Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010206
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121010206.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.
februára 2022, v trestnej veci obžalovaného K. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2
písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/11/2021
zo dňa 17. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov 3T/11/2021 zo dňa 17. augusta 2021 bol obžalovaný K. D. uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa23.08.2020asio13.20hod.vobciL.,okresS.,vkuchynirodinnéhodomuč.XXpopredchádzajúcom
vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol svoju bývalú manželku F. D. a to tak, že ju opakovane fackal
rukami po tvári a hlave a následne po zadnej časti krku a po ľavom ramene, potom ju rukami chytil
pod krk a sotil o stenu a keď poškodená chcela odísť, opätovne ju otvorenou dlaňou udieral po tvári,
kopal ju do ľavej ruky a následne do nej hodil plnú 2 litrovú fľašu minerálky, ktorou ju zasiahol do oblasti
prsníka, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice,

pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého bedrového zhybu, ktoré zranenia si podľa znalca z
odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 19 dní.

Za uvedené konanie bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38
ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich, ani priťažujúcich okolností uvedených v § 36, § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej

F. D., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom E. XXX, okr. S., škodu vo výške 1.310 Eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal v mene obžalovaného odvolanie obhajca, ktoré
neskoršie písomne zdôvodnil. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku bližšie rozoberá
teoretické východiská odôvodnenia jednotlivých výrokov rozhodnutí, ktoré musia byť presvedčivým
výrazom toho, že súd dospel k jednoznačnému, pochybnosti nevzbudzujúcemu a o vykonané dôkazy

a o ich hodnotenie sa opierajúcemu presvedčeniu, že obvinený sa dopustil skutku, ktorý je uvedený
v obžalobe, a že tento skutok napĺňa znaky niektorého trestného činu alebo prečinu. V odôvodnenírozsudku má súd povinnosť vyporiadať sa aj s obhajobou obvineného. Okresný súd sa v prejednávanej
trestnejvecivžiadnomsmerenevyporiadalvodôvodnenísvojhorozsudkusargumentáciouaobhajobou
obvineného, pričom súd doslova odignoroval doterajšiu zaužívanú súdnu prax, nálezy ústavného súdu,

ako aj obhajobu obvineného, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu je v tomto štádiu konania potrebné
považovať za arbitrárne a svojvoľné, k čomu cituje z tam uvedených nálezov Ústavného súdu SR. V
prejednávanej veci poukazuje na skúmanie materiálnej protiprávnosti činu z hľadiska právnej filozofie,
a že trestné právo by sa malo v súkromnoprávnych vzťahoch uplatňovať skutočne len pomerne k iným
právnym normám a to aj v prípadoch zjavných excesoch v súkromnoprávnych vzťahoch, pretože trestné

právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov, pričom je potrebné
vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len následne a
vedľa iných opatrení. V ďalšom obsiahlo rozvádza princip ultima ratio, jeho funkciu, zásady subsidiarity
trestnej represie a princíp rovnosti účastníkov. Obhajoba má za to, že napadnutý rozsudok je založený
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a že v prípravnom konaní, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov, došlo zo strany orgánov

činných v trestnom konaní k závažným procesným chybám a k závažným porušeniam ustanovení
zabezpečujúcich právo na obhajobu, ktoré je garantované ako Ústavou SR tak aj Trestným poriadkom.
Okresný súd Prešov posúdil zistený skutok v neprospech obžalovaného, keďže sa nezaoberal tým, či
vôbec bola naplnená skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví. Jeho konanie však nenapĺňa všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a to z dôvodu nenaplnenia subjektívnej

stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, k čomu cituje príslušnú judikatúru. Zo strany
poškodenej ide o vykonštruované obvinenie a obžalovaný nemal úmysel poškodenej spôsobiť ujmu na
zdraví. V čase deň pred pojednávaním o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností poškodená
tendenčne a účelovo bola podať na obžalovaného ďalšie trestné oznámenie vo veci sexuálneho
zneužívania mal. dcéry Z., ktoré sa taktiež nezakladá na pravde a skutočnostiach, ako to opísala

poškodená, pričom o jej sťažnosti voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania rozhodla prokurátorka
okresnej prokuratúry Prešov tak, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú, pretože skutok sa nestal.
Rovnako okolnosť, že poškodená dobrovoľne bez náležitého dôvodu vyhľadáva osobou obžalovaného,
v prítomnosti ktorej má obavu o svoj život, tiež nemôže ostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti
tejto obavy. Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného trestného činu nepostačuje len

zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu
ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 15 písm. a) Tr. zákona. V tejto súvislosti
treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký
predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie
napadnutého hrozilo z útoku. Z hľadiska zavinenia v zmysle § 15 Trestného zákona uvedený prečin

