Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201517
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5815201517.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, J., zastúpený advokátom JUDr. Michal Brož, advokát so sídlom
Ružomberok, A. Bernoláka 6, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav
Maďar, s. r. o, so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, v konaní o náhradu škody na zdraví vo výške
10 836,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 576 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy, počnúc od 14.05.2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.

IV. Štátu sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 18.03.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal proti

žalovanému zaplatenia istiny 10 836,60 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 v čase o 14,55 hod došlo na ulici S.. V.. I. v J., k dopravnej
nehode, keď vodič motorového vozidla J. XXX G. Y. H., v blízkosti budovy s popisným číslom XXX/
X narazil do žalobcu, ktorý sa ako chodec v čase nehody nachádzal na priechode pre chodcov. Pri
predmetnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, pričom na základe lekárskeho
posudku MUDr. Heleny Štilovej zo dňa 09.02.2015 bolo stanovené bodové ohodnotenie úrazu vo výške

505 bodov bolestné a 180 bodov sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutím OR PZ Dolný
Kubín č.: ORPZ -DK-ODI4-P-181/2013 zo dňa 18.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2014
bol vodič motorového vozidla J.-XXX G. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda sa vzťahovala poistná
zmluva na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uzavretá so žalovaným. Výška uplatnenej náhrady škody na zdraví predstavuje pri bolestnom
sumu 7 938,60 Eur (15,72 €/1b v roku 2012 x 505 b = 7 938,60 €) a pri sťažení spoločenského uplatnenia

sumu 2 898 € (16,10 €/1b v roku 2013 x 180 b = 2 898 €). Právne odôvodnil svoj nárok ustanovenia § 427
ods.1a2OZ,§444a§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 28.05.2015, v ktorom poukázal na to, že žalobca si
svoj nárok u žalovaného pred podaním žaloby neuplatnil a ani nepreukázal v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z., a preto žiadal predložil vyšetrovací spis a celú zdravotnú dokumentáciu k nárokom
žalobcu.

4. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 01.10.2015 súd uznesením zo dňa 03.11.2015 č.k. 5C/87/2015
rozhodol o prerušení tohto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom
súde SR sp. zn. 7Szo/48/2015, v rámci ktorého sa rieši otázka zavinenia žalobcu na vzniku dopravnej
nehody, v súvislosti s ktorou si uplatňuje nárok na náhradu škody. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol v konaní 7Sžo/48/2015 svojim rozsudkom vydaným 30.11.2016, preto prvostupňový súd
uznesením zo dňa 21.03.2017 rozhodol o pokračovaní v tomto konaní s poukazom na ustanovenie §

165 ods. 1 a 2 CSP.

5. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na podanej žalobe poukazujúc, že v danom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 ods. 1 OZ.
Žalobca ako chodec neporušil žiadne ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže

pred vstupom na vozovku sa riadne presvedčil, či môže bezpečne prejsť a aj napriek tomu, že bol
v dostatočnej vzdialenosti, vzhľadom na vysokú rýchlosť motorového vozidla poistenca žalovaného,
bol ako chodec na priechode pre chodcov zrazený a bola mu spôsobená škoda na zdraví. Viedli
sa dve priestupkové konania, jednak voči žalobcovi ako chodcovi, proti ktorému bolo priestupkové
konanie zastavené až v nadväznosti na okolnosti konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a proti vodičovi motorového vozidla (poistencovi žalovaného), ktorý bol uznaný vinným z
priestupku a bola mu uložená pokuta. Nesúhlasil s námietkou premlčania, pre ktoré musia byť splnené
kumulatívnepodmienkynastranepoškodenéhoato,žesijevedomývýškyškodyaktozaňuzodpovedá.
Žalobca sa prvýkrát dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá až rozhodnutím Krajského súdu v Žiline,
ktoré zrušilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, oddelenie dopravného inšpektorátu

Námestovo vydané v priestupkovom konaní, a v ktorom bol práve žalobca ako poškodený uznaný
vinným z priestupku. O výške škody sa žalobca dozvedel až vypracovaním lekárskeho posudku, keďže
výška škody nebola predmetom priestupkového konania.

6. Žalovaný vo vzťahu k nároku na bolestné vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia

subjektívnej lehoty, pretože žalobca si tento nárok inak ako podanou žalobou neuplatnil aj napriek tomu,
že poznal subjekt, ktorého konaním bola spôsobená škoda a tým bol vinník dopravnej nehody. Vinník
dopravnej nehody nepopieral spáchanie priestupku. Žalobca ukončil liečenie 10.01.2013, a preto už
od tohto obdobia mu plynula premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Vo vzťahu k nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia poukázal na to, že bodové hodnotenie nespĺňa podmienky § 7 zákona č.

437/2004 Z.z., pretože ho nevyhotovila na to oprávnená osoba.

