Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119204143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobkyne: C. P., L.. XX.X.XXXX, J.
G. XXX, právne zastúpená: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti
žalovanému: W.. I.. C. C., L.. XX.X.XXXX, J. R. X, XXX XX G., o zaplatenie 5.322,29 eur a prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2. októbra 2019 č. k. 11C/9/2019
- 55 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5 322,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 5 322,29 Eur od 06.03.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2, §
563 Občianskeho zákonníka odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“); § 1 ods. 2 písm. a ) zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení; § 28 ods. 1 písm. c), ods.
2, § 31 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom v čase realizácie
príslušného právneho úkonu, t.j. v znení účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd I. inštancie za preukázané, že manželstvo žalovaného a matky

žalobkyne trvalo od roku XXXX do XX.X.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode č.k.
20C/222/2003-45 zo dňa 26.11.2004. Týmto rozsudkom bola zároveň schválená rodičovská dohoda,
ktorou bola v tom čase maloletá žalobkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky a žalovaný sa
zaviazal k plateniu výživného vo výške 66,39 eur mesačne. Dňa 17.12.2001, počas trvania manželstva
rodičov žalobkyne, bola uzavretá zmluva o stavebnom sporení s N., ktorú uzatvoril žalovaný v prospech
žalobkyne ako stavebného sporiteľa pod č. XXXXXXXXXX a kde poukazoval finančné prostriedky. K
vkladom na tento účet z jeho strany dochádzalo aj po rozvode manželstva s matkou žalobkyne a

aj po uzavretí jeho nového manželstva. Z potvrdenia N. zo dňa 17.10.2018 vyplýva, že predmetná
zmluva o stavebnom sporení zanikla prevodom dňa 7.3.2016 na základe žiadosti podpísanej zákonným
zástupcom - žalovaným, ktorý bol aj nadobúdateľom zmluvy o stavebnom sporení. Zostatok ku dňuprevodu bol 5.322,29 eur. Ako vyplýva z emailovej komunikácie príslušná zmluva už bola skartovaná
(vyjadrenie N. z 6.11.2018).

4. Dňa 29.4.2010 uzavrel žalovaný s matkou žalobkyne dohodu o vypriadaní BSM. Jej predmetom
neboli úspory z vyššie uvedenej zmluvy o stavebnom sporení. Žalobkyňa v zastúpení matkou listom zo
dňa 4.2.2012 vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej sumy do 25.2.2019. Nevedela preukázať kedy
tento list bol žalovanému doručený, pričom žalovaný vo svojej výpovedi uviedol najneskôr možný dátum
doručenia dňa 5.3.2019. Na základe vyjadrenia žalovaného o doručení výzvy na vrátenie finančných

prostriedkov žalobkyňa zmenila na pojednávaní žalobný petit ohľadom priznania úrokov z omeškania
tak, že ich žiadala priznať od 6.3.2019. Súd na pojednávaní v prítomnosti oboch strán, túto zmenu žaloby
pripustil s poukazom na § 140 ods. 1 a § 142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

5.Vprejednávanejvecibolonespornéavyplývatoajznávrhunauzavretiezmluvyostavebnomsporení,

žestavebnýmsporiteľombolažalobkyňa.Pokiaľtedažalovanývkladalpeňažnéprostriedkynadanýúčet
stavebného sporenia, ktorého sporiteľom bola žalobkyňa, bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou týchto
peňažných prostriedkov. Je pritom irelevantné v akom období žalovaný vkladal peniaze, či to bolo počas
manželstva s matkou žalobkyne alebo po rozvode, či počas ďalšieho manželstva. Spomínané vklady
preto nepredstavovali predmet vypriadania BSM rodičov žalobkyne, boli totiž vo výlučnom vlastníctve

tretej osoby - v tomto prípade ich dcéry, a teda správne neboli ani predmetom ich dohody o vypriadaní
BSM. To, že aj D. považovala za vlastníka príslušného vkladu žalobkyňu, je zrejmé aj z jej listu matke
žalobkyne o tom, že zmluva zanikla prevodom na základe žiadosti zákonného zástupcu (žalovaného). Z
toho usúdila, že možno považovať žalovaného za osobu oprávnenú disponovať s majetkom maloletej,
čo však súd nepovažoval za správne.

