Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 16, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200905
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeanetty Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: D. X. D., Z.. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť: Z. G. J., trvalý pobyt v Slovenskej republike: J. X, XXX XX B., pobyt v zahraničí:
X H., H., H. T., D., E., Z. G. J., zastúpený: Mgr. Michal Onufer, advokát, Františkánska 2, 811 01
Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008
zo dňa 08.04.2019

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I .
Priebeh administratívneho konania

X. D. X. D., Z.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Z. G. J., trvalý pobyt v Slovenskej republike: J. X, XXX
XX B., pobyt v zahraničí: X H., H., H. T., D., E., Z. G. J. (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo aj ako

„žalobca“), bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky
dňa 18.01.2013 podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ako „zákon č. 404/2011 Z.z.“) s platnosťou
od 18.01.2013.
2. Dňa 06.02.2018 sa dostavila na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenie
cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej ako „Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava“
alebo aj ako „orgán verejnej správy“), bývalá manželka účastníka konania - I. L. D., Z.. XX.XX.XXXX,

ktorá podala vyjadrenie týkajúce sa konania vo veci zrušenia trvalého pobytu účastníka konania na
neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, pričom uviedla, že účastník konania je členom
teroristickej organizácie INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA.
3. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava
(ďalej ako „Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava” alebo aj ako „orgán verejnej správy”) ako
príslušný organ verejnej správy podľa zákona č. 404/2011 Z.z. vo veci zrušenia trvalého pobytu na
neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi

konania, zaslalo Národnej kriminálnej agentúre, Národná protiteroristická jednotka, Pribinova 2, 812 72
Bratislava (ďalej len ako „Národná kriminálna agentúra“), žiadosť č. PPZ-HCP-BA6-2018/015798-001
o poskytnutie informácií a to, či účastník konania nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo
verejný poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadkualebo verejného zdravia a je dôvod na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust.
§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) tohto zákona.
Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že ohľadom účastníka konania boli zistené ďalšie skutočnosti a

to, že podľa vyjadrenia bývalej manželky je pravidelným užívateľom marihuany a niekoľkokrát ju mal
napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou. Zároveň zaslal orgán verejnej správy rozhodnutie o odvolaní ref. zn.:
UVS-FRG/59/9987-10 zo dňa 04.03.2013 vydané Nezávislým správnym senátom vo Viedni a podklady
dávajúce do spojitosti účastníka konania s organizáciou INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA.
4. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy

podľa zákona č. 404/2011 Z.z. vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Slovenskej
informačnej službe, P. O. BOX 69, 810 00 Bratislava (ďalej len ako „Slovenská informačná
služba”), žiadosť č. PZ-HCP-BA6-199-4/2018-TPC-KIR o poskytnutie stanoviska, či účastník konania
nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie
ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia a je dôvod na zrušenie

trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na ust. § 48 ods. 2
písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.. Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že ohľadom účastníka konania
boli zistené ďalšie skutočnosti a to, že podľa vyjadrenia bývalej manželky je pravidelným užívateľom
marihuany a niekoľkokrát ju mal napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou.
5. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy

podľa zákona č. 404/2011 Z.z. vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Ministerstvu
obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava (ďalej len
ako „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky”), žiadosť č. PPZ-HCP-BA6-199-5/2018-TPC-KIR o
poskytnutie stanoviska, či účastník konania nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný

poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo
verejného zdravia a je dôvod na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust. § 50 ods.
1 písm. a) s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.. Ďalej orgán verejnej správy
uviedol, že ohľadom účastníka konania boli zistené ďalšie skutočnosti a to, že podľa vyjadrenia bývalej
manželky je pravidelným užívateľom marihuany a niekoľkokrát ju mal napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou.

6. Dňa 20.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy
podľa zákona č. 404/2011 Z.z. vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Okresnému
úradu v Senci, odbor všeobecnej správy, Hurbanova 21, 903 01 Senec (ďalej len ako „Okresný úrad v
Senci”), žiadosť o poskytnutie informácií s uvedením uznesení Obvodného oddelenia PZ v Bernolákove

- č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016, ktorým v zmysle ust. § 197 ods. 1 písm. a) zákona č.
301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) odovzdalo na prejednanie priestupku vec týkajúcu sa podozrenia z
prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. § 360 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon),
ktorého sa mal dopustiť účastník konania a č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016, ktorým v
zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) postúpilo na prejednanie

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch znení neskorších predpisov, vec týkajúcu sa účastníka konania a v ktorej bolo
začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005
Z.z. (Trestný zákon) a ktorého sa dopustil účastník konania. Zároveň orgán verejnej správy žiadal o
informácie o stave konania o vyššie uvedených priestupkoch ako aj o uvedenie akýchkoľvek iných

relevantných skutočností týkajúcich sa účastníka konania.
7. Slovenská informačná služba v podaní zo dňa 27.02.2018 číslo: SIS-65/152-8-10/2018 uviedla,
že voči účastníkovi konania nedisponuje informáciami, ktoré by predstavovali hrozbu pre bezpečnosť
Slovenskej republiky alebo verejný poriadok.
8. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v podaní zo dňa 27.02.2018 č. VSA11-2-2567/2018 uviedlo,

že k osobe účastníka konania Vojenské spravodajstvo nedisponuje žiadnymi relevantnými informáciami.
9. Podaním zo dňa 20.03.2018 č. PPZ-HCP-BA6-199-11/2018-TPC zaslalo Oddelenie cudzineckej
polície PZ Bratislava, účastníkovi konania oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia jeho
trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky.
10. Podaním zo dňa 20.03.2018 č. PPZ-HCP-BA6-199-11/2018-TPC zaslalo Oddelenie cudzineckej

polície PZ Bratislava, Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za
účelom doručenia účastníkovi konania, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia jeho
trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky.11. Okresný úrad v Senci podaním č. OU-SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 22.03.2018 zaslal Oddeleniu
cudzineckej polície PZ Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií s tým, že vo veci č. ORP-143/BE-
SC-2016 zo dňa 15.03.2016 - oznámenie o priestupku, bola vec dňa 28.06.2016 odložená podľa ust.

§ 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vo veci
č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016 bola účastníkovi konania uložená pokuta za priestupok.
Uviedol, že v súčasnosti neeviduje žiadne iné konanie.
12. Podaním zo dňa 06.04.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania -
advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o. (plná moc mu bola udelená účastníkom konania

dňa 27.03.2018), k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na
neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi
konania a v ktorom uviedol, že vedie riadny a usporiadaný život a ani neexistuje dôvodné podozrenie,
že pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné
zdravie a teda nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy zastavil konanie
vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas účastníkovi konania.

13. Podaním zo dňa 25.04.2018 požiadala zástupkyňa účastníka konania - JUDr. Zuzana Bombeková
Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava o nahliadnutie do administratívneho spisu a bol jej
stanovený termín na deň 10.05.2018.
14. Dňa 10.05.2018 bol vyhotovený úradný záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava
a v ktorom je uvedené, že nahliadnutie do administratívneho spisu dňa 10.05.2018 nebolo

vykonané, nakoľko zástupkyňa účastníka konania JUDr. Zuzana Bombeková sa nepreukázala platným
plnomocenstvom na tento úkon.
15. Dňa 24.05.2018 bol vyhotovený záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava z nahliadnutia
do spisu vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a z ktorého vyplýva, že zástupkyňa účastníka konania

- JUDr. Zuzana Bombeková nahliadla do spisu a vyhotovila si fotografie z listín.
16. Podaním zo dňa 29.05.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania k
oznámeniu o začatí správneho konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na
území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami orgánu verejnej správy, že organizácia INDIGENOUS PEOPLE

OF BIAFRA je teroristickou organizáciou a že účastník konania by mal byť koordinátorom tejto
organizácie, pretože takúto funkciu v nej nezastáva. Ďalej zdôraznil, že v správnom konaní neboli
predložené žiadne relevantné dôkazy svedčiace o takejto jeho činnosti a namietal, že Oddelenie
cudzineckej polície PZ Bratislava nie je oprávneným orgánom posudzovať, či určitý subjekt je alebo
nie je považovaný za teroristickú organizáciu. Pritom Slovenská informačná služba v podaní zo dňa

27.02.2018 číslo: SIS-65/152-8-10/2018 uviedla, že voči účastníkovi konania nedisponuje informáciami,
ktoré by predstavovali hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo verejný poriadok a taktiež
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v podaní zo dňa 27.02.2018 č. VSA11-2-2567/2018 uviedlo, že
k osobe účastníka konania Vojenské spravodajstvo nedisponuje žiadnymi relevantnými informáciami.
Rovnako nesúhlasil s údajnými zisteniami Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, že účastník

konania viackrát napadol fyzicky svoju manželku a že sa jej vyhrážal smrťou. Trval na tom, že vedie
riadny a usporiadaný život a ani neexistuje dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte na území
Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie a teda nepredstavuje
žiadnu hrozbu. Žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy vo veci zrušenia trvalého pobytu na
neobmedzený čas na území Slovenskej republiky účastníkovi konania, zastavil konanie.

