Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 3, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200374
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618200374.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcov: X/ R. D., F..

XX.X.XXXX I. X/ R. D., F.. XX.X.XXXX, Z. T. P., Č. X, obaja právne zastúpení: JUDr. Vlastimil Klepáč,
advokát, so sídlom Košice, Krmanova 16, IČO: 50 901 028, proti žalovanej: O.. J. J., F.. XX.XX.XXXX, T.
P., T. XX, právne zastúpená: JUDr. Dušan Antol, advokát, so sídlom Košice, Krivá 23, v konaní o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že vlastníkom nehnuteľnosti - chata súpisné číslo 453 stojacej na parcele CKN č. 816
o výmere 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v
katastrálnom území R. M. svedčí vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými

vozidlami cez parcelu CKN č. 811/6 o výmere 2850 m2, druh pozemku lesný pozemok, zapísanú na
liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území R. M. v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu Ing.
R. P. číslo 30/2019 zo dňa 22.5.2019, úradne overeného dňa 30.5.2019 Okresným úradom Gelnica,
katastrálny odbor pod číslom 80/2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv vlastníkov nehnuteľnosti
- chaty súpisné číslo 453 stojacej na parcele CKN č. 816, zapísanej na liste vlastníctva č. 640 v

katastrálnom území Veľký Folkmar vyplývajúcich z vecného bremena, najmä akýmkoľvek spôsobom
im brániť prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu CKN č. 811/6 o výmere 2850 m2, druh
lesný pozemok, zapísanej na liste vlastníctva č. 418 v katastrálnom území Veľký Folkmar v rozsahu
vyplývajúcom z geometrického plánu Ing. Vladimíra Kostku číslo 30/2019 zo dňa 22.5.2019, úradne
overeného dňa 30.5.2019 Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor pod číslom 80/2019, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štátu p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2018 domáhali zriadenia vecného bremena na
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX okres G., obec R. M., k.ú. R. M., parc. registra C parc. č. 811/6,
druh pozemku: lesné pozemky o výmere 2850 m2, ktorej vlastníčkou je žalovaná, spočívajúcom v práve

prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov - chata súpisné č. 453 stojacej na parc. 816, zapísanej na LV č. XXX v k.ú. R. M., obec R.
M., okres G., v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotoveným v tomto konaní tvoriacim súčasťrozsudku, za náhradu určenú na základe znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní a náhrady
trov konania.

2. V žalobe žalobcovia uviedli, že Okresný súd Spišská Nová Ves na základe ich návrhu, v konaní
vedenom pod sp. zn. 1C/114/2017 uznesením zo dňa 18.12.2017 nariadil neodkladné opatrenie a uložil
im povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalobcovia si v roku 1968 postavili chatu, ešte na pozemku
Štátnych lesov Košice, závod Margecany. K stavbe chaty, aj k doprave k chate a z nej, žalobcovia po
celý čas používali túto lesnú cestu. Po čase sa k tejto ceste postavili aj ďalšie chaty, a to O.. T., E.. H.Á.

I. H.. Č., ktorá svoju chatu predala p. J.. Ďalej od chaty žalobcov bola aj chata O.. C., ktorý používal
cestu pri stavbe, ale aj k jej priblíženiu. V roku 2015 žalovaná nadobudla pozemok parc. č. 811/6 - lesné
pozemky o výmere 2859 m2 v k.ú. R. M. (pozemky pri chate žalovanej). Následne potom na ceste, ktorá
prechádza cez tento pozemok postavili do cesty kovovú závoru „rampu“ a znemožňujú žalobcom prístup
k chate. Chata v BSM žalobcov je postavená na parcele č. 816, k.ú. R. M., Z. G., Z. R. M., LV č. XXX. Ide
o jedinú prístupovú cestu k chate žalobcov, ktorú užívali skoro 50 rokov až do času postavenia rampy

a znemožnenia prístupu k chate. Od rampy k chate žalobcov je vyše 500 m a ide o vysoké prevýšenie.
Pri vydržaní pozemku, ktorého vlastníčkou je žalovaná nedošlo k zaviazaniu majiteľa tohto pozemku,
aby sa zaistil prístup po uvedenej ceste majiteľom ďalších troch chát k ich chatám. Žalobcovia sa snažili
o jednania s manželmi J. a aj na Obecnom úrade R. M. u starostu O.. G., ale k dohode nedošlo a
tak sú žalobcovia doteraz odrezaní od prístupu k chate. Žalobcovia majú vyše 83 rokov, chôdza im už

robí problém, preto by bolo žiaduce, aby súd zaviazal žalovanú umožniť im riadny prístup k chate po
jedinej existujúcej ceste aj osobným motorovým vozidlom. V súčasnosti sa žalobcovia dopravujú na
chatu člnom, ktorý majú umiestnený na protiľahlej strane vodnej nádrže, kde musia aj odparkovať auto.

3. V písomnom vyjadrení sa k žalobe doručenom súdu dňa 28.9.2018 žalovaná uviedla, že žaloba

je zmesou nepresných informácií a klamstiev. Celý spor o cestu začal tým, že kamaráti p. D., rybári a
rôzni asociáli si na predmetnú cestu doniesli vrak karavánu, ktorý umiestnili v blízkosti chaty O.. T.. Vrak
karavánu pomohol na dané miesto umiestniť p. D., ktorý poskytol kľúče od rampy. Chatárom, ktorí tam
majú nehnuteľnosti, začal daný stav prekážať. Aby zabránili asociálom k prístupu k nehnuteľnostiam
vymenili visiaci zámok od rampy a tento už p. D. nedali. Následne došlo k poškodeniu rampy a tá sa

už zamknúť nedala. Táto rampa tam pôvodne stála a osadil ju O.. T.. Nelegálne umiestnenie karavánu
v zátopovom pásme vodnej nádrže S. oznámili Obecnému úradu vo R. M. ako vlastníkovi pozemku.
Obecný úrad vyzval p. P. na odstránenie vraku karavánu, ktorý však uviedol, že nie je vlastníkom tohto
vraku a následne požiadal obecný úrad o prenájom pozemku za účelom umiestnenia obytného prívesu
na tom istom mieste. Žalovaná na požiadanie O.. T.S. I. E.. H. na svojom pozemku postavila novú rampu,