7. Súd sa oboznámil s obsahom spisu OR PZ DK, ODI Námestovo č. ORPZ-DK-ODI4-P-181/2013 a
obsahom správ, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, poistkou
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, VPP žalovaného,

záznamom o dopravnej nehode a obsahom ďalších listín, vykonal výsluch strany žalobcu, pričom
dokazovaním mal preukázané nasledovné:

8. Nebolo sporným, že dňa 28.12.2012 o 14.55 hod poistenec žalovaného, ktorým bol vodič Y. H., nar.
XX.XX.XXXX viedol osobné motorové vozidlo zn. P. D., D.: XXX G. po miestnej komunikácii na ulici S..

V.. I. v obci J. v smere od polyfunkčného domu H. smerom k ceste I. triedy č. XX, kde neprispôsobil
rýchlosť jazdy situácii v cestnej premávke a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, pričom v blízkosti
budovy č. p. XXX/X došlo ku zrážke s chodcom Z. S. (žalobcom), ktorý vstúpil cez vyznačený priechod
pre chodcov spoza zaparkovaného vozidla do jazdnej dráhy vozidla Ford Escort a došlo k ľahkému
zraneniu tohto chodca (žalobcu) s predpokladanou dobou liečenia v trvaní nad 7 dní, za čo bol uznaný

vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
g) zákona o priestupkoch č. 272/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon
č. 372/1990 Zb.“ rozhodnutím o priestupku vydaným 18.09.2014 pod č. ORPZ-DK-ODI4-P-181/2013Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 15.10.2014.

9. Nebolo tiež sporným, že priestupkové konanie sa viedlo aj proti osobe žalobcu ako obvinenému z
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu, že ako účastník cestnej premávky
(ako chodec) pri použití priechodu pre chodcov sa dostatočne nepresvedčil (zľava), vzhľadom na
dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a ako účastník cestnej premávky ohrozil
vodiča vozidla Ford Escort, ev. č. vozidla J. XXX G., pričom toto priestupkové konanie bolo zastavené

rozhodnutímozastaveníkonaniaopriestupkuvydaným31.03.2017OkresnýmriaditeľstvomPolicajného
zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát v Námestovo pod č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.03.2017.

10. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa
09.02.2015 súd zistil, že liečenie žalobcu (vo vzťahu k jeho nároku na bolestné) sa začalo 28.12.2012 a

v ústavnej starostlivosti trvalo do 10.01.2013 (nešlo o ukončenie liečenia, pri ktorom dátum absentuje)
a vo vzťahu k jeho nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia liečenie začalo od 28.12.2013 a bolo
ukončené 02.07.2013. Z prehľadu lekárskych správ (predložených ako súčasť návrhu na prerušenie
konania) ďalej vyplýva, že žalobca hoci bol prepustený z ústavného liečenia 10.01.2013 absolvoval ešte
liečenie a to dňa 02.07.2013 až do 14.03.2014 a aj následne - návštevou neurologickej ambulancie, teda

jeho liečenie vo vzťahu k bolestnému nebolo ukončené dňa 10.01.2013, kedy nebol ustálený ešte jeho
zdravotný stav, ide len o dátum prepustenia z ústavného liečenia. Preto podľa názoru súdu vo vzťahu
k vedomosti žalobcu o výške škody bol rozhodujúci najskorší dátum 02.07.2013, kedy bolo ukončené
liečenie (nielen vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia ale aj bolestnému ako druhej zložky
náhrady škody na zdraví) a to aj z dôvodu, že strana žalovaného namietala vypracovanie posudku až

09.02.2015, keďže boli splnené predpoklady na jeho vyhotovenie oveľa skôr.

11. Žalobca žalobou podanou na súd 18.03.2015 si uplatnil nárok na obe zložky nároku na náhradu
škody, teda na bolestné vo výške 7 938,60 € a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2 898
€ podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa

09.02.2015.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri

roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla;, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

15. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd
môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

16. Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

17. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných

dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania

v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje
prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky
škody a pod. (porovnaj R 29/1983).18. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom

aksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuprípadneešte
plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode

sapritomnemusíkryťsokamihomškodnejudalosti,čisprotiprávnymkonaním,b/otom,ktozavzniknutú
škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k
vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
19. V danej veci podľa názoru súdu sa žalobca o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel až vydaním
rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát v Námestove
č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 dňom 31.03.2017, kedy došlo k zastaveniu priestupkového konania

vedenému proti nemu ako účastníkovi cestnej premávky, pri ktorej nastala škodová udalosť, majúca za
následok vznik škody na zdraví. Až vydaním tohto rozhodnutia mohol žalobca s konečnou platnosťou
nadobudnúť vedomosť o tom, že nie aj on, ale len poistenec žalovaného za škodu zodpovedá. Dovtedy
nebolo zrejmé, či za škodu zodpovedá poistenec žalovaného spolu so žalobcom, alebo výlučne niektorí
z nich, keďže voči obom sa viedli priestupkové konania, v rámci ktorých boli obaja uznaní vinnými zo

spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

20. Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá
poistenec žalovaného a to vydaním rozhodnutia, ktorým bol škodca uznaný vinným z priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávky (nievšakztoho,ževsúvislostisjehokonanímvzniklaškoda),

t.j. dňa 18.09.2014, jeho subjektívna lehota uplynula 18.09.2016. Žalobca podal žalobu 18.03.2015, teda
včas.

