Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115216374.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členo senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853
186, proti žalovanému: E.. S. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. L. XXXX/X, XXX XX H., zastúpenému Mgr.

Petrom Világim, advokátom, Slovenská 65, 080 01 Prešov, IČO: 42420849, o zaplatenie 180,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k . 21Cb/352/2015-117
z 3. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 180,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia
vyplatených nábehových odmien podľa zmluvy uzavretej v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Obchodným zákonníkom. Priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným

dňa 01.07.2013 v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstveazákonomč.513/1991Zb.ObchodnýzákonníkZmluvuofinančnomsprostredkovaní(ďalej
aj ZFS), ktorej predmetom bola činnosť žalovaného ako finančného agenta, spočívajúca vo finančnom
sprostredkovaní, okrem iného aj v oblasti stavebného sporenia, t.j. predmetom zmluvy bolo predkladanie
ponúk na uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení, spisovanie žiadostí o úver a vykonávanie ďalších
činností za podmienok a v rozsahu zmluvy. Dňa 02.07.2013 v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny
(ďalej len ZNO), ktorej predmetom je úprava podmienok vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej
alebo nadštandardnej odmeny, ďalej ich výšku, podmienky ich vrátenia ako aj ďalších práv a povinností
zmluvných strán. V súlade s čl. III a čl. IV. ods. 1 ZNO má finančný agent nárok na vyplatenie nábehovej
odmeny v prípade, ak:

- splní produkčné podmienky uvedené v nábehovom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 ZNO, a to minimálne
v uvedenom rozsahu,
- jeho mesačný príjem nie je rovný alebo vyšší ako 600,- eur (mesačný príjem agenta predstavuje
súčet provízií, na ktoré mu vznikol nárok za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia a
sprostredkovanie netto kusov životného poistenia).

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nábehový plán je časovo obmedzený na 12 mesiacov počnúc
mesiacom, v ktorom finančný agent absolvuje úvodné školenie a upravuje produkčné podmienky voblasti sprostredkovania stavebného sporenia a životného poistenia za jednotlivé sledované mesiace.
Nábehová odmena sa vypláca mesačne (čl. V ods. 2 ZNO) vo výške určenej ako rozdiel medzi
sumou 600,- eur a mesačným príjmom finančného agenta. Finančný agent je v zmysle čl. IV ods.

2 ZNO oprávnený nesplniť kritériá stanovené nábehovým plánom. Môže sa tak stať najviac dvakrát
počas nábehového plánu, a to jedenkrát v oblasti životného poistenia a jedenkrát v oblasti stavebného
sporenia. Takýto výpadok sa nahrádza zo strany poisťovne alebo stavebnej sporiteľne fikciou splnenia
nábehového plánu aspoň na minimálnej úrovni potrebnej na vznik nároku na nábehovú odmenu za
príslušný mesiac. Žalovaný splnil vyššie uvedené podmienky v 1. mesiaci nábehového plánu, na čo

mu žalobca údajne vyplatil nábehovú odmenu v celkovej výške 240,- eur, a to v súlade s čl. IV ods. 2
ZNO uplatnením tzv. JOKERA, nakoľko žalovaný v prvom mesiaci nábehového plánu údajne nesplnil
minimálne stanovené produkčné podmienky (údajne nesprostredkoval ani jednu zmluvu stavebného
sporenia ani životného poistenia).

4. Vykonaným dokazovaní súd nemal preukázané, že žalobca žalovanému skutočne vyplatil nábehovú

odmenu vo výške 240,- eur, alebo v inej výške, keďže o tvrdenom vyplatení nábehovej odmeny žalovaný
nedoložil v priebehu dokazovania žiadny relevantný dôkaz (výpis z účtu a pod.) Podmienky, za akých je
finančný agent povinný vrátiť nábehovú odmenu sú upravené v čl. VII ods. 1 ZNO. Podľa článku VII ods.
2 ZNO je finančný agent povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov
na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou v pomere, v akom mu boli poisťovňou

a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené. K vráteniu nábehovej odmeny
môže logicky dôjsť len za predpokladu, že bola nábehová odmena žalovanému aj vyplatená a zároveň
sú splnené ďalšie zmluvné podmienky. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo
na žiadosť žalovaného a žalobca s ohľadom na nízku produkciu nemal dôvod s ukončením nesúhlasiť.
V súlade s čl. VI ods. 4 ZFS ukončením ZFS zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa

