Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8116212311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: D.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, XXX XX D. U. H., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom kancelárie Sovietskych
hrdinov163/66,08901Svidník,IČO:31954448,protižalovanému:BaťaSlovensko,a.s.,sosídlomSNP
16, 811 06 Bratislava, IČO: 34 103 015, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Knotek, advokát advokátskej
kancelárieKnotek,spol.sr.o.,sosídlomKvítková1569/56,76001Zlín,ozaplatenie197,29eursprísl.,o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/201/2016-223 zo dňa 19.05.2021
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
s upresnením výroku III. tak, že o výške trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti
rozsudku súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 197,29 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.06.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 197,29 eur s
príslušenstvom dôvodniac, že u žalovaného si dňa 09.03.2015 kúpil pánsku obuv a dňa 08.09.2015
výrobok reklamoval z dôvodu poškodenia zvršku pravej topánky a začínajúceho poškodenia ľavej

topánky, pričom žalovaný reklamáciu neuznal s poukazom na odborné posúdenie B. T. E., z ktorého
vyplýva, že k poškodeniu obuvi došlo vplyvom nesprávneho výberu veľkosti, tvaru chodidiel, pritom
obuv nie je funkčná a jej funkčnosť nie je možné obnoviť. Žalovaný tak reklamačné konanie ukončil
29.09.2015. Následne žalobca, keďže nebol spokojný so zamietnutím reklamácie, požiadal o posúdenie
reklamovanej vady spoločnosť H. D., keď z odborného posudku č. XX/XX tejto spoločnosti vyplynuli
závery, že chyby neboli ovplyvnené spôsobom používania obuvi, ale ide o funkčnú chybu obuvi,
materiálu, spôsobenú použitím nekvalitného materiálu na obuvi. Ide o skrytú chybu obuvi, ktorá sa nedá

zistiť vizuálne ani hmatom a ide o neodstrániteľnú vadu. Žalobca znovu uplatnil reklamáciu 02.12.2015 s
požiadavkou zrušenia kúpnej zmluvy, čím od zmluvy odstúpil. Listom z 29.12.2015 žalovaný opakovane
zamietol jeho reklamáciu.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Nesúhlasil so závermi odborného posudku č. XX/XX vyhotoveného spoločnosťou H., a.s.
Hodnoty uvedené v posudku spoločnosti H., a.s. sa vzťahujú na novú nepoužitú obuv. Vrchový materiál

prirodzene stráca behom používania svoje východzie vlastnosti, ktoré sa logicky zhoršujú. Trval na tom,
že reklamácia žalobcu bola oprávnene zamietnutá, reklamovaná obuv nemala vady, preto žalobcovi
nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ani právo na vrátenie kúpnej ceny. Reklamovaná obuv
bola žalobcovi vrátená v rámci zamietnutej reklamácie zo dňa 08.09.2015. Žalobca následne nechal
obuv posúdiť spoločnosťou H., a.s., ktorá previedla test deštrukčným spôsobom a predmetná obuv je

znehodnotená a zničená. Vrátenie zakúpenej veci tak nie je možné reálne uskutočniť.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 17C/201/2016-105
zo dňa 16.05.2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 197,29 eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 18.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Po podaní odvolania žalovaným

bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/148/2018-143 zo dňa 07.11.2019
zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento doplnil dokazovanie oboznámením sa so znaleckým
posudkom B. H. T. č. X/XXXX a vo veci citujúc ust. § 457, § 509 ods. 1 až 3, § 588, § 598, § 599 ods. 1,

2, § 619 ods. 1, 2, § 620 ods. 1, § 621, § 622 ods. 1 až 3, § 623 ods. 1, 2, § 626 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka skonštatoval nasledovné. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne za preukázané, že
žalobca si dňa 09.03.2015 od žalovaného kúpil pánsku obuv za kúpnu cenu 79,99 eur. Dňa 08.09.2015
predmet kúpy reklamoval z dôvodu poškodenia zvršku pravej topánky a začínajúceho poškodenia
ľavej topánky. Dňa 29.09.2015 žalovaný reklamáciu odmietol na základe odborného posudku B.. T.