vyžaduje úmysel páchateľa porušiť záujem chránený Trestným zákonom a tento úmysel je potrebné
páchateľovivtrestnomkonanípreukázať.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostíobžalovanýnavrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného podľa
§ 285 písm. b/Tr. por. spod obžaloby oslobodí.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel
k záveru, že dovolanie je nedôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v rámci zisťovania a ustálenia
skutkového stavu vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie
skutkového stavu a tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a tak dospel ku správnym a
úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu už plne zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania, pričom ani procesné strany sa vykonania žiadnych ďalších dôkazov už

nedomáhali. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd prvého stupňa podrobne a konzistentne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa pritom
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Tieto skutkové

okolnosti, považuje druhostupňový súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v
odôvodnenísvojhorozhodnutiakomplexnerozviedoljednotlivédôkazy,zktorýchpriustálenískutkového
stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu neopakovania tých istých
okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.V súlade s vyššie uvedeným preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného K. D.
je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede pošk. F. D., ktorá popísala priebeh konfliktu s

obžalovaným kritického dňa, s ktorým už mala dlhodobejšie manželské nezhody, pričom sa obžalovaný
rozčúlil pri hádke o peniaze, ktoré žiadala poškodená pre svoju matku, ktoré mal jej obžalovaný byť
dlžný a začal na poškodenú kričať, že žiadne peniaze jej nedá. Následne na to prišiel ku poškodenej
tvárou v tvár, na čo sa vtedy zľakla, že ju zbije, tak ako naposledy a preto ho od seba začala odstrkovať,
kedy obžalovaný z ničoho nič jej začal dávať facky hlava - nehlava. Trafil sa aj do krku. Údery boli

vykonané oboma rukami - otvorenými dlaňami rúk. Počas toho, ako ju fackoval, tak poškodenej aj
nadával. Medzičasom prišla matka obžalovaného, ktorá sa otočila k poškodenej a zároveň chrtom k
obžalovanému a postavila sa medzi nich. Obžalovaný aj napriek tomu neprestal biť poškodenú, pričom
ju najprv udrel svojou otvorenou dlaňou po hlave a následne po zadnej časti krku a posledný úder bol
na ľavé rameno poškodenej. Poškodená po tomto útoku vzala zo stola finančnú hotovosť vo výške 200
Eur a hodila ju pred obžalovaného smerom na jeho tvár a povedala mu „Nechaj si tieto peniaze a hanbi

sa“. Obžalovaný pritom prišiel k nej a ihneď na to ju oboma rukami silno chytil pod krk a následne na to
ju sotil o múr, kde ostala stáť a obžalovaný ju neprestal biť, pričom ju opäť začal fackovať. Vtedy ju aj
raz kopol svojou pravou nohou do vonkajšej časti ľavej nohy poškodenej. Potom ju pustil a ona chcela
od neho ujsť a keď už odchádzala z kuchyne, tak obžalovaný vzal do rúk zo stola plastovú fľašku 2l
Mirindy, pričom fľaša bola plná a túto plnú fľašu silno hodil do poškodenej a trafila jej pravý prsník. Nato

poškodená ušla do kúpeľne a ostala tam. Na druhý deň 24.08.2020, v čase okolo 08.30 hod., rýchlo
vzala všetky tri deti a odišla od obžalovaného preč. Dňa 25.08.2020 začala mať poškodená silné bolesti
v krku a nemohla chodiť, tak sa vybrala k svojej obvodnej lekárke, ktorá ju následne poslala na odborné
vyšetrenia na neurológiu. Potom šla k svojim rodičom a tam sa ostala liečiť, pričom sa liečila zhruba 19
dní. Problémy s chrbtom však má doposiaľ.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo MUDr. Martinom Kováčom poškodená pri konflikte utrpela pomliaždenie záhlavnej oblasti
hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého bedrového
zhybu. Uvedené zranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré

pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch do uvedených oblastí otvorenou alebo uzavretou dlaňou,
spôsobených druhou osobou, prípadne pri hodení fľaše do poškodenej, druhou osobou. K zraneniam
poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to opisuje poškodená a je málo pravdepodobné, aby si uvedené
zranenia spôsobila sama a tieto jej boli spôsobené druhou osobou. V prípade podvrtnutia krčnej chrbtice

ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, pričom k úplnému
vyhojeniu dochádza spravidla za 19-20 dní. V prípade pomliaždenia ľavého ramena ide o poranenie
stredne ťažké, ktoré si ale nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu. Pri ostatných zraneniach ide o
poranenia ľahké. Poškodená bola obmedzená na obvyklom spôsobe života len mierne a to nosením
fixačného goliera na krku a bolesťami v miestach poranení v dĺžke 19-20 dní s klesajúcou intenzitou.