21. O rozsahu škody (jej výške) sa žalobca mohol dozvedieť najskôr ukončením liečenia, kedy už mohol
približne /orientačne/ vyvodiť jej rozsah, a ktoré nastalo až 02.07.2013, pričom ak žaloba bola podaná

18.03.2015, stalo sa tak v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá uplynula 02.07.2015. Je teda zrejmé,
že žalobca si nárok na náhradu škody pozostávajúci z dielčích nárok - nároku na bolestné a nároku
na sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil včas, t.j. 18.03.2015, keďže vedomosť o tom, že mu
vznikla škoda určitého druhu a rozsahu nadobudol dňa 02.07.2013 a o tom, kto za ňu zodpovedá až dňa
31.03.2017. Ak podal žalobu na súd 18.03.2015, uplatnil si svoj nárok v rámci dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehote, ktorá mu uplynie až dňa 31.03.2019. Námietka premlčania vznesená žalovaným je
nedôvodná.

1. Žalobou podanou na súd dňa 18.03.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal proti

žalovanému zaplatenia istiny 10 836,60 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom škody
na zdraví formou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 v čase o 14,55 hod došlo na ulici S.. V.. I. v J., k dopravnej
nehode, keď vodič motorového vozidla J. XXX G. Y. H., v blízkosti budovy s popisným číslom XXX/

X narazil do žalobcu, ktorý sa ako chodec v čase nehody nachádzal na priechode pre chodcov. Pri
predmetnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, pričom na základe lekárskeho
posudku MUDr. Heleny Štilovej zo dňa 09.02.2015 bolo stanovené bodové ohodnotenie úrazu a to
bolestné 505 bodov a na 180 bodov sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutím OR PZ Dolný
Kubín č.: ORPZ -DK-ODI4-P-181/2013 zo dňa 18.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2014

bol vodič motorového vozidla J.-XXX G. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda sa vzťahovala poistná
zmluva na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uzavretá so žalovaným. Výška uplatnenej náhrady škody na zdraví predstavuje pri bolestnom
sumu7938,60Eur(15,72eur/1bodvroku2012x505bodov=7938,60eur)aprisťaženíspoločenského

uplatnenia sumu 2 898 eur (16,10 eur/1 bod v roku 2013 x 180 bodov = 2 898 €). Právne odôvodnil svoj
nárok ustanoveniami § 427 ods. 1 a 2 OZ, § 444 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhradeza sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
437/2004 Z. z.“).

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 28.05.2015, v ktorom poukázal na to, že žalobca
si svoj nárok u žalovaného pred podaním žaloby neuplatnil a ani ho nepreukázal v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto žiadal predložiť vyšetrovací spis a celú zdravotnú dokumentáciu
k nárokom žalobcu a to od vzniku úrazu, kde boli diagnostikované zranenia a kde bol zaznamenaný
priebeh liečby a rozsah následkov z obdobia liečenia podstúpeného následkom úrazu.

4. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 01.10.2015 súd uznesením z 03.11.2015, č.k. 5C/87/2015
rozhodol o prerušení tohto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na NS SR sp.
zn. 7Szo/48/2015, v rámci ktorého sa riešila otázka zavinenia žalobcu na vzniku dopravnej nehody, v
súvislosti s ktorou si uplatňuje nárok na náhradu škody. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
svojim rozsudkom vydaným dňa 30.11.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžo/48/2015, preto

prvostupňový súd uznesením zo dňa 21.03.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní o prejednávanej veci
s poukazom na ustanovenie § 165 ods. 1 a 2 CSP a v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 470 ods.
1 CSP, ktorý procesný kódex nadobudol účinnosť od 01.07.2016, podľa ktorého tunajší súd v ďalšom
priebehu sporu po 01.07.2016 postupoval.

5. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na podanej žalobe poukazujúc na to, že v danom
prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 ods.
1 OZ. Žalobca ako chodec neporušil žiadne ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
keďže pred vstupom na vozovku sa riadne presvedčil, či môže bezpečne prejsť a aj napriek tomu, že
bol v dostatočnej vzdialenosti, vzhľadom na vysokú rýchlosť motorového vozidla poistenca žalovaného,

bol ako chodec na priechode pre chodcov zrazený a bola mu spôsobená škoda na zdraví. Viedli
sa dve priestupkové konania, jednak voči žalobcovi ako chodcovi, proti ktorému bolo priestupkové
konanie zastavené až v nadväznosti na okolnosti konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a proti vodičovi motorového vozidla (poistencovi žalovaného), ktorý bol uznaný vinným z
priestupku a bola mu uložená pokuta. Nesúhlasil s námietkou premlčania, pre ktoré musia byť splnené