E., ktorá v ňom konštatovala, že v pätách oboch pol pároch sú pri hranách podošiev na stranách z
nohy polámané výstuže piet a zvršky sa vychyľujú v smere nohy. V päte ľavého pol páru je trhlina vo
vrchovom materiály v šitom spoji vrchovej pätičky. K poškodeniu obuvi takéhoto charakteru dochádza jej
jednostranným opakovaným neprimeraným lokálnym zaťažovaním na jednu zo strán obuvi. Obuv nie je
funkčná a taktiež jej funkčnosť nie je možné obnoviť. Obuv je znehodnotená, pričom reklamovaná chyba

nie je technologického charakteru, nejedná sa o chybu obuvi, ale o jej poškodenie. Táto vada obuvi
vznikla nevhodnou údržbou, spôsobom užívania alebo nesprávnou manipuláciou obuvi. Po zamietnutí
reklamáciesižalobcadalvyhotoviťodbornýposudokč.XX/XXspoločnosťouH.,a.s.D.,vktoromnaopak
bolo konštatované, že ide o materiálovú chybu obuvi spôsobenú použitím nekvalitného materiálu, ktorej
odstránenie je technicky nemožné.

6. Vo veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom B.. H. T., ktorý v znaleckom
posudku č. X/XXXX jednoznačne uviedol, že reklamovaná vada je vadou technologického charakteru,
ktorá vznikla v procese výroby obuvi, následkom ktorej došlo k vzniku trhliny v namáhanom mieste na
vrchovej usni, čím sa stala obuv nefunkčnou. Ďalším používaním obuvi by dochádzalo cez trhlinu k

vnikaniu vlhkosti, čo by malo za následok úplné znehodnotenie obuvi. Ide o vadu skrytú, spôsobenú
použitím nekvalitného materiálu, ktorá nebola zistiteľná pri skúšaní a kúpe, ale sa prejavila až v priebehu
nosenia obuvi. Zistené poškodenie nevzniklo v dôsledku spôsobu užívania obuvi, jej nevhodnou
údržbou alebo nesprávnou manipuláciou. Reklamovaná obuv bola deklarovaná ako módna, preto všetky
výstužné dielce boli nedostatočné a v dôsledku toho došlo aj k miernemu poškodeniu pätných dielcov a

nedržaniatvaruobuvi.KodbornémuposudkuB..T.E.uviedol,žetátosavodbornomposudkuzameriava
na opis stavu obuvi a na doporučenia pri návrhu konštrukcie obuvi, avšak jej záver, že reklamovaná
chyba nie je technologického charakteru je nesprávny. Jej tvrdenia, že obuv nebola správne vybratá
popiera aj skutočnosť, že usňová podšívka vystužená textilom v mieste trhliny usne nebola poškodená.

7. Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. § 153 ods. 1 až 3 CSP a na zásadu sudcovskej
koncentrácie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia neprihliadal na prostriedky procesnej obrany
žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 17.05.2021 z dôvodu, že tieto neboli uplatnené včas, lebo
žalovaný neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili vyjadrenie vo veci samej doručiť v
primeranej lehote po doručení predvolania na pojednávanie dňa 25.01.2021 tak, aby súd mal vytvorený

dostatočný časový priestor na zabezpečenie písomného stanoviska žalobcu k uvedenému vyjadreniu
so zachovaním všetkých jeho procesných práv a povinností. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené
krátko pred termínom nariadeného pojednávania a z dôvodu zachovania procesných práv a povinností
žalobcu by bolo nevyhnutné uvedené pojednávanie odročiť a umožniť žalobcovi v primeranej lehotezaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu. Vo vyjadrení žalovaný neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by
žiadal vykonať za účelom odstránenia ním tvrdených rozporov v predmetnom znaleckom posudku. Súd
prvej inštancie sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že znalec v znaleckom posudku nekonštatoval,

že ním zistená vada je neodstrániteľná. Práve naopak, znalec v znaleckom posudku konštatoval, že
vzniknutá vada je vadou technologickou, ktorá vznikla v procese výroby, pre ktorú sa vznikom trhliny
na usňovom zvršku stala obuv nefunkčnou a v dôsledku vnikania vlhkosti cez trhlinu by došlo k jej
úplnému znehodnoteniu. Táto technologická vada vznikla v procese výroby spracovaním usňového
zvršku, ktorého hrúbka v mieste trhliny nezodpovedá technickej norme, pričom konštatoval, že ide o

vadu neodstrániteľnú. Išlo o vadu skrytú, ktorá sa nedá zistiť pri skúšaní a kúpe, ale sa prejavila až
v priebehu nosenia obuvi, pričom zistené poškodenie nevzniklo v dôsledku spôsobu užívania obuvi,
ani nevhodnou údržbou alebo nesprávnou manipuláciou. Samotná strata funkčnosti obuvi, ktorú nie je
možné obnoviť, čo nesporne vyplýva aj z odborného posudku predloženého žalovaným, odôvodňuje
právny záver, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou.

8. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že vada je neodstrániteľná, brániaca
riadnemu užívaniu predmetu kúpy, žalobcovi v zmysle § 623 ods. 1 OZ vzniklo právo na odstúpenie
od zmluvy, ktoré si u žalovaného uplatnil dňa 02.12.2015, čo nesporne vyplýva z listiny označenej
ako Začatie reklamačného procesu na č. l. 9 súdneho spisu. Za situácie, kedy je kúpna zmluva
neplatná, alebo je zmluva zrušená, nastupuje režim § 457 OZ, ktorý špeciálne upravuje dôsledky

bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej
zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy je
nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu
cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, súd vo výroku vyjadrí
vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté

plnenie. Ak zo zrušenej zmluvy plnila len jedna zmluvná strana, môže sa domáhať vrátenia plnenia bez
toho, aby tento nárok si uplatňovala ako vzájomne podmienený (poukázal na rozsudok NS SR zo dňa
25.09.2018, sp. zn. 3Cdo/113/2007).

9. Konštatujúc, že žalobca predmet kúpy žalovanému vrátil podaním zo dňa 09.05.2018, potom sa

žalobným návrhom mohol domáhať vrátenia kúpnej ceny bez toho, aby si tento nárok uplatňoval ako
vzájomne podmienený.

10. Na základe uvedeného preto súd žalobe o vrátenie kúpnej ceny vyhovel, vrátane nevyhnutných
nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598

Občianskehozákonníka,ktorépozostávajúzcenyzaspracovanýodbornýposudokspoločnosťouH.a.s.
č. XX/XX zo dňa 30.11.2015 vo výške 114 eur, vrátane poštovného uvedenej spoločnosti vo výške 3,30
eur, ktoré si voči žalovanému riadne uplatnil, čo nesporne vyplýva z listu žalovaného zo dňa 29.12.2015
(č. l. 10).

11. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že právo na náhradu nevyhnutných nákladov je osobitným
nárokom kupujúceho a podmienkou vzniku tohto nároku je riadne a dôvodné uplatnenie práva zo
zodpovednosti za vady predmetu kúpy. Právo na úhradu nevyhnutných nákladov možno uplatniť na
súde len za predpokladu, že to kupujúci oznámi predávajúcemu v lehote danej na uplatnenie práva zo
zodpovednosti za vady. Nákladmi v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady sú napr.

aj náklady vynaložené na odborné posúdenie stavu predmetu kúpy, nevyhnutné náklady na prepravu
veci a poštovné.

12. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR zo
dňa 29.08.1975 publikovaného v zbierke pod R10/1977, keďže uvedené rozhodnutie riešilo otázku

reštitučnej povinnosti z neplatnej kúpnej zmluvy, v ktorej kúpna cena bola dohodnutá v rozpore s
cenovými predpismi za predpokladu, ak došlo k zničeniu, resp. poškodeniu predmetu kúpy kupujúcim.

13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k R 10/1977 uviedol, že v predmetnom súdnom konaní bola
riešená otázka zodpovednosti za poškodenie predmetu kúpy existenciou neodstrániteľnej vady, za ktorú

zodpovedá výlučne žalovaný a v dôsledku ktorej došlo k strate jeho funkčnosti a znehodnoteniu bez
možnosti obnovenia jeho funkčnosti prípadnou opravou a to ešte v čase pred vypracovaním odborného
posudku spoločnosťou H. a.s.14. S poukazom na § 563 OZ prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný bol povinný uplatnený nárok
žalobcovi zaplatiť v deň nasledujúci po doručení žaloby, a teda do omeškania sa dostal až počnúc
dňom 19.06.2016, preto žalobu v uplatnenom úroku z omeškania za deň 18.06.2016 zamietol a priznal

žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a § 563 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. od 19.06.2016.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a úspešnému žalobcovi
voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval,

že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá,
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP).

