Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120247883
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120247883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Mgr. Roberta Antala, so sídlom kancelárie ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica,
správcu konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská
Bystrica,IČO:35728426,právnezastúpenéhoJUDr.MartinomDianiškom,LL.M.,advokátomsosídlom
Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX
X., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom so sídlom Skuteckého 13, 974 01
Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica, č. k. 5NcKR/5/2020-138 zo dňa 9. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 5NcKR/5/2020-138 zo dňa 9. septembra 2020 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech
všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 sumu 12.500,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03.03.2020 domáhal
voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“ ) v sume 12.500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so
sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 (ďalej len „úpadca“). Žalobca v

žalobe uviedol, že podľa vyjadrenia člena predstavenstva úpadcu valné zhromaždenie spoločnosti
úpadcu tvorené členom predstavenstva, ktorý bol v tom čase jediným akcionárom spoločnosti, dňa
05. 04. 2013 rozhodlo o vstupe spoločnosti do likvidácie a za likvidátora bol ustanovený Mgr. Július
Ernek, nar. XX. XX. XXXX, bytom Mladých budovateľov 11, 974 01 Banská Bystrica. Následne dňa
28.04.2016 jediný akcionár spoločnosti úpadcu rozhodol o odvolaní likvidátora z funkcie likvidátora a
za nového likvidátora vymenoval žalovanú L.. ZY., nar. XX. XX. XXXX., bytom Z., XXX XX Vlkanová.
Podľa vyjadrenia žalovanej táto mala dňa 06. 07. 2016 vyzvať predchádzajúceho likvidátora úpadcu na

predloženie účtovných dokladov spoločnosti. Na základe preštudovania účtovných dokladov následne
dňa 26.07.2016 podala na príslušný Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný
súd Bratislava I v tejto veci vedenej pod sp. zn. 2K/40/2016 rozhodol dňa 21.10.2016 tak, že návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu odmietol z dôvodu, že návrh nespĺňal zákonom predpísanénáležitosti. Následne žalovaná zmenila sídlo spoločnosti a zmena sídla úpadcu bola do obchodného
registra zapísaná dňa 28. 01. 2017. Dňa 01.03.2017 žalovaná podala nový návrh na vyhlásenie
konkurzu, a to na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý uznesením sp. zn. 2K/18/2017 zo dňa 08. 06.

2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a zároveň do funkcie správcu ustanovil žalobcu.
UznesenieovyhláseníkonkurzunamajetokúpadcubolozverejnenévObchodnomvestníkuč.113/2017
zo dňa 14.06.2017. Žalovaná podľa názoru žalobcu svojim konaním porušila povinnosť podať dlžnícky
návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR, keď síce vo veci podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu konala, avšak konala s časovým zdržaním a nedôsledne, čím mohla oddialiť moment začatia

konkurzného konania. Žalobca ďalej uviedol, že na základe výzvy správcu podľa § 74a ZKR v spojení s
§ 11 ods. 2 ZKR žalovaná odmietla zaplatiť zmluvnú pokutu s poukazom na to, že podľa jej názoru konala
s odbornou starostlivosťou a svoje povinnosti si plnila riadne a včas. S týmto tvrdením však žalobca
nesúhlasil, nakoľko konkurz bol v skutočnosti vyhlásený až s účinkami ku dňu 15. 06. 2017, teda vyše
roka potom, čo bola žalovaná ustanovená do funkcie likvidátora. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho
názoru,žeúplnýakvalifikovanýnávrhnavyhláseniekonkurzunebolpodanývčas,čímžalovanáporušila

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedela o úpadku spoločnosti
a vznikla jej povinnosť zaplatiť pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR.