kumulatívnepodmienkynastranepoškodenéhoato,žesijevedomývýškyškodyaktozaňuzodpovedá.
Žalobca sa prvýkrát dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá až rozhodnutím Krajského súdu v Žiline,
ktoré zrušilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, oddelenie dopravného inšpektorátu
Námestovo vydané v priestupkovom konaní, a v ktorom bol práve žalobca ako poškodený uznaný
vinným z priestupku. O výške škody sa žalobca dozvedel až vypracovaním lekárskeho posudku, keďže

výška škody nebola predmetom priestupkového konania. Žalobca napokon aj po zrušený medzitýmneho
rozsudku zotrval na žalobe majúc za to, že nemožno stotožňovať vedomosť žalobcu o zodpovednom
subjekte od momentu uskutočnenia jeho výsluchu, vypočutého v pozícii svedka, kedy mal 17 rokov,
utrpel poškodenie mozgu a na priebeh udalosti si nepamätal, resp. nemožno začiatok plynutia tejto
lehoty počítať od výsluchu jeho zákonného zástupcu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty je dôležitý rozsudok krajského súdu, ktorý neprávoplatne zrušil rozhodnutie o priestupku, čím
de facto potvrdil, že žalobca nezavinil dopravnú nehodu, pretože ak by si žalobca podal žalobu skôr,
s takouto žalobou by na vtedy účinné znenie § 135 O.s.p. nebol úspešný. Ak by sa pripustilo, že
premlčacia doba u žalobcu ako poškodeného z hľadiska nadobudnutia vedomosti o zodpovednom
subjekte by mala plynúť dňom 06.02.2013, kedy bol poškodený vypočutý pred orgánom polície, potom

by došlo k premlčaniu nároku 06.02.2015, pričom však do dňa 21.07.2014 bol žalobca ako poškodený
právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku a teda zo zavinenia dopravnej nehody, tzn. že s
poukazom na vtedy platné ust. § 135 O.s.p., ktorý zakladá viazanosť súdu rozhodnutím v priestupkovom
konaní, by nárok poškodeného nebolo možné uplatniť v uvedenej lehote, nakoľko súd by musel žalobu
zamietnuť. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 242/2004 zo dňa 31.08.2004,

v zmysle ktorého rozhodnutím v trestnom konaní je občiansko-právne konanie záväzné aký skutok
sa stal, kto ho spáchal ako aj to, aká ujma na zdraví bola týmto skutkom spôsobená. Ani otázku
zavinenia nemožno v občiansko-právnom konaní preskúmavať, lebo súd je viazaný aj tým, že ide
o zavinenie úmyselné. Mal za to, že takýto výklad ust. § 106 ods. 1 OZ, kedy by premlčacia doba
mala poškodenému uplynúť v čase, keď bol právoplatne uznaný vinným zo spáchaniu priestupku, je v

rozpore s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka. Rozhodnutím NS SR zo dňa 30.11.2016,
ktoré bolo právoplatné 22.12.2016 bolo rozhodnutie správneho orgánu právoplatne zrušené. Aj napriek
uvedenému poškodený podal žalobu o náhradu škody po tom, čo mu bolo doručené prvostupňové
rozhodnutie týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia dopravného inšpektorátu a podľa jehonázoru až doručením tohto rozhodnutia a skutočnosti, že v danej veci nebolo vykonané pojednávanie,
začala u žalobcu ako poškodeného plynúť subjektívna premlčacia lehota týkajúca sa škody spôsobenej
na zdraví. Nárok podľa jeho názoru nie je premlčaný a žaloba bola podaná včas.

6. Žalovaný zotrval na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, keď po zrušení medzitýmneho rozsudku
vzniesol námietku premlčania aj vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Poukázal na to, že žalobca si nárok voči nemu, inak ako podanou žalobou, neuplatnil a to aj napriek
tomu, že poznal subjekt, ktorého konaním bola spôsobená škoda a tým bol vinník dopravnej nehody.

Vinník dopravnej nehody nepopieral spáchanie priestupku. Žalobca ukončil liečenie 10.01.2013, a
preto vo vzťahu k nároku na bolestné, už od tohto okamihu mu plynula premlčacia lehota. Namietal
výšku bodového ohodnotenia, ktorá má byť v sume 15,72 eur a nie v sume 16,10 eur, pretože sa
má vychádzať z výšky bodového ohodnotenia k dátumu škodovej udalosti. Vo vzťahu k nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to, že bodové hodnotenie nespĺňa podmienky § 7
zákona č. 437/2004 Z.z., pretože ho nevyhotovila na to oprávnená osoba, žalobca tiež nepodal návrh

na dohodu o vyrovnaní v zmysle § 6 ods. 3 tohto zákona a vzniesol aj námietku predčasnosti podanej
žaloby. Vo vzťahu k nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia namietal položku 252 - postkomočný
syndróm, kde lekár stanovil hodnotenie v rozsahu 180 bodov, čo ale bližšie nezdôvodnil, keďže pre túto
diagnózu sa stanovuje bodové ohodnotenie v rozpätí 65 - 260 bodov, a preto lekár by mal stanoviť, prečo
poškodenému prislúcha konkrétny počet bodov.

