Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118202364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu O., proti žalovanému Y., o
vypratanie bytu a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. decembra
2020, č. k. 17C/12/2018-184, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím v poradí druhým rozsudkom konanie v časti o splnenie povinnosti
žalovaného odovzdať kľúče k bytu žalobcovi a v časti o splnenie povinnosti zdržať sa užívania tohto bytu

zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok III.).
2.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáha
vypratania bytu, ktorý je jeho vlastníctvom (byt č.XX o výmere 28,32 m2 v bytovom dome súp. č.
XXX, zapísaný na LV XXXX, k.ú. W., vedený katastrálnym odborom Okresného úradu L.). Žalovaný
bol nájomcom tohto bytu, pričom nájomný vzťah vznikol platnou písomnou nájomnou zmluvou dňa
01.05.2007 a mal trvať do 30.11.2016, pričom žalobca je toho názoru, že od 01.12.2016 žalovaný

predmetný bytu užíva bez právneho dôvodu. Obrana žalovaného voči vyprataniu bytu spočívala v tom,
že je oprávnený užívať predmetný byt ďalej na základe mlčky uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom
nájomný vzťah nezanikol, resp. nebol ukončený. Spor spočíva teda predovšetkým v tom, či nájomný
vzťah k predmetnému bytu naďalej trvá, alebo zanikol. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
tým, či došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom a či nájomný vzťah
z nej vzniknutý, trvá. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu má skúmať, či došlo ku konkludentnému
uzatvoreniu nájomnej zmluvy v roku 2016, resp. aj skôr.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, konkrétne zo Zmluvy o nájme bytu č. XX/Nz/
XXXX na č.l. 93, že dňa 01.05.2007 bola medzi sporovými stranami uzatvorená platná nájomná zmluva
k predmetnému bytu. Nájomný vzťah bol dohodnutý na určitú dobu, a to od 01.05.2007
do 31.07.2007. Neskôr k platnému uzatvoreniu písomnej nájomnej zmluvy nedošlo, lebo ako vyplýva
z doterajších výsledkov tohto konania (rozsudok súdu vydaný dňa 28.02.2019 a následný rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 10.06.2020), ale aj z neskoršej argumentácie žalobcu, písomnú nájomnú

zmluvu neuzatvorili sporové strany platne. Na žalobcom predloženej nájomnej zmluve č. XX/Nz/XXXX.
zo dňa 01.12.2016 nie je podpis žalovaného. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je
predložený písomný právny úkon platný, pretože nie je podpísaný konajúcou osobou (žalovaným).Žalobca následne argumentoval, že nájomný vzťah k predmetnému bytu medzi sporovými stranami po
01.12.2016 neexistoval a žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu.

4. Súd prvej inštancie sa preto zameral na okolnosti, ktoré sú relevantné pre konštatovanie, že
nájomná zmluva bola platne uzatvorená konkludentným spôsobom, teda mlčky - faktickým konaním
alebo opomenutím konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp.zn.
7MCdo/12/2011, podľa ktorého, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch
sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú

vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa. V okolnostiach daného
prípadu vôľa obnoviť nájomný vzťah tu evidentne bola. Jednak zo strany prenajímateľa, ktorý reálne
prenechal žalovanému byt do užívania aj po 01.12.2016 a naďalej od neho prijímal platby. A takisto aj
zo strany nájomcu, ktorý byt reálne užíval. O tejto vôli žalobcu ako prenajímateľa svedčí aj uzatvorenie
neplatnej písomnej nájomnej zmluvy (v zmluve je ako nájomca uvedený žalovaný), ktorú sám vyhotovil.
Významné a nakoniec v konaní aj nepreukázané bolo, či nájomný vzťah mal trvať do určitej doby, alebo

na neurčito, teda či tu bola vôľa oboch strán (teda či sa „stretli“ ich vôle) ohľadne trvania nájomného
vzťahu pri konkludentnom uzatvorení nájomnej zmluvy. Žalobca podľa textu neplatnej zmluvy mal vôľu
uzatvoriť nájom na zmluvu určitú. Na druhej strane, však žalovaný s textom písomnej zmluvy neprejavil
písomný súhlas (nepodpísal ju) a z jeho argumentácie v konaní je zrejmé, že mienil uzatvoriť nájom
bytu bez určenia doby užívania. Nie je tak preukázané, že ich vôle v tejto okolnosti sa stretli. Keďže

žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by platne dohodol nájom na dobu určitú, neuniesol v tomto
smere dôkazné bremeno. Preto možno uzavrieť, že nájom nebol dohodnutý na určitú dobu, ale na dobu
neurčitú, teda „bez určenia doby užívania“.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že si je vedomý toho, že konkludentným prejavom vôle smerujúcim

k uzavretiu zmluvy na strane žalobcu ako prenajímateľa nie je jeho mlčanie, alebo skutočnosť, že
trpí užívanie bytu žalovaným a prijíma za užívanie bytu platby. V danom prípade však nešlo o trpenie
užívania bytu bez právneho dôvodu, pretože prenajímateľ opakovane vyhotovoval dodatky k nájomnej
zmluve (tej, ktorá nebola platne uzatvorená). Takisto v liste zo dňa 10.07.2017 žalovanému uviedol,
že ak nezaplatí v stanovenom termíne dlh, poruší nájomnú zmluvu (teda nemožno tvrdiť, že žalobca

neakceptoval nájomný vzťah a bol presvedčený o tom, že nájom neexistuje). Takisto vyvodzovať z výzvy
navyprataniebytu z13.06.2017to,žeprenajímateľnemalvôľuuzatvoriťnájombezurčeniadoby
užívania, nemožno, pretože vôľa na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy je daná v čase jej uzatvorenia, teda v
čase vzniku zmluvného vzťahu. Inak by sa jednostranne kreoval obsah zmluvného záväzkového vzťahu
počas jeho trvania, čo nie je v súlade s Občianskym zákonníkom. V čase vzniku nájomného vzťahu po

01.12.2016 žalobca nepreukázal uzatvorenie nájmu na dobu určitú. Preto platí, že bol uzatvorený bez
určenia doby užívania. Súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť Nájomnej zmluvy č. XX/Nz/XXXX z
01.12.2016 spôsobil žalobca, ktorý ju vyhotovil, poznal jej obsah a nechal ju podpísať inej osobe, ako
je žalovaný. S ohľadom na povahu sporových strán je pritom zrejmé, kto je v danom právnom vzťahu
slabšou zmluvnou stranou, a že žalobca by mal niesť zodpovednosť za perfektnosť uzatváranej zmluvy,

resp. za nepriaznivé následky plynúce z opaku (nájomný vzťah na dobu neurčitú). Súd prvej inštancie
prihliadol aj na objektívnu skutočnosť, že obydlie je ústavne chránené a nájomca bytu je chránený aj v
zmysle Občianskeho zákonníka, preto je ochranu potrebné poskytnúť skôr žalovanému ako žalobcovi.

6. Keďže žalobca nepreukázal platné skončenie nájmu bytu v zmysle § 710 Občianskeho zákonníka,

jeho žaloba je nedôvodná. Čo sa týka obrany žalovaného, že v tomto smere interné predpisy a normy
žalobcu, ktoré upravujú uzatváranie zmlúv v písomnej forme nie sú vôbec dôležité a relevantné, súd
ju považuje za správnu a dôvodnú, bez potreby podrobnejšieho odôvodnenia. Určujúcim na posúdenie
obsahu predmetného právneho vzťahu je Občiansky zákonník, teda všeobecne záväzný právny prepis.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40 ods. 1, 3, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1, § 710

ods. 1, 2, § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, článkom 8 Základným zásad CSP, o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca proti výrokom II. a III. a
domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe na vypratanie

predmetného bytu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Uviedol, že predmetný
byt žalovaný užíva od 01.05.2007 na základe riadne uzavretej písomnej zmluvy, ktorá bola postupne
predlžovaná dodatkami č. 1 až č. 73 do 30.11.2016. Následne došlo k uzavretiu Zmluvy o nájme zo
dňa 01.12.2016, ktorou mal vzniknúť nájomný vzťah od 01.12.2016 do 31.01.2017, ktorú zmluvu obestrany sporu považovali po celý čas za platne uzatvorenú a mali za to, že nájomný pomer je uzavretý
na dobu určitú, a to až do vyslovenia právneho názoru súdu o skutočnosti v predmetnej veci, že
zmluva nie je riadne a platne uzavretá. Kľúče od bytu boli žalovanému odovzdané v r. 2007 a od