3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že ako
likvidátorka nekonala dôsledne a s odbornou starostlivosťou, čím sa oddialilo vyhlásenie konkurzu a

žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V rámci svojej procesnej obrany uviedla, že po ustanovení jej
osobydofunkcielikvidátoraspoločnostiazápisezmenyúdajovvobchodnomregistridňa07.05.2016sa
snažila získať od likvidátora všetky doklady, ktoré súviseli s likvidáciou spoločnosti úpadcu. Spoločnosť
úpadcu uvedenými dokladmi nedisponovala a po viacerých neúspešných ústnych prísľuboch zo strany
bývalého likvidátora sa žalovaná listom zo dňa 06. 07 2016 obrátila na bývalého likvidátora Mgr. Júliusa

Erneka s výzvou na predloženie všetkých dokladov, ktoré súviseli s likvidáciou spoločnosti úpadcu,
čiže až niekedy v mesiaci júl 2016 sa žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s účtovnými dokladmi a s
ekonomickou situáciou spoločnosti. Dňa 13. 07. 2016 jej bola na základe predchádzajúcej komunikácie
s úpadcom doručená opravená mimoriadna účtovná závierka k 30. 06. 2016, po doručení ktorej podala
dňa 26. 07. 2016 na Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Bratislava

I uznesením zo dňa 16. 08. 2016 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o chýbajúce doklady a
zároveň podľa § 13 ods. 1 ZKR vyzval dlžníka aj na zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur. Žalovaná svojím podaním zo dňa 16. 09. 2016 reagovala
na výzvu súdu na doplnenie dokladov, ale nezaplatila preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur z toho dôvodu, že navrhovateľ - dlžník nedisponoval

žiadnymi finančnými prostriedkami a majetok dlžníka podľa zistenia žalovanej nepostačoval ani na
úhradu preddavku. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 2K/40/2016-146 zo dňa 21.
10. 2016 návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol, kde jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že dlžník
nezaplatil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Žalovaná však bola toho
názoru, že navrhovateľ nemá povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného

správcu. V snahe splniť svoju povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaná navrhla
dlžníkovi zmeniť sídlo spoločnosti úpadcu do Banskej Bystrice a následne podať opätovne návrh
na vyhlásenie konkurzu na príslušný súd. Na základe urgencií zo strany žalovanej jediný akcionár
spoločnosti úpadcu rozhodol o zmene sídla spoločnosti dlžníka na nové sídlo a toto svoje rozhodnutie
o zmene sídla dlžníka urobil aj vo forme notárskej zápisnice až dňa 17. 01. 2017. Po zápise zmeny

sídla spoločnosti do obchodného registra musela žalovaná čakať, pokiaľ bude spis z Okresného súdu
Bratislava I postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica, čo sa stalo až koncom mesiaca február 2017.
Dňa 01. 03. 2017 podala žalovaná na Okresný súd Banská Bystrica nový, ale úplne rovnaký návrh
na vyhlásenie konkurzu, ako bol podaný aj na Okresný súd Bratislava I dňa 26. 07. 2016. Okresný
súd Banská Bystrica na rozdiel od Okresného súdu Bratislava I sa stotožnil s názorom žalovanej a

nepožadoval od dlžníka zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu
a uznesením č. k. 2K 18/2017 zo dňa 08. 06. 2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Na základe
uvedených skutočností je žalovaná presvedčená, že pri výkone funkcie likvidátora dlžníka TV TIP , a.s.
„v likvidácii“ vynaložila maximálne úsilie na to, aby podala úplný a kvalifikovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu, konala s odbornou starostlivosťou a podľa jej názoru jej nevznikla povinnosť zaplatiť pokutu

v zmysle § 11 ods. 2 ZKR.

4. Súd prvej inštancie na daný spor aplikoval ustanovenia § 11 ods. 2 a § 74a ZKR v znení účinnom od
01. 03. 2017 s odkazom na prechodné ustanovenia § 206f ods. 1 a § 206g ods. 1 ZKR a ustanovenia §70 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 30.09.2020 (ďalej len „ObZ“),
pričom za podstatnú považoval skutočnosť, že o predlžení spoločnosti úpadcu sa žalovaná dozvedela
dňa 13. 07. 2016, kedy jej bola doručená mimoriadna účtovná závierka spoločnosti úpadcu vyhotovená

k 30. 06. 2016 a následne dňa 26.07.2016 podala na Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu, návrh ktorý v tom čase príslušný konkurzný súd odmietol.