7. O podanej žalobe prvostupňový súd s ohľadom na vznesenú námietku premlčania rozhodol
medzitýmnym rozsudkom vydaným dňa 19.04.2017, pod č.k. 5C/87/2015-115 tak, že určil, že základ
nároku žalobcu je daný. Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28.03.2018, č.k. 10Co/288/2017-147. Krajský súd v ňom poukázal na to, že

východisko okresného súdu v otázke získania vedomosti o subjekte nesúcom zodpovednosť - a to z
právoplatného rozhodnutia - nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov a v tomto
smerepoukázalnarozhodnutieNSSRpodR/16/2014.Naviac,majúexistovaťviaceréskutkovésituácie,
kedy ani neprichádza do úvahy vykonanie/vedenie trestného eventuálne priestupkového konania (vinník
dopravnej nehody zomrie). Dal do pozornosti súdu, že žalobca si uplatňuje nárok podľa § 15 zákona

č. 381/2001 Z. z.. Poukázal na to, že žalobca sa dozvedel o druhom účastníkovi dopravnej nehody
najneskôr pri výsluchu na polícií dňa 06.02.2013, kde bol prítomný pri prečítaní a podpise dotknutej
zápisnice i otec žalobcu a kde bezprostredne z obsahu výpovede vyplýva, že vodič vozidla, ktoré zrazilo
žalobcu, bol počas žalobcovej hospitalizácie za jeho matkou u nich doma. Táto okolnosť je významnou
aj z ďalšieho hľadiska, ktoré neboli posudzované prvostupňovým súdom a to, že do 08.09.2013 bol

žalobca osobou, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (§ 8 ods. 1 OZ). Za nie príliš jasné považoval
riešenie otázky prvostupňového súdu týkajúcej sa ustálenia zdravotného stavu vo vzťahu k premlčaniu
nárokunabolestnéavovzťahuknárokunasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Úlohouprvostupňového
súdu bolo (doplniť) výsluch žalobcu a ozrejmiť väčšinu nezrovnalostí a skutkových i právnych okolností,
pričom ak otázka okamihu ustálenia zdravotného stavu bude spornou do tej miery, že bude nevyhnutné

odborné posúdenie, nevylučuje sa ani vyžiadanie si odborného stanovisko (znaleckého posudku). V
zmysle usmernenia daného krajským súdom prvostupňový súd v ďalšom konaní postupoval.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu OR PZ DK, ODI Námestovo č. ORPZ-DK-ODI4-P-181/2013 a
obsahom správ, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, poistkou

na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, VPP žalovaného,
záznamom o dopravnej nehode, po zrušení medzitýmneho rozsudku vykonal znalecké dokazovanie
na zistenie otázky ustálenia zdravotného stavu žalobcu ako poškodeného, doplnil výsluch žalobcu,
oboznámil sa s obsahom ostatných listín a zistil, že žaloba je len čiastočne dôvodná.

9. V súdenej veci nebolo sporné to, že žalobca ako poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa
28.12.2012 o 14.55 hod. škodu na zdraví, keď k dopravnej nehode došlo takým spôsobom, že vodič
Y. H., nar. XX.XX.XXXX vedúci osobné motorové vozidlo zn. FORD ESCORT, D.: XXX G. po miestnej
komunikácii na ulici S.. V.. I. v obci J. v smere od polyfunkčného domu H. smerom k ceste I. triedy
č. XX, neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii v cestnej premávke a okolnostiam, ktoré mohol predvídať,

pričom v blízkosti budovy č. p. XXX/X došlo ku zrážke s Z. S. - žalobcom, ktorý vstúpil cez vyznačený
priechod pre chodcov spoza zaparkovaného vozidla do jazdnej dráhy vozidla Ford Escort a došlo k jeho
ľahkému zraneniu s predpokladanou dobou liečenia v trvaní nad 7 dní, za čo bol vodič Y. H. uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.g) zákona o priestupkoch č. 272/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 372/1990 Zb.“) rozhodnutím o priestupku vydaným pod č. ORPZ-DK-ODI4-P-181/2013 Okresným
riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo, dňa 18.09.2014. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2014.

