Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8116206865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Bytové
družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 173665, právne zastúpeného JUDr.
Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1) J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., zastúpená: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, V., 2)
Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 779,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 17C/113/2016-172 zo dňa 27.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.489,99 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške:
8,05% ročne zo sumy 40,28 eur od 01.06.2015 do zaplatenia,

8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.07.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.08.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.09.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.10.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.11.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.12.2015 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.01.2016 do zaplatenia,

8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.02.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.03.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 29,96 eur od 01.07.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.08.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.09.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia,

8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.12.2016 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.01.2017 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.02.2017 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.03.2017 do zaplatenia,8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.04.2017 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou

04.04.2016 v znení jej zmeny pripustenej uznesením č.k. 17C/113/2016-134 zo dňa 05.11.2020 domáhal
toho, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.489,99
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške: 8,05 % ročne zo sumy 40,28 eura od 01.06.2015 do
zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.07.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12
eura od 01.08.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.09.2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.10.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od

01.11.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne
zo sumy 82,12 eura od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.02.2016
do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy
29,96 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.08.2016 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.09.2016 do zaplatenia,8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od

01.10.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.11.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne
zo sumy 75,63 eura od 01.12.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.01.2017 do
zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63
eura od 01.03.2017 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.04.2017 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca ako správca bytového domu, súpisné č. XXX, zapísaného na LV
č. XXXX, k.ú. T., na ulici V. XX, T., v ktorom sa nachádza byt č. XXX, v spoluvlastníctve žalovanej v 1.
rade a žalovaného v 2. rade má voči spoluvlastníkom pohľadávku z dôvodu neuhrádzania mesačných
platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv na plnenia spojené s užívaním bytu, a na správu domu.
Predmetné plnenia nie sú uhrádzané od roku 2015.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v 1. rade uviedla, že po smrti predchádzajúceho vlastníka,
ktorým bol J. R., uhradila žalobcovi 517,77 eura, 227,71 eura a 314,99 eura, celkom 1.054,46 eura. Mala
preto za to, že je dôvodné, aby jej súd uložil zaplatiť sumu 252,13 eura a žalovaného v 2. rade dlžnú
sumu vo výške 1.306,59 eura.
Žalovaný v 2. rade žiadal, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá, Slovenskej republike pripadne majetok

poručiteľa J. R., ak ho nikto po ňom nezdedí, až právoplatným rozhodnutím v konaní o dedičstve,
prípadne v konaní o likvidácii dedičstva. Namietal, že nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľností, nevznikla
mu ani povinnosť uhrádzať nedoplatky, resp. platiť preddavky súvisiace so správou bytu, nemohol sa
teda dostať ani do omeškania.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v 1.rade a osoba J. R.,

narodený XX.XX.XXXX, zomretý XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, XXX XX T., boli podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XXX na X.poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísanom na LV č.
XXXX, k. ú. T., ulica V. XX, T., každý v podiele 1/2. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č.
k. 26D/727/2014-172, Dnot 202/2014 v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom J. R., rod.
R., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., V. XX, zomretom XX.XX.XXXX, bola určená v

čase smrti poručiteľa čistá hodnota dedičstva vo výške 5.268,24 eur, pričom majetok poručiteľa, ktorý
nenadobudol žiaden dedič zo závetu alebo zo zákona, pozostávajúci z nehnuteľnosti, t.j. bytu č.
XXX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX postaveného na parcele C KN XXX/X v T.,
na ulici V. vchod XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o
veľkosti 56/3068 zapísané na LV č. XXXX pod P v podiele 1 ako aj podiel na pozemku C KN XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria 617 m2 zapísaný v LV č. XXXX pod P v podiele 28/3068 vrátane v
rozhodnutí uvedených hnuteľných vecí ako odúmrť pripadá Slovenskej republike do správy Okresného
úradu Prešov. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 26D/727/2014-304 Dnod/202/2014 zo dňa
09.09.2020 nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania po J. R., bol ponúkaný na
priamy predaj, v stanovenej lehote do 31.08.2020 sa neprihlásil žiaden záujemca o kúpu. Nehnuteľný

majetok bol ponúknutý aj spoluvlastníčke nehnuteľnosti, ktorá záujem neprejavila. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2020.
Podľa výpisov plnení spojených s užívaním bytu žalovaní, resp. podieloví spoluvlastníci dlhujú na
platbách za preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a na plnenia spojené s užívaním bytu ana správe domu celkovo sumu 779,36 eura k 21.03.2016, ktorá pozostáva z nedoplatkov za rozdiel v
mesiaci 6/2015 v sume 40,28 eura, za mesiace 7,8,9/2015 á 82,12 eura, za mesiace 10,11,12/2015 á
82,12 eura, za mesiace 1,2,3/2016 á 82,12 eura a po rozšírení žaloby aj za mesiace 4,5,6/2016 á 82,12