17. Odvolateľ za základnú vadu konania považoval to, že prvoinštančný súd nerešpektoval skutočnosť,

že nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy je zo zákona nárokom
podmieneným povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi zmluvy to, čo sa získalo za kúpnu cenu,
ktorého vrátenia sa kupujúci domáha (poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka, rozsudok NS
SR z 26.02.2009, sp. zn. 3Cdo/115/2008 a uznesenie Ústavného súdu SR z 19.03.2014, sp. zn. I.
ÚS/119/2014). Poprel konštatovanie súdu prvej inštancie, že predmet kúpy bol žalovanému vrátený, čo

jevrozporesostatnýmiskutkovýmizisteniamiavykonanýmidôkazmi.Akbybolopravdou,žepredmetná
obuv bola žalovanému vrátená podaním zo dňa 09.05.2018, ako by ju potom mohol posudzovať znalec
B.. T. vo svojom posudku č. X/XXXX dňa 29.12.2020. Nemohol preto predmet kúpy byť žalovanému
vrátený podaním zo dňa 09.05.2018. Už iba z toho dôvodu je napadnutý rozsudok vadný. Nie je mu
známe, odkiaľ znalec posudzovanú obuv získal, nebolo to však od žalovaného. V ďalšom poukázal

na to, že vo svojom odvolaní zo dňa 06.08.2018 namietal, že obuv, ktorú žalobca žalovanému pred
vyhlásením rozsudku vrátil, je kompletná, t.j. nie sú na nej známky o odobratí skúšobného telesa.
V prípade odobratia skúšobného telesa o výmere skoro 30 cm2 by to bolo na obuvi vidieť. Z toho
dôvodil, že skúška popísaná v odbornom posudku č. XX/XX nebola vôbec vykonaná. K tomu žalovaný
predložil i fotografie vrátenej obuvi. Tiež tvrdil, že reklamovaná / posudzovaná obuv bola zničená testom

vykonaným spoločnosťou H., a.s., na čo žalovaný opakovane poukazoval. Uvedené potvrdil aj znalec
B.. T. vo svojom posudku č. X/XXXX, kde uvádza, že obuv je nefunkčná z dôvodu vyrezania časti zvršku
v skúšobnom laboratóriu spoločnosti H., a.s. D.. Z uvedeného vyvodil, že žalovanému nebola podaním
žalobcu zo dňa 09.05.2018 vrátená posudzovaná obuv a v konaní je posudzovaná iná obuv, nie táto
vrátená. Uvedené skutočnosti postačujú na to, aby bol napadnutý rozsudok zrušený. Odvolateľ tiež

namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu ČSR
z 29.08.1975, sp. zn. 3Cz/84/75, publikovaného v Zbierke pod R10/1977. Z uvedeného rozhodnutia
vyvodil,žeakjereklamovanáobuvzničenáaodžalovanéhoniejemožnépožadovať,abytakútozničenú
vec prijal späť, vtedy si žalobca nemôže nárokovať vrátenie kúpnej ceny, ale len prípadné vrátenie toho,
očokúpnacenapresahovalacenustanovenúpodľacenovýchpredpisovalebourčenúodhadom.Žiaden

takýto presah kúpnej ceny v danom prípade neexistuje, preto sa žalobca nemôže ničoho domáhať, a
preto má byť žaloba zamietnutá. Navyše žalobca nepreukázal, aby obuv mala neodstrániteľnú vadu,
čo nie je konštatované ani v znaleckom posudku č. X/XXXX. Navrhol preto rozsudok v napadnutom
rozsahu výrokov I. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť
a žalobu zamietnuť.

18. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom

rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
15.11.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu
v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel žiadny taký relevantný argument, teda taký
argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre
odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

21. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného
a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade

so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu,
túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

22. Preto iba na zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate už zodpovedal na odvolacie námietky žalovaného. S
jeho závermi aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje.

23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ešte uvádza, že v zmysle
§ 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa nej dostal. Táto povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia je synalagmatickým záväzkom
vyplývajúcim priamo zo zákona. Z tohto synalagmatického vzťahu však vyplýva to, že domáhať sa
plnenia môže iba ten, kto už plnil alebo je pripravený plniť. K uvedenému odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2924/2013, podľa ktorého o vzájomné plnenie obidvoch účastníkov
ide najmä u synalagmatických záväzkov, ktorých splnenia sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj

záväzok skôr alebo kto je pripravený ho splniť. Teda aj zo záveru uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v
petite rozsudku v prípade, ak si žalobca splnil svoj záväzok vrátiť tovar žalovanému, čo je nepochybné,
že k vráteniu topánok žalovanému došlo, a to podaním žalobcu zo dňa 09.05.2018, čomu nasvedčuje
aj to, že žalovaný k prvšiemu odvolaniu zo dňa 06.08.2018 predložil do spisu fotokópie topánok, čo
svedčí o tom, že ich od žalobcu dostal. Preto odvolací súd v žiadnom prípade nepovažuje odvolacie

