Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205773
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7514205773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu T. X., bytom v Ž. Č.. XX, proti žalovanej
Obci Gyňov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Štefánikova č. 993/50, o zaplatenie 3.319,39 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 28.9.2020 č.k. 11C/150/2014-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal, by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu náhradu škody za poškodený rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX zapísanej na
LV č. XXX, kat. úz. T.. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že uvedený rodinný dom pôvodne ako výlučné

vlastníctvo W. X., ktorá ho v celosti darovala svojej dcére U. H. zmluvou zo dňa 3.3.2005. W. X. následne
darovala U. H. uvedený dom na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2005 parcelu č. XX/X a parcelu
č. XX zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vedené na LV č. XXX, kat. úz. T..

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že výlučnou
vlastníckou je W. X., ktorá uvedené nehnuteľnosti darovala U. H. na základe darovacej zmluvy zo dňa
24.1.2005 a 3.3.2005. Súd teda dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo

išlo o reštitučný nárok, ktorý si uplatnila W. X. a jej sestra U. L., ktorým predmetné nehnuteľnosti boli
vydané na základe dohody s obcou Gyňov. Žalobca nebol vlastníckom tejto nehnuteľnosti, vlastníčkou
je U. H., ktorá vzala žalobu späť v konaní 11C/110/2007, potom čo bola vznesená námietka premlčania.
Súd teda bol toho názoru, že žalobca nie je subjektom majetkových práv k predmetnej nehnuteľnosti
a tak u žalobcu chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko síce súd pripúšťa, že škoda na predmetných
nehnuteľnostiach vznikla, ale nie na majetku žalobcu.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že trvá na žalobe, nakoľko
žalovaná užívala dom súp. č. XX na parcele XX. Žalovaná prevzala dom vo veľmi dobrom stave a po
vrátení bol dom zdevastovaný, o čom svedčí aj obrazová fotodokumentácia a dokumentačná príloha

žaloby. To znamená že žaloba bola podaná včas, ale Obec T. odmietala poskytnúť pomoc, že po U.
L. nezostal žiaden majetok. Tak kladie otázku potom prečo bral štát cudzí majetok? Podľa jeho názoru
všetky papiere mala H., ktorá sa dohodla s obcou T. a zobral peniaze na opravu 100.000,- Sk od W. X.
vo svoj prospech. Žiada súd, aby vypočul H. a vtedajšieho starostu ako to vlastne bolo. H. má falošné
darovacie zmluvy a to zo dňa 10.6.2004 a zo dňa 24.1.2005. Dom a záhrady patriace k domu má dvoch

vlastníkov a to B. X. a jej sestru U. L., ktorú súd nespomenul, lebo H. jej ukradla celý majetok.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak sa domáha
náhrady škody vo vzťahu k domu súp. č. XX na parcele č. XX, kat. úz. T., zapísané na LV č. XXX,
vlastnícky patriacej U. H., nar. XX.X.XXXX.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta.

11. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorej sa v konaní rozhoduje. Ak žalobca nie je nositeľom

subjektívneho práva z dôvodu, že mu neprináleží konkrétne právo a napriek tomu takýto návrh (žalobu)
podá, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Tak tomu bolo aj v
prejednávanej veci.

12. Z obsahu žalobného návrhu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody

voči žalovanej, ktorá mala byť spôsobená žalovanou na rodinnom dome súp. č. XX nachádzajúceho sa
na parcele č. XX, kat. úz. T..

13. Z výpisu katastra nehnuteľností a to čiastočného výpisu z LV č. XXX, kat. úz. T. je zrejmé, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu je ako vlastníčka

uvedeného domu vedená U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Č.. XXX.

14. Za takejto procesnej situácie možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je
nositeľom subjektívneho práva a teda mu neprináleží právo vymáhať prípadnú náhradu škody od
žalovanej, preto správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie

zamietol.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd
priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).