Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 16, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/165/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201042
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5821201042.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/
Mgr. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. č. XXX, 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. č. XXX
proti žalovaným: 1/ Consumer finance Holding, a.s, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12,
IČO: 35 923 130 (spoločnosť zanikla rozdelením), 2/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:

VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy č. 1, IČO: 31 320 155, 3/ EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 53
255 739, 4/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kopčianska č. 10, IČO: 46 141
341, o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zdržaní sa realizácie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností a o určenie, že záložné právo neexistuje, o odvolaní žalovaného 3/

proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/32/2021-41 zo dňa 01. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5C/32/2021-41 zo dňa 01.10.2021 uložil žalovanému 3/
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXX pre obec a k.ú. M. K., Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, pod A parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako C KN parc. č. 1053/1 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 479 m2 a C KN č. 1053/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, stavby
- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 1053/3, pod B1 na žalobcov v podiele 1/1-
účasti a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutieodôvodniltým,žežaloboupodanounasúddňa01.06.2021(pôvodneakosúčasťvyjadrenia
vovecitohtosúduvedenejpodsp.zn.3C/1/2018)sažalobkyňadomáhalaprotižalovanému,označeným

akožalovaný3/určenia,žejepovinnýsazdržaťrealizácievýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. M. K., Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor,
a to stavby - rodinný dom, súp. č. XXX, na C KN parcele č. 1053/3 o výmere 118 m2 a C KN parc.
č. 1053/1 o výmere 479 m2, v podiele 1/1-účasti (ďalej len „označené nehnuteľnosti“) a o určenie,
že záložné právo na týchto nehnuteľnostiach, neexistuje. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.05.2011
zaslal právny predchodca žalovaného 3/ žalobcom oznámenie o začatí realizácie záložného práva,

následne dňa 06.04.2013 list - vyhlásenie splatnosti úveru ku dňu 06.04.2013 a dňa 04.12.2017 im
bolo oznámené postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy č. 1, IČO:
31 320 155 (ďalej len „VÚB, a.s.“) na žalovaného 3/. Žalobcovia mali za to, že dňom 06.04.2013,
t.j. v deň, keď bol úver vyhlásený za mimoriadne splatný, začala plynúť objektívna premlčacia doba
podľa ust. § 103 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „Občianskeho zákonníka“.
Dňom 06.04.2016 došlo k premlčaniu pohľadávky a keďže sa v rovnakej premlčacej dobe premlčuje

aj záložné právo, nie však skôr ako samotná pohľadávka, došlo aj k premlčaniu záložného práva (§
151md, § 100 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka). V prípade premlčania záložného práva sa možnoúspešne dovolať určenia neexistencie zriadeného záložného práva aj bez toho, aby bola naplnená
podmienka zániku záložného práva podľa § 151md Občianskeho zákonníka. Záložné právo sa však
nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Uplynutím premlčacej doby sa záložné právo

stáva premlčaným. Pri premlčaní záložného práva sa možno úspešne domáhať na súde určenia jeho
neexistencie. Žalobcovia poukazovali na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom, že ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať a tiež na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020 v zmysle ktorého „záložné právo po vznesení
námietky premlčania zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiadny zmysel,

pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje
a na základe tohto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práv z katastra
nehnuteľností aj proti vôli veriteľa“. Obdobne bol prezentovaný názor v rozhodnutí Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 5C/257/2011 a Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/15/2013, z ktorých vyplýva, že po
premlčaní záložného práva sa záložca môže na súde úspešne domáhať určenia neexistencie záložného
práva. Mali za to, že aj úverová zmluva a záložná zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými podľa ust. § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k premlčaniu poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo
8/2008 zo dňa 31.07.2009. Naliehavý záujem na požadovanom určení odôvodnili ust. § 137 písm. c/
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, keďže žiadaným petitom možno
dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k
realizácii záložného práva - 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012. Nakoľko žalovaný 3/ pristúpil k výkonu