10. Vo vzťahu k podstatným okolnostiam vzniku škody súd ďalej zistil, že dňa 6.2.2013 došlo k výsluchu
žalobcu v pozícií svedka v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti Y. H., ktorý mal motorové vozidlo
poistené u žalovaného, a to za prítomnosti jeho zákonného zástupcu - otca, keďže poškodený žalobca,

narodený XX.XX.XXXX mal v tom čase 17 rokov, a preto podľa na ust. 8 ods. 1 OZ konali za neho
jeho zákonní zástupcovia. Z obsahu tejto výpovede vyplýva, že žalobca bol prepustený do domáceho
liečenia 17.01.2013, pričom dňa 28.01.2013 absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou a dňa
30.01.2013 absolvoval kontrolu na neurologickej ambulancii v NsP Dolný Kubín, pričom do školy nastúpil
04.02.2013. Žalobca zároveň uviedol, že vodič auta, ktoré ho zrazilo bol počas toho, ako bol v nemocnici
za jeho mamou u nich doma. Ďalej súd zistil, že proti osobe žalobcu ako obvinenému z priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa viedlo priestupkové konanie z dôvodu, že ako
účastník cestnej premávky (chodec) pri použití priechodu pre chodcov sa dostatočne nepresvedčil
(zľava), vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a ako účastník cestnej
premávky ohrozil vodiča vozidla Ford Escort, ev. č. vozidla J. XXX G.. Toto priestupkové konanie
bolo rozhodnutím vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný

dopravný inšpektorát v Námestovo pod č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 dňa 31.03.2017 zastavené,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.03.2017.

11.Zoznaleckéhoposudkuč.4/2020,vyhotovenéhoznalcomMUDr.MariánomSeleckým,MPH,ktorého
závery žiadna sporová strana nenamietala súd zistil, že žalobca pri dopravnej nehode 28.12.2012 utrpel

zranenia a to; a/ subdurálny hematóm (vnútro lebečné krvácanie), b/ prasknutie lebky vpravo - fissura
calvae temporo - parietalis capitis l.dx, c/ intracerebrálne krvácanie s pohmoždením v temporálnom
laloku vľavo - verifikované počas hospitalizácií opakovaným CT vyšetrením, d/ odierky v oblasti pravej
dolnej končatiny, e/ postkomočný syndróm popisovaný v neurologických správach z 2.7.2013, 18.2.2013
a 3/2014. U týchto jednotlivých zraneniach, liečenie trvalo a zdravotný stav bol ustálený nasledovne:

- pri vnútrolebečnom krvácaní - liečenie trvalo do 28.01.2013, pričom predpoklad ustálenia zdravotného
stavu je 4-6 týždňov od úrazu,
- prasknutie lebky - liečenie trvalo 5-10 dní s odporúčaním kľudového režimu 4 týždne, ustálenie
zdravotného stavu 10 dní s odporúčaním kľudovým režimom cca 4 týždne,
- odierky v oblasti pravej dolnej končatiny liečenie trvalo do 10.01.2013 - stabilizácia zdravotného stavu,

predpoklad ustálenia pri odierkach povrchových či hlbokých je 3 týždne,
-postkomočný syndróm - liečenie do 14.8.2014, ustálenie je individuálne a môže trvať niekoľko dní až
12-24 mesiacov,
-intracerebrálne krvácanie v temporálnom laloku vľavo liečenie do 28.01.2013, ustálenie zdravotného
stavu 8 týždňov od úrazu.

Znalec zároveň určil výšku bodového ohodnotenia bolestného v rozsahu 565 bodov a to pod a) - 170
bodov, b) - 45 bodov, c) + e) - 130 + 210 bodov, d) - 10 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia
znalec určil v rozsahu 160 bodov - ide o postkomočný syndróm ako zmena na zdraví v dôsledku
poškodenia zdravia. V podstate aj z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského

uplatnenia vystaveného dňa 09.02.2015 vyplynulo, že liečenie žalobcu sa začalo 28.12.2012 a v
ústavnej starostlivosti trvalo do 10.01.2013.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobeoprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1

tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje
prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky
škody a pod. (porovnaj R 29/1983).

15. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom
aksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuprípadneešte
plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode

sapritomnemusíkryťsokamihomškodnejudalosti,čisprotiprávnymkonaním,b/otom,ktozavzniknutú
škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k
vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

16. Vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá musia byť splnené kumulatívne.

O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce
pre vymedzenie zodpovedného subjektu, t.j. v okamihu, keď získa informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. O škode sa poškodený dozvie vtedy,
keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah
tak, aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch.

17. Je nepochybné, že pri škode na zdraví sa uplatní len subjektívna premlčacia doba (objektívna
premlčacia doba vôbec neplatí), pričom premlčacia doba sa u jednotlivých zložiek (čiastkových nárokov)
náhrady škody na zdraví posudzuje samostatne. Podľa konštantnej súdnej praxe je pre správne
posúdenie nároku na náhradu bolestného rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bola bolesť

spôsobená, t.j. v danom prípade, kedy žalobca vytrpel bolesť a došlo k ustáleniu jeho zdravotného
stavu, vtedy vedel o škode. Pri škode spočívajúce v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený
dozvie o škode v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah
zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí pritom od vyjadrenia lekára.

18. Súd po doplnení dokazovania (doplňujúcim výsluchom žalobcu a znaleckým dokazovaním) sa v
ďalšom priebehu sporu v prvom rade zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania
vo vzťahu ku všetkým žalobou uplatneným nárokom. V tejto súvislosti pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia
nárokunanáhraduškodynazdravížalobcuvoformeodškodneniabolestnéhoasťaženiaspoločenského

uplatnenia bolo najdôležitejším (najspornejším) posúdenie okamihu vedomosti žalobcu o zodpovednom
subjekte a okamih ustálenia jeho zdravotného stavu.