17. Dňa 06.06.2018 doručil splnomocnený právny zástupca - Advokátska kancelária JUDr. Gabriel
Almáši, spol. s r.o. Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, oznámenie o vypovedaní
plnomocenstva účastníkovi konania vo veci zastupovania zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený
čas v Slovenskej republike zo dňa 04.06.2018.
18. Národná kriminálna agentúra počas konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený

čas na území Slovenskej republiky účastníkovi konania, zaslala orgánu verejnej správy k jeho osobe
informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ vedenú pod č. p.: PPZ-NKA-PTJ1-
V-22/2018 zo dňa 13.03.2018 s tým, že sa jedná o informáciu utajovaného charakteru požívajúcu
ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a ktorá obsahuje
konkrétne dôvody na postup v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na

ust. § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. a preto ju nemožno zverejniť.
19. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava vyhotovilo úradný záznam zo dňa 13.07.2018, v
ktorom sa uvádza, že mjr. Mgr. G. T. sa oboznámil dňa 19.03.2018 s utajovanou písomnosťou stupňa
utajenia „Vyhradené“, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania a že tátopísomnosť obsahuje konkrétne dôvody k aplikácii ust. § 120 ods.2 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z.,
nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zároveň písomnosť obsahuje dôvod na
postup v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z., nakoľko je dôvodné podozrenie, že

pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Z dôvodu, že ide o
utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“, nie je táto súčasťou spisu.
20. Dňa 13.07.2018 zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ účastníkovi konania prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, výzvu na vyjadrenie č. PPZ-HCP-BA6-199-36/2018-TPC k podkladom
rozhodnutia a spôsobu ich zistenia pred jeho vydaním v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“).

21. Podaním zo dňa 23.07.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania
k výzve Oddelenia cudzineckej polície PZ na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia č. PPZ-HCP-
BA6-199-36/2018-TPC zo dňa 13.07.2018. Žiadal, aby príslušný organ verejnej správy zastavil konanie
vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky účastníkovi

konania.
22. Dňa 26.07.2018 bolo doručené orgánu verejnej správy vyjadrenie účastníka konania zo dňa
23.07.2018 podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu a v ktorom uviedol, že INDIGENOUS
PEOPLE OF BIAFRA je kultúrny spolok zaregistrovaný v Rakúskej republike, pričom sa nejedná o
nezákonnú organizáciu ani o teroristickú skupinu o čom svedčí skutočnosť, že sa nenachádza na

aktuálne platnom zozname Európskej únie osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov.
Ďalej splnomocnený zástupca účastníka konania namietal, že v konaní neboli predložené relevantné
dôkazy, ktoré svedčia o činnosti účastníka konania v prospech organizácie INDIGENOUS PEOPLE OF
BIAFRA.Zastávalnázor,žeorgánverejnejsprávy niejeoprávnenýposudzovať,čiurčitýsubjektjealebo
nie je považovaný za teroristickú organizáciu. Tvrdil, že účastník konania vedie riadny a usporiadaný

život, nepredstavuje hrozbu pre verejný záujem, bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.
Zároveň splnomocnený zástupca účastníka konania žiadal o sprístupnenie utajovanej informácie.
23. Orgán verejnej správy vyhovel žiadosti splnomocneného zástupcu účastníka konania a dňa
01.08.2018 odstúpil žiadosť o sprístupnenie utajovanej informácie Národnej kriminálnej agentúre.

24. Dňa 01.08.2018 doručil splnomocnený právny zástupca - advokátska kancelária Vojčík & Partners,
s.r.o. Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, oznámenie zo dňa 24.07.2018 o vypovedaní
plnomocenstva účastníkovi konania vo veci zastupovania zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený
čas v Slovenskej republike.
25. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) vydalo

dňa 02.08.2018 rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým zrušilo účastníkovi konania povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na
území Slovenskej republiky - udelený s platnosťou od 18.01.2013 a to z dôvodu, že je dôvodné
podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo
verejné zdravie. Prvostupňový orgán skúmal skutočnosti týkajúce sa účastníka konania aj v zmysle

ust. článku 8 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako
„Dohovor“) a v zmysle protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor ako aj v zmysle ust. § 50 ods. 2
písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z.. Uviedol, že účastník konania podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Uviedol,
že toto právo účastníkovi konania nebolo orgánom verejnej správy upreté a bolo plne rešpektované s

tým, že pri rozhodovaní vychádzal aj z článku 8 ods. 2 Dohovoru podľa ktorého, štátny orgán nemôže
do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv
a slobôd iných. Zdôraznil, že v danom prípade uplatnil predmetné ustanovenie z dôvodu, že sa jednalo o

bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zrušiť trvalý
pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona
č. 404/2011 Z. z. s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) tohto zákona. Prvostupňový orgán mal
za to, že pri zrušení trvalého pobytu účastníkovi konania na neobmedzený čas na území Slovenskej
republiky postupoval z dôvodov uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach a mal za to, že v danom

prípade boli splnené zákonné dôvody na takýto postup. Zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie
je vydané aj v súlade s článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého, medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je
potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôbalebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú
prednosť pred zákonom. Prvostupňové rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené prostredníctvom
zastupiteľského úradu v Abuji dňa 13.08.2018.

26. Dňa 31.08.2018 bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava doručené odvolanie zo
dňa 27.08.2018, proti prvostupňovému rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC zo dňa
02.08.2018, ktorým bolo zrušené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej
republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a ktoré bolo podané prostredníctvom

splnomocneného zástupcu účastníka konania advokátskej kancelárie ONUFER & TORIŠKOVÁ (plná
moc mu bola udelená účastníkom konania dňa 13.08.2018) s tým, že jeho odôvodenie bude doplnené
neskôr. Súčasťou odvolania bola žiadosť splnomocneného zástupcu o nazretie do spisu účastníka
konania a overené plnomocenstvo.

27. Dňa 07.09.2018 zaslal splnomocnený zástupca účastníka konania orgánu verejnej správy, žiadosť o

sprístupnenie informácie utajeného charakteru, ktoré požívajú ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o
ochrane utajovaných skutočností (ust. § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z.). Uviedol, že až potom môže
odvolanie riadne odôvodniť a zdôraznil, že účastník konania si nie je vedomý žiadneho protizákonného
ani protištátneho konania alebo iných dôvodov, kvôli ktorým by malo existovať dôvodné podozrenie,
že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a že mu nebolo nič dokázané. Ďalej navrhol

splnomocnený zástupca konanie prerušiť z dôvodu podaného návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp.zn. 10Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade
zákona č. 404/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.

28. Dňa 07.09.2018 zaslal orgán verejnej správy Národnej kriminálnej agentúre žiadosť o jednorazové

oboznámenie sa s utajovanými informáciami.
29. Orgán verejnej správy umožnil splnomocnenému zástupcovi účastníka konania nahliadnuť do
administratívneho spisu a stanovil mu termín na deň 13.09.2018 v čase o 09:00 hod.

30. Dňa 13.09.2018 splnomocnený zástupca účastníka konania informoval orgán verejnej správy, že sa

nemôže dostaviť na nahliadnutie do administratívneho spisu.

31. Dňa 14.09.2018 doručila Národná kriminálna agentúra orgánu verejnej správy - odpoveď na
žiadosť splnomocneného zástupcu účastníka konania o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými
informáciami podľa ust. § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. s tým, že uviedla, že s jeho žiadosťou

nesúhlasí nakoľko, predmetné utajované skutočnosti spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného
poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust. § 1 písm. b) nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.
32. Prvostupňový orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a podľa ust. § 57 ods. 2 Správneho
poriadku, ho predložil spolu so spisovým materiálom dňa 01.10.2018 na rozhodnutie odvolaciemu

orgánu - Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava.
33. Dňa 24.10.2018 sa na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, dostavil splnomocnený
zástupca účastníka konania a nahliadol do spisu účastníka konania (úradný záznam Č. p.: PPZ-HCP-
BA2-2018/050464-002).

34. Dňa 25.10.2018 bolo Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, doručené podanie z
Okresného úradu Senec č. OU- SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 17.10. 2018 a v ktorom sa uvádza, že
vo veci ORP-143/BE-SC-2016 bolo vydané rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok voči účastníkovi
konania, ktorý bol uznaný vinným za spáchania priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2018.

35. Dňa 26.10.2018 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako odvolací orgán, prerušil
odvolacie konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej
republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania s to rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-
BA2-2018/050464-004 z dôvodu podaného návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Ústavný

súd Slovenskej republiky vo veci nesúladu zákona č. 404/2011 Z. z.. s Ústavou Slovenskej republiky.

36. Dňa 06.03.2019 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako odvolací orgán
pokračoval v konaní, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa12.12.2018 prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo
dňa 06.05.2016 na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade
zákona č. 404/2011 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky a vydal nález PL. ÚS 8/2016, ktorý nadobudol

účinnosť dňa 06.03.2019.
37. Dňa 26.03.2019 vyhotovilo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava úradný záznam, v
ktorom sa uvádza, že kpt. Mgr. A.Í. K. sa oboznámila dňa 26.03.2019 s utajovanou písomnosťou stupňa
utajenia „Vyhradené“, vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej polície PZ
Bratislava, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania.

