Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, January 23, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/3900/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121533867
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121533867.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, IČ 542097902, konajúci
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO 47 258 713, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01

Bratislava - Staré Mesto, IČO 47 234 547, proti povinnému X. S., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Q. XXX, XXX
XX N. Q., o vymoženie 735,61 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Janecom,
Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 966/21, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 04.11.2021 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 735,61 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/123/2019-43 zo dňa 17.12.2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/123/2019-63 zo dňa 21.01.2020. Okresný súd Banská
Bystrica dňa 22.11.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3900/2021, ktorým
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 13.01.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý žiada
exekúciu zastaviť z dôvodu, že je starobným dôchodcom a nikdy si pôžičky nebral.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie uviedol, že platobný rozkaz (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

18.01.2020. Žalovaná 1/ a povinný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Z tohto dôvodu oprávnený
podal dňa 04.11.2021 exekučnému súdu v Banskej Bystrici návrh na vykonanie exekúcie, ktorý v
danej veci vydal dňa 22.11.221 upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi Mgr. Mariánovi Janecovi. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že tvrdenia na základe
ktorých povinný odôvodňuje svoje podanie sú vo svojej podstate obranou proti rozhodnutiu vydaného
v konaní vo veci samej. K tvrdeniam povinného o tom, že si úver od oprávneného nebral oprávnený

uviedol, že už prvoinštančný súd mal povinnosť vysporiadať sa s právnym posúdením veci v rámci
svojho rozhodovania. V prípade, ak mal povinný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu v pôvodnom konaní
alebo o správnosti rozhodovania Okresného súdu Žilina mal zákonnú možnosť podať proti platobnému
rozkazu odpor v zmysle poučenia súdu. Z dôvodu, že povinný uvedenú možnosť v stanovenom čase
nevyužil, nadobudol vydaný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť čím sa stal exekučným
titulom. Povinný nenapadol právoplatné rozhodnutie prvoinštančného súdu ani mimoriadnym opravným

prostriedkom. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k.
III. ÚS 41/2011-31 v ktorom sa uvádza, že: „exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnúsprávnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal“. Vzhľadom k tomu, že preskúmavať rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, nie je úlohou exekučného súdu a zároveň, že povinný vo svojom

podaní nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na zastavenie exekúcie, oprávnený považuje návrh
na zastavenie exekúcie za účelový a žiada, aby exekučný súd návrh povinného zamietol.

4. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u súdneho
exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na

vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

9. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

11. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

12. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

13.Podľa§201ods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonanínemožnoodpustiťzmeškanie
lehôt.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil,

že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.11.2021. Pätnásťdňová lehota
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 25.11.2021, t.j. deň po dni doručenia
upovedomeniaozačatíexekúcie.Poslednýdeň,vktorombybolasplnenápodmienkavčasnéhopodania
návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 09.12.2021. Nakoľko povinný návrh podal na poštovúprepravu dňa 29.12.2021, súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoľko neboli naplnené
predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie

bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné
podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3
Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

17. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi
oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je
potrebné dodať, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na
povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok
pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania

podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie
exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe
a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie
vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto

zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo
druhý v poradí.

18. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a
exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou

obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti
nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu
preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť prebiehajúcej exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti
uvádzané povinným. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený.

Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu
predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej
povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich
tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení
hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.

iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného.

19. Povinný sa podľa obsahu jeho podania domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že si nikdy pôžičky
nebral. K uvedenému tvrdeniu exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným

prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom
podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho
vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu

príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o
skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené,
ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného
namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, čiže v základnom konaní. Povinný
však túto možnosť nevyužil a odpor proti platobnému rozkazu, o možnosti ktorého podania bol riadne

poučený, v zákonom stanovenej lehote nepodal. V predmetnej veci sa základné konanie voči povinnému
skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj keď
jeho vydaním vznikla povinnému povinnosť plniť, povinný mohol proti predmetnému rozhodnutiu a
teda povinnosti zaplatiť ním uloženú povinnosť uplatniť procesnú obranu predpísaným spôsobom, a to
podaním odporu. Ak povinný bol v konaní pasívny, t.j. nechal márne uplynúť lehotu na jeho podanie,

rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným.

20. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať
za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnostirozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej
fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Exekučný súd zároveň nemožno považovať
ani za súd, do kompetencie ktorého patrí preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v správnom

konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie
exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii
exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul

vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

21. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý

je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a
vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria

dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo
riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o
opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia

doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

22. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od
povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť
exekučnýmtitulomdobrovoľnenesplnil.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,ženávrhnavykonanieexekúcie
oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného
konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania

existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v
predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.