pretožejevlastníčkoupozemkuvčastiprístupovejcesty.KľúčeodrampyžalovanáodovzdalaE..H.I.O..
T. aj napriek tomu, že nie je zriadené vecné bremeno práva prechodu, pretože sú to jej susedia a jediný
prístup k chatám majú po tejto ceste, čo nie je prípad p. D.. Pán D. kľúče od rampy nedostal z dvoch
dôvodov. Jeden je ten, že by kľúč poskytol svojim kamarátom - rybárom a asociálom tak, ako to urobil v
minulosti. Ďalším dôvodom je to, že túto cestu nikdy ako prístupovú cestu k svojej chate počas 22 rokov,

čo je žalovaná vlastníčkou nehnuteľnosti nepoužil, lebo táto cesta k jeho chate nevedie. K jeho chate
nevedie ani žiadna iná cesta, pretože túto vybudoval nelegálne (bez stavebného povolenia) a dodatočne
ju zlegalizoval. On sa k svojej chate prepravuje loďkou z druhého brehu S., kde má rodinu, ktorá má
chatu pri vode s prístupom s autom. Sám p. D. v zápisnici na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.3.2012
sp. zn. 4T/47/2011 uviedol, že „mne táto cesta už neslúži ďalej, ku mojej chate slúži len chodník“. Keď

sa žalovaná v r. 1996 stala majiteľkou nehnuteľnosti, p. D. I. H.. A., ktorí mali chaty v neprípustnom
teréne, používali ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti lesnú cestu nad ich chatami a lesným
chodníkom sa dostali ku svojim chatám. Tento chodník bol nimi udržiavaný a smeroval od oficiálnej
lesnej cesty priamo k ich chatám. Lesný chodník nikto neudržiava a neinvestuje doňho prostriedky.
Rekreačná chata p. D. bola vystavaná pred napustením vodnej nádrže po starej ceste, ktorá je už dnes

zatopená. Uvedené vie žalovaná od O.. T., ktorý je rovesníkom p. D. a v tom čase tiež staval svoju chatu.
Predmetnú prístupovú cestu dal postaviť O.. T. pri výstavbe svojej chaty. Od r. 1996, od kedy je žalovaná
vlastníčkou chaty, p. D. túto cestu ako prístupovú cestu na svoju chatu nepoužíval. Žalovaná nadobudla
pozemok do vlastníctva v r. 2003 a nie v roku 2015, ako uvádzajú žalobcovia. Rampa bola osadená už
v r. 1996, keď kúpila chatu a kľúče od nej mali všetci zainteresovaní chatári. K chate žalobcov nevedie

žiadna prístupová ceste, ani lesná. Prístup je možný len lesným chodníkom a to buď od oficiálnej lesnej
cesty, ktorá je nad jeho chatou a túto si musí udržiavať, alebo loďkou.4. Žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovanej písomne podaním doručeným súdu dňa 6.11.2018, v
ktorom uviedli, že tvrdenia žalovanej nezodpovedajú skutočnosti a reálnemu stavu. Žalovaná opätovne
poukazuje na asociálnych rybárov ako dôvod prečo rampou zablokovala prístup žalobcov k chate,

hoci ostatným chatárom prístup umožňuje. Uvedená prístupová cesta je jediná prístupová cesta v
danej oblasti autom. Žalovaná si vymyslela dôvod, prečo práve žalobcom prístup po tejto ceste
neumožňuje.Žalobcovianemajúvedomosťoakomkoľveknevhodnomsprávanížalobkyňouuvádzaných
osôb a ohradzujú sa voči nepravdivým a nepodloženým tvrdeniam žalovanej. Nepravdivé sú aj tvrdenia
žalovanej, že žalobcovia túto cestu neužívali. To, že využívajú aj prepravu člnom nevylučuje používanie

predmetnej cesty. Žalobcovia tiež uviedli, že pred napustením priehrady vodou chodili autom až ku
chate a priamo za chatou aj parkovali. Neskôr žalobca na konci cesty vybudoval priestor, aby sa so
svojim motorovým vozidlom mohol otočiť a nemusel do kopca cúvať. Tiež vybudoval schody vedúce na
chodníček, ktorý popri vodnej hladine vedie k chate žalobcov.

5. Na uvedené reagovala žalovaná písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 5.12.2018. Zotrvala na

tom, že nejde o jedinú prístupovú cestu v danej oblasti autom. Jednu z ďalších možných ciest manžel
žalovanej na jeseň tohto roku (t.j. r. 2018) vyčistil od náletových drevín. Ešte pred dvomi rokmi bola táto
cesta využívaná robotníkmi pri ťažení dreva. Žalovaná sa o svoju cestu stará 22 rokov, inak by tam už
bol les. Žalobca za celý čas nepomohol pri údržbe cesty či už finančne alebo brigádnicky. Čo sa týka
rampy, túto pôvodne osadil p. D. J. H.. T. pri chate p. T., čo uvádza aj v zápisnici z hlavného pojednávania

zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 4T/47/2011, konkrétne keď uviedol, že „na tejto ceste nie je bežný prístup s
vozidlom, pretože sme tam nasadili rampu s visiacim zámkom“. So súhlasom p. H. I. O.. T. manžel
žalovanej premiestnil rampu na hranicu svojho pozemku, od rampy mali kľúče aj p. D., hoci daná cesta
k jeho chate nevedie a nevyužíval ju. Rampa bola opakovane poškodzovaná, pri poslednom poškodení
zmizol aj uzamkýnateľný klin, preto postavili novú rampu. Od tejto rampy dostali kľúče všetci chatári,

okrem p. D., ktorý má možnosť využívať ďalšie dve prístupové cesty a chodníky, no musí si ich udržiavať.