záložného práva, žalobcovia podali žalobu o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach,
ktorej, ak by súd vyhovel, mohlo by dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcu a teda je nevyhnutné
vysloviť, že naliehavý právny záujem v konaní je daný.
Dňa 02.09.2021 podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť
žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva pozostávajúceho z prevodu

nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zásahu do užívacích práv žalobcu, dobrovoľnou dražbou
označených nehnuteľností, ktorý odôvodnili tým, že sú vlastníkmi označenej nehnuteľnosti a dňa
03.07.2009 s právnym predchodcom žalovaného uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
č. U 22219-09, pričom táto zmluva sa považuje za neplatnú, keďže bola uzavretá na základe nekalých
praktík a bolo do nej včlenených množstvo neprijateľných podmienok, bola uzavretá v rozpore so

Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť
preskúmať všetky podmienky, aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť
odbornú pomoc, ktorá však nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Právne úkony dodávateľa
(žalovaného) sú v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Súčasťou zmluvy o poskytnutí

úveru bola aj záložná zmluva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Právny predchodca žalovaného
- VÚB, a.s., dňa 31.05.2011 oznámil žalobcom začatie realizácie záložného práva a dňa 04.12.2017
im oznámil postúpenie pohľadávky na žalovaného. Žalobcovia podali na súd žalobu dňa 01.06.2021,
pričom dňa 19.08.2021 im zaslala dražobná spoločnosť Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bratislava,
ul. Kopčianska č. 10 list označený ako „Výzva“, aby umožnili vykonanie obhliadky nehnuteľnosti za

účelom vyhotovenia znaleckého posudku na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov súdnym znalcom z
odborustavebníctva,ktorásamákonaťdňa14.09.2021o13.00hodine.Žalobcoviamalidôvodnéobavy,
že túto nehnuteľnosť žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti právnych
úkonovzáložnéhoveriteľaprirealizáciivýkonuzáložnéhoprávaavlastníckychpomerovknehnuteľnosti.
Poukázali na to, že namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť ich náročnú situáciu - pomôcť

im v ťažkej situácii a v nemožnosti zaplatiť splátky, sa dočkali oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, v ktorom ich banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu v lehote do 15 dní pod následkom
jeho vymáhaniu zákonným spôsobom. Banky pritom majú povinnosť postupovať nielen v súlade so
zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v
súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi podľa § 2 písm. u/ a § 4 ods. 8 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu
záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky.
Banka sa nesnažila reštrukturalizovať úver, ponúknuť odklad splátok a iné možnosti. Takýto výkon práva
nemôže požívať ochranu, pretože je neprimeraný a prieči sa dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na
obydlie. Žalobcom nebolo jasné, prečo sa veriteľ nesnažil uplatniť si právo prostredníctvom exekúcie
a v tejto súvislosti dali do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo
dňa 22.11.2021.Vovzťahuk(ne)opodstatnenostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasúdzistil,ženatunajšom
súde sa viedlo konanie o návrhu žalobcov 1/ a 2/ o nariadenie neodkladného opatrenia, proti žalovaným
1/ Consumer, Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO: 35 923 130

(ďalej len „Consumer Finance Holding, a.s.,“), 2/ VÚB, a.s., a žalovanému 3/ EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, ktorým žiadali povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva do rozhodnutia vo veci samej a tiež zdržať sa úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Okresný súd
Námestovo uznesením č. k. 3C/1/2018-46 zo dňa 14.06.2018 návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v časti vyhovel, keď žalovanému 3/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností a tak rodinného domu ako aj pozemkov až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a žalobcom 1/ a 2/ uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali
voči žalovanému 3/ žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať určenia, že žalovaný 3/ nemá
právo realizovať záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z

