Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010387
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8316010387.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA
a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2022
v trestnej veci obžalovaného M. W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.06.2021, sp. zn. 3T/70/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 21.06.2021, sp. zn. 3T/70/2016 uznal obžalovaného M. W. za
vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Za uvedený skutok mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona

na § 36 písm. j/ Tr. zákona, na § 37 písm. h/ Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody na 1 rok a 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodeným
T.. B. C. vo výške 4.376,- eur, A., pobočka M. vo výške 273,40 eur a Z. J. a.s., pobočka O. vo výške

2.105,59 eur.
Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 05.07.2021 podal odvolanie obžalovaný,
prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil podaním doručeným elektronickými prostriedkami s
kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 15.09.2021. Namietal, že počas
prípravného konania, ako aj na hlavných pojednávaniach boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých

výpovede sa líšia a sú medzi nimi závažné rozpory. Aj keď krajský súd rozsudkom (správne malo
byť uvedené uznesením) sp. zn. 9To/14/2018, zo dňa 02.05.2018 vytkol prvostupňovému súdu
neodstránenie rozporov vo výpovediach svedkov, vykonaním hlavných pojednávaní po rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove nedošlo k odstráneniu rozporov vo výpovediach svedkov a poškodeného.
Svedkovia, ako aj poškodený opisujú skutok diametrálne odlišne. Výpovede sa nezhodujú ani čo do
miesta konfliktu, ani čo do opisu, kto koho napadol, udrel, resp. kopol. Účastníci konfliktu dňa 22.08.2015

boli v podnapitom stave. Poškodený si skutok nepamätá, jeho svedecká výpoveď je založená len
na domnienkach a útržkoch zo svedectiev iných osôb. Jeho prvotné výpovede sú v opisoch strohé,
vyhovárajúce sa na opilosť. Na hlavných pojednávaniach už podrobne opisuje, kto ho kedy napadol,
udrel a kopol. O svojom konaní vypovedal odlišne, ako vypovedal on a svedkovia. Konflikt vyprovokoval
poškodený. Počas konfliktu bol aktívny, prvý napadol K.. Konflikt sa začal odohrávať na mieste pred
barom I., následne pokračoval vzadu za barom I. smerom k bytovkám a posledná fáza sa odohrala na

chodníku smerom od I. k reštaurácii O. v mieste pred materskou škôlkou. Poškodený verbálne aj fyzicky
útočil na neho, K. a P.. Je pravdou, že poškodený utrpel poranenia. Zranenia, ktoré mu boli spôsobené,môžu byť spôsobené tak K., ako aj P.. Je mu ľúto, že sa do celého konfliktu zamiešal, ale on v dobrom
úmysle sa snažil ochrániť svojho kamaráta, suseda K., ktorý je menšej chudej postavy, pričom chcel
zamedziť útokom poškodeného na K.. Chcel celý konflikt urovnať, ukľudniť situáciu, napriek jeho snahe

sa mu to nepodarilo. Je presvedčený, že poškodený bol v takom stave opitosti, že si ani neuvedomoval,
žekeďnanehoútočil,žeútočínaosobu,ktoráchcelakonfliktuzamedziť.Útokompoškodenéhosabránil.
Dáva do pozornosti súdu, že aj z výpovede poškodeného vyplýva, že voči nemu používal údery a on
len ustupoval. Podľa jeho názoru boli naplnené podmienky nutnej obrany. Riziko útoku znáša útočník a
on svoje konanie zameral takým spôsobom, aby medze nutnej obrany neprekročil. Jednoznačne nebolo

preukázané, ako došlo k poraneniu poškodeného. Poškodeného neudrel, ani nekopal. Poškodeného
nenapadol, jedná sa len o tvrdenie poškodeného proti jeho tvrdeniu bez akýchkoľvek dôkazov. Incident
bol vyvolaný úmyselne zo strany poškodeného. Poškodený chcel úmyselne vyvolať konflikt a OČTK mali
skúmať konanie samotného poškodeného. Podľa jeho názoru, nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že sa dopustil trestného činu tak, ako je uvedený v obžalobe. Prokurátor
neuniesol dôkazné bremeno v jednoznačnom preukázaní jeho viny. Je nutné, aby súd pri rozhodovaní

pristúpil k aplikovaniu všetkých zásad, ktorými sa riadi trestné právo a to najmä zásady in dubio pro
reo a v zmysle tejto zásady pristúpil aj k rozhodnutiu o vine, resp. nevine. V prípade pochybností
je potrebné uplatniť zásadu in dubio pro reo, pretože neboli naplnené 2 obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu a to subjektívna a objektívna stránka. Z týchto dôvodov žiadal, aby ho súd
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. V prípade, ak by súd dospel

k záveru, že skutok je možné kvalifikovať ako nedbanlivostný trestný čin, žiadal, aby súd pri ukladaní
trestu prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností a to hlavne na to, že doteraz viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, spáchal skutok v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil a aby odvolací
súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže si v prípravnom konaní
uplatňoval škodu v inej výške ako na hlavnom pojednávaní. Dáva do pozornosti odvolacieho súdu aj