eura, za mesiace 7,8,9,10,11,12/2016 á 75,63 eura, za mesiace 1,2,3,4/2017 á 75,63 eura, všetko pri
započítanípreplatkuvyúčtovaniazarok2015-292,03eura.Súdprvejinštanciezdokladovpredložených
žalovanou v 1. rade zistil, že žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi za obdobie rokov 2014-2019 celkovo
sumu 2.909,58 eura, čo žalobca nespochybnil.
Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné vlastníctvo bytu, nárok na platby za

užívanie ktorého bol predmetom konania, jeho vlastníkmi sú žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.
rade, každý v podiele 1/2. Nesporné bolo, že správu predmetnej nehnuteľnosti vykonáva žalobca a
rozporovaná nebola ani výška žalovanej pohľadávky, ako aj platby poukázané žalovanou v 1. rade
v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal svoju povinnosť do vzťahu k žalovanému
nároku, uviedol, že žalovaný v 2. rade stal sa vlastníkom spoluvlastníckeho podielu po tom, ako všetci
do úvahy pripadajúci dedičia odmietli dedičstvo po nebohom J. R., ktorý bol do XX.XX.XXXX (deň

úmrtia) podielovým spoluvlastníkom bytu s podielom 1/2, spolu so žalovanou v 1. rade. Keďže po J.
R. nededil žiaden z dedičov, odúmrť (caducum) majetok z dedičstva prešiel na štát, ktorý ho nemôže
odmietnuť, nakoľko je tzv. univerzálnym sukcesorom. K námietke žalovaného v 2. rade uhrádzať aj
úroky z omeškania uviedol, že omeškanie s plnením dlhu nastáva zo zákona, bez ohľadu na to, či
dlžník omeškania zavinil alebo nie. Poukázal na to, že v posudzovanej veci išlo o špecifický prípad, kedy

žalovaný v 2. rade neužíval/nemohol užívať byt, avšak táto nehnuteľnosť nebola v rozhodnom období
užívaná ani žalovanou v 1. rade. Štát ako subjekt práv a povinností je povinný zaplatiť aj príslušenstvo
pohľadávky (úrok z omeškania), keďže v čase splatnosti jednotlivých platieb už bol vlastníkom časti
nehnuteľnostiajeirelevantnéto,kedysaovlastníctvedozvedel.Uviedol,žebybolokrajnenespravodlivé
keby k úhrade príslušenstva pohľadávky bola zaviazaná žalovaná v 1. rade, aj vo svetle tej skutočnosti,

že štát je ekonomicky neporovnateľne silnejším subjektom ako jednotlivec. Tak ako môže byť zaviazaný
k úhrade pohľadávky s príslušenstvom dlžník - fyzická osoba, rovnako to platí aj vo vzťahu k právnickej
osobe - štátu.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. Občianskeho zákonníka - § 139, § 123, §
124, § 125 ods. 1, § 460, § 462, § 472 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, na ust. zákona č. 172/1993 Z.z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov - § 7b ods. 5, § 8b ods. 1 písm. j/, § 10 ods. 1, na ust. § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 vychádzajúc z úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 2. rade majúc za to, že sú dané odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Podľa žalovaného v 2.rade
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 10 ods. 1
prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo zmluvou o výkone správy

poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to od 1. dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa žalovaného v 2. rade
využitím analógie legis možno vyvodiť, že vyššie uvedená povinnosť nastala od 1. dňa mesiaca
nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva Slovenskej republiky nadobudnutého dedičstva do katastra
nehnuteľností. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 26D/727/2014 Dnod202/2014 z 09.09.2020

nadobudloprávoplatnosť26.09.2020.PovinnosťSlovenskejrepublikypoukázaťpreddavkyakoajplatby,
by mohla vzniknúť najskôr 01.11.2020. Podľa žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie nezohľadnil
ust. § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Rozhodujúce je slovné
spojenie „v medziach zákona“, na čo súd prvej inštancie neprihliadal. Nadobudnutý majetok v dedičskom

konaní je majetkom v dočasnej správe a zo zákona je tento majetok prebytočný. Okresný úrad ako
dočasnýsprávcaniejeoprávnenýnajehoužívaniečojeprávetenzákonomstanovenýrámecoklieštenia
vlastníckych práv Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že žalovaná v 1. rade nebola na svojom
vlastníckom práve žiadnym spôsobom ukrátená. Mohla byt počas celej doby nerušene užívať, prípadne
byt prenajať, pričom žalovaný 2. rade na takéto konanie nemá do právoplatného rozhodnutia v konaní

