Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201079
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320201079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne: V.. Z. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom Y. XXXX/X, 066 01 Humenné, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 832,99 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 832,99 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala dňa 02.04.2020 na súd žalobu, ktorou žiadala aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej sumu 832,99 eur a nahradiť jej trovy konania titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XCsp/

XXX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bola
ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch, pričom rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa 20.03.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v W. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 11.12.2018, ktoré sa stali právoplatnými dňa
07.01.2019,súdurčil,zmluvnápodmienkavzmluveoúvereč.XXXXXXXXXzodňa12.03.2013uvedená
v bode 10 vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľná, žalovaného zaviazal vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 835,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

z tejto sumy odo dňa 14.12.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
zároveň žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Súd mal v tomto konaní za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré
musí žalovaný vydať žalobkyni. Výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 832,99 eur, ako
rozdiel medzi sumou poskytnutou žalovaným žalobkyni, t. j. 800,-eur a sumou, ktorú žalobkyňa uhradila
na účet žalovaného, t. j. 1632,99 eur.

3. Zástupca žalobkyne v žalobe poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a uviedol, že ako žalobca si v tomto konaní uplatňuje primeraní finančné zadosťučinenie
za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primeranéfinančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila
porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné

zadosťučinenie žalobkyňa požadovala vo výške 832,9 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel
žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť t. j. 132,99 eur a za neprijateľnú zmluvnú podmienku
požadovala žalobkyňa sumu 700,-eur, zodpovedajúcu sume neprijateľného administratívneho poplatku,
ktorý by musela žalovanému zaplatiť, ak by sa úspešne nedomohla určenia jeho neprijateľnosti.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.07.2021. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu
dňa 22.4.2020 uviedol, že vo všeobecnosti sa nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe.
Žalobkyňou citované ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva
spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je
potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a

v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iní okolnosti, ktoré
majú vplyv na konkrétny prípade. Primerané finančné zadosťučinenie je potrebné chápať ako náhradu
za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných
prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v

ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen deklaráciou porušení.

5.Žalovanýmázato,žepredmetnérozhodnutiesúdu,ktoréuvádzažalobkyňamajúdostatočnýsankčný
charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti

prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu
a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.

6. Poukázal na gramatický výklad slova „primerane“, ktorý jazykovedci spájajú hlavne so slovom
„vhodne“, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom, hodiaci sa do nejakých

okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.

10. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď
porušenie práva nie je možné už napraviť inak, napríklad v tom prípade, ak by právo žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.

11. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v
prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany nie len jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo
vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej tohto názoru, že žalobkyni

žiadnaujma,ktorábyodôvodňovalapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianevzniklaapreto
jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami
veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

12. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať

žalobcu ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k
žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania
v budúcnosti. Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne
pôsobí preventívne. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč
existujúcich spotrebiteľských vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne
v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto
postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc
bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa
spoliehal aj na vlastný úsudok.

13. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná
funkcia , t. j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať.14. Žalovaný považuje finančné zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou vo výške 832,99 eur
za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobkyne. Takto priznané finančné

zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé., pretože ide
o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je
síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý
prípade s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného
zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo

vnútroštátnom prostredí môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby
bola možná náprava súladná s právnym poriadkom.
15. Z uvedených dôvod žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 01.07.2021 uviedol, že trvá na podanej
žalobe a na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2020. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 zák. č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie sa má zaoberať tým, či je
splnení hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie, teda či bol
spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný a v súdenej veci to znamená, že súd prvej inštancie sa má
zaoberať tým, či žalobkyňa bola v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
XCsp/XXX/XXXX ako spotrebiteľka v zmysle zákona proti žalovanému úspešná a čím je tento jej úspech

vyjadrený z hľadiska kvantity a kvality. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žiadne matematické, psychologické, sociálne či
zdravotné, ani iné úvahy, ktoré by dávali do pomeru, ktorý z účastníkov bol z komplexu vzájomných
právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností viac, alebo menej poškodený, vôbec do