tejto doby žalovaný byt užíva na základe postupne predlžovaného nájomného vzťahu, nájomne platil
nepravidelne, na základe predpisu žalobcovi, ktorý tieto platby od neho prijímal. Poukázal na ust. § 6
ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tvrdil, že sa jedná o špeciálny zákon (lex specialis) vo
vzťahu k Občianskeho zákonníku (lex generalis), ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom. V
zmysle citovaného zákona boli prijaté zásady hospodárenia s majetkom O., ktoré v Článku XII vylučujú

možnosť uzavretia nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku mesta ústnou formou, keď zmluva o dočasnom
užívaní majetku mesta dohodnutá medzi správcom majetku mesta a užívateľom musí byť uzavretá
písomnou formou. Poprel existenciu akejkoľvek ústnej alebo mlčky uzatvorenej zmluvy so žalovaným,
nakoľko obe strany sporu počas celej doby boli za to a boli s tým uzrozumení, že nájomný pomer je
uzatváraný vždy na dobu určitú a až na základe rozhodnutia súdu bolo zistené, že zmluva o nájme
je neplatná. Žalovaný preto užíva predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu a nikdy nebola,

nemohla byť medzi stranami sporu uzatvorená žiadna ústna ani konkludentná zmluva, vzhľadom na
uvedené zákonné ustanovenia. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že interné predpisy
žalobcu nie sú dôležité, relevantné a že určujúcim na posúdenie právneho vzťahu je Občiansky zákonník
ako všeobecne záväzný právny predpis, s poukazom na zásadu Lex specialis derogat legi generali,
teda nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy spôsobuje jej neplatnosť. Záverom uviedol, že všetci

nájomcovia v predmetnom bytovom dome mali a majú vždy uzavreté písomné nájomné zmluvy na dobu
určitú,ktorésúajriadnezverejnenéatedanebolaniejezáujemžalobcubytyvjehovýlučnomvlastníctva
prenechávať na dobu neurčitú. Inak to nebolo ani v prípade žalovaného, ktorému žalobca nemal úmysel
prenechať byt na dobu neurčitú.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu a z
dôvodov podaného odvolania žalobcom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II., III. ako vecne

správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku I., v tomto výroku
nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti a odôvodnil z akých dôvodov ktoré tvrdenia
strán sporu mal preukázané, ktoré nie. Uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní sú totožné
s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať

za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav
súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu odkazuje (v zmysle § 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanom odvolaní žiadne nové námietky,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol. Považoval za potrebné na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť nasledovné:

13. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie jeho záver, že medzi stranami sporu došlo k platne uzavretej

nájomnej zmluve na predmetný byt konkludentným spôsobom, teda mlčky - fakticky konaním alebo
opomenutím. Trval na tom, že medzi ním a žalovaným nikdy nebola, nemohla byť uzavretá žiadna ústna,
ani konkludentná zmluva s poukazom na § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
ako i Článku 12 zásad hospodárenia s majetkom O..14. Odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 266/2007,
z ktorých vyplýva, že neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe nespôsobuje jej

neplatnosťpodľa§686ods.1Občianskehozákonníkaatýmnezabraňujevznikunájmubytu.Nedostatok
písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje teda jej neplatnosť. Prejavy vôle smerujúce k uzavretiu
nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci
konania prejaviť (§ 35 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným
spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu

zmluvy o nájme tak na strane prenajímateľa, ako i na strane nájomcu.

15. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúce robí poznateľnou
pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne faktickým správaním) za
predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť.
Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40

ods. 1 Občianskeho zákonníka), nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne mlčky. Prejavy vôle
smerujúce k uzavretiu zmluvy však musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu
konkludentným spôsobom teda predpokladá, že tu bol daný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy
o nájme tak na strane prenajímateľa, ako i nájomcu, pričom otázku, či k takémuto prejavu došlo, treba

zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 144/2007).

16. Uzavretie nájomnej zmluvy ústnou či konkludentnou formou môžu preukazovať aj skutočnosti ako
nerušené užívanie bytu po odovzdaní vyprataného bytu s dodávkou a odberom plnení poskytovaných

s užívaným bytu, vystavenie evidenčného listu na meno nájomcu na začiatku užívania bytu alebo
neskôr po zmene rozhodných skutočností pre výpočet plnení poskytovaných s užívaním bytu,
pravidelné predpisovanie a platenie nájomného, zodpovedajúce dohodnutému nájomnému a jeho
preberanie prenajímateľom bez akýchkoľvek výhrad, pravidelné predpisovanie záloh na plnenia
poskytované s užívaním bytu, vypracovanie vyúčtovaní týchto služieb a prevzatie platieb na tieto plnenia

prenajímateľom, vzájomná korešpondencia týkajúca sa predmetného bytu, napr. reklamácia závad,
hlásenie počtu osôb v byte, hlásenie trvalého pobytu a podobne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 113/2007).

