Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205235
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2212205235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: IMMOBILIARE JJB, s.r.o., so sídlom Kátovská
49, Holíč, IČO: 36 264 831, zast.: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti
žalovaným:1/U.J.,nar.XX.XX.XXXX,J.XX,U.Q.K.,2/S.J.,nar.XX.XX.XXXX,J.XX,U.Q.K.,3/X.U.,
nar. XX.XX.XXXX, J. XX, U. Q. K., 4/ mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, R. J. XXX, zast. zákonným zástupcom
(matkou) J. J., R. J. XXX, zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16,
Skalica, 5/ mal. X. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, U. Q. K., zast. zákonným zástupcom (otcom) žalovaným
1/, 6/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, U. Q. K., zast. zákonným zástupcom (otcom) žalovaným 1/, o

žalobe na vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 7. septembra 2020, č.k. 11C/22/2012-378, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobu voči žalovanému
4/ z a m i e t a .

II. Žalovaný 4/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/, 4/, 5/ a 6/ uložil, aby do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratali nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci J., zapísané v

katastri nehnuteľností, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, na LV č. XX,
preokresDunajskáStreda,obecJ.akatastrálneúzemieJ.,ato:pozemkyparcelyregistra"C"evidované
na katastrálnej mape: parc. č. 77 - záhrady o výmere 1290 m2, parc. č. 80/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2126 m2, parc. č. 80/2 - záhrady o výmere 4500 m2, parc. č. 80/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 287 m2, parc. č. 80/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, parc. č.
80/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a stavby: rodinný dom so súpisným číslom XX,
postavený na pozemku parc. č. 80/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, garáž so súpisným

číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. 80/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a
hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. 80/9 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 97 m2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi voči
žalovaným 1/ až 6/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 116 a § 126 Občianskeho zákonníka,
keď mal preukázané, že žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností preukázal svoju aktívnu

legitimáciu a danosť nároku na ochranu jeho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré
nadobudol v dobrovoľnej dražbe, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by platnosť
tejto dobrovoľnej dražby z akýchkoľvek dôvodov nenastala - platnosť dražby síce bola napadnutá na
súde, avšak neúspešne. Žalovaný 1/ zároveň nepreukázal, že aktuálne má právny titul na užívaniepredmetných nehnuteľností, ktoré doposiaľ užíva bez súhlasu ich vlastníka - žalobcu. Žaloba na
vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a

skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho práva
nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.
Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom,
na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide
o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči

rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby
na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický
výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen
právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník, v
danom prípade žalobca ako právnická osoba, domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od

toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi
žalujúcim vlastníkom a žalovaným v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje
hmotnoprávny relatívny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva
a právo žalobcu vydanie požadovať. Pokiaľ ide o maloletých žalovaných, tí majú právne postavenie
blízkych osôb ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Žalované 5/, 6/ žijú výlučne so

žalovaným 1/. Ide o spolužitie vyznačujúce sa spoločným bývaním. Keďže žalovaný 1/ ako ich zákonný
zástupca (otec) nepreukázal, že aktuálne má právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré
užíva bez súhlasu ich vlastníka - žalobcu, pričom žalované 5/, 6/ s ním tieto nehnuteľnosti spoločne
obývajú, užívajú ich - nemajú ani ony právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaný 4/
chodížalovaného1/lennavštevovať.Avšakvstupdo nehnuteľnostížalovaným1/protiprávneužívaným,

je nedovolený. Ak sa teda žalovaný 4/ v dotknutých nehnuteľnostiach zdržiava, hoc iba na návšteve,
nemá na vstup do nich právny dôvod a je povinný cestou svojho zákonného zástupcu (matky) sa
takéhotokonaniazdržať(nonfacere).Čižeideosubjektívneprávažalobcunadare,facere,omittere,pati
a súčasne ide o záväzky/povinnosti žalovaného mimo právnych úkonov. Inak povedané - medzi takéto
nepeňažné povinnosti patrí niečo dať, resp. vydať, dodať, či vypratať(dare), niečo vykonať (facere),

niečoho sa zdržať (omittere alebo non facere) alebo niečo strpieť (pati) a oprávnenie veriteľa požadovať
od dlžníka splnenie týchto povinností. Maloletý žalovaný 4/ má 14 a pol roka a jeho návštevy u otca
alebo starého otca sa môžu odohrávať i mimo protiprávne užívaných nehnuteľností (športové, kultúrne,
vzdelávacie zariadenia - podľa jeho koníčkov a záujmov), čiže účelu jeho návštev možno dosiahnuť aj
inak. Mal. žalovaný 4/ cez svoju zákonnú zástupkyňu však nekonal tak, aby sa vyhol možnému sporu

alebo aby ukončil už začatý spor a súdu neostalo iné ako žalobe o vypratanie i voči nemu vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 4/,

ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní nebol produkovaný žiaden
dôkaz, že akýmkoľvek spôsobom udržiava kontakt a styk so žalovaným 1/, že ho chodí navštevovať,
a že sa vôbec zdržiava v nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca domáha. Na základe uzatvorenej

rodičovskej dohode medzi jeho matkou a žalovaným 1/, schválenej rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 12.11.2008, sp.zn. 12C/95/2008, bol zverený do osobnej starostlivosti matky,
otec sa zaviazal platiť výživné a bol upravený styk, ktorý sa spočiatku realizoval, ale už dlhšiu dobu
sa nerealizuje a otec o neho záujem nejaví a výživné neplatí. Ani zo strany žalobcu nebol predložený
žiaden dôkaz, že by z jeho strany bola nehnuteľnosť užívaná, pričom faktické užívanie nehnuteľnosti nie

je možné zamieňať s hypotézou možného využívania nehnuteľnosti, ani väzbou na osobu blízku.

4. K odvolaniu žalovaného 4/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu sa pridržal svojich písomných
a ústnych podaní. Dôvody uvádzané v odvolaní považoval za nepreukázané a irelevantné. Pokiaľ

by odvolateľ nebol zahrnutý do okruhu žalovaných, budúci výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť
zmarený, resp. sťažený. Súd prvej inštancie zohľadnil právny stav a závery Krajského súdu v Trnave
uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 11.11.2019, č.k. 11Co/243/2018-326.5. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch obsiahnutých v jeho odvolaní.
Poukázal na nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý bol vytknutý i odvolacím súdom,
a teda ním uvádzané skutočnosti nemožno považovať za novoty v zmysle § 366 CSP.

6. Žalobca vo vyjadrení žiadal súd o zabezpečenie dôkazu, na akej adrese a od akého dátumu má
žalovaný 4/ evidovaný trvalý pobyt. Taktiež navrhol vykonať obhliadku nehnuteľnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu (§ 219 ods. 3 CSP), v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 4/ je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti zmeniť.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/22/2012 je žaloba o
vypratanienehnuteľností.Rozsudkomzodňa29.januára2018,č.k.11C/22/2012-223súdprvejinštancie
žalovaným 1/ až 6/ uložil, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratali nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v obci J., zapísané v katastri nehnuteľností, vedeným Okresným úradom Dunajská

Streda, Katastrálny odbor, na LV č. XX, pre okres Dunajská Streda, obec J. a katastrálne územie J., a
to: pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: parc. č. 77 - záhrady o výmere 1290
m2, parc. č. 80/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2126 m2, parc. č. 80/2 - záhrady o výmere
4500 m2, parc. č. 80/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, parc. č. 80/8 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 429 m2, parc. č. 80/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a stavby:

rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. č. 80/7 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 287 m2, garáž so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. 80/8 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na
pozemku parc. č. 80/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovaným 1/ až 6/ priznal právo na plnú náhradu trov konania.

9. Na základe v zákonnej lehote podaných odvolaní zo strany žalovaných 1/, 4/, 5/ a 6/ odvolací
súd uznesením zo dňa 11. novembra 2019, č.k. 11Co/243/2018-326 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosti žalovaným 1/,4/, 5/ a 6/, ako aj v
závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá
všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z neho najmä nie je zrejmé, ako súd posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, a problematickým je i právne posúdenie veci vykonané súdom prvej inštancie. Odvolací
súd dal za pravdu žalovanému 4/ zastúpenému zákonnou zástupkyňou - matkou, že nesprávnym

procesným postupom súd znemožnil žalovanému 4/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie všetky vyjadrenia, poučenia a predvolania
určené žalovanému 4/ doručoval žalovanému 1/ ako otcovi žalovaného 4/, keď mal vedomosť o tom, že
zákonným zástupcom maloletého žalovaného 4/ je jeho matka J. J.. Súčasne súd poukázal i na ďalšie

procesné pochybenia súdu prvej inštancie.

10. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/, 4/, 5/ a 6/ uložil, aby do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratali nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci J., zapísané v
katastri nehnuteľností, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, na LV č. XX,

preokresDunajskáStreda,obecJ.akatastrálneúzemieJ.,ato:pozemkyparcelyregistra"C"evidované
na katastrálnej mape: parc. č. 77 - záhrady o výmere 1290 m2, parc. č. 80/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2126 m2, parc. č. 80/2 - záhrady o výmere 4500 m2, parc. č. 80/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 287 m2, parc. č. 80/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, parc. č.
80/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a stavby: rodinný dom so súpisným číslom XX,

postavený na pozemku parc. č. 80/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, garáž so súpisným
číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. 80/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a
hospodárska budova so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. 80/9 - zastavané plochya nádvoria o výmere 97 m2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi voči
žalovaným 1/ až 6/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a rozsudku
v časti výroku II., teda uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosti žalovanému 4/ a v závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 4/.