o dedičstve ani počas likvidácie dedičstva žiaden dosah. Je podľa žalovaného v 2. rade irelevantné, či
v žalovanom období žalovaná v 1. rade byt užívala alebo nie. Žalovaný v 2. rade namietal aj povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania. Dlžná povinnosť, najmä jej výška a splatnosť, všetky povinnosti z nej
vyplývajúce musia byť dlžníkovi známe. To, že sa Slovenská republika stala spoluvlastníčkou bytu sastalo známym až dňom doručenia rozhodnutia v dedičskom konaní. Povinnosť poukázať preddavkové
platby mohla by vzniknúť najskôr 01.11.2020, preto sa žalovaný v 2.rade nemohol dostať do omeškania.
Naviac žalobca žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Okresným úradom Prešov, ale doposiaľ takto

značenému žalovanému nebol doručený žiadny predpis mesačných zálohových platieb spojených s
užívaním bytu. Mal taktiež za to, že o nároku na náhradu trov konania bolo dôvodné rozhodnúť podľa
§ 257 Civilného sporového poriadku.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že sa nestotožňuje s právnym

názorom žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorého sa má stať spoluvlastníkom predmetného bytu až
právoplatným rozhodnutím súdu v dedičskom konaní. Tento názor je v rozpore s ust. § 207 ods.
4 CSP. Poukázal na názory právnej vedy aj judikatúry, z ktorých vyplýva, že odúmrť je tradične
považovaná za jednu z foriem univerzálnej sukcesie, a treba na ňu hľadieť analogicky podľa právnej
úpravy nadobudnutie poručiteľovho majetku dedičmi a zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy,
ibaže zákon o tom ustanovuje pri odúmrtí niečo iné. Slovenskú republiku je tak potrebné považovať

za vlastníka predmetného bytu od momentu smrti poručiteľa, a ako vlastník zodpovedá za záväzky
spoločne a nerozdielne spolu so žalovanou v 1. rade, a to na základe § 139 Občianskeho zákonníka.
Uviedol taktiež, že platením za služby spojené s užívania príspevkov do fondu prevádzky údržby a opráv
všetkými vlastníkmi (aj keď ich dlžník neplatí) dochádza k zhodnocovaniu celého bytového domu, čím
sa zároveň zhodnocuje aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a

pozemku prislúchajúceho k bytu dlžníka, ktorý je predmetom dedenia. Takýmto spôsobom aj univerzálny
dedič benefituje vyšším výťažkom z neskoršieho predaja majetku, z realizácie povinností ostatnými
vlastníkmi bytov, z ich prostriedkov, ktoré slúžili na zhodnotenie domu, a to aj napriek tomu, že dedič
neplatí nič. V bytovom dome do spoločných fondov domu doposiaľ neprispieval, ostatní vlastníci bytov
nemajú možnosť pre prípad neplnenia povinností dlžníkom, dedičom, vystúpiť z tohto právneho vzťahu.

Toto spoluvlastníctvo v bytovom dome nie je možné zrušiť, vypovedať ani inak ukončiť. Vytvorené
spoločenstvo alebo správca nemajú akúkoľvek možnosť obmedziť dlžníkovi napríklad dodávky teplej a
studenej vody, tepla, spoločného osvetlenia, vypnúť výťah na poschodí, neposkytovať údržbu na dom,
neposkytovať služby správy, služby obnovy bytového domu, ani inak od zmluvy odstúpiť. Ak by sa čo
i len pripustila právna argumentácia žalovaného v 2. rade o splatnosti jeho záväzkov vyplývajúcich z

vlastníctva bytu, potom by sa žalovaný síce stal vlastníkom nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa, avšak
v prípade výlučného vlastníctva (poručiteľa, dediča, nadobúdateľa), by nebolo osoby, ktorá by bola
povinná za spoločné nehnuteľnosti v bytovom dome uhrádzať náklady za dodané plnenia, za prevádzku,
údržbu a opravy bytového domu, ktoré znášajú vlastníci pomerne. Takáto predstava je neprípustná už v
rovine teoretických úvah. Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaní dostali sa do omeškania,