22219-09 zo dňa 03.07.2009, uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalobcami
1/ a 2/ ako záložcami, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným
vo výrokovej časti I/. Predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia z konania sp. zn.
3C/1/2018 bolo právoplatne skončené a keďže žalobcovia 1/ a 2/ nepodali žalobu vo veci samej v
súdom určenej lehote, uznesením súdu zo dňa 06.07.2021 č. k. 3C/1/2018-137 bolo uznesenie o

neodkladnom opatrení č. k. 3C/1/2018-54 zrušené. Opätovne, návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia v súdenej veci, (ktorý návrh bol vylúčený z pôvodného právoplatne skončeného konania sp.
zn.3C/1/2018abolamupridelenánovásp.zn.5C/32/2021),žalobcoviasadomáhaliuloženiapovinnosti
- zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú označené nehnuteľnosti
a to najmä prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do ich užívacích práv.

Obdobne ako v predchádzajúcom spore, aj v prejednávanej veci svoj návrh odôvodnili hlavne tým,
že zmluva o úvere obsahovala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a tým, že dražba zasahuje
podstatným spôsobom do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne
právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR, a to všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej
moci, a to aj napriek tomu, že dražená nehnuteľnosť, je nehnuteľnosťou, v ktorej bývajú, a teda

majú svoje obydlie, čo je v neprimeranom pomere k situácii v úverovom vzťahu a stavu splácania.
A napokon sa domáhali premlčania nároku, a teda aj premlčania záložného práva. Žalobcovia tiež
deklarovali, že sú výlučnými vlastníkmi označených nehnuteľností, keď ich vlastníctvo je evidované
pod B1 tohto listu vlastníctva, pričom ďalej sú uvedené viaceré poznámky o zriadení (exekučného)
záložného práva. Taktiež, že listom právneho zástupcu žalovaného 3/ zo dňa 31.05.2011 im bolo

oznámené začatie realizácie záložného práva na nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi, keď zároveň dňa
14.09.2021 o 13.00 hod bola zo strany dražobníka - Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bratislava,
ul. Kopčianska č. 10, IČO: 46 141 341 nariadená obhliadka nehnuteľností za účelom vyhotovenia
znaleckého posudku. Súčasný žalovaný nadobudol pohľadávku na základe jej postúpenia z pôvodného
postupcu Consumer Finance Holding, a.s. Z pripojeného spisu tohto súdu sp. zn. 3C/1/2018 mal súd tiež

preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami
ako záložcami bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 22219-09
dňa 03.07.2009, keď ako záloh, ktorého vlastníkmi boli žalobcovia ako záložní dlžníci, boli vyššie
špecifikované nehnuteľnosti. V článku 2., bodu 2.1 upravujúceho zabezpečovanú pohľadávku vyplýva,
že záložný veriteľ uzavrel dňa 03.07.2009 so záložcami Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ vo

výške 16.275,25 eur pod č. 22219-09, v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver,
zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. V článku 6, bodu
6.1. tejto záložnej zmluvy je dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh niektorým z nižšie
uvedených spôsobov najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.01.2015 označeným

ako „vyhlásenie splatnosti úveru“ oznámil, že neuhradením splatných splátok v stanovenom termíne
pristupuje v zmysle obchodných podmienok k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru č. U 22219-09
s tým, že výška pohľadávky k 21.01.2015 je 6.373,52 eur, ku ktorej je potrebné pripočítať poplatky
a zmluvnú pokutu vo výške 390,76 eur. Absentuje samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k
dátumu a tiež aj doručenie tohto oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Následne okresný súd citoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1 veta prvá C.
s. p. a konštatoval, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak
sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktorémajú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia
faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj

prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že
ide o akútny a jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca
osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 2 C. s. p.). Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie § 326 C. s. p.
upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku,
ktorému má byť poskytnutá ochrana.
Podľa súdu v danej veci žalobcovia osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože

existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do ich vlastníckeho práva k rodinnému domu, kde majú
svoje bydlisko. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu k
nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol
zo strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel je
legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej. Právo na rešpektovanie obydlia je

upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a to
článkom 8, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť
pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia“.
Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť
primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez

ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008, sť. č.
19009/04, bod 50.). Okrem uvedeného žalobcovia poukázali i na existenciu viacerých neprijateľných
podmienok, obsiahnutých v úverovej zmluve a na to, že nebola preukázaná existencia zákonných
predpokladov pre úkon zosplatnenia, čo podľa nich má za následok, že žalovaný nie je oprávnený

realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby.
Tým bol daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Nariadenie neodkladného opatrenia je totiž jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť
pred pozbavením vlastníckeho práva k obydliu, pričom nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv
žalovaného 3/, pretože predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou

úpravou do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V ňom dôjde k preskúmaniu podmienok
zmluvy z pohľadu toho, či (ne)obsahujú neprijateľné podmienky a samozrejme aj z pohľadu podmienok
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a v konečnom dôsledku preskúmaniu (ne)legitímnosti
dobrovoľnej dražby nezávislým súdom. Súd mal za to, že uložením povinnosti žalovanému 3/ zdržať
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne tomuto žiadna škoda, naproti tomu,

ak by súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týmto by žalobcom reálne hrozila
strata obydlia a osôb, ktoré s nimi toho času zdieľajú spoločnú domácnosť. Napravenie tohto následku
a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by
spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom ani
k narušeniu práv žalovaného 3/, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo,

a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná.
Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú nad následkami spojenými s
dočasným zákazom uloženým žalovanému 3/ v rozsahu zdržiavania sa výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Na základe uvedených skutočností súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, keďže boli splnené podmienky na jeho nariadenie vzhľadom na to, že

žalovaný 3/ ako záložný veriteľ pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
prostredníctvom dražobníka - Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kopčianska č. 10, IČO:
46 141 341, ktorý nariadil obhliadku za účelom ocenenia nehnuteľnosti.O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí - v rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný 3/ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V prvom rade poukázal
na to, že rovnako ako konajúci súd v napádanom uznesení, na skutočnosť, že na príslušnom súde už

bolo vedené konanie pod sp. zn. 3C/1/2018 s totožnými sporovými stranami, predmetom ktorého bol
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva k totožným
nehnuteľnostiam, a to navyše z rovnakých dôvodov ako aj v tomto prípade. Na základe pôvodného
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia už bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie
voči nemu a to uznesením so sp. zn. 3C/1/2018 zo dňa 14.06.2018 s tým, že žalobcom bola uložená
povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej. Nakoľko žalobcovia

žalobu vo veci samej v stanovenej lehote nepodali, konajúci súd neodkladné opatrenie zrušil avšak
až uznesením zo dňa 06.07.2021, t.j. po vyše troch rokoch. V prejednávanom prípade teda súd
takmer bezodkladne po zrušení neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 3C/1/2018 znova a na
základe tých istých dôvodov nariadil totožné neodkladné opatrenie voči nemu, čím narušil rovnosť strán
sporu a svojim nesprávnym procesným postupom ho neprimerane obmedzuje vo výkone záložného

práva, ktoré je predmetom jeho podnikania, a to aj za situácie, kedy si žalobcovia nesplnili povinnosť
podať žalobu vo veci samej v stanovenej lehote uloženú súdnym rozhodnutím v konaní sp. zn.
3C/1/2018. Konajúci súd nariadil nové neodkladné opatrenie z totožných dôvodov a jeho trvanie navyše
podmienil skončením konania o veci samej - t.j. konaním, ktoré mali žalobcovia iniciovať pred tromi
rokmi. Podľa názoru žalovaného 3/ tak súd rozhodol v priamom rozpore s uznesením Okresného

súdu Námestovo č. k. 3C/1/2018-137, kedy za rovnakých skutkových okolností zmenil právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu nesplnenia uloženej
povinnosti a zároveň postupoval v priamom rozpore s ust. § 336 ods. 3 C. s. p., nakoľko bez akéhokoľvek
zdôvodnenia poskytol žalobcom opätovne ochranu v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.
Žalobcovia navyše v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadnu zmenu skutkových

