Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/432/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201948
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3216201948.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. Q. XXX, zastúpenej: JUDr. Pavol Trnka, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského
1322/16,protižalovanej:Y.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.F.,Q.O.HP/XXUB,XXSt.Q.E.,zastúpenej:
JUDr. Jiří Choutka, advokát so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121, o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/180/2016- 86 zo dňa 30. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 02.08.2017, ktorým
nebola pripustená zmena žaloby a pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a

vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena vyhotovená notárskou zápisnicou notárom JUDr. Štefanom Morvayom na notárskom úrade v
Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2 pod č. N 185/2013, Nz 19341/2013 zo dňa 10.06.2013,
ktorá bola vložená do KN pod č. V 833/13 dňa 01.07.2013 a ktorej predmetom je nehnuteľnosť
nachádzajúcasavk.ú.VeľkéHoste,evidovanánaLVč.1871akoparcelaregistra"C"č.1155/2-záhrady
o výmere 1.881 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), je neplatná. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov
konania.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa výpisu z LV č. 1871, k.ú. je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti žalovaná, na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
V833/13zodňa01.07.2013-70/13.VčastiCŤarchyuvedenéholistuvlastníctvajepodpor.č.1zapísané
vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bezplatného užívania predmetnej parcely v prospech
R. S. (správne S. - pozn. tunajšieho súdu), nar. XX.XX.XXXX. Dňa 10.06.2013 bola na notárskom

úrade notára JUDr. Štefana Morvaya, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2, do
notárskej zápisnice sp. zn. N 185/2013, Nz 19341/2013 spísaná darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena (ďalej len "darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena"), v ktorej R.
S., nar. XX.XX.XXXX ako darca vyhlásil, že touto zmluvou daruje nehnuteľnosť, ktorej je výlučným
vlastníkom, obdarovanej, jeho dcére Y. S., teda žalovanej. Obdarovaná vyhlásila, že tento dar od
darujúceho prijíma do jej výlučného vlastníctva so všetkým jeho príslušenstvom a súčasťami. Účastníci

zmluvy sa zároveň dohodli s touto darovacou zmluvou uzavrieť aj zmluvu o zriadení vecného bremena
na darovanej nehnuteľnosti, obsahom ktorej je právo doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti vprospechdarcuakooprávnenéhozvecnéhobremenaaobdarovanouakopovinnouzvecnéhobremena.
Účastníci zmluvy v notárskej zápisnici vyhlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluva
je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a darujúci má právo nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré

je predmetom tejto zmluvy. Notár v notárskej zápisnici uviedol, že účastníci si notársku zápisnicu pred
ním doslovne prečítali, jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred ním vlastnoručne podpísali. R.
S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po nebohom sa vedie na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1D/122/2014. Uznesením č. k. 1D/122/2014 - 76
zo dňa 31.12.2015 súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu

dedičstva, potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov, priznal
odmenusúdnemukomisároviauložildedičomnadobúdajúcimdedičstvopovinnosťuhradiťtrovykonania
podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov a uložil dedičom povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne uznesením
č. k 5CoD/9/2016-155 zo dňa 22.06.2016 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu súdneho spisu v predmetnej dedičskej veci

vyplýva, že podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej súdnym komisárom dňa 06.05.2014 bola
vypočutá dedička V. M. (žalobkyňa) ktorá popri údajoch o zomrelom poručiteľovi, jeho závete, dedičoch,
o aktívach a pasívach dedičstva uviedla aj údaj o predmete neobvyklého darovania, ku ktorému podľa
nej malo dôjsť darovaním pozemku - parcela CKN č. 1155/2, záhrady o výmere 1881 m2 zapísanej na LV
č. 169 pre k.ú. U. Q. zo strany poručiteľa dedičke - žalovanej. Postup súdu prvej inštancie v predmetnej

dedičskej veci nepovažoval odvolací súd správny. Ak totiž súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva
dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí sa dedičovi do jeho podielu započítať to, čo
za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania (§ 484 Občianskeho
zákonníka). K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť ex offo, teda z úradnej
povinnosti,ajbeznávrhuniektoréhozdedičov,akbolovdedičskomkonanípreukázanétakétoneobvyklé

obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej veci dedička pri predbežnom
vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu dediča zo strany poručiteľa podľa nej prišlo
a predložila listinné dôkazy. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na zistenia, či skutočne toto
darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom jednému z dedičov nijako
vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy.

