Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202565
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318202565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
T. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matky - T. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. Q. Y. 6, XXX XX J., a otca - C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
J., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu,
na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/107/2018-223, zo dňa
21.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na
maloletého T. E., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 220 eur mesačne od 16.4.2018 vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletého T. E., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 16.04.2018 do 31.03.2021 vo
výške 979,2 eura sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 108,8 eura, splatných do 15 dňa
v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2021, ktoré je otec povinný platiť k rukám maky, pod stratou výhody

splátok, keď v prípade omeškania s plnením jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu rodičov o zverení maloletého T. E., nar.
XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ozastupovanímaloletéhoasprávejehomajetkuobidvoma
rodičmi a o úprave styku otca s maloletým každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.
a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou prázdnin, počas zimných
prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. 10.00 hod. do 30.12. 18.00 hod. a každý nepárny

kalendárny rok od 30.12. 10.00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas
jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa
prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok
od 01.07. 10.00 hod. do 14.07. 18.00 hod. a od 01.08. 10.00 hod. do 14.08. 18.00 hod. tak, že miestom
odovzdávania maloletého je miesto bydliska matky. Otca zaviazal platiť výživné na maloletého 250 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 16.04.2018. Zročné výživné za

obdobie od 16.04.2018 do 30.11.2019 v sume 3.229, 95 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 89,72
eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc
dňom 01.12.2019. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 36 ods. 1, 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonaní dokazovania výsluchom rodičov, rodným listom maloletého,

vyjadrením PhDr. S. Q. zo dňa 16.07.2019, rozpisom nákladov a dokladmi o úhrade výdavkov
maloletého, sobášnym listom otca, technickými preukazmi motorových vozidiel, čiastočným výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX pre KÚ D. C., č. XXX pre KÚ Y. E., č. XXXX pre KÚ L. mesto, č. XXXX pre KÚ
L., potvrdením o príjme otca a jeho manželky, potvrdením o zdaniteľných príjmoch jeho manželky za rok
2018, dokladmi o úhrade výdavkov otca, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením Sociálnej poisťovne

o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 19.09.2019, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava zo dňa 19.08.2019, úradným záznamom opatrovníka maloletého zo dňa 26.11.2018
a zo dňa 30.11.2018, zisťovaním názoru maloletého dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky. V
otázke zverenia maloletého, jeho zastupovania a správy jeho majetku a o úprave styku otca s maloletým
rodičia v priebehu konania dospeli ku konsenzu, ktorý premietli do uzavretia rodičovskej dohody. Po
vyhodnotení, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého ju súd so súhlasom kolízneho opatrovníka

schválil. Výživné na maloletého určil v zmysle kritérií § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Za preukázané mal, že otec na výživu maloletého prispieval v roku 2016 sumou 50 eur mesačne, od
11/2018 sumou 100 eur mesačne a uhrádzal niektoré výdavky maloletého, napr. školskú jedáleň a
školský klub v šk. roku 2017/2018, oblečenie. Na úhrady otca vykonané mimo posudzovaného obdobia
od roku 2011 do podania návrhu neprihliadal. Skonštatoval, že v čase podania návrhu v školskom

roku 2017/2018 bol maloletý žiakom 4. ročníka základnej školy, v školskom roku 2019/2020 je žiakom
6. ročníka. Vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré ustálil vo výške 600 eur mesačne
(pomerné náklady na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, drogériu, hygienu, školské výdavky, tenis a s
tým spojené sústredenia a kempy, nemčinu). Zohľadnil mimoriadne výdavky na výučbu nemčiny 28
eur a na tenis ktorému sa maloletý venuje. Zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého

a podiel otca na jeho výchove a starostlivosti, keď otec sa s maloletým stretáva každý druhý víkend
a počas školských prázdnin a matke pri starostlivosti aktívnejšie nepomáha. Vo vzťahu k matke za
preukázané mal, že je slobodná, s maloletým žije sama v byte v jej výlučnom vlastníctve, iný majetok
nemá, má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou ako zdravotnícky laborant a je bez ďalšej
vyživovacej povinnosti. V čase podania návrhu bola nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov

o zamestnanie do 19.06.2018 bez nároku na dávku v nezamestnanosti, od 06/2018 do 09/2018 mala
matka príjem v spoločnosti T. s.r.o., spolu vo výške 3.685,38 eura brutto a v spoločnosti Q. N. s.r.o. v
obdobíod05/2018do12/201872,43euranettomesačne,nazákladedohodyopracovnejčinnostivspol.
S. gifrs s.r.o. mala príjem za 11/2018 84,18 eura a 12/2018 75,76 eura. Od 01/2019 je zamestnaná ako
asistentka predaja v spol. Art gifrs s.r.o., s priemernou čistou mesačnou mzdou 694 eur. Za preukázané

