Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200628
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2217200628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: O.. O. V., D..

XX.XX.XXXX, H. N. S. W., C. XX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika, v zast. Ministerstvom
spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.01.2017 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaného
zaviazal k zaplateniu 27.800 eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej jej neoprávneným trestným

stíhaním. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu v trestnej veci vedenej pod sp.
zn. 2T/214/2010, zo dňa 12.12.2011 bola uznaná vinou zo spáchania prečinu porušovania ochrany
rastlín a živočíchov a bol jej uložený trest a povinnosť náhrady škody vo výške 31.046 eur. Odvolací
súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie. Následne tunajší súd rozsudkom zo dňa 04.02.2013 žalobkyňu v celom rozsahu
oslobodil, tento rozsudok potvrdil druhoinštančný súd, keď odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Žalobkyňa následne predložila žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 27.05.2015. Žalovaný listom zo dňa 15.10.2015 žalobkyni
oznámil, že žiadosť považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na to, že v liste žalovaný neuviedol,
na základe akých dôvodov žiadosti nevyhovel. Má za to, že je nepochybné, že tunajší súd rozhodnutie o
uznaní viny žalobkyne pochybil a dopustil sa teda nezákonného rozhodnutia. Okolie, kde má žalobkyňa
trvalý pobyt sa o jej uznaní vinou dozvedel prakticky okamžite, čo traumatizovalo aj jej rodinu. Až do
právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku okrem jej subjektívneho pocitu nespravodlivosti jej okolie ako
aj podnikateľské subjekty, s ktorými spolupracovala, prejavovali určitý odstup od žalobkyne, ktorý bol

pre ňu v súkromnej sfére nielen obťažujúci, ale priamo frustrujúci a v podnikateľskej oblasti znamenal
prakticky skončenie prevažnej väčšiny jej podnikateľských aktivít. K žalobe pripojila rozsudok tunajšieho
súdu č. k. 2T/214/2010-256 zo dňa 12.12.2011, uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 22.05.2012,
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 2T/214/2010-346 zo dňa 04.02.2013, uznesenie Krajského súdu v
Trnave č. k. 6To/7/2014-367 zo dňa 13.03.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 27.05.2015 adresovanú označenému zástupcovi
žalovaného, Oznámenie žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 09.10.2015.

(2) K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 10.09.2019 (č. listu 72 v spise), v ktorom navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie zodpovednosťouabsolútnou, ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené, aby na základe vzniku
tejto zodpovednosti mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému
náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci požaduje splnenie všetkých troch zákonom určených podmienok súčasne - 1.
existencia nezákonného rozhodnutia - k tomu ustanovenie § 6 predpokladá právoplatnosť rozhodnutia a
následné jeho zrušenie príslušným orgánom, podanie opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu
a vykonateľnosť rozhodnutia. Žalobkyňa bola uznaná za vinnú rozsudkom tunajšieho súdu, v konečnom

dôsledku však bola spod obžaloby právoplatne oslobodená. Prvostupňové rozhodnutie konajúceho
súdu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, nie je spôsobilým titulom pre uplatnenie nároku na náhradu
škody (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 166/2017 zo dňa 29.01.2018);
- 2. vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy - k tomu žalovaný uviedol, že prípustnosť peňažnej
satisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou

zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje v zmysle § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Tu je potrebné rozlišovať medzi tzv. objektívnym zásahom do práv
jednotlivca a subjektívne pociťovanou ujmou, pričom k objektívnemu zásahu dochádza automaticky
pri porušení akéhokoľvek práva jednotlivca a tento objektívny zásah nemusí jednotlivec pociťovať
ako subjektívnu ujmu a subjektívna ujma poškodeného sa má v konaní skúmať. Nemajetková ujma

môže predstavovať rôzne negatívne následky v osobnostnej sfére poškodenej, vplývajúce na jej česť,
vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a
podobne. Žalobkyňou uvádzané dôvody vzniku nemajetkovej ujmy nie sú skutočnosťami preukazujúcimi
jej vznik, na preukázanie tvrdených skutočností žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadny
dôkaz a v takejto situácii je možné ich považovať len za ničím nepodložené a pre posúdenie vzniku

nemajetkovej ujmy za absolútne irelevantné tvrdenia. Výšku nemajetkovej ujmy žalobkyňa nepreukázala
nielen čo do dôvodu ale ani spôsobom jej vyčíslenia. Maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy
v znení § 17 ods. 4 môže predstavovať sumu 15.850 eur. - 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou - pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam
otázka, v čom konkrétne škoda spočíva, v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčiny na následok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že okrem povinnosti tvrdenia
má žalobkyňa aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva. Žalovaná nepreukázala splnenie zákonom požadovaných podmienok pre
vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu či nemajetkovú ujmu, nepreukázala právny dôvod

(škodovú udalosť), samotný vznik a výšku uplatneného nároku a rovnako nepreukázala priamu
príčinnú súvislosť medzi identifikovaným nezákonným rozhodnutím a konkrétnym následkom v podobe
vzniknutej škody či nemajetkovej ujmy.

(3)Replikouzodňa07.11.2019(č.l.86)žalobkyňauviedla,žeprvápodmienka-existencianezákonného

rozhodnutia je splnená, nakoľko právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením
krajského súdu bola právoplatne oslobodená spod obžaloby. Škoda, ktorá jej bola spôsobená, spočíva
najmä v zhoršení podnikateľských vzťahov s jej partnermi, zhoršení vzťahov v rodine a blízkom okolí
a primárnym pocitom nespravodlivosti zo strany štátneho orgánu. Závažnosť vzniknutej ujmy a škody
je preukázateľná, nepopierateľná a žalobkyňu ako fyzickú osobu vykonštruovaný súdny proces značne

poškodil. Preukázaná je aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a preto
žalobaspĺňavšetkyvšeobecnépodmienky,prisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduvzmyslezákona
č. 514/2003 Z. z.