12. Vindikačnou žalobou sa vlastník domáha vydania veci od osoby, ktorá má túto vec u seba. V prípade

nehnuteľnej veci má vlastník v rozsahu ust. § 124 ods. 1 Občianskeho zákonníka možnosť žalovať
vypratanie nehnuteľnosti. Predpokladom úspechu v merite veci je preukázanie, že žalobca je vlastníkom
predmetu sporu, t.j. veci, ktorá je predmetom rei vindikacio (aktívna legitimácia, preukázanie, že
nehnuteľnosť užíva tretia osoba/tretie osoby), pričom táto osoba/osoby bude/budú v konaní označená/
označené ako pasívne legitimovaná/pasívne legitimované a súčasne preukázané, že táto osoba/osoby
označené v žalobe ako pasívne legitimované užívajú vec neoprávnene.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností,vyprataniaktorýchsadomáha,nakoľkoakovlastníkjezapísanývkatastrinehnuteľnostía
v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/120/2011 bola zamietnutá žaloba žalovaného
1/ o určenie neplatnosti dražby, na základe ktorej sa stal žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností,

a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 05.05.2015, č.k. 5C/120/2011-377, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.03.2017, č.k. 10Co/619/2015-459, ktorým bol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený.

14. Žaloba o vypratanie nehnuteľností má smerovať voči osobám, ktoré predmetné nehnuteľnosti

neoprávnene užívajú, pričom rozhodným je faktické užívanie predmetných nehnuteľností a nie to, či
uvedené osoby sú tam prihlásené k trvalému, prípadne k prechodnému pobytu, keď z ust. § 3 ods. 3
zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky vyplýva, že prihlásenie občana
na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti, a ani k jej vlastníkovi, a má len evidenčný
charakter.

15. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. novembra 2008, č.k. 12C/95/2008-37
vyplýva, že žalovaný 4/ (maloletý J. J.) bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke
J. J., ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok, súčasne bola upravená
vyživovacia povinnosť otca (žalovaného 1/) a jeho styk s maloletým.

16. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného
práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom
uplatneného práva a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej
splnenia sa na ňom žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená. Predpokladom úspechu vindikačnej

žaloby je preukázanie, že žalobca je vlastníkom predmetu sporu, t.j. veci, ktorá je predmetom
rei vindikacio (aktívna legitimácia, preukázanie, že nehnuteľnosť užíva tretia osoba/tretie osoby),
pričom táto osoba/osoby bude/budú v konaní označená/označené ako pasívne legitimovaná/pasívne
legitimované a súčasne preukázané, že táto osoba/osoby označené v žalobe ako pasívne legitimované
užívajú vec neoprávnene (pasívna legitimácia).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v spore, avšak vo vzťahu k
žalovanému 4/ nepreukázal pasívnu legitimáciu, keď neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný
4/ užíva predmetné nehnuteľnosti (v čom je samozrejme zahrnuté, že by ich užíval neoprávnene). Akoodvolací súd uviedol v bode 15. odôvodnenia, žalovaný 4/ (maloletý J. J.) bol rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 12. novembra 2008, č.k. 12C/95/2008-37 zverený na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matke J. J., ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,

súčasne bola upravená vyživovacia povinnosť otca (žalovaného 1/) a jeho styk s maloletým. Zo strany
žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy preukazujúce, že by žalovaný 4/ predmetné nehnuteľnosti
užíval, pričom za ich užívanie by nebolo možné považovať pokiaľ by sa v predmetných nehnuteľnostiach
zdržiaval počas realizácie styku so žalovaným 1/, pretože by sa jednalo len o návštevy a je bez právneho
významu, že žalovaný 1/ a žalovaný 4/ sú blízkymi osobami. Rovnako je bez právneho významu, dokedy

mal žalovaný 4/ na predmetných nehnuteľnostiach evidovaný trvalý pobyt s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v bode 14. toho odôvodnenia.

19. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní navrhol zabezpečiť dôkaz na akej adrese a od akého dátumu má
žalovaný4/evidovanýtrvalýpobyt,akoajvykonanieobhliadkynehnuteľností,odvolacísúdpoukazujena
to, že ide o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) CSP, pričom tieto prostriedky procesného

útoku nemožno v odvolacom konaní uplatniť, pretože mohli byť zo strany žalobcu uplatnené už v konaní
pred súdom prvej inštancie.

20. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

22.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacíchkonaní)odvolacísúdrozhodol
podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalovanému 4/ priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).