Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Csp/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219012
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116219012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom K.. W. Z., v právnej veci spotrebiteľského
sporu žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom K.. H. I., O., I. I. S.
J. X, XXX XX D. D., proti žalovanej: T. P., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX J. XX, okres Ž., o zaplatenie
450,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 350,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 350,- eur za čas od 17.7.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II/ Konanie v č a s t i o zaplatenie sumy prevyšujúcej istinu 350,- eur, vrátane úroku z omeškania
zo sumy prevyšujúcej istinu 350,- eur, z a s t a v u j e .

III/ Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu preukázane
vynaložených trov pripadajúcich k výrokom I/ tohto rozsudku prisúdenému nároku vo veci samej, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 25.5.2016, doručenou súdu dňa
25.7.2016, sa žalobca proti žalovanej pôvodne domáhal zaplatenia sumy 450,04 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 17.7.2013 do zaplatenia - ako veriteľ z titulu zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,uzavretejdňa19.6.2013prijatímpredloženéhonávrhurámcovejzmluvyazmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených služieb a zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanou, na základe ktorých žalobca žalovanej poskytol krátkodobý
bezúčelový a bezúročný úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť spolu
s dohodnutou odplatou jednorázovo do 16.7.2013. Zmluva bola uzatvorená spôsobom upraveným v
ustanoveniach zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v
spojení s ust. § 40 ods.4 Občianskeho zákonníka. V ďalšej časti odôvodnenia svojej žaloby žalobca

najskôr deklaruje, že hoci sa žalovaná okrem istiny zaviazala zaplatiť i poplatok za poskytnutie úveru,
ktorý si však v tomto konaní neuplatňuje a žiada priznať len sumu, ktorá bola žalovanej skutočne
poukázaná. Vzápätí však argumentuje s odkazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka v prospech
možnosti dojednania odplaty, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, v spojení s
odkazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle
ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace -

uplatňujúc v žalobnom petite nárok na zaplatenie celkovej sumy istiny 450,04 eur (tzn. ako súčet sumy
poskytnutého úveru 350,- eur a poplatku za poskytnutie úveru v zmysle predloženej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vo výške 100,04 eur).2. Podaním zo dňa 30.11.2016 žalobca súdu oznámil, že žalobu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný
úrok berie späť a žiada, aby v tejto časti súd konanie zastavil. V zostávajúcej časti na svojej žalobe

naďalej trvá - navrhujúc žalovanú zaviazať povinnosťou zaplatenia istiny 350,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- eur od 17.7.2013 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu s prílohami (v bode 1/), ani k jej čiastočnému späťvzatiu (v bode 2/) po
doručení ich rovnopisov súdom spolu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie v súdom určenej

lehote ani dodatočne písomne nevyjadrila.

4. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmlúv, na
právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaná vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení
dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.

5. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej
úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až
300 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku („CSP“), poskytujúce popri hmotnoprávnej

(ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto
spore.

6. Vo veci spotrebiteľského sporu, ktorý je podľa ust. § 297 písm. b) CSP súčasne tzv. drobným
spotrebiteľským sporom (ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a v ktorom ide

iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán - usudzujúc z
procesnej nečinnosti žalovanej - nie sú sporné), rozhodol súd o žalobe žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 297 písm. b) CSP a
tento rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa ust. § 219 ods.1, 3 CSP v určenom termíne dňa
14.3.2018,vychádzajúczobsahuspisu,vzhľadomnaprocesnúnečinnosťžalovanejzlistinnýchdôkazov

predložených v prílohe žaloby žalobcu.

7. V rozhodnom čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi stranami bol účinný
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov - „ZoSÚ“, ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne

vzťahy zo spotrebiteľských úverov (§§ 1, 2 a nadväzujúce ust. ZoSÚ), majúcou prednosť pred inak
všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“).

8. I keď splatnosť žalobcom žalovanej poskytnutého úveru bola dohodnutá v lehote nepresahujúcej

tri mesiace, čo zakladá vylúčenie aplikácie ustanovení ZoSÚ na právny vzťah strán (v zmysle ust. §
1 ods.3 písm. l) ZoSÚ - ako uvádza i žalobca vo svojej žalobe, hoci v predloženej zmluve uzavretej
so žalovanou i na túto právnu úpravu sám výslovne odkazuje), uvedené však súčasne neznamená
vylúčenie aplikácie ustanovení všeobecnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách a o ochrane
spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu strán, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008

Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať
do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade
konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a Smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES.