6. Vzhľadom na charakter stavebného sporenia vedeného na meno maloletého dieťaťa ako stavebného
sporiteľa, ktoré predstavujú platby rodiča na spomínaný účet poskytované z finančných zdrojov rodičom,
tiež vzhľadom na skutočnosť, že rodičia majú k svojim maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, a
že s ohľadom na majetkové pomery rodičov možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj

tvorbu úspor, je možné vyvodiť záver, že pri poskytovaní finančných prostriedkov rodičom na takýto
účet, sa jedná o poskytnutie daru maloletému dieťaťu. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v
rozhodnutí 28Cdo/3429/2008 zo dňa 4.2.2010. Najvyšší súd zároveň uviedol, že pripísaním finančnej
čiastky v prospech sporiaceho účtu maloletého sa v podobe pohľadávky voči sporiteľni stáva táto čiastka
majetkom maloletého, ktorý majú jeho rodičia spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára. Pri

posudzovaní tejto otázky je potrebné poukázať aj na § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 310/1992 Zb., podľa
ktorého z fondu stavebného sporenia D. podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky
stavebných sporiteľov a medzi nimi pod písm. b/ sú uvedené výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom
sporení zrušených počas sporenia. Pri ujasnení si otázky, kto je v danom prípade stavebným sporiteľom
a zistenia, že ním bola žalobkyňa, znamená, že žalobkyňa ako stavebný sporiteľ mala nárok na výplatu

vkladov zo spomínanej zmluvy. Súd I. inštancie nemal k dispozícii spornú zmluvu o stavebnom sporení,
ktorá bola skartovaná, ale za rozhodujúcu považoval zákonnú úpravu dispozície s majetkom maloletej
osoby. Ak totiž zmluvné podmienky by boli v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ktorá je kogentná,
znamenalo by to, že sú neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bolo
nesporné, že počas maloletosti žalobkyne žalovaný úspory z daného vkladového účtu previedol na

inú zmluvu, ktorej bol stavebným sporiteľom. Či bol k tomu oprávnený, vyplýva z ustanovení zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom v čase realizácie príslušného právneho úkonu, t.j. v znení
účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016.

7. Základným princípom ustanovení zákona o rodine je, že v nie bežných veciach dispozície s majetkom

maloletého sa vyžaduje dohoda oboch jeho zákonných zástupcov, teda rodičov a ak táto dohoda
absentuje, musí rozhodnúť súd. Nepochybne spomínaný prevod peňažných prostriedkov maloletej
žalobkyne musel byť odsúhlasený oboma jej rodičmi ako jej zákonnými zástupcami, čo sa však nestalo,
matka žalobkyne o tejto transakcii sa dozvedela až neskôr a následne podala v mene maloletej
žalobkyne túto žalobu. Žalovaný mal preto podať na súd návrh na udelenie súhlasu k spomínanému

prevodu a keďže nepostupoval podľa zákona, daný právny úkon týkajúci sa spomínaného prevodu je
absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd
dodáva, že súd by v prípade podania spomínaného návrhu sledoval predovšetkým záujem maloletej
žalobkyne a preto nemožno predpokladať, že by súd schválil sporný prevod. Preto za podstatnépovažoval súd I. inštancie to, že v rozpore so zákonom postupovala aj G., pokiaľ len na základe žiadosti
podpísanej jedným zákonným zástupcom maloletej žalobkyne ako stavebnej sporiteľky realizovala
prevod peňažných prostriedkov na inú zmluvu žalovaného. Neplatným právnym úkonom teda žalovaný

ukončil stavebné sporenie žalobkyne a žalovanú sumu previedol na svoj vkladový účet a tým došlo
na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu ako plneniu z neplatného právneho úkonu. Súd preto
považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 5.322,29 eur vyhovieť.

8. Žalovaný s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka mal povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie

nasledujúcideňpodoručenívýzvy.Keďžesámuviedol,ženajneskôrspomínanúvýzvuprevzal5.3.2019,
súd vyhovel žalobe aj o úroky z omeškania, ktoré priznal od nasledujúceho dňa.

9. Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný včas. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a návrh žalobkyne zamietol eventuálne rozsudok súdu I. inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania súdu I. inštancie. Odvolanie odôvodnil
ustanovením § 365 ods.1 písm. f,) a písm. h) C.s.p., teda súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Uviedol, že už v konaní pre súdom I. inštancie poukázal na to, že po rozvode manželstva a založení
novej rodiny som v žiadnom prípade nemal úmysel sporiť na stavebnom sporení pre žalobkyňu a uviedol
aj dôvody, pre ktoré som zmluvu o stavebnom sporení nezrušil a na odporúčanie pracovníčky D. financie
vkladal na výhodnejšiu zmluvu, ktorá bola zriadená na meno žalobkyne. Podľa názoru žalovaného sa

súd I. inštancie s týmto argumentom nevypriadal.

12. Podľa názoru žalovaného sa súd I. inštancie nevypriadal ani s tým, že zmluva o stavebnom
sporení na meno žalobkyne bola uzavretá počas trvania manželstva mňa a matky žalobkyne, avšak
iba žalovaným - otcom a jedným zo zákonných zástupcov vtedy ešte maloletej žalobkyne, pretože

matka žalobkyne so stavebným sporením nesúhlasila. Ak ku zriadeniu stavebného sporenia nebol
potrebný súhlas oboch rodičov ako zákonných zástupcov, možno uzavrieť', že takýto istý postup je
potrebné aplikovať aj na ukončenie stavebného sporenia. Poukázal na rozsudok Okresného súdu
Prešov č. 20C/222/03, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.1.2005 o rozvode manželstva medzi žalovaným
a matkou žalobkyne a o schválení rodičovskej dohody, ktorá podľa § 26 ods. 2 zákona o rodine nahrádza

rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu. V nej sa neuvádza o žiadnom stavebnom
sporení, a ani o žiadnych obmedzeniach pre otca (napríklad, že by bol oprávnený maloletú dcéru
zastupovať len v bežných veciach), prípadne nejakých špeciálnych právach matky maloletej a považoval
za nesprávne tvrdenie súdu v bode 20 rozhodnutia že ak D. považovala žalovaného za osobu oprávnenú
disponovať s majetkom maloletej dcéry, tak to súd považuje za nesprávne.

13. Poukazoval tiež nižšie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 26 Cdo 2002/2004.
Nelogické je podľa žalovaného tvrdenie súdu, že v rozpore so zákonom postupovala aj N. pokiaľ
len na základe podpisu jedného zákonného zástupcu realizovala prevod finančných prostriedkov
(predpokladám, že sa to dialo podľa zmluvných podmienok) a na druhej strane v bode 23 svojho

rozhodnutia aj napriek tomu, že nemá k dispozícii zmluvu o stavebnom sporení, keďže bola D. už
skartovaná, nepredpokladá že zmluvné podmienky (a tým pádom aj samotná zmluva) by boli v rozpore s
príslušnou zákonnou úpravou lebo to by znamenalo postup podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto
argumentácia je účelová.

14. Uviedol, že súd sa nijakým spôsobom nevyporiadal a neodôvodnil, prečo považuje úkon zrušenia
uvedeného stavebného sporenia na ktorom bolo nasporených 5.322,29 eur za nie bežnú vec, ale vznik
zmluvy s cieľovou sumou 8.298 eur (250.000,- SKK) za bežnú vec zrejme považuje, keďže vznikla len
podpisom jedného rodiča. Matka žalobkyne síce tvrdí, že súhlasila s uzavretím stavebného sporenia, čo
je však klamstvo a jej tvrdenie ničím nepreukázané. Súd vôbec pri tomto tvrdení proti tvrdeniu nezobral

do úvahy fakt, že na zmluve stavebného sporenia sa nachádza iba podpis žalovaného, ako zákonného
zástupcu. Poukázal aj na to, že v konaní na otázku súdu či v roku 2016 mal súhlas matky na prevod
finančných prostriedkov odpovedal záporne, pretože je presvedčený, že takýto súhlas ako zákonný
zástupca nepotreboval, avšak aj keby ten súhlas potreboval, tak má za to, že ho mal konkludentnematkou žalobkyne vyjadrený 2x z doby (v rokoch 2009 a 2010), keď' matku žalobkyne vyzýval na
pokračovanie v sporení na uvedenej stavebnej zmluve s tým, že ak nechce pokračovať, že žalobkyni
nebude sporiť, lebo takú povinnosť súdom určenú nemá. Preto uvedenú zmluvu o stavebnom sporení

zruší.