5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh podaný dňa
26. 07. 2016 na Okresnom súde Bratislava I vykazoval tri nedostatky, a to 1. zoznam záväzkov nemal

náležitosti podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), 2. účtovné závierky neboli predložené riadne spolu s poznámkami a
3. nebol zaplatený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa § 13 ZKR,
ani predložená likvidačná súvaha podľa § 13 ods. 2 ZKR v spojení s § 74 ObZ. Tieto nedostatky
žalovaná neodstránila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanej v danej veci vznikla povinnosť

zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty zmluvnú pokutu, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu bol Okresným súdom Bratislava I odmietnutý pre nedôvodné neodstránenie vytýkaných
nedostatkov, čo podľa názoru okresného súdu nemožno považovať za riadne splnenie povinnosti
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v predlžení, hoci návrh bol podaný v lehote
30 dní, odkedy sa žalovaná dozvedela o predlžení spoločnosti úpadcu, a tiež takéto konanie žalovanej

ako likvidátorky nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá by ju zbavovala
zodpovednosti podľa § 11 ods. 2 ZKR.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaná namiesto odstránenia
nedostatkov podaného návrhu presvedčila úpadcu na zmenu sídla spoločnosti dúfajúc, že iný konkurzný

súd sa stotožní s jej právnym názorom a podľa jej vyjadrenia, totožnému návrhu na vyhlásenie konkurzu
vyhovie aj bez zaplatenia preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa § 13
ZKR. Od zistenia momentu predlženia spoločnosti úpadcu žalovanou dňa 13. 07. 2016 do podania
kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu na Okresnom súde Banská Bystrica
dňa 01. 03. 2017 uplynulo cca 8 mesiacov. Okresný súd bol toho názoru, že takéto konanie nemožno

považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaná
svojím konaním porušila povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď napriek vedomosti o
nedostatkoch podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, na ktoré poukázal Okresný
súd Bratislava I, žalovaná podaním identického návrhu vystavila riziku opätovného zmarenia, resp.
oddialenia konkurzného konania nielen úpadcu, ale hlavne veriteľov úpadcu.

7. Okresný súd považoval za nepreukázané tvrdenie žalovanej, že Okresný súd Banská Bystrica,
ako konkurzný súd, vyhovel jej identickému návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko Okresný súd
Bratislava I v uznesení o odmietnutí návrhu nevytýkal nedostatky samotnému návrhu, ale jeho prílohám,
ktoré nemali náležitosti a žalovaná v konaní predložila súdu len holý návrh. Okresný súd zdôraznil,

že porušenie povinnosti žalovanej podľa § 11 ods. 2 ZKR, ktoré jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu
podľa § 74a ZKR, videl ani nie v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila
nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej súd vytýkal a poučil ju o možnosti ich odstránenia
v uznesení č. k. 2K/40/2016-68 zo dňa 16. 08.2016, právoplatnom dňa 27.09.2016. Tvrdenie žalovanej,
že sa sústredila na nedostatok zaplatenia preddavku, kde sa s právnym názorom Okresného súdu

Bratislava I nestotožnila, považoval súd prvej inštancie za irelevantné a účelové, nakoľko Okresný
súd Bratislava I nevyzval žalovanú na bezpodmienečné zaplatenie preddavku, ale na preukázanie jej
tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov úpadcu predložením likvidačnej súvahy podľa § 13 ods.
2 ZKR v spojení s § 74 ObZ. Podľa úvahy súdu prvej inštancie žalovaná zrejme nesplnila povinnosť
vyhotoviť likvidačnú súvahu podľa § 74 ObZ, nakoľko túto skutočnosť netvrdila, ani nepreukázala, čo

malo za následok nemožnosť zbavenia sa povinnosti zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu podľa § 13 ods. 2 ZKR. Nezaplatenie preddavku nebol pritom jediný vytýkaný
nedostatok, ktorý žalovaná ako navrhovateľka konkurzu neodstránila.

