Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200971
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5820200971.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., U. O. XXX/XX, právne zastúpený advokátom Mgr. Romanom Kobellom, so
sídlom H. XXXX, T. O., proti žalovanej: Mgr. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXXX/XX, právne
zastúpená advokátom JUDr. Ferdinandom Klinovským, so sídlom T. O., M. A. XXXX/XX, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č.k. 12C/22/2020-53 zo dňa 04. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že súd ukladá žalovanej povinnosť s t
r p i e ť zo strany žalobcu užívanie priestoru v podkroví stavby polyfunkčného objektu súpisné číslo

XXXX, postavenej na pozemku KN-C parc. č. 2051/101, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A.,
obec Námestovo, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu Námestovo, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd ukladá žalovanej povinnosť z d r ž a ť sa akýchkoľvek zásahov (odpájania dodávok vody a
elektriny), ktorými by žalobcovi bránila v nerušenom užívaní priestoru v podkroví stavby polyfunkčného

objektu súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku KN-C parc. č. 2051/101 nachádzajúcej sa v
katastrálnom území A., obec Námestovo, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu Námestovo, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území A., obec Námestovo, zapísanú v katastri
nehnuteľností ako stavba: Polyfunkčný objekt, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku KN-C

parc. č. 2051/101, v rozsahu presahujúcom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 predať, darovať,
previesť na tretiu osoby, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezodplatného užívania,
založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať len do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Námestovo pod sp. zn.
12C/22/2020. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné

opatrenie k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti o veľkosti 1 nariadil, pretože z predložených listín
mal osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery tak, aby v prípade procesného úspechu
žalobcu v konaní, bolo možné úspešne sa domôcť jeho práv, ktorých úspešnosť docielenia ochrany by
bola výrazne ťažšia, neefektívna alebo až nemožná. Návrh žalobcu v časti o strpenie zásahov žalovanej
doužívaniapriestorovžalobcomnevyhovel,nakoľkozožalobynebolomožnépresneidentifikovaťbytový
priestor. O trovách konania nerozhodoval, pretože konanie prebieha ďalej vo veci samej.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku III. o zamietnutí
zvyšnej časti návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zo žaloby nie je možné riadne identifikovať

bytový priestor a neodkladné opatrenie by nemuselo byť vykonateľné. Celé podkrovie polyfunkčného
objektu tvorí jediný bytový priestor, ktorý od roku 2008 užíva. V celej polyfunkčnej budove sa nachádza
len jeden bytový priestor, preto nie je možné uvažovať nad neurčitosťou návrhu a nevykonateľnosťou
neodkladného opatrenia, pretože z logiky veci vyplýva, že iný bytový priestor sa v stavbe nenachádza.
Uviedol, že aj z výzvy na vypratanie zo dňa 11.09.2019 vyplýva, že užíva celé podkrovie na bývanie

ako bytový priestor. Každá stavba má len jedno podkrovie, pričom podľa príslušných noriem je aj
tento priestor využiteľný na účelové využitie. Existenciu rušivých zásahov osvedčil potvrdením z
oddelenia policajného zboru zo dňa 08.05.2020. Žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť v zmysle
navrhovaného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.

Uviedla, že tvrdenia žalobcu sú bezpredmetné, nezakladajú sa na pravde a poprela ich. Vydanie
neodkladného opatrenia považuje za predčasné. Je pravda, že so žalobcom sú súrodenci, avšak
nie je pravdou, že ich vzťah bol založený na spoločnom podnikaní. Poprela tvrdenie žalobcu, že
sa spoločne dospeli k rozhodnutiu, že si obstarajú stavebný pozemok a postavia objekt za účelom
spoločného podnikania. Nehnuteľnosť nadobudla sama bez akejkoľvek pomoci žalobcu alebo rodičov.