38. Dňa 27.03.2019 doručil splnomocnený právny zástupca účastníka konania Riaditeľstvu hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava doplnenie dôvodov odvolania proti napadnutému prvostupňovému
rozhodnutiu. Splnomocnený zástupca v ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa plne opiera o ust. §
120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. v zmysle 06.03.2019, ktorý na neverejnom zasadnutí 12.12.2018
prerokoval návrhy nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018,
platného a účinného od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo dňa

06.05.2016, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade §
120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a
2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

a na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 52 ods. 2
zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozhodol: ustanovenie § 120

ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1
ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl.

48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Splnomocnený zástupca účastníka konania žiadal, aby
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
39. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej ako „druhostupňový orgán“ alebo aj
ako „odvolací orgán“) v zmysle ust. § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ako odvolací orgán preskúmalo

odvolanie účastníka konania podané prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti
napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol účastníkovi konania zrušený trvalý pobyt na
neobmedzenýčasnaúzemíSlovenskejrepublikypodľaust.§50ods.1písm.a)spoukazomnaust.§48
ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu dôvodného podozrenia, že účastník konania pri svojom
pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, ako aj zákonnosť a vecnú

správnosť tohto rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Druhostupňový orgán vydal rozhodnutie
Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“)
podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku ktorým odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol
a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Odvolací orgán mal za to, že každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej

republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby
nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným
z týchto zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území
Slovenskej republiky a tak isto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon č. 404/2011
Z.z.. Zdôraznil, že orgán verejnej správy disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu

cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony Slovenskej republiky a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov.
K zrušeniu trvalého pobytu odvolací orgán uviedol, že prvostupňový orgán správne posúdil dôvody
zrušenia trvalého pobytu účastníka konania na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky,
nakoľko účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Uvedenú skutočnosť mal
orgán verejnej správy preukázanú z doručenej písomnosti utajeného charakteru Národnou kriminálnou

agentúrou.
Ďalejodvolacíorgánuviedol,žeprávonasúkromnýarodinnýživotpodľačl.8ods.1Dohovorujeprávom
podmieneným, teda nemá absolútny charakter, pričom sa kladie dôraz na skutočne fungujúce rodinné
vzťahy,nienavzťahyfungujúceformálne,resp.nefungujúcevôbec.Domáhaťsatohtopráva,činamietaťzásah do tohto práva. Ako už odvolací orgán vyššie uviedol, povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa
ust. § 32 Správneho poriadku, má orgán verejnej správy len v rozsahu dôvodov, ktoré účastník konania
v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by

orgánu verejnej správy vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody účastníkom
konania neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Taktiež v zmysle
ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe. Preto orgánu verejnej správy nemožno vytýkať ako vadu konania, ak
neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania

(a neuviedol) alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a ich nenavrhol. Z vyjadrenia
účastníka konania nevyplýva, že by sa zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas dotklo jeho práva
na súkromie alebo rodinný život. Správny orgán však pri posudzovaní prípadného zásahu v zmysle
uvedeného Dohovoru uviedol, že do práva účastníka konania v zmysle čl. 8 ods.1 Dohovoru zasahuje,
avšakďalejkonštatoval,žedotýchtoprávmožnovzmyslečl.8ods.2tohtoDohovoruzasahovať,akjeto
v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných. Zdôraznil, že keďže orgán verejnej správy
konal vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa ust.
§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., nie je možné v prípade účastníka konania rešpektovať
rodinný a súkromný život, nakoľko je to v súlade so zákonom a taktiež nevyhnutné v záujme národnej

a verejnej bezpečnosti a bezpečnosti štátu.
Zároveň odvolací orgán uviedol, že orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého prvostupňového
rozhodnutia uviedol všetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou
nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Po posúdení získaných dôkazov prvostupňový
orgán zastal názor, že je dôvodné účastníkovi konania zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Jedným z podkladov napadnutého prvostupňového rozhodnutia je aj zistenie orgánu verejnej správy,
že účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu. Poukázal na to, že orgán verejnej správy mal
získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ vedenou Národnou
kriminálnou agentúrou, za preukázané, že účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť
štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru, požívajúca ochranu

poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné uvedenú
informáciu zverejniť. Druhostupňový orgán poukázal na to, že prvostupňový orgán však túto skutočnosť
v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedol a tak je zrejmé, z čoho pri rozhodovaní
vychádzal a ďalej zdôraznil, že vzhľadom na to, že nie je pôvodcom získanej informácie utajovaného
charakteru, nie je oprávnený ju sprístupniť.

Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného
skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu
a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým orgánom vedú k
presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné
dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že zrušenie trvalého pobytu účastníkovi

konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje za
nepochybné. Konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia
zo stránky právnej i skutkovej. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený
skutkový stav veci v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
40. Odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový orgán rozhodol vecne správne a vysporiadal sa

so všetkými skutočnosťami dostatočne. Preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne
správne a vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z. ako aj v súlade so Správnym poriadkom.

II.

Žaloba

41. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo
aj ako „správny súd“) doručenou e-mailom dňa 30.06.2019 a elektronicky dňa 01.07.2019, sa
žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-

BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), doručené žalobcovi
dňa 29.04.2019, ktorým zamietol jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Č.p.: PPZ-HCP-
BA6-199-41/2018-TPC zo dňa 02.08.2018 a ktoré potvrdil, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu
týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.42. Žalobca v žalobe odkazuje na vyjadrenia a listinné dôkazy predchádzajúceho právneho zástupcu
účastníkakonania JUDr.LeaVojčíka(VOJČÍK&PARTNERS,s.r.o.),ktorýsapodrobnektejtozáležitosti

vyjadril. Zdôraznil, že v konaní bolo vysvetlené, že INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA je kultúrny
spolok v Rakúsku, s doručovacou adresou Steiningergasse 22/3/1, 1120 Viedeň, ktorá vznikla dňa
26.03.2014 a ktorý je zaregistrovaný podľa právneho poriadku Rakúskej republiky v registri spolkov
Krajinského riaditeľstva PZ Viedeň, Referátu pre záležitosti spolkov, zhromaždení a mediálne práva,
číslo ZVR: 576965102, t.j. ide o subjekt fungujúci podľa právnych predpisov členského štátu EÚ,

ktorý nevykonáva žiadnu nelegálnu činnosť. Uviedol, že z historického hľadiska Biafra, t.j. Biafranská
republika, bol väčšinou štátov sveta neuznaný štát Ibov v Afrike, ktorý existoval v rokoch 1967 až 1970
na juhovýchode a v roku 1970 bol potlačený federálnymi
jednotkami po občianskej vojne.

43. Žalobca uviedol, že dňa 25.12.2017 vycestoval z územia Slovenskej republiky do Nigérie po viac

ako 10 rokoch navštíviť svoju rodinu a zaobstarať si doklady potrebné k žiadosti o občianstvo Slovenskej
republiky a taktiež si chcel vybaviť nový cestovný pas, nakoľko platnosť starého mala vypršať v marci
2018. Jeho plánovaný návrat do Slovenskej republiky bol 23.01.2018. Až dňa 21.01.2018 si všimol, že
mu vypršala platnosť povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas v Slovenskej republike. Následne
chcel vec vyriešiť cez Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky a

slovenskú ambasádu v Keni, avšak víza mu zamietli s odôvodnením, že v Slovenskej republike sa začalo
konanie o zrušení jeho trvalého pobytu. Z tohto dôvodu sa už do Slovenskej republiky a ani do Európy
nedostal a čaká na vyriešenie jeho prípadu v Nigérii. Uviedol, že v Slovenskej republike mal zriadenú
živnosť, že od roku 2015 je rozvedený a že s bývalou manželkou má v Slovenskej republike dve deti.

44. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018,
ktorým vyslovil nesúlad ustanovenia § 120 ods. 2 zákona 404/2011 Z.z. s čl. 46 od. 1 a 2, čl. 47 ods.
3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, Ústavy Slovenskej republiky a
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že účastník konania bude mať naplnené všetky
svoje práva, ako právo na účinnú obranu, spravodlivé konanie (správne ako i súdne), právo vyjadriť sa

ku všetkým skutočnostiam aj dôkazom v konaní, atď.. Ďalej poukázal na argumenty Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý podal samotný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a na
závery a odôvodnenie citovaného nálezu, s ktorými sa plne stotožňuje.

45. V nadväznosti na vyššie uvedené, žalobca namietal, že žalovaný v jeho prípade ignoroval a

nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - PL. ÚS 8/2016, čo nie je v právnom štáte
prípustné a zdôraznil, že žalovaný už nemal aplikovať ust. § 120 ods. 2 zákona 404/2011 Z.z.. Preto
považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

46. Namietal, že Národná kriminálna agentúra ako pôvodca utajovanej skutočnosti mu nedala doteraz

možnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej skutočnosti, pričom pre dodržiavanie Nálezu PL. ÚS
8/2016 je nutné, aby sa účastník mohol oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti a aby tak mal
možnosť sa brániť.

47. Žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré podal správnu žalobu sú aj skutkové, lebo orgán verejnej

správy zle posúdil, resp. vôbec neposúdil skutkové dôvody zrušenia trvalého pobytu a žalobca nemal
možnosť sa proti nim ani len brániť a prípadne vysvetliť ich obsah. Trval na tom, že stále spĺňa
predpokladyapodmienkynatrvalýpobytnaneobmedzenýčasanevykonalnič,čobymalobyťdôvodom
na jeho zrušenie. Zdôraznil, že ak by sa správny súd zaoberal konkrétnymi dôvodmi, ktorými disponuje
žalobca,taktietobyvysvetlilaodvolalbysanadokumentyavyjadreniatýkajúcesaspolkuINDIGENOUS

PEOPLE OF BIAFRA, ale nakoľko nepozná obsah utajovanej skutočnosti, tak sa nemôže ani konkrétne
brániť a musí vychádzať len z domnienok a špekulácií.

48. Zároveň uviedol, že aj keby nebol vydaný vyššie citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, aj tak by bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné z ďalej uvedených dôvodov a vád konania.

49. Žalobca zdôraznil, že každý má právo na riadne správne konanie za dodržania všetkých zákonných
zásad, na oboznámenie sa so všetkými dôkazmi a s kompletným spisom ako aj právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom.50. Žalobca namietal, že v danom prípade boli porušené zásady správneho konania, najmä zásada
aktívnej súčinnosti účastníkov konania (ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku), nakoľko mu nebol

umožnené vyjadriť sa k podstatnému dôkazu a to, k obsahu informácie utajovaného charakteru,
pôvodcom ktorej bola Národná kriminálna agentúra. Nemal teda možnosť úspešne obhajovať svoje
práva, záujmy a brániť sa. Zastával názor, že z tohto dôvodu bolo porušené jeho právo ako účastníka
oboznámiť sa s kompletným administratívnym spisom (ktorého obsahom má byť aj skutočnosť, ktorá
je utajená a je pritom podkladom pre celé konanie ako aj rozhodnutie). Hoci žiadal orgán verejnej

správy o jej sprístupnenie prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, nebolo mu to
umožnené.

51. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko nepozná obsah predmetnej a podstatnej
utajovanej informácie a teda zistený skutkový stav je nekompletný. Z tohto dôvodu sú obidve napadnuté

rozhodnutia nezákonné.

52. Uviedol, že podľa Dohovoru o ľudských právach, Ústavy Slovenskej republiky a antidiskriminačného
zákona sa rovnaké práva zaručujú všetkým osobám bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,
vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti

alebo etnickej skupine v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, sa nepripúšťa akákoľvek
diskriminácia, čo v prípade účastníka vzbudzuje pochybnosti. V demokratickom a právnom štáte
založenom na trojdelení moci platí, že oprávnenia výkonnej moci nemôžu byť ničím nekontrolovateľné
a svojvoľné, ani ak ide o národnú bezpečnosť. Úloha kontrolovať výkonnú moc je zverená najmä súdom
ako nezávislým, objektívnym a nestranným orgánom. Ich úlohou je hľadať a nachádzať odpoveď na

otázku, ako vyvažovať rôzne záujmy jednotlivcov a štátu tak, aby sa naplnil ich legitímny cieľ a nedošlo
k ich zneužitiu.

53. Poukázal na to, že uvedenou problematikou „utajovaných skutočností“ sa v posledných rokoch
zaoberali Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie ako aj Ústavný súd Slovenskej

republiky a taktiež súdy v Slovenskej republike.

54. Žalobca uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva posudzoval legitimitu obmedzenia prístupu
procesnej strany k časti alebo k všetkým dôkazom, založenú na dôvodoch národnej bezpečnosti vo
viacerých svojich rozsudkoch. Základom ochrany osoby dotknutej konkrétnym rozhodnutím je právo

na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 Dohovoru a právo na účinný opravný prostriedok (čl.
13 Dohovoru), ktoré sú bližšie rozvedené v rozsiahlej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.
Základnými zásadami spravodlivého konania sú zásada kontradiktórnosti konania, právo dotknutej
osoby poznať dôvody rozhodnutia (poznať presné a skutočné dôvody) proti nej a právo na prístup k
všetkým dôkazom, ktoré boli proti nej použité tak, aby s plnou znalosťou veci mohla posúdiť, či je pre ňu

užitočné obrátiť sa so svojím návrhom na súd. Inými slovami, každá osoba musí mať prístup k účinnému
opravnému prostriedku, možnosť obhajoby nesmie byť len formálna.

55. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k tomu, ktoré činy, resp. konanie alebo správanie sťažovateľov môže
predstavovať ohrozenie národnej bezpečnosti, Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že určenie

toho, čo ohrozuje národnú bezpečnosť, prináleží v prvom rade orgánom štátu. To zároveň neznamená,
že vymedzenie ohrozenia národnej bezpečnosti môže ísť nad rámec jeho prirodzeného významu, inými
slovami, štát nemôže pod ohrozenie národnej bezpečnosti podradiť akékoľvek konanie alebo správanie
osoby, ktoré sa mu nepozdáva (napríklad C.G a ostatní proti Bulharsku). Zároveň súd opakovane
judikoval, že aj v prípadoch, keď je národná bezpečnosť „v stávke“, štát musí zabezpečiť, aby dotknutá

osoba mala prístup k účinnému opravnému prostriedku a spravodlivému súdnemu konaniu. To podľa
súdu v sebe zahŕňa aj zachovanie určitej miery kontradiktórnosti konania aj v prípade, ak časť alebo
všetky dôkazy podliehajú utajeniu.

56. Žalobca zastával názor, že podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,

právo na spravodlivý súdny proces a právo na účinný opravný prostriedok, obsahujú základné
pravidlo spočívajúce v sprístupnení všetkých dôkazov použitých proti dotknutej osobe. Vo výnimočných
prípadoch týkajúcich sa národnej bezpečnosti alebo vážneho verejného záujmu, môže dôjsť k
čiastočnému utajeniu dôkazov, avšak tento zásah musí byť vyvážený prijatými opatreniami tak,aby dotknutá osoba mala stále prístup k účinnému opravnému prostriedku, a aby bola zachovaná
spravodlivosť konania. To znamená, že dôkazy podliehajúce utajeniu musia podliehať prieskumu
nezávislým orgánom, ktorý preskúma potrebu ich utajenia v konkrétnom prípade, ako aj ich závažnosť.

Tento orgán musí disponovať oprávnením odmietnuť obvinenia založené na verejnej bezpečnosti, ak
ich považuje za nedostatočné, alebo nepodložené. Platí tiež, že dotknutá osoba musí byť informovaná
o podstate obvinení proti nej, aby sa mohla účinne brániť. Rozhodnutie nemôže byť založené celkom
alebo v prevažnej (rozhodujúcej) miere na dôkazoch, ktoré podliehajú utajeniu a neboli dotknutej
osobe sprístupnené. Aj v prípade použitia inštitútu špeciálneho zástupcu (advokáta), ktorý sa na strane

dotknutej osoby oboznámi s utajovanými informáciami, dotknutá osoba nemôže ostať celkom bez
poznania dôvodov, na ktorých sú založené obvinenia proti nej. V opačnom prípade sa dotknutej osobe
celkom odníme možnosť posúdiť, či sú obvinenia proti nej dôvodné, ako aj možnosť zvoliť si spôsob
svojej obhajoby za najlepších možných podmienok.

57. Poukázal na to, že základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý súdny proces

je súčasťou práva Európskej únie a je zaručené v čl. 47 Charty (Charta základných práv Európskej
únie). Toto právo bolo predmetom výkladu viacerých rozhodnutí Súdneho dvora (Napríklad Heylens a i.,
222/86, rozsudok z 15.10.1987, Kadi a AlBarakaat, C-402/05 P a C-415/05 P, rozsudky z 03.09.2008).
Východiská pre uvažovanie Súdneho dvora obsahuje prijaté rozhodnutie o predbežnej otázke v prípade
ZZ proti Secretary of State for Home Department (ZZ proti Secretary of State for the Home Department,

C-300/11, rozsudok zo 04.06.2013). Súdny dvor v tomto prípade rozhodoval o prejudiciálnej otázke
podanej Court of Appeal (England and Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo), o výklad čl. 30 ods.
2 smernice 2004/38 (Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 2004/83/ES z 29.04.2004 o práve
občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských
štátov (Ú.v. EÚ L 158, s. 77; mim. Vyd. 05/005, s.46), v spojení (najmä) s článkom 47 Charty. Sporný

prípad sa týka občana členského štátu EÚ, ktorému Spojené kráľovstvo zamietlo vstup na svoje územie
z dôvodov verejnej bezpečnosti. V následnom súdnom konaní o preskúmanie dotknutého rozhodnutia
bola časť dôkazov, na ktorých bolo založené rozhodnutie, utajená a v súlade s vnútroštátnym právnym
poriadkom bola táto časť sprístupnená len špeciálnym advokátom dotknutej osoby.