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej o liberácii

podaním akéhokoľvek návrhu na vyhlásenie konkurzu považuje za prísne formalistické, z hľadiska
gramatického výkladu ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR. Podľa okresného súdu citované ustanovenie v
spojení s § 74a ZKR je treba vykladať z hľadiska účelu citovaných ustanovení a inštitútu zmluvnej pokuty,
ktorým je sankcionovanie zodpovedných osôb za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzuna spoločnosť, ktorá je v predlžení, a tým zabrániť nielen narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku
spoločnosti, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov
úpadcu, ale aj obmedziť negatívne ekonomické pôsobenie dlžníka na trhu. Súd prvej inštancie bol toho

názoru, že žalovaná nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by ju zbavovala povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, nakoľko za plnenie povinnosti nemožno považovať podanie takého návrhu, ktorý bol odmietnutý
pre neodstránenie súdom vytýkaných nedostatkov, hoci išlo o také nedostatky, ktoré žalovaná mohla
a mala odstrániť, a to aj napriek jej odlišnému právnemu názoru na vec. Súd prvej inštancie sa v
tejto otázke priklonil k názoru žalobcu, že zodpovednosti podľa § 11 ods. 2 ZKR sa nemožno zbaviť

len formálnym splnením si povinnosti, ale musí ísť o také plnenie povinnosti, ktoré možno v prípade
likvidátora považovať za konanie s odbornou starostlivosťou posudzované podľa rovnakých kritérií, ako
je tomu v prípade zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa ustanovení ZKR. Na základe týchto úvah
súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o samotnej
výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadla rozsudok v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, majúc za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanej náhradu trov konania alebo aby

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaná v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
konanie žalovanej nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a ktorý sa stotožnil s
názorom žalobcu, že žalovaná svojím konaním porušila povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie

konkurzu, keď napriek vedomosti o nedostatkoch podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu, žalovaná podaním identického návrhu vystavila riziku opätovného zmarenia, resp. oddialenia
konkurzného konania nielen úpadcu, ale hlavne veriteľov úpadcu. Podľa žalovanej pri výklade pojmu
„konanie s odbornou starostlivosťou“ si súd prvej inštancie vykladal tento pojem nad rámec ZKR.
Konanie s odbornou starostlivosťou sa nevzťahuje na konanie, resp. nekonanie žalovanej pri podávaní

návrhu na vyhlásenie konkurzu a pri odstraňovaní nedostatkov návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale
na zistenie žalovanej vo funkcii likvidátora, či sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla a mala
dozvedieť,žedlžníkjevpredĺžení.Tútoskutočnosťžalovanánazákladepodkladovodúpadcuzistiladňa
13. 07. 2016, t.j. zachovala odbornú starostlivosť a návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní odo dňa
zistenia predĺženia aj podala. To, že návrh na vyhlásenie konkurzu Okresný súd Bratislava I odmietol,

nemôže byť postihované sankciou voči žalovanej, ako keby návrh nepodala vôbec. Žalovaná uviedla,
že ZKR v § 11 ods. 2 ustanovuje sankciu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v stanovenej
lehote,aleneustanovujesankciuzapodaniechybného,resp.neúplnéhonávrhunavyhláseniekonkurzu,
alebo sankciu v prípade, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne. Rovnako v ustanovení §
11 ods. 2 ZKR nie je medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu

dojednaná zmluvná pokuta pre prípad, ak nebol podaný úplný a kvalifikovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu a ani pre prípad, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol. V citovanom ustanovení je
len dojednaná sankcia pre prípad, ak nebol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný vôbec, t. j. pre prípad
porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Žalovaná poukázala na znenie § 11
ods. 4 ZKR, účinné do 31.12.2012, v ktorom zákon výslovne postihoval osobu povinnú podať návrh na

vyhlásenie konkurzu zodpovednosťou za škodu nielen pre prípad, že takáto osoba nepodala včas návrh
na vyhlásenie konkurzu, ale aj pre prípad, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol. Z uvedeného
žalovaná vyvodzuje záver, že ak toto ustanovenie nie je uvedené v platnom znení ustanovenia § 11
ods. 2 ZKR, má sa za to, že dojednaná zmluvná pokuta sa vzťahuje len na prípad porušenia povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a nie aj na prípad, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu

odmietne. Ak by sa mala zmluvná pokuta na takýto prípad porušenia povinnosti vzťahovať, bolo by to
výslovne uvedené aj v aktuálnom znení ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, ako prípad porušenia povinnosti
povinnej osoby. Žalovaná je tiež toho názoru, že na ustanovenie § 11 ods. 2 ZKR týkajúce sa dojednania
o zmluvnej pokute sa podporne vzťahujú aj ustanovenia § 544 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskyzákonník, z ktorého vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí obsahovať označenie zmluvných
strán, zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje a určenie výšky zmluvnej
pokuty alebo spôsobu jej určenia. Zdôraznila, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne

špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, pričom je jednou
z podmienok platnosti dojednania o zmluvnej pokute, aby bola v zmluve určitým a zrozumiteľným
spôsobom vymedzená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť.
V súdenom prípade dohodu o zmluvnej pokute nahrádza ustanovenie § 11 ods. 2 ZKR, v ktorom je
explicitne a určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je

povinná osoba povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, a tou je porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas. Žalovaná pri výkone funkcie likvidátora úpadcu konala s odbornou starostlivosťou, t. j.
zistila, že dlžník je v predĺžení, a následne v lehote do 30 dní od tohto zistenia návrh na vyhlásenie
konkurzu aj podala. Z uvedených dôvodov nemôže byť podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj
keď bol návrh odmietnutý, postihované sankciou za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a podľa
názoru žalovanej jej nevznikla povinnosť zaplatiť pokutu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 25. 11. 2020,
v ktorom uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správne a
spravodlivérozhodnutie,vychádzajúcezdostatočnevykonanéhodokazovaniaazosprávnehoprávneho
posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že konala s odbornou starostlivosťou. Uviedol,

že z dokazovania na súde prvého stupňa je zrejmé, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou,
nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý podala na Okresný súd Bratislava I, nespĺňal zákonom
predpísané náležitosti, t.j. žalovaná nepodala úplný a kvalifikovaný návrh v súlade s § 12 ZKR a v
súlade vyhláškou č. 665/2005 Z. z. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaná nesúhlasila s uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 2K/40/2016-68 zo dňa 16.08.2016, ktorým ju príslušný konkurzný súd

vyzýval na odstránenie vád podaného návrhu, mohla proti nemu podať v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, čo však neurobila a zároveň súdom vytýkané nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu neodstránila. Takéto konanie žalovanej nie je v žiadnom prípade konaním s odbornou
starostlivosťou. Žalobca zdôraznil, že je potrebné poukázať na účel zákonného ustanovenia § 11 ods. 2
ZKR, kde je presne stanovený okruh osôb zo zákona povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

a to v zákonnej lehote. Výsledkom tohto postupu má byť skutočné rozhodnutie konkurzného súdu o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v predlžení a v tomto zmysle je potrebné vnímať aj splnenie
zákonnej povinnosti konkrétnej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V danom prípade by
bolo zrejme akceptovateľné, ak by žalovaná súdom vytýkané nedostatky návrhu riadne a včas odstránila
alebo ak by proti uzneseniu, ktorým bola na odstránenie nedostatkov návrhu vyzvaná, podala sťažnosť.

Ak ale nepostupovala ani jedným z uvedených spôsobov, potom je zrejmé, že si zákonnú povinnosť
podľa § 11 ods. 2 ZKR nesplnila. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 08. 01. 2021, pričom v súvislosti s
požiadavkoužalobcuopriznanienárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaspoukazomna§251CSP
poukázala na neúčelnosť uplatnených trov odvolacieho konania žalobcu s tým, že tieto trovy nepovažuje
za dôvodné, účelne vynaložené, keď v podstate predstavujú len odmenu právneho zástupcu žalobcu
za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu. Podľa žalovanej za účelne vynaložené náklady možno

považovať len také náklady, ktoré musela strana v konaní nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne
hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastupovaním
advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú, nemožno však tomuto pravidlu prisudzovať
absolútnu, bezvýnimočnú povahu, nakoľko sa môžu vyskytovať aj situácie, za ktorých náklady spojené
so zastupovaním advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovania a bránenie

práva. Žalovaná uviedla, že v danom prípade je žalobca advokát zapísaný v zozname SAK, má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a v celom konaní pred súdom prvej inštancie sa
nedalzastupovaťadvokátom.Žalobcasiprávnehozástupcuzvolilažvodvolacomkonaní,pričomprávny
zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti konaniu na prvom
stupni, nevykonal žiadnu právnu analýzu, ani žiadne iné právne posúdenie skutočností uvedených

