Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119436233
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119436233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 248 03, právne zastúpeného Remedium Legal,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému H. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX C., v konaní o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Csp/41/2020-166 zo dňa 18. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
3.000,- € s príslušenstvom titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej v texte
„zmluva o úvere“), ktorá bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom Poštová banka, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej v texte len „pôvodný veriteľ“) na jednej strane a žalovaným ako
dlžníkom na strane druhej, a to dňa 08. 09. 2015.

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský
záväzkový vzťah. Zmluva o úvere podľa okresného súdu vzhľadom na svoj spotrebiteľský charakter,
charakter postavenia žalovaného ako spotrebiteľa podlieha právnemu režimu §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj právnemu režimu zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej v texte len „zák. č.
129/2010 Z.z.“).

3. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere,
na základe ktorej mal žalovaný poskytnutý úver vo výške 8.000,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi na
základe zmluvne dojednaných podmienok, a to v mesačných splátkach po 141,- € o počte splátok 108,
s tým, že splatnosť 1. mesačnej splátky bola dojednaná na deň 20. 10. 2015 a u každej nasledujúcej
mesačnej splátky bola splatnosť dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru
bol dojednaný na deň 20. 09. 2024 s tým, že zmluva obsahovala aj údaj o RPMN vo výške 17,20 %

ročne, vrátane odplaty za poskytnutie úveru s tým, že celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť
na úver bola dohodnutá vo výške 15.106,34 €.4. Okresný súd doplnil, že nebolo sporné, že dosiaľ žalovaný uhradil splátky splatné od 20. 10. 2015
do 20. 05. 2016 v celom rozsahu po 141,- € mesačne, splátku splatnú dňa 20. 06. 2016 uhradil len
čiastočne, a to v sume 40,07 €. Žalovaný v konaní tento dôkaz, a to predloženie listiny „Aktuálny stav

úveru ku dňu 20. 05. 2019“ predložený žalobcom nerozporoval. Keďže žalovaný splátky prestal splácať
v dohodnutých termínoch, právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že ku dňu 12. 01. 2017 je
pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, a to vo výške
958,18 €, keď veriteľ súčasne žiadal žalovaného uhradil túto sumu v lehote 15 kalendárnych dní od
doručeniavýzvysupozornením,žeaknedôjdekúhradetohtozáväzku,bankajeoprávnenávyhlásiťúver

predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Žalovaný však dobrovoľne veriteľovi
neplnil, preto pôvodný veriteľ Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08. 02. 2017, ktorej doručenie
žalobca žalovanému v konaní tiež preukázal, vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere ku dňu 08. 02.
2017 za predčasne splatnú, a to v celom rozsahu; súčasne vyčíslil pohľadávku na sumu 8.648,34 €,
ktorú sumu žiadal uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pohľadávka však na základe tejto
výzvy uhradená nebola.

5. Okresný súd aplikujúc ust. § 54a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktoré nadobudlo platnosť
a účinnosť od 05. 12. 2018, sa prioritne zaoberal otázkou, či žaloba bola na súde podaná včas. Aplikujúc
ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, na základe vykonaného dokazovania, dospel okresný súd k
záveru, že právo uplatnené žalobcom je premlčaným právom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemožno

vymáhať s prihliadnutím na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Z hľadiska prejednávaného sporu
je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k
vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka),
začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka). Zo stavu úveru
podľa okresného súdu vyplynulo, a to konkrétne z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 20. 05. 2019“,