zmluvysvýnimkoupovinnostižalovanéhovrátiťžalobcovipríslušnúneprináležiacuprovíziu,resp.storno
províziu, ako aj povinnosti vysporiadať všetky ostatné záväzky, ktoré mu voči žalobcovi počas trvania
ZFS vznikli. K zániku ZFS a ZNO došlo výpoveďou zo dňa 28.02.2014 ku dňu 30.04.2014. V súlade s
uvedeným ustanovením čl. VI ods. 4 ZFS v spojení s čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO vykonal žalobca storno
nábehovej odmeny vo výške 70 % z údajne celkovo vyplatenej nábehovej odmeny vo výške 240,- eur,

t.j. 180,- eur, nakoľko k zániku ZFS došlo v 9. sledovanom mesiaci a na základe toho žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 180,- eur výzvou zo dňa 11.07.2014 do 15 dní
odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, preto si žalobca voči žalovanému uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 180,- eur s príslušenstvom súdnou cestou. Sumu 180,- eur s príslušenstvom
žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil.

5. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu nevyhovel a ako nedôvodnú ju v celom rozsahu zamietol. Mal za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia nábehovej odmeny vo výške 240,- eur,
preto nemohol vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal vrátenia jej pomernej časti.

6. Prvoinštančný súd predmet sporu právne posúdil podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v
nadväznosti na zákon č. 186/2009 Z. z. a jednotlivé články zmluvy o finančnom sprostredkovaní.

7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi

v rozsahu 100 %.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolacie
dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, teda namietal nesprávny procesný
postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mala mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za prekvapivý z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k skutočnosti spočívajúcej vo vyplatení nábehovej
odmeny vo výške 240,- eur. Zdôraznil, že uplatnenú pohľadávku dostatočne zdôvodnil, poukázal na

zmluvné ustanovenia, na základe ktorých mu vznikol nárok na vrátenie storna nábehovej odmeny a
výslovne poprel skutočnosti uvádzané žalovaným. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu, že neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia nábehovej odmeny vo výške 240,- eur. Navyše mal za to, že
obrana žalovaného spočívala iba v tvrdeniach, že ustanovenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní,o ktoré žalobca opiera svoj nárok sú nezákonné a neplatné, teda žalovaný nerozporoval skutočnosť,
že by mu žalobca vyplatil nábehovú odmenu. Poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP zdôraznil, že
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprie, sa považujú za nesporné. Napriek tomu

súd prvej inštancie z nesporne zisteného skutkového stavu nevychádzal a založil meritórne rozhodnutie
na skutkovom náleze, ku ktorému sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Keďže žalovaný vyplatenie
nábehovej odmeny žalobcom nerozporoval, žalobca sa legitímne domnieval, že žalobe bude v celom
rozsahu vyhovené. Tiež vyslovil názor, že súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP sa týmto
neriadil, nezohľadnil zaužívanú judikatúru a svoj myšlienkový postup v odôvodnení vôbec nevysvetlil,

čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným, zmätočným a nepresvedčivým. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie odvolaní podľa § 34 CSP,

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle § 379 a nasl. CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bodu 5 vyplýva, že žalovaný s úhradou žalovanej
sumy nesúhlasil, avšak z dôvodu, že žalobcovi nevznikol uplatnený nárok zo zmluvy o finančnom

sprostredkovaní a že ustanovenia, o ktoré žalobca svoj nárok opiera, sú nezákonné, a preto neplatné.
V obrane žalovaného sa tak nevyskytlo popretie skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, vrátane
vyplatenia odmeny. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že odmena
vyplatená žalovanému nebola, resp., že táto skutočnosť žalobcom nebola preukázaná.

12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami, ak výslovne neprihliadal
na námietky žalovaného, teda na jeho tvrdenie o neplatnosti časti zmluvy, ktorá sa týka odmeny, či jej
vrátenia.

16. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nespornom skutkovom tvrdení, k čomu sa žalobca
navyše nemal možnosť vyjadriť, znemožnil tak žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ku ktorému rozhodnutiu dospel odvolací súd.

17. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť a následne vyhodnotiť iba sporné
skutkové tvrdenia, teda žalovaným namietané ustanovenia zmluvy o vrátení nábehovej odmeny, resp.
jej časti ako neplatné.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

19. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).