preto sú povinní platiť aj úroky z omeškania. Odvolanie žalovaného v 2. rade je preto v celom rozsahu
podľa žalobcu nedôvodné. Žalobca mal za to, že je dôvodné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaný v 2. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval tvrdenia uvedené v
odvolaní. Zdôraznil, že je otázne, či je spravodlivým rozhodnutie, ktorým je žalovaný sankcionovaný
úrokom z omeškania za niečo čo nemohol užívať, do čoho nemal možnosť ani oprávnenie zasiahnuť,
vzniká tak značný nepomer medzi povinnosťami a oprávneniami v súvislosti s prechodom vlastníctva
k bytu; žalobca reagujúc na predmetné vyjadrenie žalovaného v 2. rade uviedol, že rozhodnutie súdu

má deklaratórny účinok ku dňu smrti poručiteľa. Ak by malo konštitutívny účinok ku dňu vydania alebo
právoplatnostiuznesenia,potombyvistomdlhomobdobínehnuteľnosťnemalažiadnehovlastníka.Táto
téza je v rozpore s elementárnymi princípmi práva. Vo zvyšku zotrval na predchádzajúcej argumentácii.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP)
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní,
ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust § 379 a
nasledujúcich CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani

doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudkuzverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.01.2022 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného v 2. rade dôvodným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia žalovaného v 2. rade, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných
pochybenísúduprvejinštancie,bolakonštruovanánatvrdeníonesprávnostiskutkovýchzisteníatvrdení
o nesprávnom právnom posúdení veci prejednávanej súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil
relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne

zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú
zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované
vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je zrejmé, že sa podrobne zaoberal všetkými
tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti ako aj vo vzájomnej
súvislosti vyhodnotil, a dospel tak k správnemu právnemu záveru.

Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a majúc za
to, že opakovanie dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie a ktoré považuje za správne nezodpovedá
princípu hospodárnosti konania, k odvolacím dôvodom žalovaného v 2. rade preto len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

10. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

11. Východiskovou základňou výkladov právnych noriem je postup súdu, ktorý rešpektuje právny
poriadok, spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných
hodnotových rozporov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, t.j. § 460 a § 462 Občianskeho zákonníka v kontexte
so súdom zisteným skutkovým stavom, kde v dedičskom konaní po poručiteľovi J. R., pripadlo dedičstvo

žalovanému v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade má osobitné postavenie. Nie je síce dedičom,
ale dedičstvo mu pripadne práve preto, že žiadny iný dedič nie je. Jeho postavenie sa od postavenia
dediča líši tým, že nie je na jeho vôľu ponechané to, či dedičstvo prijme alebo nie. Dedičstvo odmietnuť
nemôže. Z hľadiska rozsahu platiť dlhy poručiteľa má však rovnaké postavenie ako dedič (§ 472 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 470 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od dedičov však nezodpovedá

sa dlhy vlastným majetkom, ale len hodnotami z dedičstva, resp. výťažkom z ich predaja. Ak súd prvej
inštancie žalovanému uložil zaplatiť pohľadávku, nárok z ktorej žalobca uplatnil v tomto konaní, vrátane
jej príslušenstva, spolu so žalovanou v 1. rade, nie je možné tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nič vytknúť. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd prvej inštancie striktne vychádzal z právnej úpravy,
ktorej iná interpretácia ako tá, ktorú súd prvej inštancie zvolil, by viedla k potlačeniu práv veriteľov,

ktorým by nebola poskytnutá náležitá ochrana. Námietka, že štát nemôže dedičstvom disponovať do
času určenia za nadobúdateľa dedičstva obstáť nemôže taktiež. Dedičstvo mu totiž v zmysle § 462
Občianskeho zákonníka pripadá už smrťou poručiteľa. Uznesenie súdu ktorým sa potvrdzuje, že štátu
pripadlo dedičstvo, má len deklaratórnu povahu. Povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním bytu vznikáod momentu nadobudnutia vlastníctve, čo sa týka aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom
pohľadávky, na ktoré je preto zákonný nárok. V tejto súvislosti je priliehavá argumentácia žalobcu v tom
zmysle, že nie je možné spravodlivo požadovať od ostatných spoluvlastníkov bytového domu, aby sa

títo výlučne mali podieľať na platbách, k úhrade ktorých sú povinní všetci vlastníci bytov v bytovom dome
do času deklarovania toho, že štát nadobudol vlastníctvo bytu v bytovom dome ako odúmrť.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol rozsudok napadnutý žalovaným v 2. rade,
povinnýmplnenímspoločneanerozdielne,podľa§387ods.1,2CSPpotvrdil,vrátanesprávnehovýroku

o nároku na náhradu trov konania zodpovedajúcemu výsledku konania. Výnimočnosť dôvodov pre
nepriznanie nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z okolností prejednávanej
veci nevyplynula, a v priebehu konania dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovaným v 2. rade tvrdené ani neboli.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v 2. rade bol v
odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.