15. Ak matka žalobkyne nechcela, aby uvedené sporenie zrušil, mala možnosť požiadať D. o
pozastavenie nakladania s účtom až do dospelosti žalobkyne. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k dohode o tom
že bude pokračovať v sporení, čo nie je pravda, ani to nepreukázala (vyporiadanie BSM, rodičovská

dohoda prípadne žiadosť' o úpravu výšky výživného).

16. Poukázal aj na to, že D. v danom prípade a určite aj v ďalších takýchto prípadoch akceptovala
zriadenie stavebného sporenia jedným zo zákonných zástupcov vtedy maloletej žalobkyne a následne
akceptovala aj zrušenie stavebného sporenia na meno vtedy maloletej žalobkyne jedným z rodičov ako
zákonných zástupcov. Súd nevykonal dokazovanie v tom smere, či po rozvode manželstva žalovaného a

matky žalobkyne a uzavretia nového manželstva žalovaným prispieval na stavebné sporenie žalobkyne
s úmyslom darovať ich vtedy ešte maloletej žalobkyni. Opakovane uvádzal, že takýto úmysel nikdy
nebol. Mal novú rodinu a potreboval finančné prostriedky na financovanie a zabezpečenie bývania pre
svoju novú rodinu.

17. Nesúhlasí ani s názorom súdu I. inštancie v bode 19, že je irelevantné v akom období vkladal peniaze
na uvedené stavebné sporenie. Súd I. inštancie konštatoval, že vklady boli vo výlučnom vlastníctve tretej
osoby - žalobkyne a tak nepredstavovali predmet vyporiadania BSM. Súd I. inštancie sa nevyporiadal
s tým, že vkladané finančné prostriedky neboli vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale patrili do BSM
žalovaného a jeho terajšej manželky. Má za to, že na .nepráve" iného nemôže vzniknúť nárok inej osoby

(žalobkyne).

18. Dal do pozornosti súdom I. inštancie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/3429/2008.
Najvyšší súd ako dovolací súd o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Českých Budějoviciach
č. 8Co/2964/2007 rozhodol tak, že dovolanie v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd dospel k záveru,

že pokiaľ nie je v konaní spoľahlivo tvrdené a dokázané, že od začiatku až do konca sporenia
rodičia nechceli vložené peniaze darovať' svojmu maloletému dieťaťu tak sa má za to, že došlo k
darovaniu týchto prostriedkov rodičmi, resp. rodičom maloletému dieťaťu. Dovolací súd konštatuje,
že sa dá usudzovať, že zvyčajne sa pri poskytovaní pravidelných platieb bude jednať o poskytnutie
daru maloletému dieťaťu, ku ktorého prijatiu je takéto dieťa zvyčajne spôsobilé, ak nebude v konaní

tvrdené a dokázané niečo iné. V rozhodnutí NS ČR boli majiteľmi vkladaných finančných prostriedkov
v jednom prípade rodičia žalobcu a v dvoch prípadoch matka žalobcu a uvedené finančné prostriedky
patrili do ich výlučného vlastníctva, nikdy nie do BSM s tretou osobou, čo je podstatný rozdiel v
porovnaní s týmto prípadom, s čím sa súd I. inštancie nevyporiadal. Stavebné sporenie pre ešte maloletú
žalobkyňu nepredstavovalo dar pre ňu. Zriadením stavebného sporenia pre vtedy maloletú žalobkyňu

išlo o dobrovoľné plnenie, ku ktorému nebol ničím zaviazaný a teda mohol ho kedykoľvek ako zákonný
zástupca vtedy maloletej žalobkyne zrušiť.

