Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216524
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4114216524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr.

ErikyMadarászovejaJUDr.MartyPolyákovej,vsporežalobcu:MEDVEĎ,s.r.o.,sosídlomBudovateľská
18, Bratislava, IČO: 35 921 030, zastúpený advokátom JUDr. Karol Spišák, Bajkalská 5/C, Bratislava,
proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX D., zastúpený advokátom JUDr. Namir
Alyasry, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Nitra, Štúrova 43, o zaplatenie 12.408,44 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/497/2015-424 zo
dňa 23. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.) a výroku o trovách

konania ( III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.408,44
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12 408,44 eur od 06.05.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie

po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 642, § 643, § 644, § 645, § 262 ods.
1,2, § 266 ods. 5, § 265, § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 nar. Vlády SR č. 21/2013 Z.z.,
§ 53 ods. 1 veta prvá, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. Poukázal na
obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 408,44
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,50% denne zo sumy 12 408,44 eura od 06.05.2014 do
zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 20.11.2013
uzatvorená dohoda o sprostredkovaní predaja pozemku, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako

sprostredkovateľa vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť uzavrieť
s treťou osobou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to za províziu vo výške
4,5% kúpnej ceny nehnuteľnosti za predpokladu, že bude naplnený predmet dohody. Žalobca vykonával
činnosť podľa podmienok dohody a ako výsledok jeho činnosti bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., ako kupujúcim, a to za kúpnu cenu 275
743,26 eur. Žalobcovi vznikol nárok na províziu v deň podpisu kúpnej zmluvy a vzhľadom na to, že
žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu, zaslal mu žalobca faktúru č. 2014/6117, ktorú si prevzal dňa

30.04.2014. Zároveň si uplatnil z dôvodu omeškania žalovaného aj dohodnuté úroky z omeškania, a to
vo výške 0,50% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy.
1.2 Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená dohoda o sprostredkovaní predaja pozemku dňa 20.11.2013, a to podľa § 262 a nasl.a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom dohody bolo, že žalobca ako sprostredkovateľ
sa zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť
uzavrieť zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou. Záujemca sa zaviazal zaplatiť mu províziu za

predpokladu, že k naplneniu predmetu dohody dôjde v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa.
Podmienkou dohody bolo, aby cena bola minimálne 0,60 eur/m2, výška provízie bola dohodnutá ako
4,5% z celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa čl. V bod 3 v prípade omeškania so zaplatením
provízie sa záujemca zaviazal zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,50% denne z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. V čl. V. bod 6 dohody je uvedené, že sprostredkovateľ má nárok na províziu

aj v prípade, ak záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu s treťou
osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný
uzatvoril dňa 29.10.2013 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka s p.
N. P., predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti ako v zmluve so žalobcom. Podľa zmluvy mal p. P.
ako sprostredkovateľ vykonávať činnosť - sprostredkovanie príležitosti pre žalovaného ako záujemcu k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy spoločnosti TRNAGRO s.r.o., Gajova 4, Bratislava, a to za kúpnu cenu 0,78

eur/m2. Provízia sprostredkovateľa predstavovala sumu 0,05eur/m2, teda 17 675 eur. Dňa 31.01.2014 si
zmluvné strany osvedčili podpisy na zmluve u notára s tým, že podpisy uznali za svoje vlastné. Následne
dňa 31.01.2014 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., Gajova 4,
Bratislava, IČO: 35 876 034, podpísaná kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného, a to nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. O..