6. K vyjadreniu žalovanej sa žalobcovia vyjadrili písomným podaním doručeným súdu 28.1.2019.
Poukázali na to, že žalovaná účelovo spája žalobcu s osobami, ktoré chodia rybárčiť na pozemky,
ktoré nie sú vo vlastníctve žiadneho chatára a ktoré sú verejne prístupné, za čo žalobca nemôže niesť

zodpovednosť. Žalobcovia zotrvali na tvrdení, že cestu užívali od postavenia chaty a poukázali na
skutočnosť, že to, že časť cesty od auta idú k chate peši, nemá nič spoločné s tým, že im žalovaná
prístupu bráni. Celá cesta žalovanej nepatrí, napriek tomu na ňu postavila železnú rampu a bráni
žalobcom prístupu k chate. Argumenty uvádzané žalovanou nesúvisia s podstatou predmetu konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2019, upresneným 4.7.2019 žalobcovia navrhli zmenu žaloby
tak, že sa domáhajú určenia, že im patrí vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu
peši i motorovými vozidlami cez parcelu 811/6 vo vlastníctve žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z
geometrického plánu č. 30/2019 vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom Ing. R. P. dňa
22.5.2019, úradne overeným dňa 30.5.2019 pod č. 80/2019 (navrhovaný výrok I.) , ktorý geometrický

plán zároveň predložili. Súčasne navrhli aj uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek zásahov
do výkonu práv vlastníkov nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo 453 stojacej na parcele č. 816, zapísanej
naLVXXXvk.ú.R.M.(navrhovanývýrokII.).Súdzmenužalobypripustiluznesenímč.k.5C/3/2018-123
zo dňa 17.7.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2019.

8. Žalobcovia podaním zo dňa 8.11.2019 upresnili (konkretizovali) petit žaloby v odseku II. (t.j.
navrhovaný výrok II.) tak, že žalovaná je povinná zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv
vlastníkov nehnuteľnosti - chata súpisné číslo 453 stojaca na parcele č. 816, zapísanej na LV XXX v
k. ú. R. M., Z. R. M., Z. G. vyplývajúcich z vecného bremena, a to hlavne akýmkoľvek spôsobom im
brániť prechodu peši i motorovými vozidlami cez parcelu 811/6 o výmere 2850 m2, druh lesný pozemok,

zapísanej na LV č. XXX v k.ú. R. M.. Súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil uznesením vyhlásením na
pojednávaní konanom dňa 5.12.2019, za prítomnosti oboch sporových strán.

9. V súvislosti so zmenou žaloby žalobcovia uviedli, že cestu, ktorej časť je predmetom konania
používajú desiatky rokov, pričom z nimi predložených dôkazov vyplýva, že najneskôr od 1.1.1969 boli pri

výkone vecného bremena - práva prechodu cez nehnuteľnosti na ktorých bola zriadená prístupová poľná
cesta C. - J. dobromyseľní. Ide o jedinú prístupovú cestu, ktorá v súčasnosti prechádza cez parcelu č.
811/6 o výmere 2850 m2 zapísanej na LV č. XXX a túto jedinú prístupovú cestu užívajú doteraz, okrem
doby kedy im v užívaní protiprávne bráni žalovaná. Poukázali na to, že podľa súdnej judikatúry prenadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním nebola potrebná ani dohoda, ani
rozhodnutie príslušného orgánu. Ak vznikol spor, rozhodnutie malo iba deklaratórnu povahu. V zmysle
§ 507a Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.04.1983 žalobcovia vydržali vecné bremeno

spočívajúcevpráveprechoducezuvedenúparceluk02.04.1984,čobolovčase,keďvlastníkomparcely
bol právny predchodca žalovanej.

10. Žalovaná nesúhlasila ani s upravenou žalobou. Uviedla, že žalobcovia nikdy po uvedenej ceste
nechodili a k svojej nehnuteľnosti majú iný prístup tak po súši, ako aj po vode. Tento spor považuje

za účelový s cieľom zabezpečiť prístup práve pre spomínaných rybárov. Poukázala aj na skutočnosť,
že žalobcovia postavili chatu bez stavebného povolenia a preto tento stav nemôže byť konvalidovaný
nimi navrhovaným právnym stavom. Zriadením vecného bremena by sa nehnuteľnosť žalobkyne
znehodnotila, v dôsledku rozdelenia pozemku na dve časti.

11. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s vyjadreniami strán, vypočul navrhnutých svedkov,

oboznámil sa s listinnými dôkazmi a síce príslušnými listami vlastníctva katastrálne územie R. M.,
žiadosťoužalobcovopovoleniestavbychaty, rozhodnutiamipríslušnýchorgánovsúvisiacimisužívaním
chaty, pridelením a zmenou čísla chaty žalobcov, potvrdením obce o roku, v ktorom bola chata žalobcov
postavená, dokladmi o platení nájmu za nájom pozemkov pod chatou žalobcov, listami žalobcov, ktorými
sa na obci domáhali riešenia v súvislosti s nemožnosťou dostať sa na chatu cez prístupovú lesnú cestu

v dôsledku konania žalovanej, žalobcami predloženým geometrickým plánom, z ktorého vyplýva rozsah
vecného bremena, fotografiami predloženými žalobcami aj žalovanou, uznesením OR PZ SNV, OO PZ
Gelnica, ČVS: ORP-1122/GK-SN-2015 z 28.7.2015, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/47/2011 zo
dňa 9.5.2012, zápisnicou o hlavnom pojednávaní vykonanom v danom trestnom konaní dňa 21.3.2012
a tiež skutočnosťami známymi súdu z jeho úradnej činnosti v súvislosti s konaním sp. zn. 1C/444/2017

týkajúcim sa návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej.