19. Zákon predpokladá od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody, aby nárok uplatnila na súde, len
čo má k dispozícií také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť

určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (NS ČR sp. zn. 25Cdo 615/2006). Žalobca ako bolo
vyššie konštatované bol vypočutý pre orgánmi polície (OR PZ v Dolnom Kubíne, ODI, Dolný Kubín)
už dňa 06.02.2013 za prítomnosti svojho otca Z. S. st. ako svojho zákonného zástupcu, keďže v tom
čase nemal plnú spôsobilosť na právne úkony, túto nadobudol až dňa XX.XX.XXXX (s odkazom na
§ 8 ods. 1 OZ ). Teda žalobca aj napriek tomu, že nemal spôsobilosť na právne úkony bol zastúpený

svojim zákonným zástupcom - otcom, ktorý ako rodič ho ešte ako maloletého zastupoval pri právnom
úkone (výsluchu pred vyšetrovacími orgánmi), na ktorý nebol spôsobilý, ide o právny úkon platný - §
31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.. Žalobca zároveň uviedol, že dňa 04.02.2013 nastúpil do školy, t.j. v
čase, keď došlo k jeho výsluchu nebol ošetrovaný (práceneschopný). Vychádzajúc z týchto skutkových
zistení je zrejmé, že žalobca (a aj jeho rodičia) disponovali informáciou o konkrétnej osobe, u ktorej sa

zodpovednosť za škodu javila ako dostatočne pravdepodobná už dňa 06.02.2013. Už v tomto okamihu
žalobca ako poškodený disponoval informáciami spôsobilými urobiť si záver o možnej zodpovednosti
konkrétnej osoby. A preto pre záver, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel o tom, či vodič Y. H.
spoločne s ním, alebo len on samotný, zodpovedá za vzniknutú škodu do takej miery, že je schopnýtieto skutkové okolnosti preukázať v prípadnom súdnom konaní, nie je významné (tu viď rozhodnutie
sp. zn. NS ČR 25Cdo/359/2005, sp. zn. 25Cdo 519/2002 a sp. zn. 21Cdo210/2003). Rešpektujúc preto
usmernenie odvolacieho súdu a aktuálnu judikatúru, súd prijal záver, že okamih, ku ktorému sa žalobca

dozvedel informáciu, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá, bol daný dňom 06.02.2013, od kedy
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota a tá uplynula 06.02.2015.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom súd nestotožnil s argumentáciou strany žalobcu o tom, že
v dôsledku vedeného priestupkového konania, ktoré sa viedlo aj proti žalobcovi, uznaného vinného zo

spáchania priestupku ešte dňa 21.07.2014, nemohlo dôjsť k plynutiu premlčacej lehoty a to pre vyššie
konštatované skutkové zistenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobca informáciu, na základe ktorej
si mohol urobiť úsudok o osobe škodcu, získal už dňa 06.02.2013. Aj v prípade, ak by bola podaná
žaloba, nemožno vylúčiť práve pre prebiehajúce preskúmavanie rozhodnutia správneho orgánu, aby
došlo k prerušeniu takého konania, ako sa stalo napokon aj v súdenej veci.

21. Vo vzťahu k vedomosti žalobcu týkajúceho sa jeho nároku na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako nárokov prináležiacich mu voči škodcovi v prípade škody na zdraví súd zistil, že
liečenie u žalobcu trvalo do 28.01.2013, išlo o liečenie najzávažnejších zranení - vnútrolebečného
krvácania a intracerebrálneho krvácania v temporálnom laloku poškodeného žalobcu, a kedy zároveň
bolo konštatované zlepšenie nálezu a stabilizácia krvácania. A tomuto dátumu zodpovedá aj znalcom

určené ustálenie zdravotného stavu žalobcu ako poškodeného, keď u týchto dvoch najzávažnejších
zranení trvá liečenie a to - u vnútrolebečného krvácania od 4 - 6 týždňov od úrazu a u intracerebrálneho
krvácania trvá vstrebávanie hematómu od 8 týždňov od úrazu, čo s odkazom na ust. § 122 ods. 2 OZ
stanovujúceho počítanie lehôt podľa týždňov, zodpovedá dátumu 28.01.2013 až najneskôr 18.02.2013
(pri lehote 8 týždňov). Od tohto okamihu - 28.01.2013 vo vzťahu k bolestnému začala plynúť dvojročná

subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula najskôr 28.01.2015 a najneskôr 18.02.2015.

22. Poškodený sa teda dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, čiže nastáva momentom ustálenia jeho zdravotného
stavu. Okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa teda stanú známe až po ukončení liečebného

procesu, poprípade po jeho ustálení. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je
možné zdravotný stav poškodeného po poškodení jeho zdravia alebo jeho zhoršení, považovať za
ustálený, kedy už možno posúdiť, aký má zmena, ktorá nastala, preukázateľne nepriaznivé dôsledky
na jeho životné úkony zamerané na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh.