viaceré procesné pochybenia prvostupňového súdu a to najmä nevypočutie všetkých svedkov, ktorí mali
byť vypočutí. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie,
resp. aby ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý sa mu
kladie za vinu, spáchal.
K podanému odvolaniu sa vyjadril poškodený, ktorý uviedol, že aj keď obžalovaný tvrdí, že konflikt

vyprovokoval on, má za to, že počas celého konania bolo jednoznačne preukázané, že skutok tak ako
je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal. Prokurátor jednoznačne uniesol dôkazné bremeno.
Dopustenie sa skutku tak, ako je kladené obžalovanému za vinu, preukazuje nielen výpoveď jeho, ktorý
potvrdil, že bol to práve obžalovaný, ktorý ho napadol a spôsobil mu zranenia, ale predmetnú výpoveď
potvrdili aj ďalší svedkovia a to najmä svedok E. C. a ďalším dôležitým dôkazom je DNA analýza,

ktorou bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi na teniske obžalovaného, pričom DNA profil bol zhodný
s DNA profilom poškodeného. Znalec M.. A. konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť tak, ako to
opísal poškodený. Okrem toho znalec skonštatoval, že útok bol vedený na oblasť životne dôležitých
orgánov, pretože v oblasti hlavy ako celku sa nachádzajú životne dôležité orgány a to mozog a pravé
oko. Túto skutočnosť však prokurátor, ani súd prvého stupňa pri právnom posudzovaní skutku nebrali

na vedomie. Vzhľadom na to, že si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
činom, považuje rozhodnutie súdu o uložení povinnosti nahradiť obžalovanému spôsobenú škodu vo
výške 4.376,- eur titulom bolestného za vecne správne a zákonné.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že obžaloba je dôvodná a prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Svoju vinu ohľadom
skutku obžalovaný poprel, pričom jeho vinu preukazuje výpoveď poškodeného, ktorý potvrdil, že to bol
obžalovaný, kto ho napadol a spôsobil mu popísané zranenia a túto výpoveď potvrdili ďalší vypočutí
svedkovia a to najmä E. C., ktorý popísal celý priebeh incidentu podobne ako poškodený. Ďalším

dôkazom, ktorý potvrdzuje napadnutie poškodeného zo strany obžalovaného je DNA analýza, ktorou
bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi na tenistke zaistenej od obžalovaného a DNA profil z tejto
ľudskej krvi je zhodný s DNA profilom poškodeného. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že
uvedeného dňa poškodený utrpel v znaleckom posudku popísané poranenia s dobou liečenia 40 dní.Pri posúdení mechanizmu vzniku zranení znalec konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť tak, ako
to popísal poškodený T.. C.. Na základe týchto vykonaných dôkazov bola vyvrátená obrana a obhajoba
obžalovaného, podľa ktorého sa skutok nestal tak, ako bolo v obžalobe uvedené.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov, týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred, ako aj po doplnení
dokazovania v zmysle pokynov krajského súdu, vykonané dôkazy súdom prvého stupňa v dostatočnom

rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za
správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy
boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s
týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných
strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie
nadriadeného súdu, ktoré spočíva v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2

ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému.
Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný M. W. spáchal

skutok, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.
Úvodom je potrebné uviesť, že krajský súd zrušil dva predchádzajúce rozsudky súdu prvého stupňa,
pričom prvostupňovému súdu prikázal vo veci znovu konať a rozhodnúť. Po doplnení dokazovania
prvostupňovým súdom v zmysle pokynov odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že aj keď
obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel, resp. uviedol, že tento sa nestal tak, ako sa mu

obžalobou kladie za vinu, ale bol to on, kto bol napadnutý poškodeným C., z jeho spáchania je
usvedčovaný nielen výpoveďou svedka poškodeného C., ale aj výpoveďou ďalších svedkov minimálne
v tom rozsahu, že svedkovia K., C. a L. zhodne popísali, že konflikt prebiehal medzi obžalovaným W.
a svedkom poškodeným C., pričom aj keď svedok C. uvádza, že videl, ako obžalovaný a K. kopali
do poškodeného, hodili ho na zem a jeden z nich ho kopol do tváre a niektorý z nich ho bil aj

päsťami, z výpovedí ostatných svedkov, ale najmä svedka K. vyplýva, že potýčka prebiehala iba medzi
obžalovaným W. a poškodeným C., čo potvrdzuje aj svedkyňa L., ktorá uviedla, že K. stál počas celého
konfliktu pri nej a spoza neho videla, ako sa C. naťahuje s ďalším chlapcom, potom ako C. kľačí na
štyroch a potom ako leží. Aj obžalovaný W. pripustil, že poškodeného C. 1-krát udrel päsťou do tváre a
1-krát ho nechtiac zasiahol nohou, na ktorej mal obutú botasku, taktiež do hlavy, keď si ju chcel vytiahnuť