Poranenia zistené z lekárskych správ zodpovedajú mechanizmu ako to uviedla poškodená. Z CT
vyšetrenia krčnej chrbtice zo dňa 21.09.2021, neboli zistené žiadne čerstvé poúrazové zmeny vrátane
starých poúrazových a chorobných zmien.

Zo zabezpečených lekárskych správ vyplývajú skutočnosti, ktoré sú bližšie rozvedené v hore uvedenom

znaleckom posudku, kde z nich tiež vyplýva, že poškodená už pri svojom prvotnom ošetrení za útočníka
označila svojho manžela a taktiež popísala spôsob, ako došlo ku spôsobeniu zranení.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade potom vyznievajú jednoznačne a
tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek

pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný K. D. spáchal skutok, ktorý
mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila
vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj nadriadeného súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil, ak toto kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný totiž fyzicky napadol v tom čase svoju manželku pošk. F. D., pričom
jej úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe ( manželke), čím takto
naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom nezistil existenciu ako poľahčujúcich tak ani priťažujúcich okolností uvedených v
§§ 36 a 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, s čím sa
stotožnil aj krajský súd.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery u obž. K. D. súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti
prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Nepochybil prvostupňový súd pri rozhodovaní

o druhu a výmere trestu pri tomto obžalovanom. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k jeho osobe,
pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, avšak vzhľadom
na množstvo priestupkov (15x potrestaný), nebolo možné tomuto priznať poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona, t.j. že viedol riadny život, pretože aj viacnásobné potrestanie za priestupky,
hoc sú z drvivej väčšiny za dopravné delikty, napovedajú o snahe a dodržiavaní právnych predpisov

obžalovaným. Pozitívne charakteristiky jednak z miesta bydliska ako aj od zamestnávateľa ale na
druhej strane dovoľujú konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného K. D..

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je významným spôsobom narušená, ako aj na
okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá
uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení

všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver,
že sú splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého
trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 2 roky.

Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním

preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

SúdprvéhostupňazákonnerozhodolajonárokupoškodenejF.D.nanáhraduškodyvočiobžalovanému
vo výške 1.310,- eur, keďže táto bola uplatnená riadne a včas a vznikla v dôsledku protiprávneho
konania obžalovaného voči poškodenej, pri ktorom jej spôsobil zranenia bližšie rozvedené v príslušnom

znaleckom posudku, ktorý tiež bodovo ohodnotil popísané zranenia a určil aj výšku odškodnenia za
bolesť pri úraze.

Vo vzťahu k dôvodom odvolaniam obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine a treste, pričom na základe z

hora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, takým
spôsobom, akým bol uznaný za vinného. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Ako rozporuplné pritom vyznievajú obhajobné
námietky obžalovaného, ktorý podľa prečítanej výpovede z prípravného konanie zo dňa 13.11.2021

doslovne uviedol, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu uznesením vedeného pod sp. zn.
ČVS:ORP-1214/KA-PO-2020 o vznesení obvinenia za vinu. Zároveň uviedol, že voči jeho osobe nebolo
použité fyzické a ani psychické násilie, čo obžalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom. Preto aj teraz
vznášané dôvody odvolania, resp. popieranie a prispôsobovanie výpovede obžalovaným vyznievajú
zjavne účelovo a tendenčne v snahe zbaviť, prípadne vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Taktiež

subjektívna stránka trestného činu bola riadne zistená, pretože obžalovaný si musel byť vedomý toho,
že pri takto vykonanom fyzickom útoku voči telu poškodenej spočívajúcom vo viacerých úderoch malou
až strednou silou a prudkosťou jej spôsobí zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Odvolací súd poukazuje aj na to, že motív je vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa krozhodnutiuspáchaťtrestnýčin.Podľaodbornejliteratúrymotívtrestnéhočinudokresľujejehokonkrétnu
povahu a pomáha objasniť jeho príčinu. V zmysle ustálenej súdnej praxe, aj v prípadoch, kde sa
nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom bol páchateľ k svojmu činu vedený,

nemožnoztohomechanickyusúdiť,žechýbaúmyselspôsobiťskutkovoupodstatouuvádzanýnásledok.
Úmysel spôsobiť následok, aj v prípade nepreukázania motívu konania obvineného, možno vyvodiť aj z
okolnostízaakýchdošlokspáchaniusúdenéhoskutku.Obranaobžalovanéhospochybňujúcanaplnenie
subjektívnej stránky súdeného trestného činu je preto účelová.

Taktiež nebola zistená žiadna okolnosť, na základe ktorej by mohli konajúce súdy dospieť k záveru, že
výpovede učinené poškodenou F. D. sú nedôveryhodné, nelogické a zavádzajúce, alebo vykonané za
účelom privodenia trestného stíhania obžalovaného.