že žalovaný naposledy uhradil neúplnú splátku splatnú dňa 20. 06. 2016. Po tomto dátume už neplnil
žiadnu splátku, pričom splatnosť splátok bola dojednaná vždy ku 20. dňu v mesiaci. Keďže veriteľ v
prejednávanom spore pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 08. 02. 2017, podmienky zosplatnenia spĺňa
nezaplatená splátka splatná dňa 20. 10. 2016, ktorá nebola uhradená žalovaným, a s ktorou žalovaný
bol ku dňu predčasného zosplatnenia úveru v omeškaní 3 mesiace. Od tejto nesplnenej splátky je preto

možné počítať plynutie premlčacej doby pre zosplatnenie celého dlhu, ktorá je v tomto prípade trojročná,
ako správne žalobca uviedol. Pri splátke splatnej dňa 20. 10. 2016 začala plynúť premlčacia doba na
uplatnenie zosplatneného dlhu od 20. 10. 2016 a premlčacia doba 3 roky tak uplynula dňa 20. 10. 2019.
Nakoľko žalobca žalobu podal na súd dňa 14. 11. 2019, jeho právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere je
premlčané a jeho pohľadávka sa tak stala nevymáhateľnou.

6. Okresný súd k vyššie uvedenému právnemu záveru doplnil, že k predčasnému zosplatneniu úveru
nemohlo dôjsť v súlade so zákonom pre splátku splatnú dňa 20. 01. 2017 tak, ako to tvrdil žalobca,
pretože ku dňu predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 08. 02. 2017 nebol žalovaný v omeškaní
s touto splátkou 3 mesiace. K označeným rozhodnutiam súdov vyššieho stupňa ohľadne počítania

premlčacej doby, ktoré v konaní označil žalobca, okresný súd dodal, že sa s uvedenými právnymi
závermi nestotožnil, naopak poukázal na odlišné právne názory ohľadne tejto otázky iných súdov
vyššieho stupňa, kde je zohľadnená osobitná právna úprava zosplatnenia dlhu pri spotrebiteľských
zmluvách.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu žalobca, a to najmä pre
nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Nestotožnil sa s právnym posúdením

veci okresným súdom, v zmysle ktorého ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka, tak ako v prejednávanej veci, potom v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá v
súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
podobu3mesiacov,atedaodsplátky,ktoránebolažalovanýmuhradenáasktoroubolzároveňžalovaný

ku dňu predčasného zosplatnenia úveru v omeškaní po dobu 3 mesiacov. Naopak zdôraznil, že každá zo
splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka samostatne. V tejto súvislosti poukázal i na to, že veriteľ v takom prípade
môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšienasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia
splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani
túto, ďalšiu splátku dlhu.

9. Žalobca v odvolaní ďalej doplnil, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie
nasledujúcej splátky, preto mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v prejednávanej veci vyhlásená pre
nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.
j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20. 01. 2017. Považoval výklad okresného súdu za nezákonné

skrátenie premlčacej doby o 3 mesiace a zároveň je v priamom rozpore s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 20. 10.
2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky zo dňa 20. 11. 2016. Premlčacia doba tak pre všetky
splátky splatné po 08. 02. 2017 začala, podľa neho, v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo
v posudzovanom prípade považoval za splátku splatnú dňa 20. 01. 2017. Nárok preto nepovažoval za

premlčaný a žalobu považoval za podanú včas. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských
súdov.

10. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bol nesprávny procesný postup okresného súdu vo vzťahu k
samotnej aplikácii ust. § 54a Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na to, že Okresný

súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň v
zmysle aktuálneho znenia § 54a Občianskeho zákonníka nie je v súlade s Ústavou SR. Okresný
súd Martin podal dňa 30. 07. 2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a
Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Má za to, že ani princíp ochrany spotrebiteľa neodôvodňuje
také zvýhodňovanie dlžníka zo spotrebiteľských zmlúv, ktorým je spotrebiteľ, v porovnaní s dlžníkmi z

iných občiansko-právnych zmlúv, aby súd aj bez námietky prihliadal na premlčanie práva, ktoré má byť
proti nemu uplatnené. Okresný súd mal preto na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na
Ústavnom súde SR postupovať v zmysle ust. § 164 CSP a konanie prerušiť, a to až do rozhodnutia o
podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR.
Takýmto postupom okresný súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Poukázal i na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré konania v takomto prípade prerušili. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa § 388 CSP zmenil, žalobe vyhovel, resp. aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby
odvolacísúdkonanieprerušilaždodoby,dokýmsarozhodneopodanomnávrhuOkresnéhosúduMartin

o súlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR.

11. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

12. Krajský súd ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP á contrario, a to len v rozsahu odvolania
podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP, a rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa prioritne zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania, ktoré navrhol prerušiť

žalobca do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Martin na vyslovenie nesúladu
ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, ktorý je vedený pod sp. zn. Rvp 1730/2020.

15. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

16. Je výslovne na úvahe súdu, aký postup zvolí. Strana sporu môže navrhnúť prerušiť konanie, resp.
nesúhlasiť s prerušením konania, avšak závisí iba na súde, aby posúdil, či v konaní, na ktoré sa stranasporu odvoláva, môže byť vyriešená otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom
konaní. Odvolací súd preto skúmal, či v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na prerušenie
konania podľa citovaného ustanovenia.

17. Keďže doposiaľ Ústavný súd SR vo vyššie uvedenej veci nerozhodol, uplatňujúc tzv. prezumpciu
ústavnosti právnych noriem, odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že aktuálne prebieha konanie
o vyslovenie nesúladu ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, rozhodnutie okresného
súdu podľa predmetnej právnej normy nepredstavuje porušenie práva strany na spravodlivý proces.

(viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 572/2017). Odvolací súd naviac nemá za
to, že by napadnuté ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka celkom zjavne vybočovalo z medzí
ústavnosti, naviac je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o vyslovení
nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods. 1
Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorej právnej úprave Ústavný súd v uvedenom
náleze vyčítal viaceré nejasnosti, prípadne právnu kontabilitu, pričom zo sporného ustanovenia § 54a

Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ide o úpravu následkov premlčania práva zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá patrí do hmotného práva, jej časové účinky upravuje prechodné ustanovenie s tým, že
právna úprava neporušuje rovnosť procesných strán v rámci civilného sporového konania, pretože
nevyžaduje jednostrannú ingerenciu súdu v rámci procesu s prospech spotrebiteľa ani rovnosť práv a
povinností v rámci spotrebiteľského vzťahu, pretože dopadá rovnako na dodávateľa ako aj spotrebiteľa

a akcentuje princíp právnej istoty v právnych vzťahoch vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sankcionuje veriteľa za nedostatočnú starostlivosť o svoje práva. Vyššie uvedená právna úprava
tohto ustanovenia zohľadňuje všetky námietky dané v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavného súdu
SR. Naviac Okresný súd Martin vo svojom návrhu na vyslovenie nesúladu poukázal na ustanovenie
článku 47 ods. 3 Ústavy SR, ktoré ustanovenie dopadá výlučne na otázky procesnej rovnosti strán v

konaní a nie na otázky hmotnoprávne, medzi ktoré patrí i premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy.
Uprednostňujúc právo strán sporu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nepovažoval návrh
žalobcu na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. za dôvodný a tento zamietol.

18. Následne odvolací súd posúdil námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s

napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uzavrel, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby z dôvodu premlčania uplatneného
nároku. Na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, na
dôvody v ňom uvedené poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza
nasledovné:

19. I keď žalobca tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru mohlo dôjsť len pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 20.01.2017, jeho tvrdenie je v rozpore so zmyslom a aplikáciou ustanovenia §
103 Občianskeho zákonníka v spojení s plynutím premlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s

ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu bolo potrebné
posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie jeho pohľadávky v prejednávanom spore
za účelom zodpovedania otázky, či žalobca uplatnil svoje právo včas. Aj podľa odvolacieho súdu
začala premlčacia doba plynúť od splatnosti omeškanej splátky, kvôli ktorej vyhlásil žalobca mimoriadnu
splatnosť úveru s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli splnené podmienky na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že žalobca využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu
splatnosť spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že z hľadiska
prejednávanej veci začala plynúť premlčacia doba od splatnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka totiž slúži na ochranu veriteľa a za splnenia zákonných podmienok

toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, t. j. aj plnenie, ktoré by ešte nebolo splatné,
pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Je preto na veriteľovi, aby zvolil, či si bude
vymáhať jednotlivé omeškané splátky, alebo využije ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Len veriteľ môže rozhodnúť, či a kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť
dlhu, a tým určuje i samotný začiatok plynutia premlčacej doby. Ak by totiž veriteľ nevyužil právo na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej
k 20.01.2017) objektívne plynie od jej zročnosti, avšak ak využije právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, premlčacia doba už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie
zmeškanej splátky, ale aj celého dlhu, v dôsledku čoho možno chápať druhú vetu ustanovenia § 103Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie k § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o
počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva.