vo vzťahu k otcovi mal, že uzavrel manželstvo, okrem maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore sociálna práca a je zamestnaný ako
ozbrojený príslušník finančnej správy na Finančnom riaditeľstve SR, s priemerným čistým mesačným
zárobkom za rok 2017 1.026 eur, za rok 2018 1.085 eur a za obdobie od 01/2019 do 10/2019 vo výške
1.236 eur. Je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel, podielovým spoluvlastníkom bytu v 1/2

so svojou matkou, ktorá v byte býva, ktorý nadobudol kúpou v roku 2019. Na kúpu použil prostriedky
získané predajom bytu, ktorý spolu s matkou vlastnili a zvyšok kúpnej ceny pripadajúcu na otca 25.500
eur použil na dostavanie rodinného domu, ktorý s pozemkami vlastní vo výlučnom vlastníctve. Za
preukázané mal otcove finančné záväzky, mesačné splátky hypotéky vo výške 640 eur a spotrebného
úveru vo výške 84 eur. Vo vzťahu k jeho manželke zistil, že táto bola zamestnaná v spoločnosti C. J.

D., s.r.o. a mala úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov (brutto príjem) 5.880,92 eur a čiastkový základ
dane 5.110,40 eur, mzdovým listom za rok 2018 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 406 eur. Pokiaľ
otec tvrdil, že maloletému od 10/2019 uhrádza trénera plávania a vstupné na bazén a zakupuje mu
oblečenie, súd prvej inštancie uviedol, že takéto vecné plnenia otca za preukázané nemal. Pri určení
výšky výživného zohľadnil, že otec mal v roku 2019 k dispozícií sumu 25.500 eur, ktorú v celom rozsahu

použil na dostavanie rodinného domu. Uviedol, že otec na seba berie neprimerané majetkové riziká,
aktuálne spláca hypotéku a úver spolu vo výške 724 eur, pričom výdavky maloletého majú prednosť
pred inými výdavkami povinného rodiča. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu od 16.04.2019
do 30.11.2019 určil vo výške 3.229,95 eura (11 mesiacov roku 2019 x 250 eur + 8 mesiacov roku 2018 x
250 eur + pomerná časť apríla 2018 vo výške 124,95 = 4.874,95 eura - 1.645 eur (zaplatené výživné) =

3.229,95 eura), ktoré otcovi povolil splácať v splátkach po 89,72 eura mesačne spolu s bežným výživným
s prihliadnutím na návrh otca, súhlas matky a kolízneho opatrovníka, o podmienkach splatnosti rozhodol
podľa§232zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejCSP),vozvyškunávrhmatkyzamietola
o trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP).3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o určení výživného na maloletého a o zročnom výživnom
podal odvolanie otec, navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že neskúmal podrobne životnú situácia
oboch rodičov, nezohľadnil jeho príjmy a výdavky v konaní riadne vydokladované v dôsledku čoho
výška výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Namietal matkou vyčíslené mesačné
náklady na maloletého 600 eur. Uviedol, že životná úroveň matky je vyššia ako jeho, užíva hodnotné
motorovévozidlo,bývavbytektorýniejezaťaženýhypotékouažijevspoločnejdomácnostispartnerom,

príjem ktorého žiadal zisťovať. Namietal, že súd neprihliadal na jeho výdavky na maloletého v sume
cca 100 eur počas 2 víkendov, kedy mu zabezpečuje stravu, voľný čas a plávanie. Zopakoval, že jeho
výdavky predstavujú splátky úveru na bývanie 640 eur, 22 eur elektrika, 18,80 eur UPC, 5 eur plyn, 115
eur výživné, 25 eur mobil, 62 eur nájomné, 100 eur strava, 100 eur cestovné. Uviedol, že aktuálne žije s
manželkou v jednoizbovom byte patriacom jej matke, pričom do rodinného domu plánujú presťahovať čo
najskôr po jeho dostavbe. Prostredníctvom úveru sa snaží zabezpečiť vhodné bývanie a poskytnúť aj