Jeho právne posúdenie predmetnej dedičskej veci je tak chybné, pretože nepoužil pri rozhodovaní
ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní súd
prvej inštancie bude povinný vykonať dokazovania, ktoré mu umožní posúdiť darovanie nehnuteľnosti

dedičke Y. S. poručiteľom za jeho života podľa § 484 Občianskeho zákonníka. Okrem toho bude súd
prvej inštancie povinný vykonať dokazovanie na riadne zistenie okruhu dedičov po poručiteľovi, keď
odvolateľka v odvolacom konaní predložila listiny preukazujúce existenciu ďalších dvoch detí poručiteľa,
L. S., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú rovnako dedičmi poručiteľa zo zákona podľa
§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorými nebolo doposiaľ konané ako s účastníkmi konania.

Ostatní dedičia síce vo svojich vyjadreniach popreli, že by menované osoby boli deťmi poručiteľa, resp.
uviedli, že otcovstvo poručiteľa k nim bolo zapreté, ale tieto tvrdenia nijakým dôkazom nepreukázali.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vykonal dokazovanie, na základe ktorého
bude môcť ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi. Dedičské konanie nie je doposiaľ skončené.

4. Súd prvej inštancie sa prvotne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na podanej
žalobe. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.06.2016, to znamená ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Právne účinky podanej žaloby zostali zachované, preto súd pri skúmaní procesnej
prípustnosti určovacieho žalobného návrhu vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Právny záujem
žalobcu na podanej žalobe musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý

právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu
ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno
odstrániťinak,lenurčovacímvýrokom,pričomjestvujepotrebaodstráneniatejtoneistotyresp.ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či

sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania (porovnaj dôvody uvedené v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/44/2008). Povinnosť preukázať, že na
určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje toho, kto sa tohto určeniadomáha (t.j. žalobkyňu). Na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou prebieha dedičské konanie po
nebohom R. S.. Žalobkyňa a žalovaná sú dcérami nebohého a v uvedenom dedičskom konaní vystupujú
ako dedičia zo zákona. Žalobkyňa sa v prebiehajúcom dedičskom konaní domáha započítania daru do

dedičského podielu žalovanej na základe ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka. Jedná sa pritom
o predmetnú parcelu, ktorú JI. S. ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej predmetnou darovacou
zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha v
tomto spore. V dedičskom konaní žalobkyňa nenamietala neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena. Spornosť ohľadom tejto otázky nebola v dedičskom konaní ani

zistená, pričom je nepochybné, že pri skúmaní podmienok započítania daru podľa § 484 Občianskeho
zákonníka súd ako otázku predbežnú rieši aj otázku, či k darovaniu nad rámec bežného darovania
došlo platne. Pokiaľ žalobkyňa iniciovala žalobou samostatné konanie o určenie neplatnosti predmetnej
darovacejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenabezohľadunaúkonyvykonanévprebiehajúcom
dedičskom konaní, nepreukázala splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe. Žalobkyňa si svoje práva uplatňuje v dedičskom konaní, ktoré nie je doposiaľ skončené.

Z vyššie uvedených dôvodov nebol by daný naliehavý právny záujem ani na určení, že nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, patrí do
dedičstva po poručiteľovi, ktorej zmeny žaloby sa žalobkyňa domáhala na pojednávaní konanom dňa
02.08.2017. Uvedená zmena žaloby bola pritom navyše navrhnutá v štádiu konania, kedy súd už na
predchádzajúcom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka. Pripustenie zmeny

