Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204237
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2218204237.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcu LAND

HOLD, s.r.o., IČO 46 407 456, so sídlom vo Veľkom Mederi, Labutia 2167/16, zastúpeného JUDr.
Mgr. Petrom Rochovským, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti
žalovanému A. X., X.. X.XX.XXXX, L. B. S., H. K. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ernestom Csongom,
advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Jesenského 5026/13A, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra M. J.. Č.. XXXX/XX vo výmere 2.070 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na Z. Č.. XXXX pre F..Ú.. Y. H., S. Y. H., okres
Dunajská Streda, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 1.10.2018 sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že ako dlžník uzavrel (dňa
31.3.2014) so žalovaným (veriteľom) zmluvu o pôžičke na sumu 15.000 €, pričom na zabezpečenie
pohľadávky mu žalobca poskytol do zálohu (zmluvou z 2.4.2014) uvedenú nehnuteľnosť (v tom čase
zapísanú na Z. Č.. XXXX). Následne (dňa 31.5.2015) žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovaným
kúpnu zmluvu na túto nehnuteľnosť, pričom zaplatenie kúpnej ceny bolo dojednané započítaním s už

poskytnutou pôžičkou. V kúpnej zmluve si strany dohodli i právo spätnej kúpy v lehote 3 rokov od
nadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostižalovaným,avšakužzapodstatnevyššiucenu(22.000
€) a za podmienky vyrovnania všetkých záväzkov žalobcu voči žalovanému.
2. Skutočným účelom kúpnej zmluvy bolo teda dojednanie prepadného zálohu, t.j. uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného) tým, že mu záloh prepadne do vlastníctva. Takáto dohoda
je však v rozpore s účelom záložného práva a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že súdne rozhodnutie je

potrebné pre vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu, nakoľko bol
toho názoru, že platnosť záložnej zmluvy z 2.4.2014 zanikla uzavretím kúpnej zmluvy z 31.5.2015,
kedy bol podpísaný i dodatok k zmluve o pôžičke, v ktorom zmluvné strany zhodne vyhlásili, že došlo
k zániku pohľadávky. Zánikom pohľadávky zaniklo i samotné záložné právo (§ 151md ods. 1 písm.
a/ Občianskeho zákonníka; OZ). Úprava vzájomných práv a povinnosti odchylne od zákona je i podľa

Občianskeho zákonníka možná, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 OZ).
4. Pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy z 31.5.2015, žalovaný poukázal na viaceré súdne rozhodnutia,
v ktorých sa riešila otázka výkladu právnych prepisov a platnosti právnych úkonov. Uviedol, že vsúkromnoprávnych vzťahoch platí zásada dovolenosti všetkého, čo nie je zakázané, preto je nutné
vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne a nie extenzívne (nález ÚS ČR sp. zn.
III. ÚS 3900/2012 z 28.2.2013). K výkladu právnych predpisov zase treba pristupovať nielen podľa textu

zákona, ale predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 23.5.2013).
Priprávnychúkonochzasetrebahľadaťskôrdôvodypreichplatnosťnežpreichneplatnosť(rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 21/2011 z 30.1.2013). Kúpna zmluva uzavretá medzi stranami
je teda platným právnym úkonom.
5. Žalobca mohol nehnuteľnosť opätovne nadobudnúť na základe práva spätnej kúpy, ktorú možnosť

však v dojednanej lehote nevyužil; namiesto toho sa špekulatívne previedol do stavu nemajetnosti a
inicioval súdne konanie. Keďže vklad vlastníckeho práva žalovaného na základe kúpnej zmluvy bol
povolený 14.7.2015, žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, ktorý nebol uplatnený v trojročnej
zákonnejlehote.Tiežtvrdilneexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunapožadovanomurčení;
z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