58. Odvolával sa na čl. 30 ods. 2 smernice 2004/38 v zmysle ktorého, dotknuté osoby musia byť plne
informované o dôvodoch verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, na základe
ktorých boli voči nim prijaté rozhodnutia o odopretí vstupu, ak to nie je v rozpore so záujmami národnej
bezpečnosti.

59. Žalobca zdôraznil, že požiadavkou zo strany vnútroštátneho súdu bola teda otázka, či sa v danom
kontexte má zásada účinnej súdnej ochrany interpretovať tak, že vnútroštátny súdny orgán, ktorý skúma
odvolanie proti rozhodnutiu o zákaze vstupu občana EÚ, je povinný dohliadnuť na to, aby bola dotknutá
osoba informovaná o podstate dôvodov svedčiacich proti nej bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátnych
orgánov aj príslušných súdov by bolo sprístupnenie podstaty dôvodov v rozpore so záujmami štátnej

bezpečnosti.

60. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ako „SDEÚ“) týkajúcej
sa práva na účinnú súdnu ochranu a zásadu kontradiktórnosti konania, vrátane práva dotknutej osoby
na prístup ku všetkým dôkazom, na ktorých je založené rozhodnutie (opatrenie) (napr. prípad E a

F, C-550/09, rozsudok z 29.06.2010, v tejto súvislosti aj prípad Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03,
rozsudky z 23.02.2006, Zb. s. I-1875, bod 73; prípad Komisia/Rada, C-370/07 z 01.10.2009, Zb. s.
I-8917, bod 37 a ďalšie, s tým, že je zodpovednosťou členských štátov, aby zaručili svoju vnútornú a
vonkajšiu bezpečnosť. Zároveň v niektorých prípadoch môžu existovať dôvody založené na národnej
bezpečnosti, ktoré odôvodňujú, že určitá časť dôkazov nebude sprístupnená. Tieto prípady by mali

predstavovať výnimku a SDEÚ jednoznačne zotrval na požiadavke účinného súdneho prieskumu
dotknutého rozhodnutia vrátane prieskumu materiálov, ktoré podliehajú utajeniu. V tejto súvislosti
súd musí mať oprávnenie preveriť, či dôvody národnej bezpečnosti bránia oznámeniu presných a
úplných dôvodov, ako aj s tým súvisiacich dôkazov, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie. SDEÚ
jednoznačne odmietol existenciu domnienky o opodstatnenosti dôvodov, ktoré uvádza vnútroštátny

orgán. Ak súd dospeje k záveru, že bezpečnosť štátu neodôvodňuje utajenie, nariadi príslušnému
vnútroštátnemu orgánu sprístupnenie údajov dotknutej osobe. Ak toto vnútroštátny orgán nevykoná, súd
pristúpi k preskúmaniu zákonnosti dotknutého rozhodnutia len na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli
oznámené (ZZ proti Secretary of State for the Home Department, body 58 a nasledujúce).Odvolával sa na názor SDEÚ a to, že v prípade, ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že
bezpečnosť štátu odôvodňuje utajenie dôvodov, súdne preskúmanie sa musí vykonať v rámci konania,

ktoré primerane zabezpečí rovnováhu požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou štátu a požiadaviek
vyplývajúcich z práva na účinnú súdnu ochranu, pričom prípadné zásahy do výkonu tohto práva sa
obmedzia na minimum. Tiež zdôraznil, že aj v takomto prípade sa musí dodržať zásada kontradiktórnosti
v čo najväčšej miere tak, aby dotknutá osoba mohla spochybniť dôvody, na ktorých sa dotknuté
rozhodnutie zakladá, ako aj predložiť vyjadrenia k dôkazom, ktoré s tým súvisia, a tým účinne uplatniť

svoje prostriedky obhajoby. Z týchto dôvodov odpovedal SDEÚ na predloženú predbežnú otázku tak,
že článok 30 ods. 2 a článok 31 smernice 2004/38, v spojení s článkom 47 Charty základných práv
Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby v prípade, ak vnútroštátny orgán
dotknutej osobe nesprístupní presné a úplné dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté na
základe článku 27 tejto smernice, ako ani s tým súvisiace dôkazy, príslušný vnútroštátny súd zabezpečil,
že sa to obmedzí na nevyhnutnú mieru a že sa dotknutej osobe v každom prípade oznámi podstata

týchto dôvodov spôsobom, pri ktorom sa zohľadní nevyhnutný dôverný charakter dôkazov.

61. Žalobca uviedol, že z doterajšej rozhodovacej činnosti oboch európskych nadnárodných súdnych
orgánov tak vyplýva niekoľko dôležitých princípov, ktorými sa štáty musia riadiť, ak časť dôkazov pred
dotknutou osobou zataja v záujme vlastnej národnej bezpečnosti. Súdy zdôrazňujú zásadu účinného

opravného prostriedku a spravodlivého súdneho konania a nepriznávajú štátom právom rezignovať
na tieto práva ani v prípade, ak je ohrozená ich bezpečnosť. Podľa Súdov, v konkrétnom konaní
platí pravidlo sprístupnenia všetkých dôvodov a dôkazov, ale výnimočne je možné utajiť dôvody a
dôkazy na ktorých je prijaté rozhodnutie založené. Aj v prípade prijatia najvýraznejších dovolených
obmedzení práv účastníka konania (t.j. sprístupnenie len podstaty dôvodov), sú štáty povinné prijať také

vyrovnávacie opatrenia, ktoré zabezpečia, že dotknutá osoba bude mať stále možnosť podať účinný
opravný prostriedok.

62. Žalobca apeloval na dodržanie ústavných práv a to najmä čl. 19 ods. 2, 46 ods. 1 a 2, 47 ods. 3,
48 ods. 2, ďalej práv vyplývajúcich z Dohovoru - (čl. 13), čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tiež na rešpektovaní Nálezu
ÚS SR, PL. ÚS 8/2016.

63.Zdôraznil,žeúčastníkkonaniaalebojehoprávnyzástupcamusíbyťvkonaníoboznámenýsdôkazmi
a tvrdeniami protistrany a teda poznať obsah tzv. utajovanej skutočnosti, aby nebol ukrátený na svojich

právach a mohol svoje práva využiť v plnom rozsahu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

64. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 13.02.2020, doručeným
správnemu súdu dňa 18.02.2020 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového
orgánu a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu

zamietnuť.

65. Žalovaný považoval zrušenie trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej
republiky z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. v nadväznosti na
ust. § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. a na ust. § 120 ods. 2 písm. f) zákona č. 404/2011

Z.z. za dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom č.404/2011 Z.z. ako
aj s článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

66. Uviedol, že dňa 07.09.2018 zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava na Národnú
kriminálnu agentúru žiadosť splnomocneného právneho zástupcu žalobcu o jednorazové oboznámenie

sa s utajovanými informáciami týkajúcich sa zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, t.j. žalobcovi. Dňa 14.09.2018 Národná
kriminálna agentúra zaslala odpoveď Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava so stanoviskom, že
nesúhlasí s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami podľa ust. § 35 ods. 3 zákonač. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností z titulu, nakoľko predmetné utajované skutočnosti
spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust.
§ 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti

utajovaných skutočností.

67. Žalovaný mal za to, že každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej
republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby
nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným

z týchto zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území
Slovenskej republiky a tak isto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon č. 404/2011
Z.z.. Orgán verejnej správy disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov,
ktorí nerešpektujú zákony Slovenskej republiky a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov.

68. K zrušeniu trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky žalovaný

uviedol, že orgán verejnej správy správne posúdil dôvody zrušenia jeho trvalého pobytu, nakoľko mu
bola doručená informácia utajovaného charakteru na základe ktorej posúdil, že žalobca predstavuje
vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu.

69. Uviedol, že právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru je právom podmieneným,

teda nemá absolútny charakter, pričom sa kladie dôraz na skutočne fungujúce rodinné vzťahy, nie na
vzťahy fungujúce formálne, resp. nefungujúce vôbec.

70. Žalovaný zdôraznil, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa ust. § 32 Správneho poriadku má
orgán verejnej správy len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku, je žalobca povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Preto orgánu verejnej správy nemožno vytýkať ako vadu konania,
ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len žalobca (a
neuviedol) alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca a ich nenavrhol. Z vyjadrenia žalobcu
nevyplýva, že by sa zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky

dotklo jeho práva na súkromný alebo rodinný život. Poukázal na to, že orgán verejnej správy pri
posudzovaní prípadného zásahu podľa Dohovoru v rozhodnutí uviedol, že do práva žalobcu podľa čl.
8 ods. l Dohovoru zasahuje, avšak ďalej skonštatoval, že do týchto práv možno zasahovať, ak je to v
súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia

alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných.