okolností významných pre rozhodnutie, ktoré nastali po zrušení pôvodného neodkladného opatrenia,
pričom dal súdu do pozornosti, že otázka premlčania (on však v žiadnom prípade nepripúšťa premlčanie
výkonu záložného práva), na ktorú sa žalobcovia dodatočne odvolávajú nie je zmenou, ktorá by mohla
nastať po vydaní vyššie uvedeného uznesenia o zrušení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a teda v danom prípade nejde o výnimku v zmysle ust. § 329 ods. 3 C. s. p. ale o právoplatne rozhodnutú

vec, ktorá tvorí prekážku res iudicata. Podľa žalovaného 3/ sa žalobcovia ďalej podanou žalobou snažia
poukázať na neprijateľné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve, avšak s výnimkou uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru tieto nijako nešpecifikujú ani nekonkretizujú. Títo neuviedli,
akým spôsobom zmluvné podmienky, na ktoré poukazujú, spôsobili značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

žalobcovia označili za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku v spojitosti s ust. § 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné podľa neho upozorniť na skutočnosť, že suma,
ktorú mali žalobcovia po zosplatnení úveru zaplatiť nie je sankciou nakoľko uvedená suma predstavuje
zostatok pohľadávky veriteľa, t.j. sankciou je výlučne predčasná splatnosť už poskytnutého úveru a
nie výška pohľadávky, ktorú majú žalobcovia zaplatiť nakoľko tá predstavuje zostatok nesplateného

úveru. Zároveň žalovaný 3/ poukázal aj na skutočnosť, že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky upravuje Občiansky zákonník aj v ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa a teda on považuje
za absurdné, aby konanie v súlade so zákonom, resp. uplatnenie práva za podmienok stanovených
zákonom bolo možné považovať za nekalú praktiku či neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobcovia inú neprijateľnú podmienku žiadnym spôsobom nešpecifikovali, nie je

možné sa k ich výhradám ani relevantne vyjadriť, keďže v podanej žalobe sa po teoretickej stránke síce
obsiahlo venujú neprijateľnosti zmluvných podmienok, avšak uvedenú neprijateľnosť a teda neplatnosť
dostatočným spôsobom nekonkretizujú. Ako vyplýva z ust. § 21 ods. 2, 5 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že
jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby)

celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade
využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto
osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc
k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnejochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej
dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. V plnom rozsahu sa
stotožnilapoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvŽiline,č.k.11Co/144/2019-171zodňa17.07.2019.

Žalovaný 3/ mal za to, že záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný
zabezpečovací inštitút. V danom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Podporne
poukázal na súdne rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/7/2019-108 zo dňa

31.01.2019, č. k. 6Co/101/2019-330 zo dňa 02.05.2019, sp. zn. 15CoCsp/13/2020 zo dňa 25.05.2020)
v zmysle ktorých je argumentácia žalobcov obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
relevantná v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu a nie ako dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že súd vedie konanie so
žalovaným 1/, ktorý nemá právnu ani procesnú subjektivitu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 3/
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne, resp. v zmysle ust. § 230 C. s. p. konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 12.11.2021 uviedli, že na svojich vyjadreniach trvajú a popierajú

všetky tvrdenia protistrany - žalovaného - v celom rozsahu. Trvajú na ich podaní - uvedenom v žalobe
zo dňa 02.09.2021. Navrhujú odvolaciemu súdu, aby potvrdil uznesenie súdu I. inštancie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného 3/ (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo uznesenie okresného súdu, ktorým vyhovel návrhu
žalobcov 1/ a 2/ nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre
obec a k.ú. M. K., Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, pod A parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, zobrazené ako C KN parc. č. 1053/1 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 479 m2

a C KN č. 1053/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, stavby - rodinný dom súp. č. XXX,
postavenýnapozemkuparc.č.1053/3,podB1nažalobcovvpodiele1/1-účasti,atoaždoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

6. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listín a

skutočnostíuvedenýchvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaodvolacísúdzhodnesokresným
súdom dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre úpravu pomerov strán sporu
neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. d/ C. s. p. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2
C. s. p. a odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo
právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený pre dokazovanie. V štádiu, kedy súd rozhoduje
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.). Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Aj v
tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.

s. p.).