V posudzovanom prípade je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný bol zo spáchania žalovaného trestného
činu usvedčovaný priamym dôkazom - samotnou poškodenou F. D.. Táto výpoveď (ako priamy

dôkaz) bola navyše podporená dôkazom nepriamym a síce vykonaným znaleckým dokazovaním. Ani
samotný obžalovaný pritom nepoprel, že mal do poškodenej sotiť, popieral však akékoľvek ďalšie
fyzické útoky. Vzhľadom ale na mnohopočetnosť zistených zranení u poškodenej znalec konštatoval,
že je málo pravdepodobné, aby si ich poškodená spôsobila sama a boli spôsobené druhou osobu.
Ak by sme uverili obžalovanému, že on tieto zranenia nespôsobil a znalcovi, že si ich pravdepodobne

nespôsobila ani samotná poškodená, potom by sme nemohli skutkovo ustáliť ako takto objektívne
zdokumentované zranenia vznikli, čo by bolo popieraním princípov logického myslenia. Krajský súd
dospel k presvedčeniu, že bol to práve obžalovaný, ktorý popísané zranenia poškodenej spôsobil pri
jeho fyzickom útoku kritického dňa. Tieto priame a nepriame dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú už
spomenutú uzavretú reťaz dôkazov neumožňujúcich iný záver ani o priebehu žalovaného skutku ani

o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel okresný súd, čo vyvracia obhajobnú argumentáciu
obžalovaného o neexistencii iných dôkazov, preukazujúcich jeho vinu, resp. ďalších usvedčujúcich
dôkazov okrem výpovede poškodenej, k čomu citoval judikatúru súdov.

Podstatou podaného odvolania obžalovaného je totiž snaha dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovaného dospel k
odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že
skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne
bol aj zákone subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v
osobitnej časti Trestného zákona. Súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie.

Krajský súd sa nestotožnil ani s tým, že rozhodnutie okresného súdu nespĺňa požiadavky v zmysle § 168
ods. 1 Tr. poriadku, ako mu to vytýka obžalovaný. Práve naopak, odôvodnenie napadnutého rozsudku
spĺňa všetky kritéria vyžadované Trestným poriadkom a nemožno ho už vôbec považovať za arbitrárne a

preto námietku obžalovaného o neprimeranosti rozsahu odôvodnenia považuje odvolací súd za právne
irelevantnú a spôsobilú konštatovania, že požiadavka náležitého odôvodnenia rozhodnutia sa zásadne
spravuje parametrom kvality, nie parametrom kvantity. Napokon samotná strana obhajoby vytýka
súdnemu rozhodnutiu, že súd doslova odignoroval doterajšiu zaužívanú súdnu prax, nálezy ústavného
súdu, ako aj obhajobu obvineného a že došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k závažným

procesným chybám a k závažným porušeniam ustanovení zabezpečujúcich právo na obhajobu, ktoré je
garantované ako Ústavou SR tak aj Trestným poriadkom bez toho, aby tieto chyby, či porušenia bližšie
konkretizovala alebo v čom konkrétne konajúci súd odignoroval zaužívanú prax súdov, čím skĺzol do
roviny všeobecných, nič nehovoriacich fráz. Potom nie je ani v silách odvolacieho súdu mu adekvátne
na takéto námietky odpovedať.

Právonaobhajobuobžalovanéhonemôžebyťporušenéanitým,žesúd,vychádzajúczozásadyvoľného
hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obžalovaného alebo inej strany v konaní.
Obžalovaný mal v plnej miere v rámci trestného konania zabezpečené právo na obhajobu a je možné
konštatovať, že uplatňovanie práva na obhajobu bolo od vznesenia obvinenia zachovávané v medziach

príslušných ustanovení Trestného poriadku. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
zásadným porušením práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa rozumie najmä
porušenie práva na nutnú obhajobu, alebo stav kedy obvinený po určitú časť trestného konania nemal
obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, pričom práve v tom čase orgány činné v trestnom konaní reálnevykonávali procesné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Z obsahu spisov takéto skutočnosti
nevyplývajú.

Dôvodná nie je ani námietka obžalovaného argumentujúca zásadou chápania trestnej represie ako
„ultima ratio“ Platí, že občianskoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k
naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a
následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Materiálny

korektív, ktorý je v preskúmavanej veci daný mierou závažnosti je v prípade dotknutého činu nepochybne
naplnený v intenzite charakteristickej pre trestný čin. To je predovšetkým určené rozsahom zranení
poškodenej, ku spôsobeniu ktorých došlo úmyselným konaním obžalovaného voči blízkej osobe, teda
v t.č. jeho manželke, a ktorá je i okolnosťou (chránená osoba), ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby (§ 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona). Aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je

povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom
podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho
korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri
prečinoch. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Záverom krajský súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného K. D.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.