1.3 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní predaja pozemku dňa 20.11.2013. Túto zmluvu
považoval za platný právny úkon, a to aj po formálnej stránke. Tvrdenia žalovaného, ktorý počas konania
rozporoval podpis dohody, resp. jeden z dvoch podpisov na zmluve, neboli potvrdené. Znaleckým
posudkom znalkyne Mgr. Benkovičovej č. 1/2020 mal súd preukázané, že žalovaný zmluvu s najväčšou

pravdepodobnosťou podpísal. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že samotný žalobca bol osobou, ktorá po
podpise zmluvy vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby pre žalovaného ako záujemcu našla tretiu osobu,
ktorá by jeho nehnuteľnosti kúpila. V tomto smere spolupracovala so spoločnosťou VVMZ, s.r.o., pričom
práve týmto postupom došlo aj k zoznámeniu žalovaného s p. P., ktorý vystupoval v mene spoločnosti
VVMZ s.r.o. ako spolupracujúca osobu žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný nenamietal a takýto spôsob

konania nevylučovala ani samotná dohoda medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú medzi
p. P. a žalovaným, datovanou dňa 29.10.2013, súd poukázal na výpoveď svedka P. , z ktorej vyplynulo,
že zmluva nemohla byť uzatvorená pred termínom 20.11.2013, t.j. predtým, ako došlo k uzatvoreniu
dohody medzi žalobcom a žalovaným. Svedok P. potvrdil, že kontakt na žalovaného mal od žalobcu,
o predaji pozemkov sa tiež dozvedel od žalobcu a so žalovaným sa stretol až vtedy, keď išli pozrieť

pozemky za prítomnosti žalobcu. V konaní bolo preukázané, že p. P. príjem, predstavujúci províziu,
nezdanil, nepodal ani daňové priznanie a sám potvrdil, že to bol z jeho strany podvod. Na základe toho
súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu museli svedok a žalovaný podpísať neskôr
ako dohodu medzi stranami sporu. Svedok tiež potvrdil, že so žalobcom neustále komunikoval, mal
vedomosť o jeho zmluve so žalovaným, informoval ho o priebehu veci, poslal mu aj podklady k prevodu,

ktoré inak zabezpečili samotní zástupcovia kupujúceho - spoločnosť TRNAGRO s.r.o.. Tento subjekt bol
inak uvedený už ako kupujúci v zmluve zo dňa 29.10.2013, pričom svedok uviedol, že nevie vysvetliť
fakt, prečo tomu tak je, keď vtedy nevedel, že kupujúcim bude táto spoločnosť. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti žalovaného boli predané kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2014
spoločnosti TRNAGRO s.r.o., pričom z osvedčovacej doložky je zrejmé, že žalovaný ako predávajúci

si overil podpis. Podpisy na zmluve o sprostredkovaní p. P. a žalovaného boli overené v ten istý deň u
iného notára, ale neskôr ako podpis žalovaného na kúpnej zmluve zo dňa 31.01.2014.
1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami sporu
podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca návrh zmluvy žalovanému odoslal mailom dňa
19.11.2013 a k jej podpisu došlo dňa 20.11.2013. Žalovaný bol vopred oboznámený s podmienkami

zmluvy, a tým, že zmluvu, podpísal, prejavil s jej znením a obsahom súhlas. S poukazom na platnú
dohodu strán sporu a splnenie záväzku žalobcu podľa tejto zmluvy, v dôsledku ktorej došlo aj k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, dospel súd prvej inštancie k záveru,
že vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie provízie, dohodnutej vo výške 4,5% z celkovej kúpnej ceny
za nehnuteľnosť. Zároveň bola splnená podmienka, že cena bude minimálne 0,60 eur/m2. Súd prvej

inštancie mal z kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2014 preukázané, že kúpna cena predstavovala sumu
vo výške 275 743,26 eura (čl. 1.2 zmluvy) za výmeru pozemkov 353 517 m2, čo činí v prepočte 0,78
eur /m2 . Provízia žalobcu v prepočte predstavuje sumu 12 408,44 eura, tj. sumu, ktorú si žalobca
uplatnil žalobným návrhom. Na základe toho súd jeho žalobe v časti zaplatenia istiny vyhovel, pričomaj po posúdení dohody o sprostredkovaní v spojitosti s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľoch nezistil v tomto smere žiadne neprijateľné podmienky.
1.5 Žalobca si uplatnil podľa dohody zo dňa 20.11.2013 aj úrok z omeškania, dohodnutý vo výške 0,50%

denne z dlžnej sumy, a to podľa čl. V. bod 3 dohody. V tomto smere súd považoval takúto podmienku
dohody v neprospech spotrebiteľa, pretože v prepočte malo ísť o úrok z omeškania vo výške 182,5%
ročne, čo súd považoval za neprijateľné a rozporné tak s § 265 Obchodného zákonníka ako aj § 53
ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe toho súd aplikoval na úroky z omeškania
všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369) a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške

8,25%, a to s poukazom na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nar. vl. SR č.
21/2013 Z. z., odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorá bola vymedzená dňom 05.05.2014.
Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd preto žalobu zamietol. Žalobca bol v konaní v celom
rozsahu uplatnenej istiny úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100%.
1.6 Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, konanom

dňa 23.06.2020, pretože žalovaným uvedené skutočnosti, ktorými odôvodňoval návrh na odročenie
pojednávania,nepovažovalzadôležité.Súdužviackrátuplatnilsudcovskúkoncentráciukonania,pričom
ani do poslednej určenej lehoty, tj. do dňa 31.05.2020, žalovaný neuplatnil prostriedok procesnej obrany.
Ak aj poukazoval na to, že má záujem o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, súdu svoje
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, tj. nepredložil prípadne žiadne potvrdenie o tom, že by si

objednal jeho vyhotovenie, resp. potvrdenie o zaneprázdnenosti znalcov, ktorú inak tvrdil. Takisto súd
posúdil aj nedôvodnosť tvrdenia žalovaného o zaneprázdnenosti advokátov. Ak by tomu tak naozaj
bolo, mal možnosť súdu predložiť tiež potvrdenie o tom, že sa snažil vyhľadať iného právneho zástupcu
resp. to uviesť. Jeho tvrdenie nebolo preukázané, a okrem toho, v tomto prípade, ak došlo k ukončeniu
zastupovania ku dňu 12.06.2020, mal povinnosť podľa zákona o advokácii ho na pojednávaní zastúpiť

ešte jeho právny zástupca, pretože neuplynula 15-dňová lehota a v tomto prípade išlo o neodkladný
úkon. Advokát žalovaného svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd mohol vec riadne prejednať a
rozhodnúť; mal splnené všetky procesné podmienky pre takýto postup.
2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne

a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho odvolania
žalovaný uviedol, že je presvedčený o tom, že nárok na zaplatenie provízie žalobcovi nevznikol,
nakoľko záujemcu, s ktorým bola uzavretá sprostredkúvaná zmluva nezabezpečil žalobca. Nie je
sporné, že nehnuteľnosti od žalovaného ako predávajúceho kúpila spoločnosť TRNAGRO, s.r.o, ktorá
je zhodne oboma stranami označovaná ako „Belgičania“. Žalovaný je toho názoru, že z dokazovania

vyplynulo, že žalobca zabezpečil ako záujemcu spoločnosť VVMZ s.r.o., avšak sprostredkúvaná
zmluva bola nakoniec uzavretá so záujemcom TRNAGRO, s.r.o. - t. j. s Belgičanmi, pričom aj žalobca
potvrdil skutočnosť, že žalobca nezoznámil žalovaného s „Belgičanmi“, s ktorými bola nakoniec zmluva
uzavretá. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak je to v zmluve vymienené, stačí v režime § 645
Obchodného zákonníka na vznik nároku na províziu sprostredkovateľa iba zaobstaranie príležitosti. V

uvedenej veci ale tento zmiernený režim nároku na províziu dojednaný nebol. Poukázal na čl. II. ods.
2 Dohody o sprostredkovaní predaja pozemku: „Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi
províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu tejto dohody dôjde v priamej súvislosti s činnosťou
sprostredkovateľa.“ S poukazom na uvedené je preto žalovaný toho názoru, že keďže ho žalobca
nezoznámil s „Belgičanmi“, ktorí zmluvu o predaji nehnuteľností uzavreli, nárok žalobcovi nevznikol,

