Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204105
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu W. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., A.
X, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66 proti žalovanému: HOME CREDIT, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpenému
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, o
primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 09.10.2020, č. k. 11Csp/62/2020 - 34 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 300,- eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z prisúdenej istiny.

2. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že základným predpokladom úspešného
uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. je porušenie práva

alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti
poukázal na predchádzajúce konanie vo vzťahu medzi stranami sporu na OS Prešov sp. zn.
14Csp/57/2018. Uviedol, že v tomto predchádzajúcom konaní vyhodnotil súd dohodu o zrážkach zo
mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a poukázal aj na nedostatok zmluvy, ktorú táto dohoda
zabezpečovala, a to absenciu RPMN. Za závažné pochybenie žalovaného tu súd prvej inštancie
považuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, v tomto prípade však nebola
uzatvorená v zmluve podpísanej jej účastníkmi ale bola zakomponovaná do pomerne rozsiahlych

úverových zmluvných podmienok žalovaného, ktoré obsahovali 6 strán písané drobným písmom a
dokonca nie je v nich ani zvýraznená označením tejto dohody v samostatnej hlave, ale je obsiahnutá v
hlave 6 § 1 pod názvom podmienky zabezpečenia úverovej zmluvy. Ide o typický príklad nepoctivého
správania sa žalovaného, ak text dohody o zrážkach zo mzdy ako významného zabezpečovacieho
inštitútu ukryl do týchto zmluvných podmienok, ktoré strany nepodpísali. Bolo preukázané aj to,
že žalovaný opakovane predkladal túto dohodu zamestnávateľovi žalobcu na jej realizáciu, aj keď
išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je

neplatná. Po zohľadnení všetkých týchto okolností súd prvej inštancie považoval za primerané finančné
zadosťučinenievsume300,-eur,ktoránapĺňapožiadavkuprimeranostipozohľadnenívyššieuvedených
okolností a je dostatočnou satisfakciou pre žalobcu a sankciou pre žalovaného. V prevyšujúcej časti tak
žalobu zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

V odvolaní uvádza, že predpokladom toho, aby súd mohol
priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám
vyvíja iniciatívu, ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Predmetom
predchádzajúceho konania bolo výlučne zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorom
rozhodol súd vydaním rozsudku, ktorým žalobe vyhovel, čo však podľa žalovaného v žiadnom prípade

nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností. Uvádza, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá má byť podkladom na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
nebola vyhlásená za neplatnú, preto ju žalovaný ako štandardný zákonný inštitút mohol aplikovať.
Dôvodnosť uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia a najmä jeho výšku, považuje žalovaný
za nedôvodné a neprimerané a bez akejkoľvek opory v zákonných ustanoveniach, keďže ide o právom
aprobovaný inštitút. S poukazom na výsledok predchádzajúceho konania, uvedené nemožno vyhodnotiť

ako synonymum porušenia práv a povinností zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo vo vzťahu k
žalobcovi nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný zdôrazňuje, že účelom
a zmyslom § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý
nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo
strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil

svoje povinnosti. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže ani v zmysle citovaných rozhodnutí slúžiť
neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V konaní tiež bolo nevyhnutné skúmať
aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku, keď žalobca nepreukázal, v čom pociťoval porušenie
svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného
finančného zadosťučinenia a podobne, ktoré sú nevyhnutné pre priznanie žalovanej sumy. Poukazuje aj

na judikatúru Okresného aj Krajského súdu v Prešove, ktorá sa v podobných veciach snaží eliminovať
zneužívanie tohto inštitútu a rozsahu priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v
rozmedzí 50 - 100 eur. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku II., ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je

opodstatnené.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

7. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je

daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

8. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takétokonanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

10. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi.

12. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie

až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

13. Je potrebné konštatovať, že vo veci Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/57/2018, sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej
v § 1 hlavy 6 - Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, úverových podmienok spoločnosti

Home Credit Slovakia, a. s., platných od 11.06.2010, týkajúcej sa úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 11.02.2011, na výkon zrážok zo mzdy. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku
mal žalobca v konaní plný úspech a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2019, č. k.
14Csp/57/2018 - 87 nadobudol právoplatnosť dňa 05.07.2019. Právoplatným ukončením spomínaného
konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností, umožňujúcich

žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca sa teda bez
akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohol uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradiladodávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa

ho nedopustí v takej intenzite. Žalovaný napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy túto použil a
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie žalovaného nemožno
hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo
vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Žalobca bol nedôvodne vystavený stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného

skončenia konania vo veci zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom je bez akýchkoľvek
pochybností, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil dojednaním neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienokso zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 300 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,

ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaní dohody o zrážkach zo mzdy závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu,
ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne
domáhal ochrany svojich práv. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli
splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

16. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd z uvedených dôvodov
rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

17. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v odvolacom konaní
trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).