úvahy neprichádzajú, a to ani snahou o využitie inštitútu dobrých mravov. Zo zákona súčasne logicky
vyplýva, že čo sa týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je v teraz súdenej
veci definovaná rozsudkom sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa 20.03.2018 a jeho odôvodnením, ktorú
sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádza ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského

práva v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie ani rozširovať ani
zužovať, a je určujúci aj pre úvahu súdu o výške primeraného finančného zadosťučinenia. Je zrejmé, že
nárok na primerané finančné zadosťučinenie pre fyzickú osobu, ktorá je spotrebiteľom je daný nezávisle
od toho, či konaním dodávateľa spotrebiteľovi bola spôsobená škoda alebo nie. Jediným objektívnym
kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku

vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením
spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o výške
primeraného finančného zadosťučinenia vychádzať. Právny zástupca žalobkyne pritom poukázal na
trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné
zadosťučinenie práve vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením dodávateľa, alebo v súvislosti so

snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti
bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.21. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.Predpokladmipreuplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva
však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana
spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 18.4.2018 bod 9 odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

XXco/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2017 bod 10 odôvodnenia)

23. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. X Y. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

24. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018 vyplýva,
že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismi.
Zákon teda nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak

k takémuto porušenia práva alebo povinnosti dôjde.

25. Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove tiež vyplýva, že čo sa týka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané
finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo

povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby

spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

27. V danej právnej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva, tým že sa v konaní
aktívne bránila proti možnosti žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Je teda zrejmé, že v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, bolo konštatované porušenie ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, ktoré

zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v prípadoch uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom
úvere.28. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, resp. jeho právny
predchodca, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom do nej zakomponoval neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol

všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľka obsah takejto zmluvy
ovplyvniť nemohla. V takýchto prípadoch súd opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že
„žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze,
preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie
zmluvných povinností. právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako nebankový subjekt má

dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia,
nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto
takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z
porušenia zákonných povinností.“

29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. V dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva
súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie
je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z

výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v
prípade neúspechu v konaní. Súd tiež je toho názoru, že konanie žalovaného je vo vzťahu ku žalobkyni
o to závažnejšie, že opakovane bolo judikované aj v iných súdnych konaniach, v ktorých či už na
strane žalobcu alebo na strane žalovaného vystupoval žalovaný, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvárané právnym predchodcom žalovaného so svojimi zákazníkmi nespĺňajú náležitosti v zmysle ust.

§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a považujú sa za bezúročné a bez poplatkov,
a aj napriek tomu v konaní vedenom pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, ale aj v tomto konaní, žalovaný trval
na ich prijateľnosti a tiež na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti.

30. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky,
aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného,
výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pri určovaní jej výšky je spravodlivé a logické, aby
táto vychádzala z ujmy, ktorá spotrebiteľovi až do vydania bezdôvodného obohatenia bola spôsobená.

31. Súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, pretože mal za preukázané splnenie
zákonných podmienok na jeho priznanie a to podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Predpokladom na jeho priznanie je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitným predpisom zo strany spotrebiteľa na súde. Na vznik tohto práva sa

nevyžadujeprivodenienejakejujmyalepostačuje,žektakémuporušeniudôjde.Súdmalzapreukázané,
že žalobkyňa bola v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX úspešná, pretože
súd v tomto konaní deklaroval porušenie práv spotrebiteľa pričom poukázal na ustanovenie zákona
o ochrane spotrebiteľa a to na ust. § 5a) ods. 1 písm. a) ako aj na ust. Občianskeho zákonníka a
to § 52 a nasl. ale aj na § 39 a § 551 ods. 1. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje

súd voľnou úvahou a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd je však toho názoru,
že poskytovanie právnej ochrany dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a preto súd
zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj žalobkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver
riadne a včas. Súd je teda toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenie nemôže
slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu zo strany spotrebiteľa a teda pre naplnenie satisfakcie

pre žalobkyňu priznanie nároku vo výške 832,99 eur súd považuje za primerané a postačujúce.

32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSProzhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. V danom prípade bola žalobkyňa v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd vo vzťahu
k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.