527743
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanesa Eremiášová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121527743.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO.:
35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zast. Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53255739, s miestom podnikania Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti povinnému: E.
P. Č., F.. X.X.XXXX, Q. T. T. XX, XXXXX T., o vymoženie 1110,11 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu
doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.10.2021 (ďalej len „návrh“), domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 1110,11 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.:

II/2012-826 zo dňa 12.07.2012 ( ďalej len „exekučný titul“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov (ďalej len „ Stály rozhodcovský súd “ ) v konaní
pred ustanoveným rozhodcom E.. S. U.. Pôvodné exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý ju viedol pod sp. zn. L. XXXX/XX.
2. Oprávnený spolu s návrhom predložil súdu aj tieto prílohy: exekučný titul, Upovedomenie o zastavení

starej exekúcie sp. zn. L. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a Oznámenie o ukončení starej exekúcie J..
W.. L. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"),, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské

rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.6. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom.
Súladom exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,

ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
7. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú ZoÚ a VOP a v nich uvedenú rozhodcovskú
zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 18. VOP. - Rozhodcovská doložka, kde je

uvedené, že: „Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových
obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou Klientom v prospech
Banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania
Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú

základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu
poriadku,ktorésúplatnéaúčinnévčasezačatiarozhodcovskéhokonaniapredRozhodcovskýmsúdom.
Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre
obidve zmluvné strany záväzné. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou
Zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným Bankovým produktom, bez

ohľadu na to, či je tento Bankový produkt vo VOP upravený. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto
rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Banka a Klient sa
ďalej dohodli, že odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom uvedenej v bode 18. tejto
rozhodcovskej doložky, sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Banka a Klient
sa dohodli, že všetky spory uvedené v bode 18. rozhodcovskej doložky, v ktorých hodnota predmetu

sporu nepresahuje sumu určenú v Štatúte a ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv uzatvorených po
dni 31.12.2005 alebo v súvislosti s nimi, budú rozhodované jedným rozhodcom. Ak sa zmluvné strany
písomne nedohodnú inak, ustanoví rozhodcu vybraná osoba Rozhodcovského súdu. Klient má právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo
dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s Bankou. Pokiaľ dôjde k odmietnutiu tejto rozhodcovskej doložky

zo strany Klienta v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete, príslušnými pre prejednanie a rozhodovanie
sporov budú všeobecné súdy v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov.“
8. Z predloženej ZoÚ vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 26 000,00 Sk (863,04
Eur), v 60 mesačných splátkach po 719,00 Sk (23,86 Eur). Vzhľadom na povahu účastníkov tejto ZoÚ,

súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený
identifikačnýmiznakmitypickýmiprefyzickéosoby-nepodnikateľov,t.j.menom,priezviskom,bydliskom,
rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných

vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
9. Exekučný súd ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva/doložka, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených
príloh k návrhu zo dňa 27.10.2021, nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,
a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a
nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve/
doložke uvedenej v bode 18. - Rozhodcovská doložka VOP, exekučný súd nepovažuje za kvalifikované

vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva/doložka uvedená v bode 18. VOP, nebola dohodnutá
riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravenéa nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad ( čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ). Exekučný súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický
nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvný podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide
o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky ( t.j. v tomto prípade zamietne návrh na

vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva
a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď
aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011).
Predmetný exekučný titul zo dňa 12.07.2012, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju
právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v
bode 18. VOP, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa

ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.
10. Zároveň exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy/
doložky uvedenej v bode 18. VOP došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu ZoÚ. Skutočnosť,
že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený už na
začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia

zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že takýto spôsob
uzatvárania rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode 18. VOP nebol prejavom slobodnej vôle

spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom
bolo uzatvorenie ZoÚ. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode. 18. VOP ovplyvniť. Povaha ZoÚ a aj
rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode 18. VOP je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju
mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy/doložky bol dodávateľom

vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy/doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,
ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok

práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a
nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň

ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy uvedenej v časti č.
10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka bod 10.2.2. VOP súd opiera aj o stanovisko Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod

40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky

podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom
na zmluvnom formulári.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby
nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
21. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3. Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
22. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ
článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti

nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie
zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia
všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo
dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho

odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa
rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL
c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
23. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

24.Spoukazomnavyššiespomenutúeurópskujudikatúru,uvedenáprávnaúpravaochranyspotrebiteľa
pred nekalými podmienkami je obsiahnutá aj v ustálenej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky
(t.j. viď najmä - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.:
6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenie Ústavného súduSlovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Vychádzajúc z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd konštatuje, že exekučný súd je oprávnený,
a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v
aktuálnom znení podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul

vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva/
doložka (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa ust.
§ 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,
pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011).
25. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v
krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon
verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není
orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné

moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci
strán určovat si svűj osud".
26. K materiálnej preskúmateľnosti exekučného titulu v danom konaní rozhodcovského rozsudku zo dňa
12.07.2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, exekučný súd uvádza,
že v danom exekučnom konaní pri preskúmaní exekučného titulu akceptoval na jednej strane dôležitý

záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí
byť výnimočné, z pohľadu princípov determinujúcich právny štát ( princíp právnej istoty prameniaci z
konečného súdneho rozhodnutia ) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu
inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných
práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany

práv spotrebiteľa a postarať sa aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali ( čl.6
ods.1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len
„ smernica 93/13 “). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval
dokonca, že čl. 6 smernice 93/13 treba považovať za kogentné ustanovenie. Každý zmluvný štát vo
svojom právnom poriadku upravuje, akým spôsobom sa požiadavky uvedené vyššie zabezpečia. Nekalá

zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola
predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EU v už spomínanom
rozsudku ASTURCOM judikoval: „ Smernica Rady 93/13 EHS zo dňa 5. Apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti

spotrebiteľa, musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií potrebné informácie o právnom a skutkovom
stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých

prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.27. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na uvedenú európsku a slovenskú
judikatúru dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4
Exekučného poriadku zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku daného uznesenia. Súd konštatuje,

že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa
12.07.2012,vydanýustanovenýmrozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomocnakonaniearozhodnutiena
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy/doložky uvedenej v bode 18. VOP je nulitným právnym aktom a

nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného
poriadku.
28. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.
29. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške
16,50 Eur. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený (§

35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu
porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.