maloletému primerané rodinné zázemie a vlastnú izbu. Tvrdeniu súdu o tom, že jeho snaha zabezpečiť
si vlastné bývanie je braním neprimeraného majetkového rizika by bolo možné prisvedčiť, keby mal iné
možnosti. Z jeho mzdy a zaplatených povinných výdavkov, výživné vo výške 339,72 eur (250 eur +
89,72 eur splátka) je preň likvidačné z dôvodu ktorého sa môže dostať do situácie, že nebude schopný
platiť nielen úver na dom a ostatné výdaje ale ani úver na jednoizbový byt v ktorom žije jeho matka. Ide

o jedinú možnosť zabezpečenia si bývania, nakoľko s manželkou nemajú nárok na nájomný byt. Jeho
manželkazosvojhopríjmuplatíostatnévýdavkynachoddomácnosti.Namietalnesprávnevyhodnotenie
jeho príjmu o jeho zvýšení, keď išlo len o vyplatenie odmien, ktoré nie sú vyplácané každý mesiac. K
vlastníctvu motorových vozidiel uviedol, že jedno v hodnote 1 500 eur využíva iba na stavbu, druhé má
hodnotu 900 eur a je nepojazdné. Pokiaľ súd poukazoval, že je vlastníkom jednoizbového byt, tento

vlastní so svojou matkou (ktorá je na invalidnom dôchodku a býva v ňom), v pomere 1/2. Zdôraznil,
že pracuje v štátnej správe a nemá možnosť zo zákona vykonávať inú zárobkovú činnosť. Poukazujúc
na príjem matky ktorý nezodpovedá jej výdavkom, poberanie podpory v nezamestnanosti a uviedol, že
počas evidencie matka pracovala. Zdôraznil, že o finančne náročnej mimoškolskej činnosti maloletého
rozhodlamatkasamaabezjehosúhlasu.Uviedol,žesinemôžedovoliťspolupodieľaťsanatomtokrúžku

ktorý nezodpovedá jeho možnostiam a životnej úrovni. Nesúhlasil aby sa jeho manželka spolupodieľala
na výživnom na maloletého, keď v januári nastúpi na materskú dovolenku. Za spravodlivé považoval
určenie výšky výživného v sume 150 eur mesačne.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť,

keď preukázala všetky dôvodné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého a s bývaním. Pokiaľ
sa otec odvoláva na zlú finančnú situáciu, čerpanie hypotekárneho úveru a materskú dovolenku jeho
manželky a tiež poukazuje na jej finančnú situáciu uviedla, že byt v ktorom s maloletým žije nadobudla
dedením po svojich rodičoch a užíva ojazdené auto jej priateľa, aby mohla maloletému zabezpečiť
dochádzku do školy a na krúžky. Zdôraznila, že s priateľom nežijú v spoločnej domácnosti, tento pracuje

a žije v zahraničí a navštevuje ju iba v čase voľna. Tvrdenie otca je v tomto smere zavádzajúce, keď
maloletý uvedenú situáciu nevie správne vyhodnotiť. Uviedla, že maloletého k trénovaniu tenisu nenúti,
tento šport si vybral sám a rozhodne nie je lekársky dokázané, že by mu škodil. Mala za to, že ak sa
raz človek stane rodičom, má urobiť všetko aby svoje deti uživil tak, aby deti z rôznych vzťahov neboli
vzájomne ukracované. Vzhľadom k tomu, že otec sa v krátkom čase stane druhý krát otcom, mal by

zvážiť, či pre prospech svojich detí nezmení zamestnanie za účelom dosiahnutia vyššieho zárobku. To,
že si stavia s manželkou rodinný dom považovala vzhľadom na vyživovacie povinnosti voči dvom deťom,
za vysoký nadštandard a luxus.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel

k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska
posúdenia otázky výživného, výsledky vykonaného dokazovania však nezhodnotil v celosti správne, na
ich základe sa odvolací súd nestotožnil s určenou výškou výživného na maloletého.7. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na

rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z

hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny

preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí
výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak
je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia
povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných

papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné
športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné
náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené
majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej
vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť

aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona
o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na

roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa
v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení

skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane
sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na
vyživovacej povinnosti klesá.

8. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine).

Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred
akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o
rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami
môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho

primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.
výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho
úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto

povinnosti.

9. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami
dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností

konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa
neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak súreálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby

dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa,
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak
to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež
aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou

úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené
potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej
životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak
- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

10. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako
aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je
rôzna,atovzhľadomnavek,zdravotnýstavaleajvzhľadomnanadanie(schopnosti)tejtoosoby,spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom

pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd

vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a
reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s

normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací mohol stotožniť len čiastočne. V danej
prejednávanej veci dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určená výška výživného nezodpovedá v
čase jeho rozhodnutia všetkým zákonným kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté
dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda odôvodneným

potrebám maloletého, jeho veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich
možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd sa nemohol stotožniť so súdom prvej inštancie v ustálení
nákladov na maloletého vo výške 600 eur mesačne, ktoré nevyplývajú tak z rozhodnutia súdu prvej
inštancie ale ani z celého vykonaného dokazovania. V takejto výške matka náklady maloletého nielen
že neuviedla ale ani nepreukázala. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú aj

také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. športové,
rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Ich rozsah je však súčasne
závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné. V danom prípade
náklady maloletého na jeho športovú činnosť prezentované matkou nie sú bežné, sú finančne nákladné
a pokiaľ sa na nich matka s otcom vzhľadom na ním dosahovaný príjem vopred nedohodla, odvolací súd

ich mohol uznať iba čiastočne (v primeranom rozsahu zodpovedajúcom bežnej záujmovej či športovej
činnostidieťaťavovekumaloletého).Matkatotižšportovúaktivitumaloletéhoprezentujeakojehozáľubu
a nie ako potrebu rozvíjania jeho osobitného talentu a nadania, ktorého rozvoj a podporovanie by boli z
hľadiska jeho ďalšieho vývoja a dosahovania športových úspechov jednoznačne v prospech maloletého
a to aj na úkor výrazného finančného obmedzenia rodičov. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku bežných

mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako
vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je potrebné ustáliť u maloletého približne
vo výške 348 eur. Maloletý bol v čase podania návrhu (16.04.2018), v školskom roku 2017/2018 žiakom
4. ročníka základnej školy, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v školskom roku 2019/2020 žiakom
6. ročníka základnej školy a podľa matkou deklarovaných výdavkov sú tieto bežné (nie sú zvýšené

v súvislosti s jeho zdravotným stavom), ktoré odvolací súd ustálil ako : náklady na bývanie 50 eur
(pomerná časť matkou preukazovaných nákladov na bývanie pripadajúca na maloletého v jej byte /165
eur spoločenstvo vlastníkov bytov, 27,54 eur UPC, 23 eur elektrina, 4,64 eur rozhlas a TV/), komplexné
náklady na stravu 130 eur, drogériu a kozmetiku 15 eur, oblečenie a obuv 40 eur, školské poplatky aškolské potreby 15 eur, vreckové 10 eur, mobil 10 eur, štúdium nemčiny 28 eur, športové oblečenie,
výstroj 15 eur, tábory a výlety 35 eur (odvolací súd zohľadnil v tomto smere namiesto bežných detských
táborov tenisové kempy ktorých sa maloletý zúčastňuje). Osobitné náklady na maloletého predstavuje

jeho športová aktivita a pokiaľ matka túto vyčíslila na 200 eur mesačne a čiastočne aj preukázala,
odvolací súd tieto náklady uznal vo výške 80 eur mesačne posudzujúc ich primeranosť vzhľadom
na možnosti a schopnosti rodičov a rozhodnutie matky bez vopred dohodnutej akceptácie takýchto
nákladov zo strany otca. Odvolací súd vychádzal zo všeobecných cien tovarov a služieb, všeobecných
nákladov maloletého dieťaťa vo veku maloletého tak, aby bol v dostatočnej miere zabezpečený aj

jeho všeobecný rozvoj. Je nepochybné, že mesačné náklady maloletého tak ako boli v konaní matkou
preukázané predstavujú spolu položku minimálne cca 428 eur a v tejto miere ich nemožno považovať
za neprimerané a je potrebné zdôrazniť, že aj zodpovedajú životnej úrovni obidvoch rodičov. Výšku
výživného teda odvolací súd ustálil nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem,
ktorý je na strane otca nepochybne vyšší, ale aj s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o
maloletého, ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že

výživné na maloleté deti nemôže vychádzať z presného matematického výpočtu polovice vyčíslených
výdavkov,alemusízohľadňovaťpodielosobnejstarostlivostikaždéhozrodičov,ktorájevdanomprípade
maloletému poskytovaná výlučne matkou a to vo všetkých smeroch (výchova, osobná starostlivosť a
starostlivosť spojená s jeho vzdelávaním, všeobecným rozvojom a ale aj zabezpečením zmysluplného
trávenia voľného času). Pri určení výživného je tiež potrebné zohľadňovať aj okolnosť veku maloletého