8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovanias vecami alebo právami, prípadne zdržať sa určitého konania uloží vždy len takým spôsobom,
aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje.
Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom

podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej
miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), eventuálne aj zásahom do práva na
ochranu rodinného a súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov
je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených

základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

9. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

10.Žalovaný3/vodvolanínamietal,žetakmerbezodkladnepozrušeníneodkladnéhoopatreniavkonaní
sp. zn. 3C/1/2018 znovu a na základe tých istých dôvodov súd nariadil totožné neodkladné opatrenia
voči nemu a jeho trvanie navyše podmienil skončením konania vo veci samej - t.j. konaním, ktoré
mali žalobcovia iniciovať už pred tromi rokmi. Navyše žalobcovia neuviedli žiadnu zmenu skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, ktoré nastali po zrušení pôvodného neodkladného opatrenia.

Otázka premlčania výkonu záložného práva nie je zmenou, ktorá by mohla nastať po vydaní uznesenia
o zrušení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade nejde o výnimku z ust. § 329
ods. 3 C. s. p., ide o právoplatne rozhodnutú vec, ktorá tvorí prekážku res iudicata.

11. Podľa § 230 C. s. p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Prirodzeným dôsledkom záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia je zákonná úprava, podľa
ktorej právoplatné súdne rozhodnutie predstavuje vec rozsúdenú (res iudicata), o ktorej nemožno znova
konať a rozhodovať (ide o naplnenie starobylej právnej zásady ne bis in idem). Musí byť ale naplnený
predpoklad totožnosti subjektov a totožnosti samotnej veci, ktorá sa stala predmetom konania. O

totožnosti subjektov hovoríme, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými procesnými
stranami. O totožnosť predmetu konania pôjde, ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a opiera sa o ten istý právny dôvod (ktorý je daný iba vtedy, ak
vyplýva z rovnakého skutkového stavu).

13. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci platí aj pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 841/2007, sp. zn. 33Odo 417/2005).

14. Špeciálnu právnu úpravu prekážky rozhodnutej veci v prípade neodkladného opatrenia zakotvuje C.
s. p. v § 329 ods. 3. Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

zakladá procesnú prekážku rozhodnutej veci pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých
dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie opakovane domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
s totožným obsahom. Prejednaniu nového návrhu vychádzajúceho zo zmenených skutkových okolností
prekážka veci právoplatne rozhodnutej nebráni.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 3C/1/2018-36 zo dňa 14.06.2018 rozhodol
že žalovaný v 3/ rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia M. K., pre obec M. K., okres G. - a
to pozemkov, ktoré sú evidované ako C KN parcela číslo 1053/1 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 479 m2, C KN parcela číslo 1053/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 118 m2, ako aj

stavby rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcela C KN č. 1053/3, až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcom v 1/ a 3/ rade súd uložil, aby v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podali voči žalovanému v rade 3/ žalobu vo veci samej - o určenie, že
žalovaný v 3/ rade nemá právo realizovať záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. Z 22219-09 zo dňa 03.07.2009, uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade ako záložným

veriteľom a žalobcami v 1/ a 2/ rade ako záložcami, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného
opatreniazamietol.Zároveňrozhodol,žežiadnastrananemáprávonanáhradutrovkonania.Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018. Okresný súd uznesením č. k. 3C/1/2018-137 zodňa 06.07.2021 rozhodol tak, že súd uznesenie o neodkladnom opatrení sp. zn. 3C/1/2018 zo dňa
14.06.2018 zrušuje, lebo uplynula 30 dňová lehota na podanie žaloby vo veci samej.
V predmetnej veci sa žalobcovia dňa 01.06.2021 žalobou domáhali voči žalovanému 3/ určenia, že je