6. Žalobca v reakcii (replike) na vyjadrenie žalovaného uviedol, že jeho argumentáciu považuje za
účelovú, nakoľko žalovaný poukázal len na zákonné ustanovenia vo svoj prospech bez kontextu s
ostatnými, ktoré už jeho výklad popierajú. Tvrdenie žalovaného, že uzavretím kúpnej zmluvy a dodatku
k zmluve o pôžičke zanikla platnosť záložnej zmluvy, označil za nelogické. Dodatok nemožno hodnotiť
ako kúpnu zmluvu, keďže postráda jej náležitosti; z obsahu dodatku okrem toho vyplýva, že jeho účelom

bolo obísť zákonné ustanovenia limitujúce poberanie úrokov po lehote splatnosti pôžičky (veriteľovi mali
patriť už len zákonné úroky), pričom táto skutočnosť je predmetom iného súdneho konania.
7. Argument žalovaného o zániku záložného práva spolu so zánikom pohľadávky (§ 151md ods. 1
písm. a/ OZ) nemožno v súvislostiach daného prípadu uznať, nakoľko pre zánik záložného práva musí
pohľadávka zaniknúť zo zákonných dôvodov, a nie protizákonným výkonom záložného práva.

8. Pokiaľ žalovaný argumentuje dovolenosťou toho, čo nie je zakázané, nemožno opomenúť skutočnosť,
že niektoré úkony, aj keď právom nezakázané, sa nerobia už „len“ pre rozpor s pravidlami morálky.
V danom prípade je však konanie žalovaného aj v rozpore so zákonom, konkrétne s § 151j ods. 1
OZ. Žalobca zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe vrátane otázky vecnej legitimácie a naliehavého
právneho záujmu.

9. Žalovaný v reakcii (duplike) zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe vrátane popretia
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi - výpis z obchodného registra

SR - žalobca, výpis z Z. Č.. XXXX pre F..Ú.. Y. H., obec Y. H., okres Dunajská Streda, zmluva o
pôžičke z 31.3.2014 a dodatok k nej z 31.5.2015, záložná zmluva z 2.4.2014, kúpna zmluva z 31.5.2015,
rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru zo 14.7.2015 č. Y. XXXX/XXXX,
znalecký posudok A.. E. D., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetví Odhad hodnoty nehnuteľností, a zistil
tento skutkový stav:

11. Žalobca je obchodná spoločnosť, žalovaný je fyzická osoba. Dňa 31.3.2014 uzavreli žalobca ako
dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi pôžičku
vo výške 15.000 €, ktorú mu mal odovzdať v hotovosti, v troch splátkach po 5.000 € dňa 31.3., 1.4.
a 2.4.2014. Žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31.5.2014. Dojednané úroky predstavoval 4% (600
€) mesačne, pričom úroky za apríl boli splatné do 5.5.2014 a za máj do 31.5.2014. Na zabezpečenie

zálohu sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému do zálohu svoju nehnuteľnosť (uvedenú vo výroku
rozsudku), v tom čase zapísanú na Z. Č.. XXXX, a za tým účelom uzavrieť so žalovaným záložnú zmluvu
pri prevzatí poslednej splátky pôžičky. Záložná zmluva k nehnuteľnosti bola uzavretá 2.4.2014.
12. Dňa 31.5.2015 uzavreli strany kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola označená nehnuteľnosť.
Kúpna cena predstavovala 15.000 € a zmluvné strany sa dohodli na jej úhrade formou započítania

s pôžičkou zo zmluvy z 31.3.2014 (čl. IV zmluvy). Bolo tiež dojednané právo spätnej kúpy v
prospech žalobcu (predávajúceho) po dobu 3 rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva
žalovaného (kupujúceho), a to za kúpnu cenu 22.000 €, pričom podmienkou realizácie tohto práva bolo
vyrovnanie všetkých záväzkov žalobcu a jeho konateľa a tiež riadne platenie nájomného za užívanie
poľnohospodárskych pozemkov v zmysle osobitnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami (čl. VII.

zmluvy). V deň uzavretia kúpnej zmluvy bol medzi stranami uzavretý i dodatok k zmluve o pôžičke z
31.3.2014, kde zhodne vyhlásili, že „v rámci kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.5.2015 došlo k zániku istiny
pohľadávky vo výške 15.000 €,“ avšak žalobca (dlžník) je naďalej povinný uhradiť zmluvné úroky vo
výške 8.400 €, a to do 7.11.2016.13. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Dunajská Streda, katastrálneho odboru zo 14.7.2015 pod č. Y. XXXX/XXXX.

14. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
15. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti, je daný vždy
vtedy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže

byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (napr. ZSP 4/2003). Keďže v
danom prípade je žalovaný ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností (Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. Y. H.),
podmienka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu je splnená.

16. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka (OZ) pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako
sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

17. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
18. Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 151j ods. 3 OZ akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke

právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je
zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie upravuje tzv.
prepadný záloh, ktorý je v súdnej praxi neprípustný (R 61/2009, I. ÚS 342/2010)
20. Podľa § 151md ods. 1 písm. a/ OZ záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky.
21. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa žalobcu je kúpna zmluva z 31.5.2015 neplatná z dôvodu, že sa ňou obchádza ustanovenie
§ 151j ods. 3 OZ zakazujúce dojednanie prepadného zálohu. Žalovaný toto popiera a tvrdí, že platnosť
záložnej zmluvy z 2.4.2014 zanikla uzavretím kúpnej zmluvy z 31.5.2015, kedy bol podpísaný i dodatok

k zmluve o pôžičke, v ktorom zmluvné strany zhodne vyhlásili, že došlo k zániku pohľadávky, čím zaniklo
i samotné záložné právo.
23. Vzhľadom k obsahu jednotlivých zmlúv a okolnostiam ich uzavretia má súd po vykonanom
dokazovaní za to, že uzavretím kúpnej zmluvy z 31.5.2015 skutočne došlo k obídeniu ustanovenia OZ
zakazujúceho dojednanie prepadného zálohu. V dodatku k zmluve o pôžičke, uzavretom v ten istý deň

ako kúpna zmluva, sa totiž uvádza, že k zániku pohľadávky zo zmluvy o pôžičke (uzavretej 31.3.2014)
došlo „v rámci kúpnej zmluvy;“ pričom podľa samotnej kúpnej zmluvy sa kúpna cena - ktorej výška bola
rovnaká ako výška pôžičky, t.j. 15.000 € - mala uhradiť „započítaním...s pôžičkou.“ Kúpna zmluva tak
zjavne bola uzavretá skôr než dodatok k zmluve o pôžičke (hoci oba úkony boli urobené v ten istý deň),
čo znamená, že jej uzavretiu ani len formálne nepredchádzal zánik pohľadávky podľa § 151md ods.

1 písm. a/ OZ, ako to tvrdí žalovaný. V skutočnosti je z obsahu oboch úkonov zrejmé, že pohľadávka
žalovaného na vrátenie istiny 15.000 € nezanikla vôbec, nakoľko dlh nebol splnený, nahradený novým,
ani ho veriteľ dlžníkovi neodpustil (§ 559 a nasl. OZ). Splnením dlhu malo byť práve uzavretie kúpnej
zmluvy, ktorou sa žalobca mal zbaviť svojho záväzku a žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku - čo je
zrejmé aj z výšky kúpnej ceny, ktorá sa rovná istine pohľadávky.

24. Keďže na základe kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá dovtedy ako
záloh zabezpečovala jeho pohľadávku, je namieste záver, že išlo skutočne o právny úkon, ktorý je v
rozpore s § 151j ods. 3 OZ, a teda absolútne neplatný (§ 39 OZ). Neplatná zmluva nemohla spôsobiť
prevod vlastníctva nehnuteľnosti na žalovaného, preto jej skutočným vlastníkom je žalobca.
25. Záverom súd dodáva, že zákaz prepadného zálohu je odôvodnený i samotným účelom záložnej

zmluvy, ktorá umožňuje dlžníkovi splatením dlhu predísť výkonu záložného práva. Z hľadiska ochrany
dlžníka je nezanedbateľnou skutočnosť, že pokiaľ má záloh vyššiu hodnotu ako samotná pohľadávka,
mohol by sa veriteľ postupom v rozpore s § 151j ods. 1 OZ bezdôvodne obohatiť. K tomu došlo i v danomprípade, nakoľko podľa predloženého znaleckého posudku je hodnota nehnuteľnosti až 35.100 €, čo
výrazne prevyšuje sumu pôžičky.
26. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, je jeho námietka nedôvodná, nakoľko žalobca

sa žalobou nedomáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu na základe práva
spätnej kúpy (kde by lehota uplynula 14.7.2018), ale vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore.

28. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.