9. V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov -
„ZoOS“, zaručujúcu každému spotrebiteľovi (§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3 ZoOS) právo na ochranu
pred neprimeranými resp. neprijateľnými (zakladajúcimi na škodu spotrebiteľa nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán) a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52 a
nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit. právnej úprave pritom nie je
vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch. zák.), ale širším
všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára spotrebiteľ,ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v jeho
súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne

vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

10. S ohľadom na spôsob uzavretia posudzovanej zmluvy (prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie) k vyššie cit. súdom aplikovanej všeobecnej právnej úprave je potrebné v prejednávanej
veci pripočítať zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, osobitne jeho ustanovenia § 4 (o povinnostiach dodávateľa
pri informovaní spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku) a § 8 (o ochrane spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami v zmluve na diaľku).

11. Existenciu právneho vzťahu strán z titulu na diaľku uzavretej spotrebiteľskej zmluvy s predmetom
poskytnutia úveru podľa vyššie cit. právnej úpravy a rozsah plnenia žalobcu z tohto právneho vzťahu

žalobca preukázal predložením citovaných listinných dôkazov (výpisom z účtu v peňažnom ústave o
poukázanídohodnutejsumyúveru350,-euržalovanejdňa20.6.2013).Akoužjeuvedené,žalovanáproti
uplatnenému nároku žalobcu (po jeho obmedzení prostredníctvom cit. čiastočného späťvzatia žaloby
na nesplatenú istinu úveru s úrokom z omeškania) čo do jeho základu ani výšky vecne nenamietala,
nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie

žalobcu o základe a výške nároku voči žalovanej na zaplatenie dlhu v zmysle citovanej právnej úpravy
a za podmienok dohodnutých v zmluve.

12. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru, za v zmluve
dohodnutých podmienok, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane

zmluvy uzavretej v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Pretože žalovaná túto svoju povinnosť ako dlžník
riadne a včas nesplnila (ako už súd skonštatoval, v konaní nebol preukázaný opak), žaloba žalobcu o
vymoženie tejto povinnosti (zaplatenia dosiaľ nezaplatenej sumy poskytnutého úveru) je čo do základu
i výšky v celom rozsahu opodstatnená.

13. Aj keď procesná nečinnosť žalovanej v spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na
ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých)
podmienok v spotrebiteľskej zmluve - vzhľadom na zistený skutkový stav v prejednávanej veci by sa
takáto činnosť súdu vzťahovala na posúdenie podmienok na zaplatenie odplaty vo výške 100,04 eur
(deklarovanej v predloženej zmluve ako celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ), vrátane

úroku z omeškania z tejto sumy - v ktorej časti pôvodného petitu svoju žalobu však žalobca vzal
späť. Žalobný nárok žalobcom bol tak uplatnený výlučne ako nárok na zaplatenie peňažného plnenia,
poskytnutého titulom bezúčelového a bezúročného úveru, len v rozsahu, v ktorom bolo žalovanej na
základe uzavretej zmluvy i poskytnuté.

14. Popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so
splnením peňažného záväzku žalovanej v dlžnej sume 350,- eur, ako nárok vo výške zodpovedajúcej
úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd i v tejto časti
žalobe ako dôvodnej vyhovel, za splnenia podmienok cit. právnej úpravy, menovite cit. nar. vl. SR v

znení účinnom od 01.02.2013, v súlade s jeho prechodným ust. § 10d ods.1 (tzn. vo výške úrokov o
päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

15. Lehota na týmto rozsudkom súdom žalovanej uložené peňažné plnenie je zo zákona (§ 232 ods.3

CSP) tri dni od právoplatnosti rozsudku, keďže súd vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovanej v konaní
nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce určiť eventuálne dlhšiu lehotu.