povinný sa zdržať realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti evidovanej na
LVč.XXXpreobecak.ú.M.K.,OkresnýúradTvrdošín,katastrálnyodbor,atostavby-rodinnýdom,súp.
č. XXX, na C KN parcele č. 1053/3 o výmere 118 m2 a C KN parc. č. 1053/1 o výmere 479 m2, v podiele
1/1-účasti a o určenie, že záložné právo na týchto nehnuteľnostiach, neexistuje. Dňa 02.09.2021 podali
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa

realizácie výkonu záložného práva pozostávajúceho z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností
a zásahu do užívacích práv žalobcu, dobrovoľnou dražbou označených nehnuteľností.

16. Oboznámiac sa s vyššie uvedenými zisteniami mal odvolací súd za to, že námietka žalovaného
3/ ohľadom prekážky rozhodnutej veci nie je dôvodná. Predchádzajúcim neodkladným opatrením bolo
síce na základe návrhu žalobcov 1/ a 2/ uložené žalovanému 3/ zdržať sa výkonu záložného práva

formoudobrovoľnejdražbynehnuteľností,aletotobolosúdomprávoplatnezrušené.Nebolopretomožné
prihliadať na rozhodnutie v tejto preskúmavanej veci ako totožné rozhodnutie. Trvanie neodkladného
opatrenia je tiež podmienené skončením konania v inej veci.

17. Ďalšiu námietku žalovaného 3/, že sa žalobcovia ďalej podanou žalobou snažia poukázať

na neprijateľné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve, avšak s výnimkou uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru tieto nijako nešpecifikujú ani nekonkretizujú, títo neuviedli,
akým spôsobom zmluvné podmienky, na ktoré poukazujú, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neprináleží odvolaciemu súdu v aktuálnej
situácii posudzovať.

18. Odvolací súd súhlasí s odvolaním žalovaného 3/ v tom, že záložné právo predstavuje právny
prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva a ide teda o zákonom
dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. Nie však s tým, že argumentácia žalobcov

obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantná v konaní o určenie neplatnosti
dražby podľa osobitného predpisu a nie ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci
sa žalobcovia domáhajú aj určenia neexistencie záložného práva z dôvodu premlčania, nakoľko nárok
žalovaného 3/ po zosplatnení nebol uplatnený v lehote. Navrhované neodkladné opatrenie má preto
priamo väzbu na konanie vo veci samej. V tomto smere aj odvolací súd, zhodne s okresným súdom

konštatuje, že zo strany žalovaného 3/ hrozí realizácia záložného práva vo forme dražby nehnuteľností,
čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené. Za takto osvedčeného skutkového stavu je teda daný
dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov formou neodkladného opatrenia, ktorého legitímnym
účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nedošlo k realizácii výkonu záložného práva,
v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu,

čím by sa v priebehu konania vo veci samej sa žalobcovia 1/, 2/ dostali nielen do výrazne horšieho
právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného faktického postavenia (ohrozenia bytových podmienok).
Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu
účelu, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému 3/ žiadna zásadná
ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmenil, nakoľko predmetné záložné právo

naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon.

19. Napokon k poukazovaniu žalovaného 3/, že súd vedie konanie so žalovaným 1/, ktorý nemá právnu
ani procesnú subjektivitu, je potrebné uviesť, že v tejto preskúmavanej veci išlo len o nariadenie
neodkladného opatrenia medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 3/.

20. Z týchto dôvodov odvolací uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

21. Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci (§ 262 ods. 1 C. s. p.). Vo veci bude ďalej

konať okresný súd, ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených
s konaním o neodkladnom opatrení.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).