Negovala akékoľvek uzavretie písomnej alebo ústnej dohody so žalovaným týkajúcej sa spoločnej
výstavby nehnuteľnosti. Nesúhlasí s bezodkladnou potrebou upraviť pomery, pretože žalobca sa
ochrany svojich práv domáha takmer po trinástich rokoch od momentu, kedy sa stala stavebníkom na
základe stavebného povolenia. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho tvrdenia sú založené
na pravde. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami bol súd prvej inštancie viazaný,

keď v konaní nebolo zistené, či vôbec existuje spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnosti. Žiadala,
aby odvolací súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že identifikácia bytového priestoru, ako priestoru v podkroví
stavby polyfunkčného objektu, trpí vadou nejednoznačnosti, a v prípade neodkladného opatrenia

vymedzenie bytového priestoru nie je vykonateľné. Tiež je sporný rozsah užívania podkrovia. Poukázala
na zmluvu o nájme, ktorou žalobca prenajímal predmetný priestor, pričom v zmluve je vyslovene
uvedené, že sa jedná o priestor nebytový. Súd prvej inštancie akoby prejudikoval svoj predbežný názor
na vec, pričom uvedeným rozhodnutím v obmedzení dispozičného práva jej môže vzniknúť ujma. K
odpojenie prívodu vody a elektriny uviedla, že sa jednalo vždy len o dočasné odpojenie na opravu

poruchy - havarijný stav. Žiadala uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdiť ako vecne
správne.

5. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že výroky I. a II., ktoré žalovaná napadla odvolaním považuje
za vecne správne, spravodlivé a zákonné. Stotožňuje sa s názorom súdu, že vo vzťahu k obmedzeniu

dispozičného práva so spoluvlastníckym podielom je nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené.
Poukázal na rozhodnutia súdov o nariadení neodkladného opatrenia v prípade zamedzenia prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie prejudikoval
svoj predbežný názor na samotný spor vo veci odmietol, pretože nariadenie neodkladného opatrenia
plne zodpovedá kritériám objektívnosti a nestrannosti. Svoje tvrdenia dostatočne osvedčil. Žalovaná

nijako nešpecifikovala, akoby jej mala vzniknúť ujma neodkladným opatrením, preto túto námietku
považuje za irelevantnú.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej (tzv. replika) uviedol, že podkrovný priestor nebol nikdy užívaný ako
bytový priestor je lživé a zavádzajúce tvrdenie. Od počiatku bol tento priestor zamýšľaný a aj následne

zhotovovaný za účelom bytového priestoru pre jeho výlučné užívanie. Užívanie bytového priestoru je
známe aj širokej verejnosti. Ku kolaudačnému rozhodnutiu predloženému žalovanou uvádza, že stavba
nikdy nebola užívaná za účelom poskytovania služieb v oblasti cestovného ruchu. Stavba pozostáva
z jedného podzemného podlažia, dvoch nadzemných podlaží a podkrovia. Podzemné podlažie a prvé
nadzemné podlažie slúži na prevádzkovanie diskotéky a kaviarenských služieb a druhé nadzemné

podlažie využíva pre svoje bytové potreby žalovaná. Podkrovie využíva ako bytové priestory pre seba
a pre svoju rodinu už od roku 2008. Žalovaná uvádza lživé tvrdenia. Poukázal na skutočnosť, že aj
syn žalovanej pri úkone na oddelení policajného zboru dňa 08.05.2020 uviedol doručovaciu adresu ako
adresu polyfunkčnej budovy, je teda zrejmé, že syn žalovanej v polyfunkčnej budove reálne býva. Zalživé a klamlivé považuje aj tvrdenia žalovanej, že k odstávke prísunu vody a elektriny došlo len pri
poruchách. Prívod vody mu bol nepochybne zlomyseľne uzavretý, pretože v daný deň (dňa 08.05.2020
kedy malo dôjsť k potýčke medzi ním a synom žalovanej) žiadny havarijný stav nenastal. Zmluvu o

nájme, ktorú predložila žalovaná, považuje ako dôkazný prostriedok za sfalšovaný a klamlivý, keďže
priestory,ktorémalibyťprenajaté,bolinadruhomanatreťomposchodí.Zmluvuakokonateľspoločnosti,
ktorá vystupovala v pozícií nájomcu, podpísať nemohol, lebo podľa výpisu obchodného registra táto
spoločnosť vznikla až nasledujúci deň. Zotrval na podanom odvolaní.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca neuvádza nové skutočnosti, ktoré by sa týkali
predmetu veci o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca vo vyjadrení necituje celé jej vety, ale len
časti, čo môže vyvolať mylnú mienku o význame. Súd prvej inštancie mohol pred vydaním neodkladného
opatrenia nariadiť výsluch sporových strán, aby rozhodol podľa stavu v čase rozhodovania. Čestné
vyhlásenie rodičov nie je pre dokazovanie dostačujúce. Neodkladným opatrením je obmedzovaná
vo výkone svojho vlastníckeho práva. Uviedla, že žalobca nepovažoval za sporné tvrdenia týkajúce

sa predmetu sporu a spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti, čo je možné považovať a contrario za
nesporné tvrdenia v ďalšom konaní. Žalovaná zotrvala na svojom odvolaní a žiadala rozhodnúť v zmysle
odvolacieho návrhu.