12. Súd zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi týkajúcimi sa
umiestnenia karavánu (obytného prívesu) na obecnej parcele a ďalšieho konania rybárov, a to z
dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko uvedené návrhy sa netýkajú predmetu tohto konania, ktorým

je nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a ochrany vlastníckeho práva.
Iné návrhy na dokazovanie strany nemali. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

13. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, stavby zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX ako chata súpisné číslo 453 (po prečíslovaní) v katastrálnom území R. M. titulom rozhodnutia

OcÚ 1-I/1997, Gp 14370093-104-93-14/97. Predmetná stavba sa nachádza na parcele registra „C“ parc.
č. 816, ku ktorej právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX. Podľa uvedeného LV č. XXX je
parcela parc. č. 816 o výmere 45 m2 evidovaná ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a je
vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom správu vykonáva Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
Banská Štiavnica, OZ Košice.

14. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie R. M., a to parciel registra „C“ parc. č. 811/6 lesný pozemok o výmere 2850 m2, parc. č.
813 lesný pozemok o výmere 47 m2, a stavby chaty súpisné č. 448 postavenej na parcele č. 813.
Titulom nadobudnutia sú kúpna zmluva V 863/03 a darovacia zmluva V 198/03, N 598/2003, Nz

124771/2003, GP č. 34605045-26/2003, GP 34/99 - 96/03. Parcelu č. 811/6 o výmere 2850 m2, ktorej
sa spor týka žalovaná nadobudla vydržaním, ktoré je osvedčené v notárskej zápisnici N 598/2003 Nz
124771/2003 spísanej 19.12.2003 na notárskom úrade JUDr. Stanislava Furdu so sídlom v Košiciach.
Podľa notárskej zápisnice žalovaná predmetnú parcelu zameranú geometrickým plánom č. 34/99
aktualizovaným 24.6.2003 pod č. 21/2003 užívala od roku 1986 a má na nej postavenú rekreačnú

chatu. Žalovaná ako oprávnený držiteľ splnila zákonné podmienky vydržania v spôsobilosti predmetu
vydržania, oprávnenosti držby a nepretržitosti držby počas stanovenej vydržacej doby, ktorá uplynula
najneskôr dňa 31.12.1996.

15. Žalobcovia v konaní uviedli, že chatu postavili v roku 1968. O stavebné povolenie požiadali, ale toto

im nebolo vydané z dôvodu, že referent, ktorý mal vybavovanie žiadosti v pracovnej náplni medzitým
emigroval do zahraničia. Žalobcovia však boli ubezpečení, že chatu môžu stavať aj bez stavebného
povolenia a bude im vydané až užívacie povolenie, čo sa aj stalo. Vydanie užívacieho povolenia
dokazuje, že chata bola postavená so súhlasom ONV. Pri výstavbe chaty, ako aj pri jej užívaní pocelý čas využívali prístupovú cestu, ktorá je v danej oblasti jedinou a ktorá v súčasnosti prechádza cez
parcelu č. 811/6 vo vlastníctve žalovanej. Túto cestu dal žalobca pri stavbe chaty rozšíriť aj pre prejazd
nákladných vozidiel, čo zabezpečil prostredníctvom už nebohého pána P., bagristu z Váhostavu. Chata

je postavená na prenajatom pozemku, za ktorý žalobcovia platili nájomné od 1.1.1966, čo preukazuje aj
užívanie chaty a tiež prístupovej cesty k nej. Žalobcovia užívali chatu ešte pred naplnením S. priehrady
kedy autom chodili až ku chate.

16. Dňa 9.9.1966 podal žalobca v 1. rade na odbore výstavby Okresného národného výboru v Košiciach

žiadosť o povolenie výstavby typizovanej zrubovej chaty typ Kriváň v oblasti S. priehrady na pridelenom
pozemku vytýčenom po ohliadke terénu architektom ONV p. T.. Listom zo dňa 28.2.1967 ONV odbor
výstavby Košice vyzval žalobcu v 1. rade na doplnenie žiadosti o doklady podľa zaslaných smerníc s
tým, že po ich dodaní môže úrad žiadosti vyhovieť.

17. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru výstavby a územného plánovania Košice -

vidiek číslo Výst. 4146/73-Bš zo dňa 13.06.1973 bolo žiadateľovi R. D. povolené užívať rodinnú
rekreačnú chatu v Obci P. T. postavenej na parcele Č. na základe Ú. R. pod číslom 6673/Ba zo dňa
15.6.1966. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia sa kolaudáciou stavby prevedenej 12.6.1973
zistilo, že stavba je postavená bez stavebného povolenia z časti pod zátopovou čiarou v rozpore
s územným plánom. Stavebník nemá nárok na škody vzniknuté zosuvom pôdy alebo zaplavením

objektu zdvihnutím vodnej hladiny a na príkaz užívateľa vodnej plochy SPBH Košice je povinný stavbu
odstrániť bez nároku na náhradu škody. Objekt bol ponechaný na vlastné riziko stavebníka. Stavba bola
dokončená a stala sa užívaniaschopnou dňa 11.6.1973.

18. Rozhodnutím Obecného úradu R. M. č. 1-I/1997 zo dňa 7.1.1997 bolo určené súpisné číslo 63

pre budovu postavenú na parcele č. 816 k.ú. obce R.P. M. na lokalite P., ktorej vlastníkom je R. D. a
manželka R. S.. U.. Obec R. M. Listinou o zmene evidenčného čísla na súpisné číslo zo dňa 24.8.1999
zmenil dovtedajšie evidenčné číslo 63 stavby nachádzajúcej sa na parcele č. 816 v obci R. M. zapísanej
na LV č. XXX na nové súpisné číslo 453.

19. Obecný úrad R. M. Potvrdením číslo 2-I/1996 zo dňa 7.1.1997 potvrdil, že chata evid. číslo 63, ktorej
majiteľmi sú R. D. s manželkou bola postavená v roku 1968.

20. Podľa ústrižkov poštových poukážok, upomienky zo dňa 22.09.1975 a vyžiadania si šekových
výplatných lístkov zo dňa 15.09.1975, platili žalobcovia nájomné za pozemok pod chatou vo výške

157,50 Kčs, a to počnúc od 1.1.1969 v prospech Štátnych lesov Košice. Najneskoršia (čitateľná) úhrada
nájomného podľa predložených ústrižkov poštových poukážok je z roku 1990.