20. Ust. §-u 103 Občianskeho zákonníka treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzuje veriteľa v
práve požadovať splnenie celého dlhu. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s
dlžníkomdohodli,príp.abytakvrozhodnutíurčilsúd,žeaksanesplníniektorásplátka,stanesazročným
celý dlh. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doby,

pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. Keďže ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní
s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh
v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má právna úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho
zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie
celého dlhu vyvolala. Ak z ustanovenia druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje

špeciálnu úpravu, vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala a z ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej
doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia
premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Ak teda

došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie platne, ako tomu bolo aj v tomto prípade,
nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splátkou za mesiac október 2016, čo žalobca ani nerozporoval,
premlčacia lehota v zmysle druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť práve odo dňa
zročnosti tej splátky, s ktorou že spotrebiteľ v omeškaní, omeškanie s ňou trvá a pre ktorú k zosplatneniu
došlo.

21. Žalobca ani nepopiera, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou za mesiac október 2016, v dôsledku
čoho následne vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 08.02.2017. Jeho tvrdenie, že žalovaný bol
v omeškaní aj so zaplatením splátky za mesiac január 2017, je pre posúdenie jeho nároku, ako aj
otázky premlčania vo vzťahu k tomuto nároku bezpredmetným, a to z dôvodu, že v čase, kedy došlo k

zosplatneniu úveru, bol žalovaný so splátkou za mesiac január 2017 , ktorá bola splatná 20. 01.2017 v
omeškaní len jeden mesiac (nie tri), preto vo vzťahu k tejto splátke k zosplatneniu celého dlhu nemohlo
dôjsť v súlade s ust. §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

22. Ani obrana žalobcu, že jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so

splatnosťou 20. 10. 2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky zo dňa 20. 11. 2016, neobstojí,
pretože k vyhláseniu predčasnej splatnosti možno pristúpiť len v spojení so špeciálnou úpravou ust. §
59 ods. 3 Občianskeho zákonníka. So splátkou za mesiac október 2016 musel byť žalovaný v omeškaní
3 mesiace, aby bol žalobca oprávnený k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpiť a toto svoje právo
využiť. Ust. §-u 565 veta druhá OZ je aplikovateľné na zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ

je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, avšak po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a
omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tejto splátky (do 20.02.2017), ktorá
bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace (20.10.2016), musí veriteľ
právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť

úver nevyužije, nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh bude
platený v splátkach. Toto právo získa opätovne, za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník
dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). Iba takýto výklad je možné prijať, ak
má plniť ust. §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka svoj účel, a tým je ochrana spotrebiteľa po dobu
dlhšiu (3 mesiace), ako v prípade, ak účastníkom zmluvy spotrebiteľ nie je. Argumentácia žalobcu je

preto len účelová v snahe docieliť, že jeho nárok premlčaný nie je.

23. Okresný súd správne zamietol žalobu aj v časti uplatneného príslušenstva, ktoré zdieľa osud
pohľadávky a vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne. Skutkové zistenia okresného súdu z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie

veci neboli odvolacími dôvodmi žalobcu spochybnené, k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces
nedošlo, pretože aplikáciou platného a účinného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka nemohlo
dôjsť k znemožneniu uplatnenia žiadneho procesného práva žalobcu v prejednávanej veci.24. Odvolací súd potvrdil ako vecne správne aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania,
ktoré nebolo odvolaním konkrétnymi dôvodmi napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na
náhradu trov konania, avšak žalovanému trovy odvolacieho konania v konaní nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď aj rozhodnutie R 72/2018).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).