žaloby by potom znamenalo dôvodnosť návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov konania
na strane žalovaných (všetkých dedičov po nebohom R. S.), ktorí sa však na už doposiaľ vykonanom
dokazovaní nemali možnosť zúčastniť. Uvedené by zakladalo dôvodnosť požiadavky na opakovanie
vykonaného dokazovania, čím by nepochybne došlo k neodôvodnenému predĺženiu trvania sporu a
navyšovaniu trov konania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že okruh dedičov po nebohom R. S. nie je

v dedičskom konaní s poukazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu ustálený. Podľa názoru súdu
prvej inštancie žalobkyňa sa mohla v dedičskom konaní domáhať, aby medzi aktíva dedičstva bola
zahnutá predmetná parcela, a to odôvodňujúc neplatnosťou predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena. Pokiaľ by v tejto súvislosti došlo k sporu medzi dedičmi o tom, čo patrí do
dedičstva po poručiteľovi, čo by musel konštatovať príslušný poverený súdny komisár, resp. dedičský

súd, s odkazom na podanie si občiansko-právnej žaloby, kedy procesným nástrojom na odstránenie
sporu je podanie žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Na
podanie tejto žaloby, ale iba za vyššie naznačených okolností, by potom mala žalobkyňa podľa názoru
súdunaliehavýprávnyzáujem.Uvedenévšakžalobkyňaneurobilaavdedičskomkonanísanepochybne
domáha započítania daru do dedičského podielu žalovanej. Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne na doplnenie

dokazovania dopytom na notársky úrad, súd tento návrh zamietol, a to s prihliadnutím na neosvedčenie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a teda vykonanie požadovaného dokazovania
by bolo nehospodárne a bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej.

5. O nároku na trovy konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že sa
domáha určenia, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného

bremena, patrí do dedičstva po poručiteľovi. To, že výsledky konania pred zmenou žaloby mohli byť
podkladom na konanie o zmenenom návrhu, nie je podľa nej sporné. Úvaha súvisiaca s hospodárnosťou
konanianemávzákoneoporu.Súdnemôžerozširovaťzákonodarcomstanovenépodmienkypripustenia
zmeny žaloby a viazať svoje rozhodnutie na eventuálne dôsledky, ktoré môže vyvolať jeho ďalšie
rozhodnutie o pripustení ďalších subjektov do konania. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje tým, že

aj v prípade pripustenia zmeny žaloby by žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení,tentoargumentzjavnespájasotázkoudôvodnostižaloby,niesotázkoupreukázanianaliehavého
právneho záujmu na jej podaní. Za predpokladu neplatnosti darovacej zmluvy žalobkyňa nemá inú
právnu možnosť dosiahnuť prejednanie nehnuteľností, ktorá bola predmetom dedičského konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila tak, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Ak vychádza z konania
žalobkyne v podobe podávania opravných prostriedkov či už v prejednávanej veci alebo v dedičskom
konaní, jej úmyslom je oddialiť právoplatné rozhodnutie v dedičskom konaní.8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v
§ 470 ods. 1 CSP ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie.

10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní z hľadiska jeho obsahu deklarovala odvolací dôvod podľa § 365 ods.
2 v spojení s § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie

procesných práv, nie hmotnoprávnych nárokov strán.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 2 CSP.

14. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom (§ 389 ods. 2 CSP) je
úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP. Ide o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci
samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou
z vád podľa § 365 ods. 1 CSP. Základným zákonným predpokladom pre zrušenie rozhodnutia vo veci

samej v takejto situácii je existencia vecnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím vo veci samej
a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je postihnuté niektorou z odvolacích vád; táto
vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena uzavretá dňa 10.06.2013 medzi R. S., zomr. XX.XX.XXXX a žalovanou, ktorá sa
týkala nehnuteľnosti, je neplatná. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 02.08.2017 žalobkyňa
navrhla pripustiť zmenu žaloby v tom smere, že sa domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi R. S. s tým, že zároveň navrhla pristúpenie ďalších účastníkov do konania na
stranežalovaných,atoE.V.,Y.S.,Y.S.,mal.H.S.,H.S.,tedadedičiapoporučiteľovi.Súdprvejinštancie

uznesením vyhláseným na pojednávaní nepripustil zmenu žaloby a pristúpenie ďalších účastníkov do
konania na strane žalovaných. Následne napadnutým rozsudkom zamietol pôvodnú žalobu podľa § 80
písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že žalobkyňa na požadovanom určení ( o neplatnosť darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena) nemá právny záujem.

16. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

17. Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu

žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

18. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a
predmetom konania. Ustanovenie § 143 CSP upravuje len dve situácie, keď súd zmenu žaloby nesmiepripustiť. Prvou je situácia, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe, a druhou, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný
iný súd. Ako konštatuje stabilná judikatúra, úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred

žalobcompožadovanouzmenoužaloby,(ne)môžubyťpodkladomprekonanieozmenenejžalobe,súvisí
s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového
postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby.
Správnosť tejto úvahy nemožno prehodnocovať (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/92/2009 zo dňa 29.11.2010, sp.zn. 3Cdo/94/2007 zo dňa 01.07.2007).

19. V prejednávanej veci ( ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku) však súd prvej
inštancie nerozhodol o nepripustení zmeny žaloby z dôvodu, že by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe alebo že by na konanie o zmenenej žalobe bol
vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Súd prvej inštancie nepripustenie zmeny žaloby a pristúpenia
ďalších účastníkov do konania odôvodnil tým, že by nebol daný naliehavý právny záujem ani na

takomto určení; že zmena žaloby bola navrhnutá v štádiu konania, kedy súd už na predchádzajúcom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka a pripustenie zmeny žaloby by
potom znamenalo dôvodnosť návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov konania na strane
žalovaných, ktorí sa však na už doposiaľ vykonanom dokazovaní nemali možnosť zúčastniť. Uvedené
by zakladalo dôvodnosť požiadavky na opakovanie vykonaného dokazovania, čím by nepochybne došlo

k neodôvodnenému predĺženiu trvania sporu a navyšovaniu trov konania. Je pravdou, že ani pripustenie
zmeny žaloby súdom nemôže byť v rozpore s princípom hospodárnosti civilného sporového konania,
avšak zároveň treba dbať na zachovanie základného ústavného práva strany (žalobcu) na súdnu
ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Úvahy súdu o neprípustnosti zmeny žaloby z dôvodu, že vyhovenie
návrhu na zmenu žaloby by vyvolalo potrebu pristúpenia ďalších strán do konania, čo by následne

viedlo k predĺženiu sporu a navyšovaniu trov konania, nemajú oporu v zákone a nemôžu byť zákonným
dôvodom pre nepripustenie zmeny žaloby a takýmto dôvodom už vôbec nemôže byť záver o neexistencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom (navrhovanom) určení, teda o dôvodnosti uplatnenia
zmeneného nároku. V súdenej veci súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo by doposiaľ vykonané
dokazovanie (výsluch žalobkyne a svedka, priateľa žalobkyne), týkajúce sa skutkových okolností vo

vzťahu k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, nemohlo byť
podkladom pre konanie o určenie, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po účastníkovi zmluvy z
dôvodu neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie potom otázku prípustnosti zmeny
žaloby a prípustnosti pristúpenia ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných v dôsledku zmeny
žaloby nesprávne právne posúdil a predmetné uznesenie tak vykazuje odvolaciu vadu podľa § 365 ods.

1 písm. h/ CSP).

20. Vzhľadom na uvedené, keď podľa názoru odvolacieho súdu došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie
vo vzťahu k uzneseniu, ktoré priamo vecne súvisí s napadnutým rozsudkom, v dôsledku čoho došlo
k nesprávnemu meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie (pôvodná žaloba bola zamietnutá pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP), je potrebné napadnutý rozsudok i
uznesenie,ktoréjehovyhláseniupredchádzalo,zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

21. V ďalšom konaní, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie záväzný podľa
§ 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie starostlivo zváži otázku prípustnosti zmeny žaloby, navrhnutej

žalobkyňou dňa 02.08.2017 v intenciách zákonného ustanovenia § 139, §143 ods. 1 až 3 CSP, s
prihliadnutím na vyššie uvedené a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Až na základe tohto rozhodnutia
prípadne doplní skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2 CSP), vec
opätovne skutkovo i právne posúdi, vysporiada sa komplexne s argumentáciou strán v konaní, a vo veci
rozhodne.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

23. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).