19. Nesúhlasil ani s názorom súdu I. inštancie uvádzaným v bode 21 rozhodnutia, že vzhľadom
na charakter stavebného sporenia a tiež vzhľadom na to že za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor je možné vyvodiť záver, že poskytovaním finančných prostriedkov rodičom
na takýto účet sa jedná o poskytnutie daru maloletému dieťaťu. K uvedenému poukázal napríklad
na rozsudok KS Trenčín 6CoP/96/2015, ktorý konštatuje, že plnenie otca na zmluvu o stavebnom
sporení, aj keď' uzavretú v prospech maloletého dieťaťa predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré možno
kedykoľvek skončiť'. Preto na účte stavebného sporenia uložené finančné prostriedky nemožno označiť

za prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť otca poukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom
prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého dieťaťa vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia
plnoletosti dieťaťa. Účet v D. uvedené náležitosti nespĺňa, preto plnenie otca na uvedený účet
nemožno považovať za plnenie výživného na tvorbu úspor. Poukázal na rovnaké rozhodnutie KS Žilina
6CoP/4/2017.

20. Nepopieral nárok žalobkyne na sumu nasporenú počas trvania BSM s matkou žalobkyne, ale nie
z dôvodu bezdôvodného obohatenia (pretože v tej dobe nebola ešte žalobkyňa plnoletá). Uviedol, že
ako zákonný zástupca mal právo nakladať s jej majetkom až do jej plnoletosti. Žalobkyňa žaluje ocelú nasporenú sumu 5322,29 eur aj napriek tomu, že sumu 685,75 eur nasporenú do zániku BSM
vedela, že jej plánuje vyplatiť po dovŕšení plnoletosti. Preto súd nesprávne priznal úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa od prevzatia výzvy a nie odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí plnoletosti žalobkyne.

Nemôže predsa vzniknúť peňažný dlh zákonného zástupcu maloletého dieťaťa voči maloletému dieťaťu,
z finančných prostriedkov uhrádzaných zákonným zástupcom, v čase keď tieto finančné prostriedky za
maloleté dieťa spravuje samotný zákonný zástupca.

21. Súd I. inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal tiež skutočnosťou, že v deň dosiahnutia

plnoletosti žalobkyne ju kontaktoval SMS správou, aby poslala číslo účtu na ktorý jej zašle finančné
prostriedky zo stavebného sporenia, čo odmietla s tým, že počká na rozhodnutie súdu. Nevyporiadal sa
ani s tým, či na základe vyššie uvedeného nedošlo zo strany žalobkyne odmietnutiu prípadného daru.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie považuje
za vecne správne a v potrebnom rozsahu odôvodnené a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie ako

vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň
oznámila zmenu priezviska z C. na P. a priložila kópiu rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa
1.10.2019 č. OU-PO-M

23. Poukázal, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručil žalovaný podanie zo dňa 15.4.2020

označené ako „Doplnenie odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 2.
októbra 2019 č. k. 11C 9/2019-55“, v ktorom uviedol nové skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí
lehoty na podanie odvolania. Žalobkyňa 31.3.2020 SMS správou (č.l. 85) zaslala číslo účtu žalovanému,
na ktoré žalovaný dňa 8.4.2020 zaslal sumu 685,75 eur. Žalobkyňa však tieto peniaze dňa 14.4.2020
zaslala naspäť žalovanému (č.l. 88). Na základe uvedeného má za to, že zo strany žalobkyne týmto

opakovane došlo konkludentne k odmietnutiu daru. Toto jej konanie len opätovne potvrdzuje rozpor s
dobrými mravmi a jeho šikanóznosť.

24. K podaniu žalovaného označeného ako doplnenie odvolania sa vyjadrila žalobkyňa. Zotrvala na
svojich doterajších písomných vyjadreniach v celom rozsahu. K doplneniu odvolania uviedla, že dôvody

odvolania môže odvolateľ modifikovať a dopĺňať, avšak len do uplynutia lehoty na odvolanie. Doplnenie
odvolacích dôvodov žalovaným po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania je bez právneho
významu.

25. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uvedené prostriedky procesnej obrany navrhoval a

uvádzal už pri konaní pred súdom I. inštancie. Neodporoval určitú časť finančných prostriedkov, ktoré po
dosiahnutí plnoletosti žalobkyne chcel jej poukázať'. Odporoval úroky z omeškania od dátumu zrušenia
účtu. Žalobkyňa mu odmietala dať číslo účtu, na ktoré jej finančnú čiastku chcel poslať. Po zaslaní čísla
účtu žalobkyňou, žalovaný obratom jej finančné prostriedky poukázal, avšak ona ich následne vrátila na
účet. Tieto skutočnosti nemohol predložiť pri konaní pred súdom I. inštancie, ani v lehote na podanie

odvolania, keďže sa stali až po tejto lehote (poskytnutie čísla účtu zo strany žalobkyne).

26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.29. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

30. Podľa § 28 odsek 1 písm. b) a písm. c) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom v
čase realizácie príslušného právneho úkonu, t.j. v znení účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016, súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa.

Podľa odseku 2, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 31 odsek 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z .o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7). Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom

alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník").

32. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého

dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

Podľa odseku 2, výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia
maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu
aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

Podľa odseku 3, ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu,
hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na
účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

Podľa odseku 4, rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od
dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

Podľa odseku 5, maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok,
o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do

troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného
obohatenia zostávajú zachované.

33. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do

cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

34. Podľa § 365 odsek 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

35. Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 17.12.2001 uzatvoril zmluvu o stavebnom sporení s N.
v prospech žalobkyne ako stavebného sporiteľa pod č. XXXXXXXXXX a poukazoval na ňu finančné
prostriedky. K vkladom na tento účet z jeho strany dochádzalo aj po rozvode manželstva s matkou
žalobkyne a aj po uzavretí jeho nového manželstva. Zmluva o stavebnom sporení zanikla prevodom dňa

7.3.2016 na základe žiadosti podpísanej zákonným zástupcom - žalovaným, ktorý bol aj nadobúdateľom
zmluvy o stavebnom sporení. Zostatok ku dňu prevodu bol 5.322,29 eur. Žalobkyňa v zastúpení matkou
listom zo dňa 4.2.2012 vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej sumy do 25.2.2019.37. Z vykonaného dokazovania súdom I. inštancie bolo nesporné, že vlastníkom účtu v G., na ktorý boli
vkladané prostriedky žalovaným bola žalobkyňa.

38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu I. inštancie v bode
32 podľa ktorého „Základným princípom danej právnej úpravy je, že v nie bežných veciach dispozície
s majetkom maloletého sa vyžaduje dohoda oboch jeho zákonných zástupcov, teda rodičov a ak
táto dohoda absentuje, musí rozhodnúť súd. Nepochybne spomínaný prevod peňažných prostriedkov
maloletej žalobkyne musel byť odsúhlasený oboma jej rodičmi ako jej zákonnými zástupcami, čo sa však

nestalo, matka žalobkyne o tejto transakcii sa dozvedela až neskôr a následne podala v mene maloletej
žalobkyne túto žalobu. Žalovaný mal preto podať na súd návrh na udelenie súhlasu k spomínanému
prevodu a keďže nepostupoval podľa zákona, daný právny úkon týkajúci sa spomínaného prevodu
je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť
súd dodáva, že by v prípade podania spomínaného návrhu sledoval predovšetkým záujem maloletej
žalobkyne a preto nemožno predpokladať, že by súd schválil sporný prevod. Preto sa súdu javí, že v

rozpore so zákonom postupovala aj G., pokiaľ len na základe žiadosti podpísanej jedným zákonným
zástupcom maloletej žalobkyne ako stavebnej sporiteľky realizovala prevod peňažných prostriedkov
na inú zmluvu žalovaného. Neplatným právnym úkonom teda žalovaný ukončil stavebné sporenie
žalobkyne a žalovanú sumu previedol na svoj vkladový účet a tým došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu ako plneniu z neplatného právneho úkonu. Súd preto považoval za dôvodné žalobe o

zaplatenie sumy 5.322,29 Eur vyhovieť.“

39. Z dôvodovej správy k zákonu o rodine vyplýva, že povinnosť rodičov spravovať majetok dieťaťa s
náležitou starostlivosťou implikuje povinnosť zachovať majetkové hodnoty a vylúčiť riziká, prípadne ujmu
na majetkových záujmoch dieťaťa. Cieľom správy majetku maloletého dieťaťa je nielen zachovanie už

získaných hodnôt do plnoletosti dieťaťa, ale aj rozmnožovanie majetku. Výnosy z majetku dieťaťa môžu
rodičia použiť v prvom rade na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Vychádza sa zo zásady, že
na základný majetok dieťaťa nie je možné siahať.

40. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že nespochybňoval nárok žalobkyne na prostriedky,

ktoré boli vložené na účet žalobkyne počas trvania manželstva s matkou žalobkyne. Zároveň tvrdil, že až
do dosiahnutia plnoletosti žalobkyne nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže ako jej zákonný
zástupca mal právo nakladať s jej majetkom.

41. Žalovaný mal právo spravovať finančné prostriedky v prospech maloletej žalobkyne do jej plnoletosti

podľa ustanovení zákona o rodine, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nemal právo svojvoľne bez
dohody rodičov alebo bez schválenia súdom § 35 zákona o rodine, zrušiť zmluvu o stavebnom sporení
a previesť finančné prostriedky z tejto zmluvy na zmluvu o stavebnom sporení žalovaného.

42. Podľa § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

44. Podľa § 566 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

45. Žalovaný v podanom vyjadrení opakovane uviedol, že nemal úmysel darovať žalobkyni finančné

prostriedky zo zmluvy o stavebnom sporení, ale tieto prostriedky chcel použiť na vlastnú investíciu.
V rozpore s týmto tvrdením uviedol, že právo spravovať majetok maloletej v zmysle zákona o rodine
má právo do plnoletosti. Investovanie finančných prostriedkov, ktorých vlastníkom bola preukázane
žalobkyňa v prospech žalovaného, nie je spravovanie majetku v prospech maloletého dieťaťa. Žalovanýkonal v rozpore s povinnosťou ustanovenou v zákone o rodine, porušil správu majetku maloletého a
preto bol povinný vydať finančné prostriedky žalobkyni po tom, ako bol k plneniu vyzvaný. Nesplnením
dlhu riadne a včas sa dostal žalovaný do omeškania.

46. Žalovaný po uplynutí lehoty na podanie odvolania predložil súdu výpis z účtu žalovaného, z ktorého
vyplýva, že dňa 8.4.2020 na účet žalobkyne zaslal sumu 685,75 eur, ktoré v konaní pred súdom I.
inštancie nerozporoval. Žalobkyňa však tieto peniaze 14.4.2020 zaslala žalovanému späť.

47. Odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V súlade s ustálenou judikatúrou
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky„§365ods.3CSP,vzmyslektoréhoodvolaciedôvodyadôkazyna
ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím
zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované
do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to pätnásť dní. Umožnenie dopĺňania

odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a
rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z
tzv. neúplného apelačného systému.“ Porovnaj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
141/2019 zo dňa 17.12.2019.

48. Obdobne v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. novembra 2019, sp.zn. IV.
ÚS 90/2019 ústavný súd uviedol „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je
postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“.

Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti
odvolaniaspočívajúcejvabsenciikonkretizácieodvolaciehodôvoduazároveňneumožňujestranesporu
meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“

49. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 6Cdo/175/2017 zo dňa 27. februára 2018

konštatoval cit.: „Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3
C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C. s. p. Kým zmena
alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť
(teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty,
doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie

takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá C. s. p.). Pre odvolateľa to znamená
procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže
po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže
bezodkladnerozhodnúťoodmietnutíodvolaniapodľa§386písm.d)C.s.p.Nevyzývanienaodstránenie
označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to

prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia
C. s. p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady
odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 C. s. p., pretože, ako už bolo uvedené,
toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá.“

50. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v spojitosti s ust. § 365 odsek 3 C.s.p., ako aj skutočnosť,
že suma 685,75 eur sa opätovne dostala do dispozície žalovaného a nemá vplyv na súdom I. inštancie
priznanú sumu, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny
potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).