námietky žalovaného o tom, že mu zakúpený tovar nebol vrátený a ani to, že vo výroku rozsudku nie
je vyjadrený synalagmatický záväzok strán sporu za dôvodné. Synalagmatický záväzok strán sporu by
bol namieste vtedy, ak by žalobca žalovanému zakúpený tovar nevrátil, čo v konaní bolo vyvrátené tým,
že tovar žalovanému vrátil ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Tvrdenie žalovaného, že znalec B.
T. vo svojom posudku č. X/XXXX zo dňa 29.12.2020 neposudzoval predmetnú vec je irelevantná, a to

vzhľadom na to, že takúto námietku nevzniesol pred súdom prvej inštancie, kedy by na preukázanie
uvedeného mohol navrhovať vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
súdu prvej inštancie č. k. 17C/201/2016-178 zo dňa 11.06.2020, ktorým vo výroku VI. súd uložil obidvom
stranám sporu poskytnúť znalcovi súčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku, a to pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty podľa §102 CSP. Dá sa teda vydedukovať z uvedeného, že znalec

vyzval žalovaného na predloženie topánok, aby mohol vypracovať znalecký posudok, na ktorý ho súd
ustanovil. Pred prvoinštančným súdom uvedené skutočnosti neboli žalovaným namietané, preto nie je
možné až v odvolacom konaní to namietať.

24. Je však treba jednoznačne súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v danej veci ide o synalagmatický

záväzok, teda odplatný a vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti strán sporu vo
vzájomnej korelácii, teda právu jednej strany zodpovedá vždy povinnosť druhej strany. Ak si z neplatnej,
resp. zrušenej zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto
sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný splniť vopred, môže
svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je

plnenie protistrany ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u protistrany. V prejednávanom prípade však
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca si svoj záväzok vrátiť tovar splnil ešte pred rozhodnutím súdu
prvej inštancie, čo vyplýva už z vyššie uvedených zistení.25. Ani ďalšia odvolacia námietka nie je dôvodná, a to, týkajúca sa v predmetnej veci aplikácie
záverov rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 29.08.1975, sp. zn. 3Cz/84/75, publikovaného v Zbierke
pod R10/1977. Aj k uvedenej otázke súd prvej inštancie sa vyjadril v bodoch 44 a 45 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Odvolací súd je tiež toho názoru, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČSR
nie je aplikovateľný pre daný prípad, keďže rieši iné skutkové okolnosti ako v predmetnej veci.

26. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že spoločnosť H., a.s. nemohla vykonať skúšku opísanú v
odbornom posudku č. XX/XXXX, lebo ak by odobrala zo skúšobného telesa plochu takmer 30 cm2,

znehodnotila by tým obuv, k čomu žalovaný doložil fotokópie neporušenej vrátenej obuvi. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri hodnotení podmienok oprávnenosti žalobcu odstúpiť
od kúpnej zmluvy vychádzal zo znaleckého posudku B.. H. T. č. X/XXXX, zo záverov ktorého vyplývala
opodstatnenosť žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným pre neodstrániteľnú vadu, a
toskrytúvadutovaru,ktoránevzniklavdôsledkuspôsobuužívaniaobuvi,aleišloovadutechnologického
charakteru pri výrobe tovaru.

27.Navecinemôžezmeniťničanito,žetovarpodľatvrdeniažalovanéhojeznehodnotený,atozdôvodu,
že k jeho znehodnoteniu došlo iba v súvislosti so zistením a preukázaním vady tovaru, odôvodňujúcej
oprávnenie žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy. Ak teda žalovaný predal žalobcovi vadný tovar a vadu
bolo možné preukázať iba tým, že pri zisťovaní vady dôjde k znehodnoteniu topánok, v žiadnom prípade

to nie je možné vyhodnotiť v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ale v neprospech žalovaného ako
dodávateľa, ktorý vadný tovar vyrobil.

28. Keďže v odvolaní je namietané aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie v predmetnom konaní a následnom rozhodnutí však nejde. Súd prvej inštancie

správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav v danej veci.

29. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre
ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací

súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko strán
sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska
logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj
právostranysporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotením
dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1:

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.31. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I. a
III. postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výrokoch vecne správny potvrdil, keďže aj výrok o

trovách konania bol odvolacím súdom posúdení ako správny. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III. bol potvrdený s upresnením, že o výške trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník, a to v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo súd
prvejinštancievodôvodnenírozsudkuuviedol,aleopomenultouviesťvovýrokunapadnutéhorozsudku.

32. Keďže odvolanie nebolo podané proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti, t.j. o 5 % úrok z omeškania ročne za deň 18.06.2016 zamietnutá, tento výrok
v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči v odvolacom

konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).