a jeho postupné zvyšovanie nákladov súvisiace s jeho dospievaním do budúcnosti, ktorého by si
otec mal byť vedomý a na ktorom sa rodičia môžu dohodnúť aj bez ďalšieho rozhodnutia súdu v
prípadnom konaní o zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom vyhodnotení jeho
príjmu, odvolací súd považuje za správne ustálenie skutočného priemerného mesačný čistého príjmu
otca súdom prvej inštancie, ktorý zahŕňa súčet všetkých príjmov od zamestnávateľa za posudzované

obdobie, vrátane odmien či iných finančných benefitov, aj keď tieto nemajú pravidelnú mesačnú periódu
vyplácania. Pokiaľ ide o tvrdenia otca súvisiace s príjmom matky a požiadavkou o zisťovanie príjmu
partnera matky odvolací súd udáva, že príjem matky bol v tomto prípade dostatočne zisťovaný a aj
preukázaný, pokiaľ ide o zisťovanie príjmu jej partnera tento postup nebol v danom prípade predmetom
dokazovania z dôvodu, že nebolo preukázané že by s matkou žil v spoločnej domácnosti a pokiaľ ju do

určitej miery finančne podporuje, ani táto okolnosť nemá sama o sebe vplyv na charakter vykonaného
dokazovania, ktoré je primárne zamerané na možnosti a schopnosti povinného rodiča. Je zrejmé, že
matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní a potreby maloletého doposiaľ finančne zabezpečovala aj na
úkor vlastných potrieb a to najmä vzhľadom na nedostatočný podiel otca. Správne súd prvej inštancie
posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca, ktorá vzhľadom na zabezpečenie základných potrieb

maloletého spojených s bývaním, stravou a ošatením, návštevou školy nebola otcom preukázaná v
miere, ktorá by spoľahlivo pokryla aspoň polovicu základných jeho odôvodnených potrieb. Pokiaľ ide o
príjem manželky otca a jeho dokazovanie, tu treba zdôrazniť, že uzavretím manželstva sa jej príjem stal
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich spoločné náklady sú uspokojované z príjmu
(spoločného) oboch manželov. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s právnou argumentáciou

súdu prvej inštancie k majetkovým pomerom a záväzkom otca týkajúcej sa splátok úveru za účelom
zabezpečenia bývania, čo bez bližšieho zdôvodnenia uzavrel ako branie si neprimeraných majetkových
rizík. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tieto je potrebné zohľadniť
čiastočne, súvisia so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania a nie je možné na ne nahliadať
ako na výdavky, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy. Rovnako však odvolací súd zdôrazňuje ich

primeranosť a preto ich v tomto kontexte vzal do úvahy len čiastočne, keď za neprimerané považoval,
že finančné záväzky titulom splácania hypotekárneho úveru a pôžičiek si otec nastavil tak, že tvoria viac
ako dve tretiny jeho príjmu. Takéto finančné záväzky potom vzhľadom k jeho zárobkovým možnostiam
a existencii vyživovacej povinnosti k maloletému nemožno považovať za primerané a zohľadniť ich na
úkor maloletého v celom rozsahu. Rovnako za nie nevyhnutné náklady otca možno považovať náklady

spojené s užívaním bytu ktorý vlastní spoločne so svojou matkou, ale ktorý užíva výlučne jeho matka.

12.Odvolacísúdsapriprihliadnutínapríjemobochrodičov,ichmajetkovépomery,skladbuichvýdavkov,
ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru že primeraná a zákonným
kritériám zodpovedajúca výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej

povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou predstavuje sumu 220 eur tak, aby
odôvodnené potreby maloletého mohli byť dostatočne uspokojené.13. Zročné výživné za obdobie od 16.04.2018 do 31.03.2021 vo výške 979,2 eura, ktoré zodpovedá
výpočtu /7.810 eur (pomerná časť za 15 dní v mesiaci apríl 2018 = 110 eur + 35 mesiacov x 220 eur
= 7.700 eur) so započítaním doposiaľ uhradeného výživného v celkovej sume 6.830,8 eura (1.645 eur

zaplatené do rozhodnutia súdu prvej inštancie do 12/2019 a výživné zaplatené od 12/2019 na bežnom
výživnom spolu 3.840 eur a na zročnom výživnom 1.345,8 eur)/, uložil odvolací súd otcovi zaplatiť k
rukám matky v mesačných splátkach podľa § 217 ods. 2, § 232 CSP tak, aby zročné výživné bolo
zaplatené v lehote do konca kalendárneho roka 2021. Pri výpočte zročného výživného odvolací súd
vychádzal zo zhodných potvrdení rodičov (výpismi z účtov) o zaplatenom výživnom za obdobie od

12/2019-03/2021.

14. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).