16. V časti dotknutej čiastočným späťvzatím pôvodnej žaloby (v bode 2/), tzn. v časti o zaplatenie sumy
prevyšujúcej istinu úveru 350,- eur, vrátane úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej túto istinu, súd

konanie zastavil súčasne s rozhodnutím vo veci samej, za podmienok ust. § 145 ods.2 CSP.

17. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení
neskorších predpisov, vo svojej žalobe a následne v ďalšom priebehu konania v tejto veci (naposledy vbode 2/ cit. podaní - čiastočnom späťvzatí žaloby) riadne uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania z
titulu zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu a z titulu právneho zastúpenia.

18. Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán na náhradu trov konania (§ 218
ods.1 CSP, § 262 ods.1 CSP), súd skúmal podmienky pre priznanie nárokov na náhradu trov niektorej
zo strán v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2 CSP.
Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto vyjadrená
miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom pre

posudzovanie ich zodpovednosti (event. miery zodpovednosti) strán sporu za trovy konania.

19. Riadiac sa v predchádzajúcom bode cit. procesnou úpravou súd porovnaním úspechu a neúspechu
oboch strán v spore (§ 255 ods.1, 2 CSP) - v tomto prípade prostredníctvom posúdenia procesnej
zodpovednosti strán za čiastočné zastavenie konania (§ 256 ods.1, 2 CSP) - ustálil, že čiastočné
zastavenie konania procesne zavinil žalobca (obmedzenie pôvodne uplatneného nároku nijako

nesúviselo s eventuálnym konaním žalovanej po začatí sporového konania v tejto veci) a za výrokom
II/ tohto rozsudku zastavenú časť konania mu preto nárok na náhradu trov nepatrí (§ 256 ods.1 CSP).
Naopak žalobcovi vzhľadom na jeho plnú úspešnosť vo vzťahu k predmetu žalobného nároku, po jeho
obmedzení čiastočným späťvzatím pôvodnej žaloby, proti žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu preukázane vynaložených trov vzťahujúcich sa k tomuto nároku (§ 255 ods.1 CSP).

20. Súd dáva do pozornosti, že žalobca napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby cit. podaním zo
dňa 30.11.2016 nárok na náhradu trov konania (hoci v pôvodnej žalobe vypočítaný z pôvodného
predmetu žaloby) v tomto podaní nijako nezmenil a neobmedzil, dokonca ho v časti trov právneho
zastúpenia rozšíril o z hľadiska požiadavky účelnosti trov zjavne neopodstatnený nárok na odmenu

a paušálnu náhradu hotových výdavkov za podanie čiastočného späťvzatia žaloby (ako dôsledku
zrejmého opomenutia žalobcu v pôvodnej žalobe (ako je uvedené v bode 1/). Preto v nadväznosti na
uvedené v predchádzajúcom bode súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
preukázane vynaložených trov pripadajúcich k výrokom I/ tohto rozsudku prisúdenému nároku vo
veci samej. Ide o spôsob vyjadrenia pomeru náhrady trov patriacej žalobcovi vo vzťahu k pomeru

jeho úspešnosti (po ustálení jeho procesnej zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania) v konaní
vo veci samej, zvolený súdom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov strán v medziach cit.
procesnej právnej úpravy a so zreteľom na ust. čl. 4 ods.1, 2 základných princípov CSP obdobne ako
v predchádzajúcej procesnej úprave v zákone č. 99/1963 Zb. Občianskom súdnom poriadku v znení
neskorších predpisov („OSP“) v ust. § 142 ods.3 časť vety za bodkočiarkou.

21. O konkrétnej výške takto žalobcovi proti žalovanej priznaného nároku na náhradu trov po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (262 ods.1,2 CSP).
Žalovaná ako neúspešnejšia strana v sporovom konaní bude musieť prípadné vlastné trovy, pokiaľ jej
v konaní vznikli, znášať sama. Procesnú zodpovednosť žalobcu za čiastočné zastavenie konania súd v

prospech žalovanej už zohľadnil nepriznaním nároku na náhradu trov žalobcovi vzťahujúcich sa k časti
pôvodnej žaloby, v ktorej bola vzatá späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP - v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho
náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a
odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3
CSP).

Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť

súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti

jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak
(§ 232 ods.1, 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).