23. V súvislosti s poškodením zdravia žalobcu a po ustálení jeho zdravotného stavu, nastala zmena,
ktorá mala preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony zamerané predovšetkým na
plnenie jeho spoločenských potrieb a tá spočívala v tzv. postkomočnom syndróme, t.j. v komplikáciách
vznikajúcich po úraze hlavy, ku ktorým môže dôjsť aj po určitej dobe. Žalobca potvrdil, že po úraze

mal problémy so spánkom, mal výpadky pamäte a bol aj na vyšetrení sluchu, pociťoval slabotu na
celom tele. Znalec u žalobcu konštatoval stabilizáciu zdravotného stavu vo vzťahu k tejto zmene ako
dôsledku poškodenia zdravia ku dňu 14.08.2014, keďže znalec vychádzal z lekárskych správ, kde
bola konštatovaná k tomuto dátumu „stabilizácia stavu, bez ťažkostí, spáva dobre, nemusí brať lieky“,
pričom ešte dňa 14.03.2014 bolo v lekárskych správach konštatované „problémy so spánkom a častejšie

zabúdanie“. Napokon vo vzťahu k tejto zložke sťaženia spoločenského uplatnenia znalec skonštatoval,
že všeobecná stabilizácia a ustálenie zdravotného stavu nie je presne ohraničené ani striktne dané,
stabilizácia je výrazne individuálna a môže všeobecne trvať od niekoľkých dní až do 12 - 24 mesiacov.
Znalcom určené ustálenie stavu teda zodpovedá stanovej možnej lehote prejavov tohto syndrómu,
ktorý mohol trvať u žalobcu až do 28.12.2014 (počítajúc maximálnu lehotu 24 mesiacov od úrazu -

28.12.2012), pričom trvalo do 14.08.2014.

24. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia súd v nadväznosti na uvedené ustálil okamih
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby od 14.08.2014, ktorá uplynula 14.08.2016. Žalobca
podal žalobu dňa 18.03.2015 a včas a vo vzťahu k tomuto nároku je námietka premlčania žalovaného

nedôvodná. Znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 160 bodov, t.j. na stredovej
hodnote práve z dôvodu dĺžky trvania a charakteru príznakov. Žalobcovi potom vznikol nárok na náhradu
škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2576 Eur vychádzajúc z hodnoty
bodu 16,10 eur x 160 bodov (t.j. vo výške uplatneného žalobou, hoci podľa názoru súdu by žalobcoviprislúchala hodnota bodu určená k 14.08.2014, ktorá bola 16,48 eur v zmysle opatrenia MZ SR č.
15/2014 účinného od 31.05.2014). V tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu
škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2 576 Eur spolu s úrokom z omeškania,

ktorého výška bola určená podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. vo
výške 5,05 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému. Žalobca si nárok na
náhradu škody na zdraví formou sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil priamo proti žalovanému
s odkazom na § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. až podanou žalobou, ktorá mu bola doručená 13.05.2015,
preto až nasledujúcim dňom sa žalovaný mohol dostať do omeškania a nie už skôr - podaním žaloby

(vo vzťahu ku ktorému obdobiu súd žalobu zamietol).

25. Dôvodná bola ale námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu
nanáhraduškodynazdravíuplatnenéhotitulombolestného,keďžepoškodenýžalobcazískalrelevantnú
vedomosť - informáciu týkajúcu sa zodpovedného subjektu ako najneskoršiu informáciu o jednom z
dotknutých atribútov náhrady škody dňa 06.02.2013, pričom o výške škody, ktoré podmienky musia byť

splnené kumulatívne, získal vedomosť už dňa 28.01.2013. Ak potom podal žalobu 18.03.2015, podal
ju oneskorene, keďže jeho subjektívna dvojročná lehota mu uplynula najskôr 28.01.2015 a najneskôr
06.02.2015. Námietka žalovaného bola dôvodná, z ktorého dôvodu súd žalobu vo vzťahu k nároku na
náhradu škody formou bolestného s príslušenstvom zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za použitia § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa
§ 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého
úspechu 52 % vzniknutých trov. Žalobca mal úspech 23,77 %, úspech žalovaného predstavoval 76,23
%, a preto čistý úspech žalovaného predstavuje 52,46 %, po zaokrúhlení 52 %, do ktorého rozsahu mu
prislúcha nárok na náhradu trov.

27.Onárokunanáhradutrovštátusúdrozhodolpodľa§259CSPvspojenís§257CSPa štátunáhradu
trov vzniknutých znaleckým dokazovaním nepriznal. Vychádzal z toho, že žalobca je osobou, u ktorej
existujú nepriaznivé osobné, finančné a majetkové pomery, ktoré sa ani v priebehu sporu výrazným
spôsobom nezmenili. Z tohto dôvodu súd nárok na náhradu trov štátu nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiu možnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.