žalovaným v odvolaní a v podstate zotrval na doterajších podaniach a vyjadreniach žalobcu. Podľa
názoru žalovanej žalobca k vyhotoveniu písomného vyjadrenia k odvolaniu nepotreboval žiadneho
právneho zástupcu - advokáta a jeho zvolenie je zo strany žalobcu len účelovým konaním s cieľomzískať pre právneho zástupcu odmenu. V tomto prípade ide zo strany žalobcu o zneužitie práva na úkor
žalovanej s cieľom zvýšiť náklady konania na ťarchu žalovanej.

14. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej v podaní doručenom okresnému súdu dňa 01. 03. 2021,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentmi žalovanej uvedenými v jej písomnom vyjadrení. Žalobca
predovšetkým nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nejde o účelne a dôvodne vynaložené trovy konania.
Podľa názoru žalobcu sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 251 CSP. Vyjadrenie
k odvolaniu proti rozsudku je vyjadrením vo veci samej, pričom pri vyjadreniach vo veci samej platí, že

ide vždy o preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri zastupovaní strany
sporu advokátom v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v spore. Ich odôvodnenosť je pritom
daná nevyhnutnosťou, resp. potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Žalobca vo
vyjadrení citoval ustanovenie § 86 ods. 2 ZKR pričom zdôraznil, že výkonom jednotlivých úkonov podľa
tohto zákonného ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo aj exekútora. Teda žalobca, ako
správca úpadcu, konal plne v súlade so zákonom, ak vykonaním jednotlivých úkonov v konaní poveril

advokáta. Zároveň dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že tvrdenia žalovanej o zvýšení nákladov
konania žalobcom na ťarchu žalovanej odporujú jej vlastnému konaniu, keďže žalovaná je tiež v konaní
zastúpená advokátom, hoci sama má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
právo, a rovnako je zapísaná v zozname správcov pod č. S1305, a teda vzhľadom na dosiahnuté
vzdelanie a kvalifikáciu by žalovaná zvládla jednotlivé úkony pred konajúcim súdom samostatne bez

zvoleného právneho zástupcu.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej

podstaty úpadcu zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur a druhou výrokovou vetou priznal úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, pričom základnou odvolacou
námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
12.500,- Eur podľa § 11 ods. 2 ZKR, nakoľko ako likvidátorka spoločnosti úpadcu si svoju zákonnú
povinnosť splnila, keď návrh na vyhlásenie konkurzu podala na Okresnom súde Bratislava I včas, teda

v lehote 30 dní, odkedy sa dozvedela o predĺžení spoločnosti úpadcu.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Odvolací súd pri rozhodovaní z takto
zisteného skutkového stavu vychádzal, pričom v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval za

rozhodujúcu skutočnosť, že žalovaná sa o predĺžení spoločnosti úpadcu, v ktorej vykonávala funkciu
likvidátorky, dozvedela po doručení mimoriadnej účtovnej závierky úpadcu dňa 13. 07. 2016 a následne
dňa 26. 07. 2016 podala na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý však
nespĺňal náležitosti riadneho návrhu na vyhlásenie konkurzu, kde predovšetkým absentovali zákonom
predpísané prílohy.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k.
2K/40/2016-68zodňa16.08.2016,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa27.09.2016vyzvalnavrhovateľa
- dlžníka, v mene ktorého konala žalovaná, na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, pričom
ho poučil, akým spôsobom a doplnením ktorých konkrétnych príloh je potrebné vytknuté nedostatky

odstrániť. Keďže navrhovateľ - dlžník napriek výzve a poučeniu súdu tieto nedostatky v určenej lehote
10 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia neodstránil, Okresný súd Bratislava I uznesením sp.
zn. 2K/40/2016 dňa 21.10.2016 návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol. Žalovaná následne dňa 01.
03. 2017 po zmene sídla spoločnosti úpadcu podala na príslušný Okresný súd Banská Bystrica ďalší
návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.