z jeho zovretia. V súlade s uvedenými výpoveďami je aj znalecký posudok znalca M.. A., z ktorého
vyplýva, že najzávažnejšie poranenie vzniklo na základe úderu päsťou do tváre a ide o zlomeninu v
oblasti jarmového oblúka a očnice a toto nemohlo vzniknúť pádom, ani fackou, ani kopom obutou nohou,
čo je v zhode s výpoveďou obžalovaného, ktorý pripúšťa jeden úder do tváre poškodeného. Skutočnosť
uvedenáobžalovaným,ženechtiacpoškodenéhozasiaholnohoudohlavy,keďsiuvoľňovalsvojunohuz

jehozovretia,jevzhodesoznaleckýmposudkom KEÚPZ,zktoréhovyplýva,žeDNAprofilkrvizaistenej
na tenistke obžalovaného W., patrí poškodenému B. C.. Na základe konštatovaného, s poukazom na
uvedené svedecké výpovede a znalecké posudky, ako aj na skutočnosť, že z výpovede žiadneho zo
svedkov nevyplynulo, aby poškodený C. mal na mieste skutku konflikt s inou osobou, ako je obžalovaný,
pričom aj sám obžalovaný pripustil jeden úder do tváre poškodeného C. a taktiež zasiahnutie hlavy

poškodeného C. nohou s obutou botaskou, aj krajský súd má za to, že skutok sa stal, tento je trestným
činom a spáchal ho obžalovaný tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa.

Na základe uvedených skutočností krajský súd mal za to, že obžalovaný svojim konaním, tým, že fyzicky,
verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a inému tým

úmyselne ublížil na zdraví, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu
žalovaných prečinov. Na základe uvedeného krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový
súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovanému zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, keď zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov a zároveň správne vzhľadom na to, že odsudzoval páchateľa
za 2 trestné činy, uložil mu úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného, ako aj výpis
z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v registri
trestov nemá žiaden záznam a v evidencii priestupkov má jeden záznam, s poukazom na osobné a
majetkové pomery obžalovaného, aj krajský súd považuje trest uložený vo výmere 1 (jedného) roka a
3 (troch) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov za trest primeraný,

vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu
a generálnu prevenciu.

Za rovnako správny a zákonný považuje odvolací súd aj výrok o priznaní nároku na náhradu škody
poškodenému T.. C., A. O. a Z. a.s. podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku z dôvodu, že poškodení si

nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas a tieto zároveň riadne zdokladovali. Ak obžalovaný
namietal, že nie je možné poškodenému C. priznať nárok na náhradu škody, nakoľko túto si inak
uplatnil v prípravnom konaní a inak na hlavnom pojednávaní, je potrebné uviesť, že poškodený C. si pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu prostredníctvom splnomocnenca poškodeného riadne a včas uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 4.376,- eur z dôvodu bolestného podľa znaleckého posudku M.. A.

a straty na zárobku vo výške 495,34 eur, avšak skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní zotrval na
uplatnenom nároku na náhradu škody len vo výške 4.376,- eur z titulu bolestného, nemôže byť dôvodom
na nepriznanie nároku na náhradu škody, keďže jeho výška vyplýva zo znaleckého posudku znalca M..
A.. Skutočnosť, že poškodený nemôže byť dôvodom na nepriznanie uplatneného nároku na náhradu
škody.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že aj po zrušení veci krajským súdom sú naďalej vo
výpovediach svedkov rozpory, je potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd, po zrušení
veci krajským súdom rozpory odstraňoval, pričom je potrebné prihliadať na odstup času od spáchania
skutku, ako aj skutočnosť, že väčšina osôb na predmetnom konfliktne zúčastnených bola pod vplyvom
alkoholu. Krajský súd po doplnení ním nariadeného dokazovania prvostupňovým súdom dospel k

záveru, že vytýkané rozpory boli odstránené v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne dospieť k
záveru, či k spáchaniu skutku došlo, ak áno, ako a k akému a kto tento skutok spáchal.
K odvolacej námietke obžalovaného, že zranenia spôsobené poškodenému mu mohli byť spôsobené
tak K., ako aj P., je potrebné uviesť, že zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplýva, aby poškodenému C.
mal spôsobiť zranenia K. alebo P., naopak všetci svedkovia zhodne popisujú, že konflikt sa odohrával

iba medzi obžalovaným W. a poškodeným C..

Rovnako zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplýva, aby obžalovaný odvracal jemu hroziaci alebo
trvajúci útok tak, aby súd mohol konštatovať, že v danom prípade išlo o nutnú obranu zo strany
obžalovaného.

Ak obžalovaný namieta, že jednoznačne nebolo preukázané, ako došlo k poraneniu poškodeného, tak
je potrebné uviesť, že mechanizmus vzniku poranenia poškodeného zodpovedá nielen znaleckému
posudku znalca M.. A., ale je v súlade aj s výpoveďou samotného obžalovaného.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa
za správne a zákonné a odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa §
319 Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.