21. Predloženými fotografiami z rodinného albumu žalobcov títo v konaní preukazovali svoje tvrdenia
o užívaní chaty od doby ešte pred naplnením S. priehrady, ako aj tvrdenia o tom, že k chate chodili

autom. Ide o fotografie, pri ktorých je uvedené, že sú z rokov 1969, 1970 a 1972, pričom užívanie chaty
žalobcami aj v týchto rokoch nebolo v konaní sporné.

22. Rozhodnutím Obecného úradu R. M. číslo 3-3/1994 zo dňa 30.3.1994 bolo Ing. D. T. (svedkovi v
predmetnom konaní) uložené sprístupniť lesnú prístupovú cestu k chate evidenčné č. 63 pre vlastníka

chaty R. D.. Za tým účelom bol Ing. D. T. povinný odstrániť z cesty neprávom osadenú kovovú závoru.
Išlo o rozhodnutie o žiadosti R. D. o sprístupnenie lesnej cesty, ktorú úrad považoval za opodstatnenú
z dôvodu, že miestnym šetrením okolia chát evid. č. 63 a 64 bolo zistené, že Ing. D. T. vystaval kovovú
uzáveru svojvoľne, bez povolenia obce, ktorá je majiteľom nehnuteľnosti.

23. Nespornou a zároveň aj zo žalovanou predloženej fotografie preukázanou bola aj existencia
pôvodnej rampy na predmetnej prístupovej ceste, ktoré bola neskôr nahradená novou rampou, ktorú
zabezpečila žalovaná resp. jej manžel.

24. Žalovaná v konaní predložila fotografiu súčasného stavu tzv. druhej (hornej) lesnej cesty, grafické

znázornenie priebehu zátopovej čiary v kóte 329,60 m.n.m., ktorého súčasťou je aj grafické znázornenie
tejto druhej lesnej cesty a technickú správu vytýčenia zátopovej čiary v nadmorskej výške 329,60 m.n.m.
na lesnej komunikácii na p.č. 811/1 v k.ú. R. M.. Zo záveru technickej správy vyplýva, že prístupová
lesná komunikácia pokračuje aj za hranicu zátopovej čiary v kóte 329,60 m.n.m. smerom k vodnejploche a karavan sa nachádza v ochrannom pásme vodnej stavby pod hranicou zátopovej čiary. K
uvedeným dôkazom žalovaná uviedla, že mimo kóty, ktorá je predmetom zátopovej čiary je nebezpečné
sa zdržiavať a je tam aj zákaz chodiť osobnými motorovými vozidlami. Ak teda prístupová cesta vedie

pod zátopovou čiarou, tak prístup je nemožný a nezákonný. Technickým nákresom chce žalovaná
preukázať, že tzv. druhá horná lesná cesta nie je v zátopovej časti. Prístupovú cestu, resp. jej časť, ktorá
je predmetom sporu žalovaná zameranú nemá.

25. Súd vo veci dňa 3.4.2019 (pred zmenou žaloby) vykonal ohliadku na mieste samom. Na spornú

prístupovú cestu je prístup z cesty 3. triedy. Pri ohliadke prítomný E.. L. J., manžel žalovanej poukázal
na žalovanou označené možné prístupové cesty k chate žalobcov. Uvedené cesty majú byť alternatívou
prístupu k chate žalobcov k prístupovej ceste, ktorej časti sa spor týka. Po uvedených cestách sa
účastníci ohliadky aj prešli, s výnimkou žalobcov, ktorí to vzhľadom na zdravotný stav a stav týchto ciest
odmietli. Stav uvedených ciest, ako aj stav spornej prístupovej cesty je zdokumentovaný na fotografiách
tvoriacich súčasť spisu. Prvá z uvedených alternatívnych ciest je cestou neupravenou. Je pomerne úzka

a strmá a z uvedených dôvodov nie je vhodná pre motorové vozidlá, ani pre peší presun fyzicky či
zdravotne menej zdatných osôb. Táto cesta nevedie až ku chate žalobcov, ale od istého bodu tejto cesty
vedie k chate žalobcov popri vode iba lesný chodník. Druhá z alternatívnych prístupových ciest bola
v zmysle zhodných vyjadrení sporových strán v stave tesne po ťažbe realizovanej zo strany lesníkov.
Rovnako ide o cestu neupravenú pre pohyb osobných motorových vozidiel. Ani táto cesta nevedie až

k chate žalobcov. Od istého bodu tejto cesty nie je táto ďalej upravená v dôsledku realizovanej ťažby
a k chate žalobcov je odtiaľ možné dostať sa cez les peši relatívne strmým terénom smerom dolu.
Žalobcovia majú pri chate mólo aj upravený vstup do vody. Na protiľahlej strane nádrže majú žalobcovia
čln, ktorý v súčasnosti využívajú ako spôsob dopravy k chate a späť. Od chaty žalobcov vedie popri
vode úzky chodníček, ktorý sa následne rozširuje a nadväzuje na miesto, v ktorom sporná prístupová

cesta končí. Dané miesto je upravené tak, aby sa na ňom bolo možné motorovými vozidlami aj otočiť.
Nachádza sa tam kovový prístrešok, ktorý podľa vyjadrenia žalobcu zriadil on a parkoval pod ním svoje
motorové vozidlo. Niekoľko metrov vyššie od tohto miesta sa v čase ohliadky nachádzalo zaparkované
osobné motorové vozidlo. Pod časťou prístrešku bol v čase ohliadky umiestnený obytný príves (karaván
spomínaný žalovanou). V čase ohliadky bol na danom mieste prítomný aj majiteľ tohto obytného prívesu

D. P.. Ten sa preukázal nájomnou zmluvou uzavretou s Obcou R. M., ktorej predmetom je prenájom
časti pozemku na parcele CKN 811/1o rozlohe 100 m2, bližšie konkretizovanej v geometrickom pláne zo
dňa 25.11.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy, a to na rekreačné účely. Nájomná
zmluva vrátane geometrického plánu sú umiestnené na viditeľnom mieste zvnútra obytného prívesu.
Nájomca uviedol, že nájom miesta bol nútený riešiť z dôvodu, že mu manžel žalovanej bránil na uvedené

miesto chodiť. Predmetná cesta vedie ďalej popri dvoch chatách k chate žalovanej, kde je umiestnená
kovová rampa. Táto je umiestnená tak, že oddeľuje pozemok vo vlastníctve žalovanej od ostatného
lesného pozemku. Za rampou cesta pokračuje v stave vhodnom pre pohyb aj osobných motorových
vozidiel až k ceste 3. triedy. V čase ohliadky bol prítomný aj zástupca Slovenského vodohospodárskeho
podniku, ktorý sa na požiadanie žalovanej vyjadril k aktuálnemu stavu vodnej hladiny vodnej stavby S.,

ktorý bol 324,89 m.n.m..

