Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212233047.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpenej verita, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: C. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F., S.
XXXX/XX, (t.č. J. X, F.), o vymoženie 2.410,63 € s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky Mgr.
Jany Sitášovej, so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, pod sp. zn. Ex 875/2012, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.12.2012, č.k. 39Er/3635/2012-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdKošiceII(ďalejlen„exekučnýsúd“)uznesenímzodňa31.12.2012,č.k.39Er/3635/2012-19

zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu
predložený exekučný titul - „právoplatný a vykonateľný“ rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. WH-
A/0411/0206 zo dňa 13.4.2012. Z predloženej zmluvy o úvere č. 2945893006 zo dňa 28.8.2006, a

Obchodných podmienok pre úver súd zistil, že predchodca oprávneného (Poštová banka a.s.) sa touto
zmluvou zaviazala poskytnúť povinnej úver vo výške 2.655,51 € (80.000,-Sk) a povinná sa zaviazala
vrátiť poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 po 72,16 €. Po citácii § 41ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

čl. 2 písm. a/, písm. b/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), exekučný súd uviedol, podľa čl. 9,
bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody,
klient (povinná) prijíma návrh na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich
so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o

úvere pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu súdu
podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.

Podľa názoru exekučného súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých

medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ

mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods.4 OZ neplatná. Okrem toho,
za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť
spotrebiteľovi práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný

prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť
spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv, pričom v danom prípade bolo miestom rozhodcovského konania

Bratislava a povinná má trvalý pobyt v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd

nie je oprávnený skúmať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Poukázal na § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle
ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a to platí aj v

prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu, teda je tu prekážka „res iudicata“. Namietal, že
exekučný súd len posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej
ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konania, ktoré nie je
oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS

192/06 z 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.9.2009, sp. zn. I. ÚS
242/07 z 3.7.2008, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Namietal, že úverová zmluva,
zktorejplneniejepredmetomkonania,nevzniklareálnymodovzdanímveci(peňazí)dlžníkovi,alevznikla
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného tovaru

a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach.
Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi absolútne obchody,
pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Uviedol, že v
prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch
strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia

strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať.
Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do
práv povinnej.

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka E.. Z. E.. Zákonný sudca nevyhovel odvolaniu
oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložil vec odvolaciemu súdu podľa § 374
ods. 4 O. s. p..Napadnuté uznesenie exekučného súdu je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky z
dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení uznesenia exekučného súdu, na ktoré v celom

rozsahu odkazuje.

K odvolacím námietkam oprávneného považuje odvolací súd uviesť toto:

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví;
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a,/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2ZoRKsúdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastavívýkonrozhodnutia
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods.1 písm.
b/ alebo písm. c/.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané
na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák.č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, písm. d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods. 1,2 ZoRK exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský
rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje

povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná
úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z
hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, a nie je v rozpore s dobrými mravmi,
a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu

exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak sú v štádiu podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by
nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu
nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla bez účasti spotrebiteľa a spotrebiteľ nepodal žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu,

ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané „arbitrom“ nevymáhalo, ak okrem
inéhoodporujedobrýmmravom.Podľa§35ZoRKrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúma aj na

základe § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú
právomoc exekučného súdu. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle §
35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo čirozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je
oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to

mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec
je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už
vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností
uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom
nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č.k.

IV. ÚS 55/2011-19).

Z vyššie uvedených dôvodov je preto nedôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní
exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom
a zákonom o rozhodcovskom konaní (ZoRK). Správne exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil,

že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorému záveru exekučný súd

dospel po preskúmaní zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou
bankou a.s.) a povinnou.

Exekučný súd odôvodnil, ako dospel k záveru o charaktere zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy,
vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov a v tejto súvislosti aj k záveru o potrebe

aplikovať na daný vzťah ustanovenie OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a násl. Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou,
správne sa exekučný súd zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento
postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Nemožno preto vytknúť
exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci, ak posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia OZ.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 OZ).

Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 5 OZ).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky OZ príkladmo zahŕňa aj dojednanie
rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka upravená podľa čl. 9, bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje
znenie, že v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Týmto je fakticky odopretá možnosť
spotrebiteľabrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.Navyšerozhodcovskádoložkanebolaosobitnespotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, a je súčasťou úverových obchodných
podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu „rozhodcovskej doložky“ reálne došlo k
narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinnej. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej bol

odkaz na Obchodné podmienky pre úver, v ktorých bola zakomponovaná táto „rozhodcovská doložka“,
reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou
podmienkou).

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v

predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 ods.
1 - 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia
konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovskému súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami, keďže obchodné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého
dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie teda rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď. uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011).

Aj z týchto dôvodov, nedostatku písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je záver exekučného súdu o
neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahujú uznesenie exekučného súdu, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom

trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Totorozhodnutieprijalsenát KrajskéhosúduvKošiciachpomerovhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.