pričom skutočnosť, že Belgičanov so žalovaným nezoznámil žalobca, priznáva aj konateľ žalobcu.
V zmysle Zmluvy o sprostredkovaní predaja pozemku teda nejde o zmluvou predpokladanú priamu
súvislosť s činnosťou žalobcu. Skutočnosť, že jeden záujemca (Holanďania) následne hoci zmluvu
neuzavrel, ale o existencii takej ponuky informovali ďalší iný subjekt (Belgičanov), ktorý nakoniec zmluvu
uzavrel, nemožno pričítať ako priamu príčinnú súvislosť kauzalitu s konaním žalobcu.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalobca poukázal na argumentáciu žalovaného v doterajšom konaní, ktorá
spočívalavtvrdení,žeDohoduosprostredkovanípredajapozemkuzodňa20.11.2013nikdynepodpísal,
resp. neskôr žalovaný uznal za svoj len podpis na druhej strane Dohody. Žalobca poukázal na

odvolanie žalovaného, ktorý nespochybnil existenciu dohody, dokonca sa na ňu odvolával. Žalobca
poukázal na čl. II. Dohody a v tejto súvislosti uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané,
že žalobca vykonával činnosť, smerujúcu k tomu, aby pre žalovaného našiel záujemcu na kúpu
nehnuteľností. Žalobca bol v kontakte so spoločnosťou VVMZ s.r.o., a to s konateľom spoločnostiU. M. de O. a senior managerom N. P., čo potvrdzuje aj emailová komunikácia - informovanie
záujemcu, obhliadka nehnuteľností, zaslanie vstupných podkladov, stretnutie so záujemcom-zástupcom
spoločnosti VVMZ s.r.o. p. P., neustála komunikácia medzi nimi, zasielanie podkladov k prevodu. K

uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti teda nepochybne došlo práve činnosťou žalobcu,
ktorý síce priamo nezoznámil žalovaného s kupujúcimi, ale k uzatvoreniu zmluvy došlo výhradne na
základe jeho predchádzajúcej činnosti smerujúcej k spoločnosti VVMZ s.r.o.. Dokonca sám žalobca
zasielal žalovanému Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej prílohou bola kúpno-predajná zmluva medzi
žalovaným a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o., nakoľko tú mu zaslal p. P. zo spoločnosti VVMZ s.r.o.,

s ktorou bol žalobca v neustálom kontakte. Je teda nepochybné, že existuje príčinná súvislosť medzi
činnosťou žalobcu ako sprostredkovateľom a uzavretím zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou
TRNAGROs.r.o..Vneposlednomradežalobcapoukázalnaskutočnosť,ževdoterajšomkonanížalobca
spochybňoval len existenciu dohody, nakoľko tvrdil, že dohodu nikdy nepodpísal, resp. podpísal len
jednu jej časť. Počas celého konania žalovaný nikdy nespochybnil činnosť žalobcu, nikdy nenamietal,
že k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy nedošlo jeho pričinením, preto podľa jeho názoru ide novotu

v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP. Uvedený prostriedok procesnej obrany pritom mohol
žalovaný uplatniť už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §

219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že
súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

6. Odvolací súd konštatuje, že z prvoinštančného konania vyplýva, že žalovaný svoju obranu založil

na tvrdení, že Dohodu o sprostredkovaní so žalobcom neuzavrel v predloženom znení, resp. že
na predloženej zmluve nie je jeho podpis. Zároveň tvrdil, že uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s
BF. a práve jemu vyplatil dohodnutú províziu, pretože sa pričinil o predaj jeho nehnuteľností. Súd
prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalovaného na Zmluve o
sprostredkovaní uzavretej so žalobcom, ktorého výsledkom bolo, že žalovaný zmluvu s najväčšou