26. Svedok D.. E. U., synovec žalobkyne v 2. rade, vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom
dňa 29.10.2019 uviedol, že chata žalobcov je priamo pri vode. Cesta z P. tam vedie cez S. most smerom
cez M. kopec, potom sa pokračuje cestou dole k chate, pričom takýchto chát je v danej oblasti viac. Na

danej strane ide o jedinú prístupovú cestu. Z počutia aj z fotografií svedok vie, že výstavba v danej
oblasti začala v 60. rokoch. Osobne si pamätá, že tam bol už ako 4-ročný (t.j. v roku 1972 poznámka
súdu), vtedy už žalobcovia mali chatu dokončenú. Odvtedy tam svedok chodieval s rodičmi pravidelne
na víkendy, aj na dlhšie dovolenky. Následne aj jeho otec postavil v danej oblasti chatu, a to oproti
na druhej strane. Zakaždým, keď tam chodievali, chodili po spomínanej ceste, takýto režim v danej

oblastifungujeniekoľkodesaťročí.Uvedenácestajevdanejoblastijedinouprístupovoucestou,poktorej
svedok aj žalobcovia celé roky chodievali. Dole je upravené aj parkovisko, kde sa autá môžu otáčať.
Žalobcovia túto cestu využívali odkedy si svedok pamätá až doposiaľ, pokiaľ im v tom nebolo zabránené.
Svedok z chaty svojho otca, ktorá je oproti, dovidí na chatu žalobcov a vidí aj to, či tam auto žalobcov
je alebo nie je odstavené. Uvedená cesta viedla niekedy až k chate žalobcov. Potom sa hladina vody

zvýšila a posledný úsek cesty bol vodou zaliaty. Posledných pár metrov preto k chate žalobcov vedie
iba chodníček - cestička, po ktorej sa autom prejsť nedá. Pokiaľ cesta zaplavená nebola, parkovalo sa s
autami až za chatou. Následne po zaplavení sa autá odstavovali na spomínanom rozšírenom mieste. V
prípade žalobcov ide o špecifickú situáciu, keď iba im je znemožnené touto cestou chodiť. Ostatní, ktorítam majú chatu môžu cestu využívať, konkrétne ide o majiteľov dvoch ďalších chát. Svedok potvrdil,
že žalobcovia sa na svoju chatu dopravujú aj iným spôsobom - člnom, a to podľa potreby, počasia a
stavu cesty.

27. Svedok E.. D. U., brat žalobkyne v 2. rade, vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa
29.10.2019 uviedol, že predmetná cesta je a aj stále bola prístupovou cestou k chate žalobcov. Ide
o jedinú prístupovú cestu k chate žalobcov, iná prístupová cesta neexistuje. Žalobcovia využívali túto
prístupovú cestu od kedy začali chatu stavať až dokiaľ im v tom nebolo v posledných rokoch bránené a

využívali ju pravidelne. Využívali ju aj na prevoz stavebného materiálu pri stavbe chaty aj pri jej prístavbe.
Sám svedok bol účastný pri dostavbe chaty žalobcov, čo bolo okolo roku 1970 a aj vtedy sa stavebný
materiál dovážal po tejto ceste. Rovnako aj pri dodatočnej dostavbe oporného múru. Svedok trávil na
chate žalobcov dovolenky a teda aj on osobne túto cestu využíval, chodieval po nej autom. Svedok
keďže má vlastnú chatu oproti chate žalobcov, využíva aj prepravu člnom, nakoľko mu nemá význam
chodiť dookola autom. V posledných rokoch čo je žalobcom bránené cestu používať, žalobca nechá

auto pri chate svedka, resp. pri inej oblasti pri vode a odtiaľ sa k svojej chate dopravuje člnom. Predtým
ako mu bolo bránené chodievať autom, tak žalobca používal na cestu autom túto prístupovú cestu,
pričom niekedy nešiel autom, ale išiel člnom. Cesta pôvodne viedla až na spodok ku chate žalobcov a
pokračovala ďalej. Bolo to ešte predtým ako cestu zaliala voda. Pôvodne táto cesta viedla až ku P. U..

28. Svedok Š. R., dlhoročný priateľ žalobcov, vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa
29.10.2019 uviedol, že žalobcov pozná vyše 60 rokov. Pomáhal žalobcom v čase keď začali chatu stavať
a pravidelne k nim na chatu chodieval aj so svojou manželkou na návštevy skoro každý víkend. Stále
tam chodieval po uvedenej prístupovej ceste autom (osobným motorovým) až dole k vode. Aj žalobcovia
chodievali po tejto prístupovej ceste. Posledné roky tam už svedok takto nechodí, pretože je to uzavreté

rampou. Na návštevy k žalobcom však chodievajú aj teraz, no auto nechajú na protiľahlej strane nádrže
a žalobca pre nich príde člnom. Svedok pozná okolie chaty žalobcov veľmi dobre a vie, že tam nie je iná
prístupová cesta. Pešo sa dá ísť cez les medzi stromy, ale ide o dosť strmý terén. Svedok po nahliadnutí
na fotografiu č. 7 z prílohovej obálky spisu uviedol, že ide o pôvodnú rampu, ktorú osadil pán T. a ktorá
tam bola niekoľko rokov v minulosti. Svedok mal od tejto rampy kľúče, dal mu ich sám pán T. keď ho

o to požiadal. Žalobca sa k svojej chate dopravoval nielen autom, ale aj člnom, záležalo od toho či mal
veľa vecí alebo menej.

