Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 5, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Csp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119358411
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6119358411.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. S. W.,

W..Y..R.., W. W. V.K. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: X.K. Q., K..XX.XX.XXXX, I.
O. W. XXX/XX, XXX XX Ž. - B., Š. R. W., o zaplatenie 3.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu O. O. dňa 21.08.2019 a postúpeným
Okresnému súdu Žilina dňa 24.03.2020 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému

bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.000,- EUR od 24.06.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.06.2017 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom W.
W., W. W. I. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.10.2015 Zmluvu č.

XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 24.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 29.12.2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 7.266,70 EUR, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 5.725,64 EUR, z riadneho úroku vo výške 1.380,54 EUR, z úroku z

omeškania vo výške 160,52 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu vykonalnasledujúceúhrady:dňa25.08.2017sumu100,-EUR,dňa22.09.2017sumu100,-EUR,dňa25.10.2017
sumu 100,- EUR, dňa 23.11.2017 sumu 100,- EUR, dňa 06.02.2018 sumu 100,- EUR a dňa 26.06.2018
sumu 100,- EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,- EUR, pričom pozostáva z

neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,- EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 3.666,70 EUR,
ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 2.125,64 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
1.380,54 EUR a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 160,52 EUR si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona
Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.06.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.09.2019 platobný rozkaz sp. zn. XUp/XXXX/XXXX,
ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania. Z dôvodu, že
žalovanému nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a žalobca v zákonom stanovenej
lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o

upomínacom konaní, sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

4. Žalovanému bol žalobný návrh spolu s prílohami a procesnými poučeniami doručený do vlastných
rúk dňa 16.11.2020 (potvrdenie o doručení na č.l. 159 spisu). Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k
žalobnému návrhu nevyjadril, ani nepožil prostriedky procesnej obrany.

5. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil doručenky, resp. podacie hárky preukazujúce doručenie výzvy
zo dňa 25.11.2016 a výzvy zo dňa 22.03.2017 doručil žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súdu
predkladá požadované dokumenty preukazujúce doručenie výzvy zo dňa 22.03.2017, avšak k výzve zo
dňa 25.11.2016 podací hárok ani doručenku neevidujú. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 151 ods. 1

CSP. Keďže doručovanie vyššie uvedených listín nebolo protistranou rozporované, v zmysle ust. § 151
ods. 1 CSP je toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Vo svojom vyjadrení
ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v I. Č..S.. XXCo/XXX/XXXX-XX, uznesenie Krajského súdu
v O., sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 29.05.2020 a uznesenie Krajského súdu v I., sp. zn. XCoCsp/XX/
XXXX zo dňa 18.11.2020. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd vyhovel

podanej žalobe.

6. Podaním zo dňa 19.01.2021, doručeným dňa 21.01.2021 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že dňa 16.10.2015 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 6 000,00 EUR. Dňa 23.06.2017

pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 7 266,70 EUR, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 5 725,64 EUR, z riadneho úroku vo výške 1 380,54 EUR, z úroku z
omeškania vo výške 0,12 EUR, úroku z omeškania zákonného vo výške 160,40 EUR a poplatkov vo
výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Istina vo výške 5 725,64 EUR,
žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 6 000,00 EUR, žalovaný z poskytnutého úveru

uhradil sumu v celkovej výške 962,54 EUR nasledovne: 14.12.2015 splátka 0,88 EUR; 14.12.2015
splátka 117,96 EUR; 14.01.2016 splátka 1,14 EUR; 02.02.2016 splátka 117,70 EUR; 14.02.2016 splátka
11,32 EUR; 14.03.2016 splátka 107,52 EUR; 14.03.2016 splátka 0,58 EUR; 17.03.2016splátka 118,26
EUR; 14.04.2016 splátka 3,84 EUR; 22.04.2016 splátka 115,- EUR; 14.05.2016 splátka 0,78 EUR;
28.12.2016 splátka 93,20 EUR; 14.02.2017 splátka istiny 8,66 EUR; 14.02.2017 splátka istiny 26,14

EUR; 14.02.2017 splátka istiny 29,23 EUR; 14.02.2017 splátka istiny 26,- EUR; 14.02.2017 splátka istiny
24,94 EUR; 14.02.2017 splátka istiny 73,23 EUR; 17.02.2017 splátka istiny 3,- EUR; 21.02.2017 splátka
istiny 6,20 EUR; 24.02.2017 splátka istiny 6,- EUR; 06.03.2017 splátka istiny 12,47 EUR; 07.03.2017
splátka istiny 11,60 EUR; 21.03.2017 splátka istiny 5,30 EUR; 24.03.2017 splátka istiny 9,80 EUR;
28.03.2017 splátka istiny 0,86 EUR; 06.04.2017 splátka istiny 30,93 EUR. Z úhrad žalovaného bola na

istinu započítaná suma 274,36 EUR, na riadny úrok 530,51 EUR, na úrok z omeškania 17,20 EUR a na
poplatky 140,47 EUR. Istina tak predstavuje „Čerpanie“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu
(6 000,00 EUR - 274,36 EUR = 5 725,64 EUR). Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia
uplatnilvkonanílenčasťneuhradenejistinyvovýške3000,00EUR.Vzmyslevyššieuvedenéhožalobca
navrhol, aby konajúci súd rozhodol v zmysle podanej žaloby a následných vyjadrení žalobcu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 05.02.2021, pričom vec prejednal za splnenia
podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a za účasti právnej zástupkyne
žalobcu, ktorá zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore.8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení žalobcu i žalovaného dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych
predpisov a dospel k nasledovným záverom.

9. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že postupca W. W., W. W. I. XX, XXX XX O., H.: XX
XXX XXX ako veriteľ uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.10.2015, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od
01.01.2015 (ďalej iba „VOP“). Na základe tejto úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanému v zmysle VOP a splnení stanovených podmienok úver vo výške 6.000,- EUR.

10. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.06.2017
(č.l. 69) oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 na žalobcu. Doručenie oznámenia o
postúpení žalobca súdu nepreukázal.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 (č.l. 12 a nasl.) postúpila Slovenská sporiteľňa,
a.s. (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

12. Z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 26) mal súd zistené, že ku dňu 23.06.2017

pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 7.266,70 EUR a
pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 5.725,64 EUR, ďalej z riadneho úroku vo výške 1.380,54
EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,12 EUR a poplatkov vo výške 0,00 EUR.

13. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 (č.l. 69) W. W., U..W.. žalovanému

oznámila,žepohľadávkazozmluvyosplátkovomúverebolapostúpenážalobcoviažeuvedenýzáväzok
je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

14. Listom zo dňa 31.05.2019 - pokus o zmier - (č.l. 70) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy
7.177,19 EUR pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 5.125,64 EUR, zákonného/zmluvného

úroku vo výške 510,46 EUR, riadneho úroku vo výške 1.380,54 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,12
EUR, zmluvného úroku vo výške 160,40 EUR a poplatkov vo výške 0,00 EUR.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) účinného do 30.04.2004 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

20. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.21. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v rozhodnom čase ( ďalej len
"zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. V zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové
úvery W., U..W.. s účinnosťou od 01.01.2015 je ustanovené, že za prípad porušenia sa považuje

omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, pričom ak nastane uvedený
prípad porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie
pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

26. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca

je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému
na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

27. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé

splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
TietopodmienkypostúpeniastanovujepriamoZákonobankách,aajkebybolizákonodarcomstanovené
zaúčelomochranybankovéhotajomstva,ideozákonnépodmienkypostúpeniapohľadávky,priporušení

ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V
danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8
Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V predmetnej veci ide o tzv. bankový úver, ktorý
bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle zákona
č. 483/2001 o bankách. Z dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka vyhlásila mimoriadnu

splatnosť celého úveru listom zo dňa 24.01.2017 ku dňu 29.12.2016. Predmetný jednostranný právny
úkon banky je však podľa názoru súdu neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom konkrétne pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka žalovaného vopred v lehote nie kratšej ako 15dní neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie

kratšej ako 15 dní upozornila žalovaného ako dlžníka na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 je potom neplatným právnym úkonom, ktorý
nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 25.11.2016, ktorou oznámil
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 24.11.2016 vo výške 855,38 EUR,
avšak nepredložil žiadny dôkaz o jej doručení žalovanému, resp. že by mu bola čo i len odoslaná

a teda ako doručenku alebo podací hárok alebo výpis poštovej knihy. Bez ohľadu na toto tvrdenie o
neplatnosti zosplatnenia ani v súvislosti s týmto oznámením banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 24.01.2017 neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8
zákona o bankách. Teda v danom prípade, konkrétne absentuje doručenie písomnej výzvy banky na
zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní. Žalovanému nebola doručená žiadna výzva podľa ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením.

Nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách má za následok neplatné postúpenie pohľadávky. Uvedené zosplatnenie úveru je potrebné
posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom, potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v tomto
oznámení, ktorá vyzývala žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nie je
výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje,

ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok
zakázané osobitnými predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za
splnenia určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená, ak je po prvé splatná
a to až po predchádzajúcej, a to je druhá podmienka písomnej výzve a kumulatívne tretia podmienka,

musia byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Čiže tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie týchto osobitných predpokladov
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo
banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia

pohľadávky, ohľadne ktorej je postúpenie podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych
predpisov, teda toto postúpenie nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor
so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej
postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o postúpenie neplatné
od počiatku a teda túto neplatnosť nemožno zhojiť. Z týchto dôvodov v tomto prípade nemožno hovoriť

o platnom postúpení, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka teda žalobcu
neprešla pre neplatnosť zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní
zaplatenia predmetnej pohľadávky. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.
marca 2018, sp. zn. X D. XX/XXXX, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona

o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 O. z.)“.

28. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže
v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný
a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní
po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže

postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník
(klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého
bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
presiahol jeden rok. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je

vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný. Tretia
veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti
banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá. Napriek tomu, že v zmysle
ustanovenia § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojímklientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného
predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú

zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej
preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí
obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

29. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

30. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

31. Podľa§526ods.1OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

32. Podľa§526ods.2OZakpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

33. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka
postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých
splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní

uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách. Súd
žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

34. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v
tomto prípade W., U..W..) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa tak, ako už bolo vyššie

uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu
byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť

splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť
úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu

s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

35. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto
postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym

následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda nepreukázal,
ževstúpildoprávpôvodnéhoveriteľa-banky,nemápretoaktívnuvecnúlegitimáciuuplatňovaťvsúdnom
konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015, ktorú uzavrel žalovaný so W. W., U..W.., t.j. s právnym predchodcom
žalobcu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celosti pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v súdnom konaní.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy konania
nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.