Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216230270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7216230270.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: L.. S. M., A.., O., nar. XX.X.XXXX,
bytom v G., O. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Cimborkova 13, IČO: 36588041, proti žalovanému: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Vstupný areál U. S. Steel, IČO: 36199222, zastúpenému JUDr. Dr. Michaelou Stessl, advokátka, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36857076, o určenie neplatnosti rozhodnutí jediného
spoločníka žalovaného s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 12.8.2019, č.k. 33Cb/2/2017-195 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36Cb/126/2016.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je
žaloba, ktorou sa žalobca domáha proti žalovanému určenia neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka
žalovaného, ktorými bola schválená odmena za výkon funkcie konateľa za jednotlivé kalendárne roky

vždy vo výške 0 eur.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 6.11.2017 namietol
prekážku litispendencie, keď poukázal na osobitosti vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie, ak
právnym dôvodom žaloby na plnenie je porušenie práva, ktoré má byť vyslovené na základe určovacej

žaloby. Žalovaný zastával názor, že posúdenie platnosti rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného je
prejudiciálnou otázkou žaloby na plnenie. Poukázal na rozsudok vo veci 36Cb/126/2016, z ktorého je
podľa žalovaného zrejmé, že otázka platnosti napadnutých rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného
bola súdom ako predbežná v rámci konania na plnenie, ktoré bolo začaté pred podaním žaloby,
vyriešená.

4. Z pripojeného spisu 36Cb/126/2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal proti žalovanému
žalobu o zaplatenie 31.000 eur ako istiny spolu s príslušenstvom ako odplaty za výkon funkcie konateľa
u žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti
takému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení č. k. 3Cob/138/2017 - 185 z 20.12.2018 o. i. konštatoval, že úlohou
súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie, ktorým sa objasnia žalovaným tvrdené skutočnosti ouzavretí dohody o spôsobe a výške odmeňovania a aj o zaužívanej praxi u žalovaného, podľa ktorej
zamestnanci v pozícii „viceprezident“ sú zároveň vymenovaní do funkcie konateľa a ktorých odmena
podľa tvrdenia žalovaného za výkon konateľskej činnosti je zahrnutá do ich odmien, ktoré boli vyplácané

v rámci pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. Odvolací súd tiež konštatoval, že pre posúdenie
žalobcom uplatneného nároku bude nevyhnutné preukázať aj rozsah činnosti vykonávanej žalobcom
pre žalovaného, a to vzhľadom na pracovnú pozíciu viceprezidenta, ktorý je predstaviteľom vrcholového
vedenia žalovaného a zároveň konateľom spoločnosti.

5. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 164 CSP a uviedol, že podľa jeho zistení ako aj
oznámenia žalobcu a žalovaného sa na Okresnom súde Košice II vedú tri súdne spory medzi žalobcom
a žalovaným (v rovnakých procesných pozíciách), a to okrem tohto aj konanie sp. zn. 33Cb/155/2017 a
36Cb/126/2016. Predmetom konania 36Cb/126/2016 je odplata za výkon funkcie konateľa za obdobie
od 1.1.2013 do 31.12.2013, a to na základe rovnakých skutkových tvrdení a vychádzajúc z rovnakých

okolností ako je tomu v prípade konania 33Cb/155/2017, tzn. nárok žalobca v uvedených konaniach
uplatnil za kalendárne roky 2013 a 2014. V oboch konaniach tkvie posúdenie dôvodnosti nároku
(vzhľadom na procesný útok a procesnú obranu) vo vyhodnotení (existencie) dohody medzi žalobcom
a žalovaným o tom, že v mzde vyplácanej žalobcovi je zahrnutá aj odplata za výkon funkcie konateľa
žalovaného a s tým súvisiace posúdenie každoročne prijímaného rozhodnutia jediného spoločníka

žalovaného, ktorým bolo určené, že žiadna ďalšia odmena už konateľom neprináleží.

6. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, že hoci žalobca uplatnil v konaniach
33Cb/155/2017 a 36Cb/126/2016 peňažný nárok, pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné preukazovať
(zo strany žalobcu a žalovaného) a vyhodnotiť (zo strany súdu) v časti rovnaké skutočnosti, a to

predbežne takú otázku, ktorá je samostatným predmetom tohto konania, preto dospel k záveru o
vhodnosti a hospodárnosti prerušenia tohto konania do skončenia veci vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 36Cb/126/2016, prihliadnuc okrem vyššie odhalenej súvislosti konaní aj na fázu
súvisiaceho konania, keď po zrušení veci odvolacím súdom bude prvoinštančný súd ďalej konať podľa
pokynov súdu odvolacieho.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že odvolanie podáva, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, nakoľko
predmetom paralelného konania je ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 31 000 € titulom odplaty za
výkon funkcie konateľa u žalovaného za rok 2013. Žalobu odôvodnil s poukazom na to, že v predmetnom

období vykonával funkciu konateľa žalovaného bez toho, aby mu za to žalovaný platil odplatu a poukázal
najmä na ust. § 66 ods. 3, § 566 ods. 1 a § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov.

9. Odvolateľ zdôraznil, že v paralelnom konaní sa žalovaný bráni s poukazom na dva argumenty.
Prvým je, že ako jeden z konateľov žalovaného nemal nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa
žalovaného, resp., že mal nárok na odplatu vo výške 0 €, a to z dôvodu, že jediný spoločník žalovaného
rozhodol každoročne o odplate konateľov žalovaného tak, že schválil konateľom odplatu vo výške 0 €.
Druhým argumentom je to, že u žalovaného zároveň pôsobil ako viceprezident žalovaného, a že teda

odplatakonateľažalovanéhoužbolazahrnutávmzdedohodnutejvpracovnejzmluveuzatvorenejmedzi
ním ako zamestnancom žalovaného a žalovaným ako zamestnávateľom. Keďže v paralelnom konaní
žalovanýpoukázalnarozhodnutiajedinéhospoločníkažalovaného,ktorýmijedinýspoločníkžalovaného
schválil každoročne odplatu za výkon funkcie konateľa za kalendárne roky 2013 až 2015 vždy vo výške
0 €, tieto napadol osobitnou žalobou o určenie neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka.

10. Nakoniec žalobca uviedol, že vzťah medzi uvedenými konaniami je teda iný, ako uzavrel súd prvej
inštancie, pretože výsledok paralelného konania nemôže ovplyvniť toto prerušené konanie, resp. jehomeritórny výsledok, ale naopak, určenie neplatnosti rozhodnutí jediného spoločníka má význam pre
paralelné konanie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

12. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Citované zákonné ustanovenie § 164 C.s.p., ktoré súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú
vec, upravuje možnosť súdu prerušiť konanie a to fakultatívne, to znamená, že súd nemusí, ale môže
prerušiť konanie vtedy, ak prebieha iné súdne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Toto fakultatívne prerušenie súdneho konania prichádza do
úvahy iba vtedy, ak iné súdne konanie môže vyriešiť otázku, ktorá je po skutkovej a právnej stránke
rovnakáakájevprejednávanomsúdnomkonaní.Súdprizvažovaníotom,čiprerušítaktosúdnekonanie
alebo nie, musí prihliadať na to, či prerušenie konania nepovedie k zbytočnému predlžovaniu konania.
Prerušenie konania má zamedziť tomu, aby súdy nerozhodovali o tej istej otázke rozdielne.

14. V danom prípade sa jedna o tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné.Súdjepovinnýnajskôrurobiťinérozhodnéopatreniadostupnýmiprocesnýmiprostriedkami
a až keď tieto nie sú dostačujúce, môže konanie prerušiť. Postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie

prerušil do vyriešenia predbežnej otázky ( ktorá je predmetom práve jeho konania ) neslúži účelu
racionálnej požiadavky, rýchlej a účinnej ochrany práv strán súdneho konania, pričom prerušenie
konania má vo všeobecnosti predstavovať skôr výnimku ako pravidlo.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., preto
podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko nejde o rozhodnutie
vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

16. Po zrušení uznesenia o prerušení konania bude povinnosťou súdu prvej inštancie pokračovať v
začatom konaní na základe žaloby žalobcu a vo veci rozhodnúť.

17. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pretože v tomto štádiu konania nie je možné predpokladať výsledok
súdneho konania vo veci samej a povinnosť strán sporu nahradiť si navzájom účelné trovy konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).