29. Svedok O.. D. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa 5.12.2019 uviedol, že sa
pozná so žalobcom aj so žalovanou. So žalobcom sa poznám dlhšie, od r. 1967, vtedy robili v jednom

podniku. V tom čase začal žalobca stavať chatu, pri stavbe ktorej mu svedok aj pomáhal. Neskôr keď
začal chatu stavať aj svedok, čo bolo v roku 1974, prišiel so žalobcom do konfliktu. Konfliktov medzi
nimi bolo viac a pretrvávajú stále. Časť cesty, ktorej sa spor týka (od miesta kde je t.č. umiestnená
rampa vyššie aj nižšie až k chate svedka) dal urobiť svedok keď staval svoju chatu. Žalobca sa o cestu
momentálne vôbec nestará, stará sa iba svedok, pán H. a pán J.. Pôvodnú, starú rampu postavil svedok

so žalobcom, bolo to v 70-tych rokoch v mieste nad chatou svedka, a to z dôvodu, aby tam iní nechodili
s autami, aby túto cestu nezničili. Na požiadanie pán H. ju potom posunuli vyššie na miesto, kde sa
nachádza teraz nová rampa. Žalobca mal od tejto rampy kľúče. Cesta je pre osobné autá zjazdná od jari
do jesene resp. pokiaľ tam nenapadane sneh. Cesta nevedie a ani nikdy neviedla až k chate žalobcu. Pri
stavbežalobcavyužívalnaprepravuvecíinúcestu,ktorávtedyešteexistovala.Včasekeďsvedokstaval

svoju chatu už bola táto cesta zaplavená. Od napustenia nádrže sa žalobca prepravuje k chate člnom.
Po spornej ceste sa žalobca autom prepravoval možno 2-3 krát, vtedy si postavil aj prístrešok, ktorý teraz
slúži rybárom. Naposledy svedok videl prísť žalobcu do „zátopovej časti“ autom niekedy koncom 70-tych
rokov. Inú tzv. hornú cestu žalobca nepoužíval. Žalobca sa na chatu v lete prepravuje člnom a autom
parkuje pri chate pána U., ktorý je jeho rodina. Takto sa prepravuje odkedy začal stavať. V zime chodí

žalobca aj peši cez jazero. Svedok na otázku ako by charakterizoval svoj vzťah so žalobcom uviedol, že
žalobcu nazýva „kriminálnik“. Svedok poprel, že by bol trestne stíhaný za ublíženie na zdraví žalobcu.

30. Svedok Š. H., sused sporových strán, vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa
5.12.2019 uviedol, že žalobca sa domáha prístupu ku svojej chate po ceste, kde je teraz rampa. Predtým

mu bol prístup umožnený, a to až dovtedy kým tam nezačal chodiť spolok rybárov. Svedok nevie prečo
sa žalobca prístupu po tejto ceste domáha keď posledných 25 rokov chodí na chatu člnom. V prípade,
že by potreboval prístup po tejto ceste pre členov svojej rodiny alebo návštevy, tak mu hocikto z nich
rampu otvorí. Ohľadne pôvodnej rampy na ceste svedok uviedol, že nevie kto ju tam umiestnil. On sidedičské záležitosti vysporiadal okolo roku 1991. V tom čase tam už rampa bola a to na mieste, kde
má chatu pán T.. Tohto svedok požiadal, či by ju mohli posunúť vyššie a potom pán J. požiadal o ďalšie
preloženie ešte vyššie. Žalobca mal kľúče od každej z týchto rámp po celý čas, asi až do roku 2015.

Prístup mal aj pán C., ktorý tam mal chatu. Vždy keď sa vymenila zámka, tak každý z nich dostal kľúčik.
Stará rampa bola nahradená novou v roku 2016, keď tam rybári dotiahli karaván. Pán J. vtedy povedal,
že dá urobiť poriadnu rampu, lebo do zámku na starej rampe sa dalo dostať veľmi ľahko. Nová rampa
je na kód, ktorý svedok ovláda. Svedok potvrdil, že existuje aj tzv. horná cesta, ktorú urobili lesníci, keď
nedávno bola v danej oblasti kalamita a potrebovali odstrániť drevo. Žalobca má teda prístup aj po tejto

ceste, aj keď je pravdou, že táto nie je udržiavaná a je v svahu. Ani jedna z týchto ciest nevedie až ku
chate žalobcov. Osobným autom je možný prístup iba po prístrešok žalobcu, nie až ku chate. Žalobca
sa na svoju chatu prepravuje 25 rokov člnom, po túto dobu ho svedok nevidel ísť k chate po ceste
autom. V zime žalobca prechádza k chate aj cez jazero, ktoré ja zamrznuté. Svedok chodí na chatu
takmer každý víkend, preto nemôže vylúčiť, že tam žalobca je mimo tohto času. Spornú cestu využíva
aj svedok, a to z dôvodu, že ide o cestu, ktorá tam bola odjakživa, ešte keď chatu staval jeho svokor,

ktorý po nej rovnako chodil tak, ako po nej chodí svedok. Vníma to tak, že ak tam má chatu, má nárok
sa tam aj dostať. Svedkovi by osobne nevadilo keby uvedenú cestu využíval aj žalobca, ale vadilo by
mu keby umožňoval vstup rybárom. Ani on nedáva kód hocikomu, iba príbuzným a návšteve. Svedok
bol na chate prvýkrát v roku 1968 keď staval chatu jeho svokor. Ten pri stavbe využíval práve túto cestu,
ktorá bola vtedy v podobnom stave, ako je teraz.

