Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2114215488.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu:

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadený
euroadvokát, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovaným: 1. R. H., W.. X.X.XXXX, F. J. L. XX, J., L. V.
U. F. E. L. Í. a 2. N. H., W.. X.X.XXXX, F. J. L. XX, J., L. V. U. F. E. L. Í., o zaplatenie 3.284,99 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.676,68 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.676,68 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.284,99 eur s úrokom vo výške 14,09 %
ročne zo sumy 3.372,83 eur od 3.9.2013 do 31.12.2013, zo sumy 3.284,99 eur od 1.1.2014 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.284,99 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.6.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so
žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok predchodcu žalobcu poskytnúť žalovaným spotrebiteľský
úver vo výške 4.092 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovaných vrátiť
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 84 mesačných splátok vo výške
82,26 eur. Žalovaní svoj záväzok splácať úver riadne a včas neplnili, do dňa spísania žaloby žalobcovi
dlžnú sumu neuhradili, na predžalobné výzvy nereagovali. Žalovaní sa dostali do omeškania a dňa
1.12.2013 sa stal splatným celý dlh, v celkovej výške 3.584,99 eur. Žalovaní v ďalšom období uhradili
ešte sumu 300 eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mali žalovaní voči predchodcovi

žalobcu ku dňu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 3.284,99 eur.
Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 13.6.2011, Všeobecné obchodné podmienky, Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 9.9.2013.3. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 28.8.2015, k tejto sa nevyjadrili, skutkové tvrdenia
nepopreli, žiadne dôkazy neoznačili.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými

žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením
§ 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v
neprítomnosti žalovaných, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnili a

nežiadali o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

8. Predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 13.6.2011 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovaným úver vo výške 4.092 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť uvedený úver s príslušenstvom

v 84 mesačných splátkach vo výške 82,26 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, v celkovej výške
6.458,76 eur, spolu s úrokom vo výške 14,09 % ročne. RPMN bola uvedená vo výške 15,04 % a
priemerná RPMN bola uvedená vo výške 17,62 %. V zmluve bolo ohľadom splatnosti splátok uvedené:
“Prvá splátka je k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. Termín konečnej splatnosti úveru
je dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude

klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru.“
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 8.1.2016 žalobu doplnil o ďalšie vyjadrenie, podľa ktorého bol
dátum splatnosti prvej splátky stanovený na deň 15.7.2011 s ohľadom na skutočnosť, že úver bol
poskytnutý dňa 20.6.2011. Úver tak mal byť pri pravidelnom splácaní splatený ku dňu 15.6.2018. Termín
konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Konkrétny dátum poslednej

mesačnej splátky úveru bol klientom oznámený písomne po poskytnutí úveru. Žalovaní na poskytnutý
spotrebiteľský úver uhradili do zosplatnenia úveru sumu v celkovej výške 2.115,32 eur. S ohľadom
na skutočnosť, že žalovaní prestali poskytnutý úver splácať, zaslal predchodca žalobcu dňa 9.9.2013
žalovaným výpoveď zo zmluvy s účinnosťou ku dňu 1.12.2013, keď sa stal úver splatný v celom rozsahu
vo výške 3.584,99 eur. Úver sa stal splatným ku dňu 1.12.2013, ktorý mal byť aj počiatkom účtovania

úrokov z omeškania. Žalobca však požaduje úroky z omeškania až odo dňa 1.1.2014. Žalobca si
uplatňuje aj nárok na zmluvné úroky vyplývajúce zo zmluvy vo výške 14,09 % ročne. Dlžná suma
3.584,99 eur pozostáva zo sumy neuhradenej úverovej istiny 3.372,83 eur, z dlžných zmluvných úrokov
apoplatkovzapoistenieúveru177,26euraneuhradenýchnákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky
34,90 eur. Po výpovedi z úverovej zmluvy žalovaní na predmetný úver uhradili sumu v celkovej výške

300 eur. Predchodca žalobcu tak ku dňu žaloby evidoval voči žalovaným pohľadávku vo výške 3.284,99
eur, ktorá predstavuje už iba nesplatenú úverovú istinu.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľaa účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

25. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné
posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a
zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako

veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože im bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení

zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd

zistil, že z uzavretej zmluvy nie je jednoznačne zrejmý termín tak prvej splátky, ako ani termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej
náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých
termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj

o výške splátky a počte splátok. Termín splatnosti prvej splátky a aj termín ďalších splátok nie je v zmluve
uvedený jednoznačne a určito, keď v zmluve je uvedené, že splatnosť prvej splátky nastáva k 15. dňu v
mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je uvedená tak,
že týmto termínom je dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Konkrétny dátum poslednej mesačnej
splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Takýto spôsob určenia splatnosti

splátok, pritom nie je možné považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods.
2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, dokedy je povinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a

pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako je neprijateľné, aby bol konkrétny
dátum poslednej mesačnej splátky úveru oznámený spotrebiteľovi písomne až po poskytnutí úveru a nie
aby bol uvedený už priamo v zmluve, ktorú žalovaní priamo podpísali. Takto uvedenú náležitosť zmluvy
preto nie je možné považovať za individuálne dojednanú. V súvislosti s uvedeným mal súd za to, že
žalobca nepreukázal, že by dátum konečnej splatnosti úveru bol súčasťou zmluvy, teda listiny, na ktorej

spotrebiteľ pripája svoj podpis a že by tak bol vopred, už v čase uzatvárania zmluvy oboznámený s tým,
dokedy si je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.
Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) správne uvedenú
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože táto je uvedená vo výške 6.458,76 eur, pričom
pri prepočte výška splátky 82,26 eur krát počet splátok 84 je výsledná suma 6.909,84 eur. Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nie je vyjadrený
v správnej výške. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný
zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je významný pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť
zhodnotiť výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a o jeho možnosť posúdiť celkový objem

zaťaženia splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby si spotrebiteľ
vedel jednoducho vypočítať, či už splatil celý úver alebo nie, a teda aby neprestal uhrádzať splátky
predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby nepokračoval v uhrádzaní splátok aj po termíne
konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, čo odôvodňuje právny
záver, že význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. V prípade nesprávne uvedenej celkovej

čiastky k zaplateniu nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený (akoby tam tento údaj ani
nebol, keď je nesprávny), možno teda uzavrieť, že tento obligatórny údaj v zmluve o spotrebiteľskom
úvere absentuje. Z toho, že v zmluve bola nesprávne uvedená celková čiastka k zaplateniu, vyplýva aj
nesprávne uvedenie ďalšieho údaju v zmluve, ktorý je taktiež podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle§ 9 ods. 2 písm. j), a to výška RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v nesprávnej výške, čo je v neprospech
spotrebiteľa.

27. Absencia týchto podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že
spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých
finančných prostriedkov, ktoré žalovaným reálne poskytol. Žalovaným vznikla povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobcu, že si

svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Predchodca žalobcu
poskytol žalovaným úver vo výške 4.092 eur a žalovaní doposiaľ zaplatili predchodcovi žalobcu sumu v
celkovej výške 2.415,32 eur (sumu 2.115,32 eur do zosplatnenia úveru a sumu 300 eur po zosplatnení).
Vychádzajúc z tohto, súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi len
rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenými finančnými prostriedkami vo výške
1.676,68 eur (4.092 eur - 2.415,32 eur) a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na
zaplatenie úroku z omeškania. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania
podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 1.1.2014, i keď sa žalovaní v skutočnosti dostali do

omeškania už v skoršom období. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu
na zaplatenie sumy 1.676,68 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z
omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu bola výška základnej
úrokovej sadzby 0,25 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 8,25 % (8 + 0,25 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 1.676,68 eur odo dňa 1.1.2014 do zaplatenia.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 3.284,99 eur s príslušenstvom priznaná suma 1.676,68 eur

s príslušenstvom. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 51,04 % a hrubý úspech žalovaných 48,96 %,
a teda konečný čistý úspech žalobcu je 2,08 % (51,04 % - 48,96 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 2,08 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciupostupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).