71. Žalovaný argumentoval, že prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol
všetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom a po posúdení získaných dôkazov zastal názor, že je dôvodné

žalobcovi zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Jedným z podkladov
napadnutého rozhodnutia je aj zistenie orgánu verejnej správy, že žalobca ohrozuje bezpečnosť
štátu. Orgán verejnej správy mal získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia
„Vyhradené“ a ktorej pôvodcom je Národná kriminálna agentúra, za preukázané, že žalobca predstavuje
vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia

je utajovaného charakteru a požíva ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností, nebolo možné ju zverejniť bez súhlasu Národnej kriminálnej agentúry. Ďalej
žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán nie je pôvodcom predmetnej informácie, preto ju nebol ani
oprávnený sprístupniť. Uviedol, že prvostupňový orgán však tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia
uviedol.

72. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodnú.

V.

Právne posúdenie veci73. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

74. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137
ods. 4 SSP dňa 16.12.2021, nakoľko žalobca v podaní zo dňa 25.08.2021, doručeným správnemu
súdu dňa 27.08.2021 sa vyjadril, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný

vo vyjadrení zo dňa 13.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa 18.02.2020, nežiadal nariadiť
pojednávanie.

75. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC zo dňa 02.08.2018.

76. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

77. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,
sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

78.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúlades
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu

jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj
povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti.

79. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje
takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

80. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

81.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

82. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

83. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí

bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

84. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak zistí
skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu.85. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa
tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), §
115 ods. 1 a 10a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.

86. Podľa § 120 ods. 2 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. platného a účinného do 05.03.2019, policajný

útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej
republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a), ak je dôvodné
podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

87. Podľa § 131g ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. účinného od 01.01.2019 konania podľa tohto zákona
začaté pred 01.01.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2018; podľa ustanovení tohto

zákona účinných od 01.01.2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

88. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

89. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

90. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

91. Podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb., má účastník konania právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie
a správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobcovi toto
umožnené nebolo, lebo nebol oboznámený s kompletným materiálom.

92. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Nakoľko vzhľadom na vyššie
popísané body sa nemohol účastník vyjadriť k spisu a k podkladom pre rozhodnutia, tak z toho vyplýva,
že rozhodnutia nie s v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nevychádzajú zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, pretože vzhľadom na absenciu vyjadrenia sa účastníka, je zistený stav

nekompletný.

93. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

94. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12.12.2018 prerokoval návrhy
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016, na začatie
konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 120 ods. 2 zákona

č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov s čl. 1 ods. 1 čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z.

o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods.
1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.
47 Charty základných práv Európskej únie a takto rozhodol:1.Ustanovenie§120ods.2zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v

spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie.

2. Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s

čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie.

3. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje.
Platnosť a účinnosť uvedeného nálezu Ústavného súdu je od 06.03.2019.

95. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, utajovaná skutočnosť je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej
skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím,
poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať
len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

96. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na: a) prísne tajné, b) tajné,
c) dôverné a d) vyhradené.

97. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stupňom utajenia Tajné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak
by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo byť ohrozené zahraničnopolitické postavenie,
obrana, bezpečnosť a záujmy štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti, a tým by mohla vzniknúť
vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky.

98. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak
by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

99. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou
mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších
osobitných predpisoch.

100. Podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,oprávnenienaoboznamovaniesasutajovanýmiskutočnosťamiprestupne
utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné,

101. Podľa§10ods.3zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, navrhovaná osoba, ktorá sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa
utajenia Vyhradené musí spĺňať predpoklady na vznik oprávnenia podľa odseku 1 okrem písmena h) a
musí byť určená podľa § 31 ods. 1 a 2.

102. Podľa § 31 ods.1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, určenie navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami
vykonáva vedúci pred začatím jej oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami určením stupňa
utajeniaanevyhnutnéhorozsahuutajovanýchskutočností,sktorýmisabudeosobaoboznamovaťpočas
výkonu funkcie alebo pracovného zaradenia. Súčasťou určenia je aj oboznámenie osoby s povinnosťami

pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkov za ich porušenie. Oprávnenie navrhovanej
osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vzniká podpísaním záznamu o určení navrhovanej
osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti.103. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, určenie navrhovanej osoby, ak spĺňa podmienky na stupeň utajenia
Vyhradené, vykonáva vedúci po vyhodnotení bezpečnostnej previerky I. stupňa. Ak navrhovaná osoba

niektorú z podmienok uvedených v § 10 ods. 1 nespĺňa, oznámi jej vedúci túto skutočnosť písomne.

104. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom
na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby

podľa osobitného zákona, ohrozený svedok a chránený svedok, osoba konajúca v prospech orgánov
podľa osobitných predpisov, osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu a agent po podpísaní
vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných
dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.

105. Podľa§35ods.3zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom,
nazákladesúhlasuvedúceho,doktoréhopôsobnostiutajovanáskutočnosťpatrí,jednorazovooboznámi
s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník,
súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach

pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto
bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

106. Podľa§36ods.1zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť aj cudzinec, ktorý je občanom

krajiny, ktorá má uzavretú zmluvu o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností so Slovenskou
republikou.

107. Podľa§36ods.2zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, cudzinec uvedený v odseku 1 sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami

stupňa Dôverné až Prísne tajné len na základe písomného súhlasu vedúceho štátneho orgánu, do
ktorého pôsobnosti patria utajované skutočnosti, po predchádzajúcom vydaní osvedčenia úradom, ak
medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

108. Podľa§36ods.3zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení

niektorých zákonov, úrad cudzincovi vydá osvedčenie podľa odseku 2 až po získaní vyjadrenia o jeho
bezpečnostnej spoľahlivosti od príslušného orgánu krajiny, ktorej je občanom.

109. Podľa§36ods.4zákonač.215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočnostíaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, vedúci uvedený v odseku 2 vykoná oboznámenie cudzinca s povinnosťami podľa

tohto zákona a možných dôsledkoch za ich porušenie a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti,
ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

110. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, výnimku z odseku 1 môže udeliť vláda Slovenskej republiky na základe

návrhu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, a na
základe súhlasných stanovísk Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a úradu.

111. Podľa § 36 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami podnikateľom cudzieho štátu.

112. Podľa § 37 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené sa môžu oboznámiť osoby

uvedené v § 36 ods. 1 len so súhlasom štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti utajované skutočnosti
patria; tento orgán určí rozsah oboznámenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti osoby,
ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.113. Podľa § 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa
ustanovujúoblastiutajovanýchskutočností,utajovanáskutočnosťmôževzniknúťvoblastizabezpečenia
vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky.

114. Úlohousprávnehosúdubolopotrebnéprimárneposúdiť,čivkonanídošlokpodstatnémuporušeniu
procesných práv žalobcu zo strany žalovaného a ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej, či zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a či vec orgán verejnej správy správne právne posúdil vo vzťahu k vydanému nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018 a účinného od 06.03.2019 vo
vzťahu k ust. § 120 zákona č. 404/2011 Z.z. a k vykonanému dokazovaniu.

115. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
je vecne správne a riadne odôvodnené.

116. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že Oddelenie cudzineckej polície
PZ Bratislava ako prvostupňový orgán vydal dňa 02.08.2018 rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-
BA6-199-41/2018-TPC, ktorým zrušil žalobcovi povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky a ktorý mal udelený s platnosťou od 18.01.2013.

117. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko nepozná obsah predmetnej
a podstatnej utajovanej informácie a teda zistený skutkový stav je nekompletný. Ďalej namietal, že
žalovaný nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018
a účinného od 06.03.2019 vo vzťahu k ust. § 120 zákona č. 404/2011 Z.z. a k vykonanému dokazovaniu

a to, že nemal možnosť sa oboznámiť s dôkazom - informáciou utajovaného charakteru. V konaní boli
tak podstatne porušené procesné ustanovenia zo strany žalovaného, čo malo za následok vydanie
nezákonného napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zastával názor, že
napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nezákonné.

118. Žalovanýsavyjadrilkžalobepísomnýmvyjadrenímvktoromnesúhlasilsdôvodmižalobyapopieral
všetky žalobcom uvádzané tvrdenia.

119. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy, resp. pôvodca informácie utajovaného charakteru
(Národná kriminálna agentúra) mu nedal možnosť oboznámiť sa s obsahom informácie utajovaného

charakteru, pričom pre dodržiavanie nálezu PL. ÚS 8/2016 je nutné, aby sa účastník konania mohol
oboznámiťsobsahomutajovanejskutočnostiaabymalmožnosťvplnomrozsahusabrániť,správnysúd
uvádza, že orgán verejnej správy získal informácie utajovaného charakteru obsahujúce spravodajské
informácie a ktorých pôvodcom je Národná kriminálna agentúra, ktorá dňa 14.09.2018 doručila
Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava odpoveď na žiadosť splnomocneného zástupcu účastníka

konania o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými informáciami podľa ust. § 35 ods. 3 zákona č.
215/2004 Z.z. s tým, že uviedla, že s jeho žiadosťou nesúhlasí nakoľko predmetné utajované skutočnosti
spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust.
§ 1 písm. b) nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti
utajovaných skutočností. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní
predštátnymorgánom,nazákladesúhlasuvedúceho,doktoréhopôsobnostiutajovanáskutočnosťpatrí,
jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát,
notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a
poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia.