(4) Súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobkyňa sa naň nedostavila s odkazom na kolíziu pojednávaní

jej advokáta, ktorého si ustanovila. Na pojednávanie nariadené na 19.05.2021 prevzala žalobkyňa dňa
14.04.2021, odvtedy (a zároveň od začiatku konania) mala dostatok časového priestoru na to, aby
vyhľadala právnu pomoc a zabezpečila právneho zástupcu na pojednávaní (plná moc súdu nebola
predložená), preto jej neúčasť nebola ospravedlnená.

(5) Podľa § 153 („Sudcovská koncentrácia konania“) ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku aprostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak
súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

(6) Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie (k žalobe
pripojenými) jednotlivými rozhodnutiami v trestnom konaní, ktoré v žalobe presne špecifikovala a
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa na preukázanie svojich

tvrdení predložila tvrdené súdne rozhodnutia, na základe ktorých je zrejmé, že v poradí prvým
rozsudkom tunajšieho súdu bola uznaná za vinnú zo spáchania tam uvedeného prečinu, odvolací súd
toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
poradí druhým rozsudkom tunajší súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil a odvolací súd odvolanie
prokurátora zamietol, čím bolo trestné konanie právoplatne ukončené. Následne podala žalobkyňa
žiadosť adresovanú žalovanému o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

(7) Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákona“) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

(8) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia

byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a
existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom a škodou.

(9) Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ods. 2 v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 výška nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(10) Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala náhrady škody voči štátu, spôsobenej jej nezákonným
rozhodnutím, na základe osobitného zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci. Pokiaľ chcela byť v konaní úspešná, musela tvrdiť a preukázať existenciu základných
predpokladov pre priznanie náhrady škody, ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie a

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

(11) Žalobca má povinnosť v zmysle § 127 a s § 132 CSP okrem iného pravdivo a úplne opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej škoda
vznikla nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, ktorým bola uznaná za vinnú zo

spáchania prečinu..., proti ktorému podala odvolanie a neskôr bola ďalším rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda spod obžaloby oslobodená. Žalobkyňa v žalobe, resp. v ďalších podaniach nenavrhuje
vykonať žiadne dokazovanie k preukázaniu výšky nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa navrhovala vykonať
dokazovanie výlučne rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní, ktoré ale bolo možné považovať
za dôkazy preukazujúce existenciu nezákonného rozhodnutia, prípadne príčinnej súvislosti medzi

vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ale neboli to dôkazy preukazujúce vzniknutú škodu, ktorú
si žalobkyňa uplatnila vo výške 27.800 eur ako nemajetkovú ujmu (vzhľadom na tvrdenú traumatizáciu
rodiny a subjektívny pocit nespravodlivosti).(12) Citované ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z priznáva poškodeným, ktorým vznikla
ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné
túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak (napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku,
znením jeho odôvodnenia a pod. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej
sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné

vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne,
demonštratívnym výpočtom, stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak
ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách,
ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie
konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života (spoločenskej, pracovnej, rodinnej) dotknutej

osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Smerodajnou pre stanovenie výšky
nemajetkovej ujmy je jej primeranosť. Nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť
prosto zo samotnej existencie nezákonného rozhodnutia (alebo nesprávneho úradného postupu), bez
zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť
ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných

podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, zaťažuje výlučne
poškodeného. V spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom musí súd skúmať (na návrh žalobcu) existenciu konkrétnych následkov
takéhoto nesprávneho postupu orgánov štátu a vyžadovať v tomto smere od žalobcu unesenie
dôkazného bremena. Samotné trestné stíhanie (a konanie), ukončené oslobodzujúcim rozsudkom hoci

znamená samo osebe pre poškodenú žalobkyňu určitú imateriálnu ujmu, ju však nezbavuje povinnosti
preukázať v prípade uplatňovania peňažnej náhrady vznik tejto nemajetkovej ujmy - v jednotlivých
oblastiach života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy tak,
ako to stanovuje osobitný zákon.

(13) Žalobkyňa v žalobe uviedla len všeobecné tvrdenia, k týmto nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie
(ani vlastný výsluch), preukazujúce uplatnenú náhradu škody (nemajetkovej ujmy), pričom počas sporu
mala možnosť doplniť svoje tvrdenia a podať návrhy na vykonanie (doplnenie) dokazovania, a to najmä
po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žalobkyňa však napriek argumentácii žalovaného, ktorý

vo svojom vyjadrení poukazoval na nedostatky žaloby a návrhov na vykonanie dokazovania, zotrvala
na svojich stanoviskách a na podnety žalovaného nereagovala.

(14) Žalobkyňa dôkazy k uplatnenému nároku nepredložila včas, dokumenty pripojené k žalobe nie
sú dostatočné k preukázaniu nároku uplatneného žalobou, do nariadenia pojednávania mala dostatok

časového priestoru na predloženie dôkazov o vzniku a výške škody a na navrhnutie dôkazov o vzniku
nemajetkovej ujmy a preto v zmysle cit. ustanovenia § 153 CSP neumožnil ďalej predkladať a navrhovať
dôkazy (ktoré mali byť súčasťou už podanej žaloby). Súd preto žalobu zamietol.

(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(16) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobkyni v plnom

rozsahu.

(17) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).