pravdepodobnosťou podpísal. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd potom správne vysporiadal
s tým, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní predaja pozemku dňa
20.11.2013 a išlo o platný právny úkon. Uvedené závery súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní
nespochybňoval. Žalovaný svoje odvolanie založil na tvrdení, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok
na províziu, pretože kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností žalovaného nebola uzatvorená v priamej

súvislosti s činnosťou žalobcu. Odvolací súd zastal názor, že túto obranu žalovaného nie je možné
považovať za novotu v odvolacom konaní ( § 366 CSP), pretože počas celého prvoinštančného konania
sa okrem sporného podpisu žalovaného na dohode o sprostredkovaní riešila aj otázka, ako a koho
pričinením došlo k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností žalovaného. Súd prvej inštancie sa zaoberal
aj touto skutočnosťou, pretože v dôsledku zistenia, že mali byť uzatvorené dve zmluvy o sprostredkovaní

( so žalobcom a N.) bolo nesporne treba vyriešiť, či žalobcovi vznikol nárok na províziu dohodnutú v
zmluve.
7. V nadväznosti na uvedené sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s tým, že Zmluva o
sprostredkovaní uzavretá medzi žalovaným a svedkom P. nemohla byť uzavretá skôr ako došlo k
uzavretiu Dohody medzi žalobcom a žalovaným, pretože práve žalobca sprostredkoval prvé stretnutie

žalovaného a svedka P., pričom všetci traja sa zúčastnili ohliadky nehnuteľností. Z vykonaného
dokazovania, najmä výsluchu svedka P., ako aj predloženej emailovej komunikácie nesporne vyplynulo,
že práve žalobca vykonával činnosť týkajúcu sa predaja predmetných nehnuteľností, pretože mal
záujemcu na predaj pozemkov ( žalovaného), záujemcu na kúpu hľadal aj prostredníctvom spoločnosti
VVMZ s.r.o. a jeho pracovníka N. P.. Následne neustále komunikoval so žalovaným a N. P. ohľadom

uskutočnenia predaja pozemkov a tiež zaslal žalovanému Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej prílohou bola
kúpno-predajná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou TRNAGRO s.r.o. Odvolací súd sa stotožnil s
tvrdením žalobcu, že aj keď žalovaného sám nezoznámil s kupujúcim (spoločnosťou TRNAGRO s.r.o.)
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo výhradne na základe jeho predchádzajúcej činnosti smerujúcej kspoločnosti VVMZ s.r.o.. Skutočnosť, či sprostredkovateľ pri hľadaní tretej osoby (kupujúceho) využije
na túto činnosť aj iné osoby, teda kupujúceho nájde prostredníctvom ďalšej spolupracujúcej osoby,
nie je podstatné. Aj v predmetnej veci práve činnosťou žalobcu došlo k osloveniu spoločnosti VVMZ

s.r.o. a práve týmto konaním žalobcu sa N. P. dozvedel o podmienkach predaja pozemkov žalovaného.
Nakoniec zo samotnej výpovede svedka P. vyplynulo, že o predaji pozemkov sa dozvedel od žalobcu,
tiežvedel,žežalobcamalpodpísanúzmluvuosprostredkovanísožalovaným,pretocezžalobcuposielal
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalovanému. Napriek tomu zamestnanec spoločnosti VVMZ s.r.o. N. P.
začal v danej veci konať so žalovaným vo vlastnom mene, keď svoje konanie dokonca sám nazval ako

„jehobokovku,jehopodvod“.Následnesinechalvyplatiťprovíziuodžalovaného.Nazákladeuvedeného
odvolací súd konštatuje, že došlo aj k naplneniu čl. II. ods. 2 Dohody o sprostredkovaní predaja
pozemku, pretože k predaju nehnuteľností došlo v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa
(žalobcu)bezohľadunaskutočnosť,ženatútočinnosťvyužilajslužbyinýchosôb,čopredmetnádohoda
nezakazovala.
8. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie
žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.) a výroku
o trovách konania ( III.) potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak , že
žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).