Poučenievykonáten,ktobudeoprávnenýrozhodnúťoprizvanítakejtoosobynakonanie,očomvyhotoví
písomný záznam. V danom prípade, splnomocnenému zástupcovi účastníka konania, t.j. žalobcu, nebol
daný súhlas Národnou kriminálnou agentúrou na jednorazové oboznámenie s obsahom utajovanej
skutočnosti a nebolo v kompetencii prvostupňového orgánu ani žalovaného zasahovať do jej činnosti,
k spôsobu získania spravodajských informácií a prvostupňový orgán a ani žalovaný nemali dôvod

spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií, nakoľko správny súd mal preukázané z
administratívnehospisu,žeprvostupňovýorgán-OddeleniecudzineckejpolíciePZBratislavavyhotovilo
úradný záznam zo dňa 13.07.2018, v ktorom sa uvádza, že mjr. Mgr. G. T. sa oboznámil dňa 19.03.2018
s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou kosobe účastníka konania s tým, že táto písomnosť obsahuje konkrétne dôvody k aplikácii ust. § 120
ods. 2 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z., nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.
Zároveň písomnosť obsahuje dôvod na postup v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011

Z.z., nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok
alebo verejné zdravie. Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“, nie je
táto súčasťou spisu. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že druhostupňový
orgán - Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava dňa 26.03.2019 vyhotovilo úradný záznam
v ktorom sa uvádza, že kpt. Mgr. A. K. sa oboznámila dňa 26.03.2019 s utajovanou písomnosťou

stupňa utajenia „Vyhradené“, vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej
polície PZ Bratislava, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania. Na
základe uvedeného, správny súd má za to, že žalovaný postupoval správne a neporušil žiadne zákonné
ustanovenia, nakoľko žalobca a jeho splnomocnený zástupca neboli osoby oprávnené oboznamovať
sa s utajovanými skutočnosťami (ust. § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z.). Z ust. § 37 zákona č.
215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že

s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené sa môžu oboznámiť osoby uvedené v ust. § 36
ods. 1 len so súhlasom štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti utajované skutočnosti patria; tento orgán
určí rozsah oboznámenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti osoby, ak medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Preto správny súd považuje túto
námietku žalobcu za nedôvodnú.

120. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 8/2016 a že už nemal aplikovať ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z., správny
súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 12.12.2018,
tak, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47

ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že platnosť a účinnosť uvedeného nálezu
je od 06.03.2019. Podľa v tom čase platného zákona č. 404/2011 Z. z. bola orgánu verejnej správy
daná povinnosť v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. a) zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého

pobytu. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza,
že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánom verejnej správy bolo platné a účinné ust. §
120 ods. 2 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. v zmysle ktorého, orgán verejnej správy mohol uviesť v

odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide
o rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa ust. § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. ak
je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu,
verejný poriadok alebo verejné zdravie. V danom prípade, mal prvostupňový orgán
dôvodné podozrenie, že žalobca - štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť

štátu. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú z doručenej utajovanej písomnosti Národnou Kriminálnou
agentúrou vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava
(viď úradný záznam zo dňa 13.07.2018 a úradný záznam zo dňa 26.03.2019 vyhotovený Riaditeľstvom
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava). Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia
„Vyhradené“,nebolatátosúčasťouadministratívnehospisu.Podľaust.§131gods.1zákonač.404/2011

Z.z. účinného od 01.01.2019 konania podľa tohto zákona začaté pred 01.01.2019 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.12.2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.01.2019 sa dokončia
len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Správny súd ďalej uvádza, že z administratívneho spisu
mal preukázané, že dňa 20.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný orgán
verejnej správy podľa zákona č. 404/2011 Z.z. vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na

území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania/žalobcovi, zaslalo
Okresnému úradu v Senci, žiadosť o poskytnutie informácií s uvedením uznesení Obvodného oddelenia
PZ v Bernolákove - č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016, ktorým v zmysle ust. § 197 ods. 1
písm. a) zákona č.301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) odovzdalo na prejednanie priestupku vec týkajúcu
sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. § 360 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.

(Trestný zákon), ktorého sa mal dopustiť žalobca a č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016, ktorým
v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) postúpilo na prejednanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkochzneníneskoršíchpredpisov,vktorejbolozačatétrestnéstíhaniepretrestnýčinublíženianazdravípodľaust.§156ods.1zákonač.300/2005Z.z.(Trestnýzákon),ktoréhosadopustilžalobca.Ďalej
mal správny súd preukázané, že Okresný úrad v Senci podaním č. OU-SC-OVVS-2018/007828 zo dňa
22.03.2018 zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií s tým,

že vo veci č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016 - oznámenie o priestupku bolo dňa 28.06.2016
odložené podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a vo veci č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016 bola uložená účastníkovi konania/
žalobcovi pokuta za priestupok. Zároveň mal správny súd preukázané z podania Okresného úradu v
Senci č. OU- SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 17.10.2018, ktorý zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ

Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií - doplnenie s tým, že vo veci č. ORP-143/BE-SC-2016 bol
účastník konania uznaný vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch znení neskorších predpisov. Z uvedeného
vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas
naúzemíSlovenskejrepublikyštátnemupríslušníkovitretejkrajiny-účastníkovikonania/žalobcovipodľa
ust. § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené

z rozhodnutia o odvolaní týkajúceho sa žalobcu, ktorý vydal Nezávislý správny senát vo Viedni, ref.
zn.: UVS-FRG/59/9987-10 zo dňa 04.03.2013 vo veci podaného odvolania voči rozhodnutiu Spolkového
riaditeľstva Viedeň, kancelárie cudzineckej polície číslo III-1.163.483/FrB/12 zo dňa 09.07.2012 (ďalej
len ako „rozhodnutie prvej inštancie zo dňa 09.07.2012“), že odvolanie sa pripúšťa s ohľadom na zákaz
vstupu po dobu dvoch rokov a vo výroku sa škrtá časť vety „pre celý schenegenský priestor“) a v

ostatnom sa rozhodnutie súdu zo dňa 09.07.2012 prvej inštancie potvrdzuje. Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie zo dňa 09.07.2012 vyplýva, že voči žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o jeho odsune v spojení
so zákazom vstupu do celého schengenského priestoru po dobu štyroch rokov, nakoľko dňa 08.07.2012
vstúpilnaúzemiespolkovejkrajiny(J.),hocivočinemuvydaloSpolkovériaditeľstvopolícieLeobenzákaz
návratu na dobu neurčitú. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 01.08.2011 bolo

voči účastníkovi konania opätovne podané oznámenie kvôli podozreniu so spáchania trestného činu
podľa zákona o omamných látkach. Rakúsky odvolací súd konštatoval. že aj napriek tomu, že účastník
konania, t.j. žalobca, má v Slovenskej republike povolený vstup, je jeho pobyt v Rakúsku považovaný
za nelegálny a že o tejto skutočnosti tento vie. Správny súd dospel záveru, že orgán verejnej správy
vec správne právne posúdil, nakoľko podľa v tom čase platného zákona č. 404/2011 Z. z. bola orgánu

verejnej správy daná povinnosť podľa ust. § 50 ods. 1 písm. a) zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas
na území Slovenskej republiky, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
trvalého pobytu a podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o
udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V nadväznosti na vyššie uvedené

skutočnosti správny súd poznamenáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
orgánuverejnejsprávy,ktorýposudzuje,čisaurčitáskutočnosťmápovažovaťzadokázanú,čivykonané
dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania je
to orgán verejnej správy, ktorý posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Pre správny
súd je rozhodujúce, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom povolenej úvahy a či

nevybočilozmedzíahľadískustanovenýchzákonom.Pretosprávnysúdpovažujetútonámietkužalobcu
za nedôvodnú.

121. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným
právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje

vydávanímaktovaplikáciepráva-individuálnychprávnychaktov,ktorésavzťahujúnakonkrétneprípady
a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

122. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci
predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a

zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno
štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej
moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou
alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu
ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány

smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia
rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony
upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec
zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocijednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo
odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je
preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných

právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu
SR spis. zn. I ÚS/98).

123. Vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu
tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa

vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom
ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto
nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z
vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

124. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd dodáva, že pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci

orgánu verejnej správy rozhodovanie o určitých otázkach pri splnení zákonom stanovených podmienok
(v danom prípade zrušenie trvalého pobytu cudzinca), t.j. možnosť správnej úvahy, na základe
správnehouváženia,správnemusúduneprislúcha,abynadrámecvlastnýchprávomocivlastnouúvahou
nahrádzal toto oprávnenie orgánu verejnej správy, pretože by tak vstupoval do právomoci iných orgánov
štátnej moci.

125. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aplikoval vo vzťahu žalobcovi citované zákonné
ustanovenia, ktoré mu dávajú ako oprávnenému orgánu pri splnení zákonom stanovených podmienok
možnosť správnej úvahy, či zruší cudzincovi trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej
republiky. Ide o prejav diskrečnej právomoci, kedy sa orgánu verejnej správy necháva možnosť voľnej
úvahy,čivyužijetietodôvody,alebonieajetedaibanajehovýlučnomrozhodnutí,čivočipolicajtovi,ktorý

spĺňa všetky zákonné podmienky, rozhodne o jeho prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe.

126. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd uvádza, že zákonom povolená správna úvaha
v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 SSP, predstavuje oprávnenie orgánu verejnej správy vydať
rozhodnutie bez toho, aby zákon exaktne špecifikoval podmienky, za ktorých tak môže urobiť.

Predstavuje autonómnu mieru vytvárania úsudku. Využitie diskrečnej právomoci použitím správnej
úvahy predstavuje možnosť orgánu verejnej správy vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených
riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých orgán
verejnej správy môže alebo nemôže - je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z
niektorýchdovolenýchmožností,alevýbersámzásadneprieskumunepodlieha.Preskúmaniesavykoná

podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon, a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre
výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vychádza sa nielen
z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

127. Podstatou ust. § 27 ods. 2 SSP je „ustanovenie medzí“ pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu vydaného alebo uskutočneného na základe správnej úvahy. Za správnu
úvahu je pritom potrebné pokladať „autonómne pásmo“, v rámci ktorého sa orgán verejnej správy
pohybuje v administratívnom konaní, resp. pri výkone verejnej správy. Inak povedané, správna úvaha
umožňuje orgánu verejnej správy, aby si v rámci určitého právneho priestoru a podľa možností vybral
tú cestu, ktorú považuje za najefektívnejšiu, pre úpravu príslušných právnych vzťahov rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom. Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu
verejnej správy pri realizácii exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej
moci,medziktorépatriaajorgányverejnejsprávy,abyvrámcinormatívneurčenýchmantinelovprisvojej
verejno-správnej pôsobnosti rozhodli alebo upravili určitú vec. Len výnimočne totiž právny poriadok
spája výkon verejnej správy s takým postupom, pri ktorom je určitý stav spojený s jediným právnym

riešením bez možnosti výberu. Zároveň si je nutné uvedomiť, že o správnu úvahu nejde vtedy, ak
pôjde o uplatnené právo fakultatívnej povahy, keď účastník administratívneho konania ani pri splnení
požadovaných podmienok nemá nárok na priznanie príslušného práva.“ (G. F.. Správny súdny poriadok
C. H. Beck ISBN 978-80-7400-678-4 str. 212).

128. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z ďalších dôvodov a vád konania
a to porušenia zásady správneho konania, najmä zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania (§ 3
ods. 2 Správneho poriadku), správny súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že orgán verejnej
správyvkonanínepostupovalsožalobcomvúzkejsúčinnostitak,abyžalobcamoholúspešneobhajovaťsvoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, nakoľko počas
konania vo veci do času, kým žalobca nemal v konaní splnomocneného zástupcu, zasielal písomnosti
žalobcovi prostredníctvom zastupiteľského úradu na známu adresu do cudziny (do Nigérie), nakoľko

mal vedomosť, že žalobca sa v tom čase nachádza v Nigérii. Následne, keď žalobca splnomocnil v
konaní právneho zástupcu, orgán verejnej správy komunikoval a zasielal písomnosti splnomocnenému
zástupcovi žalobcu. Zároveň správny súd uvádza, že splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo počas
celého konania umožnené nahliadať do administratívneho spisu a orgán verejnej správy vyhovel každej
doručenej žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu a do spisu nahliadal dňa 24.05.2018 a dňa

24.10.2018 (viď úradný záznam Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/050464-002). Správny súd poznamenáva,
že dňa 10.05.2018 a dňa 13.09.2018 splnomocnený zástupca účastníka konania chcel nahliadať do
administratívneho spisu, avšak sa nedostavil. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy v
správnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a v súčinnosti s účastníkom
konania - žalobcom podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 33 ods. 2 a ust. § 56 (viď rozhodnutie NS
SR sp. zn. 8Sžo/112/2010 zo dňa 20.10.2010). Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za

nedôvodnú.

129. K námietke žalobcu, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k hlavnému a podstatnému bodu
a to k obsahu informácie zo strany Národnej kriminálnej agentúry, nakoľko bola určená ako utajená
skutočnosť a jej obsah ani len približne, či v podstatných nepoznal a nemal možnosť úspešne obhajovať

svoje práva a záujmy a brániť sa pred zásahom do jeho práv, v tomto prípade do práva pokračovať ďalej
v pobyte v Slovenskej republike alebo schengenskom priestore teraz, alebo po splnení eventuálnych
podmienok v budúcnosti, správny súd uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení zo
dňa 26.07.2018 žiadal o sprístupnenie utajovanej informácie a orgán verejnej správy tejto žiadosti
vyhovel a následne odstúpil žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu Národnej kriminálnej agentúre.

Dňa 01.08.2018 bolo orgánu verejnej správy doručené oznámenie o vypovedaní splnomocneným
zástupcom plnej moci žalobcovi vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území
Slovenskej republiky a to k 24.07.2018. Žalobca teda nebol zastúpený advokátom, ktorému by mohol
byť oprávneným orgánom verejnej správy daný súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými
skutočnosťami uvedenými v písomnosti č. p.: PPZ-NKA-PTJ1-V-22/2018 zo dňa 13.03.2018 podľa ust.

§ 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Následne prvostupňový
orgán dňa 02.08.2018 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu žalobcu na neobmedzený čas
na území Slovenskej republiky a ktoré mu bolo zaslané prostredníctvom zastupiteľského úradu,
nakoľko v čase vydania predmetného rozhodnutia nemal v konaní splnomocneného zástupcu.
Dňa 07.09.2018 bola druhostupňovému orgánu doručená žiadosť novým splnomocneným právnym

zástupcom žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných
skutočností. Druhostupňový orgán obratom odstúpil žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu o
jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou Národnej kriminálnej agentúre, ktorá dňa
14.09.2018 mu doručila odpoveď s tým, že nesúhlasí s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou
skutočnosťou. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade splnomocnenému zástupcovi žalobcu nebol

daný súhlas Národnou kriminálnou agentúrou na jednorazové oboznámenie s obsahom utajovanej
skutočnosti a nebolo v kompetencii orgánu verejnej správy zasahovať do jej činnosti, k spôsobu
získania spravodajských informácií, pričom nemal dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto
informácií. Vo vzťahu k uvedenému správny súd podrobne vysvetlil dôvody postupu orgánu verejnej
správy v bode 129. tohto rozsudku. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

130. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nezistil dostatočne skutkový stav, správny súd
uvádza, že v konaní bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci a pri svojom rozhodovaní
vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre
rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané správnym orgánom

vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Uvedené mal preukázané z administratívneho spisu, ktorý obsahuje
podklady pre rozhodnutie, založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že
zrušenie trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky je dôvodné a
skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považuje žalovaný za nepochybné. Žalovaný
zistil,žeorgánverejnejsprávy vydanímrozhodnutianeporušilzákonnosťavecnúsprávnosťrozhodnutia

zo stránky právnej aj skutkovej. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

131. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa riadne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a
tieto vyhodnotil. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo považoval orgán verejnej správy za právnerelevantné podklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil. Taktiež z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je jasné, na základe čoho žalovaný dospel k svojmu právnemu záveru. Správny súd
má za to, že právne závery vyslovené v obidvoch rozhodnutiach, boli tak prvostupňovým ako

aj druhostupňovým orgánom verejnej správy riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od
logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom
právnych noriem obsiahnutých v ich odôvodneniach. Nesúhlas žalobcu s právnym názorom žalovaného
vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia ešte neznamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti.

132. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z
29.05.1997, Recueil III/1997).

133. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie
je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné
okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie
ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).

134. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už
opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať
logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát
musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na
skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom

vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/3/2012).

135. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom
vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že
úlohousúdovvsprávnomsúdnictvejesúdnyprieskumrozhodnutíorgánovverejnejmocipodľazákonom

stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy
vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

136. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale
len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy
(právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6Sžo 84/2007, 6Sžo 98/2008,
1Sžo 33/2008, 2Sžo 5/2009, 8Sžo 547/2009).

137. Správny súd má za to, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách

považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a
vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili a s ktorými sa správny súd
v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil
porušenie žiadneho z ustanovení zákonov a že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky
náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku a že v odôvodnení uviedli skutočnosti, ktoré boli

podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi
a námietkami žalobcu a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

138. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne
správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a sú v súlade aj s citovanými

hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z.z.. Žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal
logickyavecnesovšetkýmiodvolacímidôvodmižalobcuavsprávnomkonaníneboliporušenéprocesné
práva žalobcu ako účastníka konania. Orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, spoukazom na zistený skutkový stav bol vyvodený správny právny názor a nemožno im vytýkať, že by
sa boli v konaní dopustili takej procesnej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

139. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto
ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

140. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania

nepriznal.

141. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.