2K/18/2017 zo dňa 08. 06. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 113/2017 zo dňa 14.
06. 2017, rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.19. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01. 03. 2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán

alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je
polovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimaniapreakciovúspoločnosť.Vznikutohtonárokunebráni,akje

dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik
nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný

spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.

20. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to,
že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským

výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla,
alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

21. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote,
nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní

alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje
samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

22. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

23. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa
zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti
tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa

dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu
vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe

ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

24. Žalovaná v odvolacom konaní namietala predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, majúc za to, že i podaním neúplného návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní,
odkedy sa o predĺžení dlžníka dozvedela, si splnila svoju zákonnú povinnosť, na základe čoho jej

nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR v prospech konkurznej podstaty
úpadcu, keďže Okresným súdom Bratislava I odmietnutý neúplný a nekvalifikovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu bol z jej strany podaný včas.

25. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že

súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a dospel k správnemu právnemu záveru,
pričom svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo a náležitým spôsobom podľa ustanovenia § 220
ods. 2 CSP odôvodnil. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v
podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že
nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil a nesprávne zistil skutkový stav, pretože súd prvej inštancie komplexne posudzoval postupžalovanej, ako likvidátorky dlžníka odo dňa, kedy sa o predĺžení dlžníka dozvedela, teda odkedy nastal
dôvod, aby žalovaná ako likvidátorka úpadcu podala návrh na vyhlásenie konkurzu a posudzoval túto
jej činnosť až do podania toho návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 01. 03. 2017, na základe ktorého

bol konkurz na majetok úpadcu reálne aj vyhlásený. Okresný súd správne vyhodnotil, že porušenie
povinnosti žalovanej podľa § 11 ods. 2 ZK, ktorá jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa § 74a ZKR,
nespočíva v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky návrhu na
vyhláseniekonkurzu,ktoréjejkonkurznýsúdvuzneseníč.k.2K/40/2016-68zodňa16.08.2016vytýkal.

27. Odvolací súd tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, zastáva názor, že zákonné ustanovenie § 11
ods. 2 ZKR je potrebné vykladať z hľadiska ním sledovaného účelu. V tomto prípade preto neobstojí
odvolávanie sa žalovanej na predchádzajúcu právnu úpravu a doslovné znenie § 11 ZKR účinného do
31. 12. 2012, ktoré na rozdiel od súčasnej právnej úpravy určovalo zodpovednosť povinných osôb za
škodu vzniknutú v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, pričom táto zodpovednosť
sa výslovne vzťahovala aj na prípad odmietnutia návrhu súdom. Účelom predchádzajúcej právnej

úpravy zodpovednosti povinných osôb za škodu rovnako, ako aj účelom zavedenia inštitútu zmluvnej
pokuty, je predovšetkým zabezpečenie takého konania povinnej osoby, ktoré vedie k včasnému podaniu
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Slovné spojenie „podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas“, je ale
potrebné vykladať v širšom kontexte, nakoľko účelom citovaného zákonného ustanovenia je, aby na
základe včas podaného návrhu bolo možné v konkurznom konaní pokračovať. Teda účelom nie je

len samotné podanie návrhu, ale zabezpečenie takého právneho stavu, na základe ktorého by mohli
byť veritelia úpadcu v konkurznom konaní v čo najvyššej možnej miere uspokojení. Len na základe
návrhu spĺňajúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh návrhu, je možné sledovaný
účel dosiahnuť. Nakoľko kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovanej doručený
príslušnému konkurznému súdu až dňa 01.03.2017, stalo sa tak po lehote uvedenej v § 11 ods. 2 ZKR,

teda po uplynutí 30 dní, odkedy sa povinná osoba dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohla dozvedieť, o predĺžení úpadcu.

28. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno prihliadnuť ani k obrane odvolateľky, že od neúspešného
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 26. 07. 2016 do podania kvalifikovaného návrhu dňa

01.03.2017 vyvíjala maximálnu snahu o vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu tým, že navrhla
úpadcovi zmenu adresy sídla spoločnosti do obvodu iného konkurzného súdu a obsahovo totožný návrh
podala aj na Okresný súd Banská Bystrica, pretože žalovaná mala možnosť predísť danej situácii už v
rámci konania vedeného pod sp. zn. 2K/40/2016 pred Okresným súdom Bratislava I, ak by v uvedenom
konaní súdom vytknuté nedostatky návrhu odstránila a v súlade s poučením súdu riadne doplnila všetky

prílohy, na ktoré ju konkurzný súd vyzýval. Žalovaná v tomto konaní iba tvrdila, ale nepreukázala, že
návrh podaný na Okresnom súde Banská Bystrica obsahoval rovnaké prílohy, ako odmietnutý návrh
podaný na Okresnom súde Bratislava I, keď v tomto konaní prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu
ako dôkaz nepriložila.

29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná, ak aj nepodala riadny návrh včas,
mala možnosť nedostatky tohto návrhu v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I
odstrániť, resp. v prípade nesúhlasu s názorom konkurzného súdu podať voči uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I opravný prostriedok, čo žalovaná neurobila. V konaní pred súdom prvej inštancie, ani
v odvolaní, neboli preukázané žiadne skutočnosti, ku ktorým by bolo možné v zmysle § 74 ods. 4 a ods.

5 ZKR prihliadnuť, preto nebolo možné odvolaniu žalovanej vyhovieť.

30. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či nebolo možné zmluvnú pokutu primerane znížiť s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v konečnom dôsledku návrh na vyhlásenie konkurzu podala,
avšak s časovým oneskorením cca 8 mesiacov. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 74a ods.

4 poslednú vetu ZKR, ktoré v tomto prípade moderačné právo súdu nepripúšťa, dospel k záveru, že
zmluvnú pokutu tu primerane znížiť nemožno.

31. Keďže žalovaná riadny návrh na vyhlásenie konkurzu podala až 01. 03. 2017, okresný súd správne
vyhodnotil, že porušila povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, keď tento návrh podala oneskorene a vznikla

jej preto povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty zmluvnú pokutu v sume 12.500,- Eur.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zisteného skutkovéhostavuapodrobnesvojerozhodnutieodôvodnil.Odvolacísúduvádza,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky
v konaní vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými

v CSP.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

35. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej vznesenou v priebehu odvolacieho konania v
jej písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, spočívajúcou v tom, že žalobcovi z dôvodu neúčelnosti
vynaložených trov právneho zastúpenia nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď
sa žalobca v odvolacom konaní nechal zastúpiť advokátom, hoci sám je advokátom a má právnické
vzdelanie.

36. Odvolací súd je toho názoru, že správca má v civilnom sporovom konaní rovnaké práva a povinnosti,
ako majú ostatní účastníci konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Preto aj
žalobca ako správca konkurznej podstaty je oprávnený dať sa zastúpiť advokátom v konaní, v ktorom
vymáha v prospech konkurznej podstaty pohľadávku úpadcu. Pokiaľ sa žalobca vyjadril k podanému

odvolaniu, jedná sa o procesný úkon strany, na ktorý má v zmysle CSP strana nárok a pokiaľ bola
strana sporu v odvolacom konaní úspešná, nie je možné sankcionovať ju tým, že jej nebude priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že sa nechala zastúpiť advokátom, hoci sa mohla
v konaní brániť sama.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade rozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania a ten v prípade plného úspechu strany v konaní, nemožno strane z dôvodu uvedeného
žalovanou nepriznať. Teda, ak žalobcovi vznikli trovy v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu, bez
ohľadu na to, z čoho tieto pozostávajú, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu vznikol v plnom
rozsahu. Samotná otázka účelnosti vynaložených trov bude následne predmetom rozhodovania súdu

prvej inštancie o výške uplatnených trov, kde sa súd prvej inštancie vysporiada aj s trovami právneho
zastúpenia žalobcu.

38. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).