17. Z porovnania právnych záverov, na ktorých v napadnutom rozsudku založil svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie, s podstatou záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v predchádzajúcich bodoch
tohto odôvodnenia nevyplýva, že by v preskúmavanej veci v právnych otázkach, ktorých sa týkajú tieto
rozhodnutia, došlo zo strany súdu prvej inštancie k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít, t.j. Najvyššieho súdu SR.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ v danej veci došlo k riadne
uzatvorenejplatnejzmluvemedzistranamisporu01.05.2007,pričomodtejtodobymalodôjsťkuzavretiu
až 73 dodatkov k tejto nájomnej zmluve, ktoré však nevykazujú platnosť z dôvodu, že neboli podpísané
žalovaným(viďč.l.141až179),nepochybneznichvšakvyplývaprejavvôležalobcunauzavretiezmluvy
o nájme bytu so žalovaným. Existencia jeho prejavuje vôle na uzavretí zmluvy o nájme vyplýva i zo

skutočností, že dochádzalo k predpisu nájomného pre žalovaného k uvedenému bytu, boli mu zasielané
upomienky, viď č.l. 17, 19, 24, 25 ako i vyúčtovanie za rok 2015 (č.l. 28 a nasl.). Je preto bez akýchkoľvek
pochybností, že žalobca prejavil vôľu prenajať predmetný byt žalovanému, a to po ukončení nájmu na
dobu určitú po uzavretej zmluve od 01.05.2007 až do 31.01.2017. Žalovaný predmetný byt užíva, ktorá
skutočnosť nebola sporná a až do r. 2018 platil, i keď nie na čas a riadne nájom spojený s užívaním

tohto bytu.

19. Z tohto dôvodu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami
sporu bola uzavretá konkludentným spôsobom zmluva o nájme predmetného bytu, pričom skutočnosť,
že by sa jednalo o zmluvu na dobu určitú, nebola zo strany žalovaného potvrdená.

20. Tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že nevedel o tom, že predmetné dodatky k zmluve o
nájme nie sú platné, odvolací súd nepovažoval za pravdivé, nakoľko žalobca ako právnická osoba
má k dispozícii nesporne právny aparát, ktorému musí byť zrejmé, že akákoľvek zmluva, ktorá nie jepodpísaná účastníkom zmluvného vzťahu, je absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ žalobca
túto skutočnosť prehliadal, nie je možné toto jeho pochybenie pripísať na ťarchu žalovanému.

21. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie § 6 ods. 6 zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí, z ktorého
vyplýva, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné, odvolací súd udáva len toľko, že citované ustanovenie bolo do zákona obcí vložené
na základe zákona č. 258/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2009, čiže na čas, kedy došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy medzi stranami sporu, toto ustanovenie nedopadalo. Pokiaľ poukazoval žalobca na

zásady hospodárenia s majetkom obce, a to Článok XII o dočasnom užívaní majetku obce, je potrebné
poukázať na skutočnosť, že uvedené zásady hospodárenia s majetkom O. sú označené platnosťou a
účinnosťou 26.05.2016, pričom citovaný článok sa týka všeobecných ustanovení o užívaní hnuteľného
a nehnuteľného majetku mesta, ktorému môžu zodpovedať ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Citované zásady hospodárenia s majetkom mesta sa v žiadnej svojej časti nezmieňujú konkrétne o
nájme bytov, na ktoré dopadajú osobitné ustanovenia o nájme bytu v ust. § 685 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v danej veci
nebolo možné vychádzať z ustanovení § 6 ods. 6 Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb., ani zo zásad
hospodárenia s majetkom mesta, ktoré sa netýkajú osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka o
nájme bytov .
22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku II. potvrdil

a súčasne potvrdil i výrok III. o trovách konania, ktoré neboli žalobcom vecne spochybnené.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 55 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP s tým, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný by patrila náhrada trov odvolacieho
konania, žiadne trovy v odvolacom konaní mu však nevznikli, a preto rozhodol tak, že mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).