8. Žalovaná k replike žalobcu uviedla, že podkrovný priestor nebol zamýšľaný a následne zhotovovaný

ako bytový priestor pre výlučné užívanie žalobcom. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Skutočnosť,
že priestory užívajú osoby označené žalobcom neznamená, že tieto využívajú nebytový priestor ako
bytový priestor. Spochybnila tvrdenia žalobcu o nájomnej zmluve, pretože táto bola na nájom nebytových
priestorov a predložila aj časť knihy pohľadávok voči tejto spoločnosti. Iné žalobcove tvrdenia sú
irelevantné pre toto konanie. Odpájanie prívody vody a elektriny bolo vždy len za havarijného stavu, o

čom predložila fotografie o presakovaní vody na stropoch.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že obidve odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.

2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP,
ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil a
vo výroku III. podľa § 388 CSP v zmysle návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise čiastočne dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil vo výrokoch I.
a II. správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd v tejto časti
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc so záverom prijatým súdom
prvej inštancie.

11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania

neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu
rozhodnutiu.

12. Námietku možného vzniku ujmy, ktorý namietala žalovaná vo svojich tvrdeniach, spočívajúci v
obmedzení vlastníckeho práva disponovať s časťou nehnuteľnosti do právoplatnosti vo veci samej
nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Vlastnícke právo, resp. ochrana vlastníckeho práva upravená v
čl. 20 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) je zaručená každému.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia síce došlo k obmedzeniu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanej, avšak len v nevyhnutnej miere do právoplatnosti konania
vo veci samej, ktorým je určenie, nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej o
veľkosti podielu 1. Určenie vlastníckeho práva žalobcu k 1 nehnuteľnosti požíva rovnakú právnu ochranu
ako vlastnícke právo žalovanej, preto je nepochybne potrebné zabezpečiť dočasné obmedzenie výkonuvlastníckeho práva žalovanej, kým nebude zrejmé usporiadanie práv medzi stranami sporu aj s ohľadom
na rovnosť práv dotknutých osôb.

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádza, že záver súdu prvej inštancie
a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku III. nepovažuje za správny.
Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanej
strpieť využívanie „bytových“ priestorov v podkroví polyfunkčnej stavby a uloženia povinnosti žalovanej
zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania týchto priestorov. S právnym názorom súdu prvej inštancie,

že navrhovaný výrok by nemusel byť vykonateľný, pretože priestor nebol riadne a jednoznačne
identifikovaný, odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie posudzoval vymedzenie „bytového“ priestoru
príliš formalisticky, pričom sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že logicky
prevažne každá stavba má podkrovný priestor. Žalovanou nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že
tento priestor žalobca dlhodobo užíva pre svoju osobnú potrebu. Prílišný formalizmus pri výklade
právnych noriem môže viesť k nespravodlivému záveru a môže znamenať porušenie základných práv

(IV. ÚS 1735/07). Spravodlivosť je totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú
povinnosť hľadať také riešenie právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom
spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd v uznesení vypustil slovné spojenie „bytový“ (priestor), pretože zmyslom a účelom súdneho
rozhodnutia - nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu dotknutému a ohrozenému

právu, pričom (objekt), vo vzťahu k ktorému sa právo (na bývanie a užívanie veci) uplatňuje a ktorého
vymedzenie je medzi stranami sporné, je pre rozhodnutie súdu právne irelevantné.

14. Z hľadiska ochrany práv užívateľa takéhoto priestoru, odvolací súd vyhovel aj návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o povinnosti žalovanej zdržania sa zásahu do užívania

tohto priestoru, keď podľa návrhu sa jedná o bezúčelné zásahy spojené s obývaním tohto priestoru a
poskytovaním služieb s týmto spojených, v rozpore s výkonom vlastníckeho práva vlastníka veci.

15. S odvolacími námietkami žalovanej uvedených v odvolaní a vo vyjadreniach sa odvolací súd
nestotožnil. Ostatné tvrdenia žalovanej nie sú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podstatné

a môžu byť predmetom posudzovania v konaní vo veci samej.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).