31. Z listov žalobcu adresovaných starostovi aj predstavenstvu obce R. M. vyplynulo, že žalobcovia
opakovane (od leta 2015) upozorňovali obec na skutočnosť, že nemajú možnosť osadenú rampu otvoriť
(po výmene zámku manželom žalovanej) a dostať sa tak po cestnej komunikácii autom k svojej chate
a domáhali sa sprístupnenia tejto cesty.

32. Uznesením OR PZ SNV, OO PZ Gelnica, ČVS: ORP-1122/GK-SN-2015 z 28.7.2015 bola podľa §
214 ods. 1,2 Tr. poriadku vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zákona, ktorého skutku sa dopustil O.. D. T. (svedok v predmetnom
konaní) na tom skutkovom základe, že 15.7.2015 pri chate č. 452 fyzicky napadol R. D. (žalobcu v

predmetnom konaní), ktorého ako majiteľ susednej chaty mal udrieť železnou tyčou po temene hlavy,
postúpená Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy SNV pracovisko Gelnica z dôvodu,
že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol
byť priestupkom.

33. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/47/2011 zo dňa 9.5.2012, právoplatným 10.5.2012 bol R. D.
(žalobca) oslobodený spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví, z ktorého skutku ho obvinil O.. D.
T. (svedok), ktorý v danej veci vystupoval ako poškodený, pričom ku skutku malo dôjsť 20.7.2009.

34. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35.Podľa§135aods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.4.1983do31.12.1991,vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§
132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené

inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

36. Podľa § 135a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a
ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k

pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.37. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, takto
však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k

pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo
užívania podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 135a ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991,
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec

nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie
dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

39. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vecné
bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe
závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a).

Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej
registrácia štátnym notárstvom.

40. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (aj v znení účinnom od 1.1.1992), vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu

alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

41. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (aj v znení účinnom od 1.1.1992), držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

42. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka (aj v znení účinnom od 1.1.1992), ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

43. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (aj v znení účinnom od 1.1.1992), oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

44. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (aj v znení účinnom od 1.1.1992), vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností
(predtým registrácia štátnym notárstvom).

45. Podľa § 865 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1.4.1983), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy

vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení
zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od
tohto dňa.

46. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992),
pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

47. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1.1.1992), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívanípozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

48. Žalobcovia sa podanou žalobou pôvodne domáhali zriadenia vecného práva spočívajúceho v práve
cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom už v žalobe tvrdili,
že prístupovú cestu k chate používali po celý čas od jej postavenia (rok 1968), teda skoro 50 rokov. Po
zmene žaloby sa žalobcovia domáhali určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu
a to právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez časti parcely, ktorá je toho času vo výlučnom

vlastníctve žalovanej.

49. Z citovaného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vyplýva, že určovacou
žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je

dôležité ako táto právna neistota vznikla. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu zaťažuje žalobcov. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami
sporuexistujestavprávnejneistoty,keďžežalobcoviatvrdia,ženemajúinýprístupksvojejnehnuteľnosti
než cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej a žalovaná im od roku 2015 v prechode cez jej pozemok
bráni.

50. Vecné bremená k nehnuteľnostiam predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv, keďže
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že vlastník nehnuteľnosti je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Súd sa preto zaoberal v prvom rade otázkou, či k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov (chate súpisné č. 453) skutočne nie je možný iný prístup, než

prístup cez nehnuteľnosť (lesný pozemok) vo vlastníctve žalovanej. Za týmto účelom bola vykonaná aj
ohliadka na mieste samom. Ohliadkou bolo zistené, že cesta - lesná účelová komunikácia, ktorej časť
vedie aj cez pozemok parcelu CKN č. 811/6, ktorá je od roku 2003 vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
je v danej oblasti jedinou zjazdnou a vhodnou prístupovou cestou. Uvedená cesta je relatívne dlhá,
vedie od štátnej cesty cez lesné pozemky a končí niekoľko desiatok metrov od chaty žalobcov. Na ceste,

konkrétne na pozemku vo vlastníctve žalovanej je osadená kovová rampa, ktorá sa otvára na kód, ktorý
žalobcovia nepoznajú.

51.Žalovanápoukazovalaajnaďalšiedvelesnécesty,ktorýmijeúdajnemožnýprístupkchatežalobcov.
Prvá zo žalovanou označených alternatívnych ciest je cestou, ktorú v minulosti upravil jej manžel. Stav

tejto cesty po takejto úprave žalovaná v konaní preukázala predloženými fotografiami. Pri ohliadke
bolo zistené, že bez ohľadu na skutočnosť, či je táto cesta upravená (vyčistená od drevín), alebo je
v stave neupravenom (prirodzenom), nie je vhodná ako prístupová cesta k chate žalobcov, a to tak z
dôvodu jej nedostatočnej šírky, ako aj z dôvodu jej veľkého sklonu. Rovnako je nevhodná aj druhá zo
žalovanou označených alternatívnych ciest, ktorú žalovaná neskôr označovala aj ako tzv. hornú cestu.

Ide o cestu, ktorá vznikla v dôsledku potreby odstránenia kalamitou zničených stromov. Pre možné
využívanie uvedenej cesty ako prístupovej pre žalobcov by bola nevyhnutná jej ďalšia úprava. Navyše
od istého miesta je k chate žalobcov možný už iba peší prístup cez lesný porast, pričom ide o nevhodný
terén (strmý) a o podstatne dlhšiu vzdialenosť k chate žalobcov, ako je tomu v prípade existujúcej lesnej
komunikácie. Ani jedna z uvedených ciest nie je v danej oblasti bežne využívaná ako prístupová cesta,

čo vyplynulo nielen zo vzhľadu týchto ciest, ale aj z vykonaných svedeckých výpovedi.

52. Vzhľadom na uvedené, ako aj z dôvodu, že žalobcami uplatnené vecné právo k nehnuteľnosti nie
je doposiaľ zapísané v katastri nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zo
strany žalobcov.

53. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1983 umožňuje právo zodpovedajúce vecnému
bremenu nadobudnúť aj výkonom práva - vydržaním (§ 135a OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb.,
ktorému v súčasnosti zodpovedá § 151o OZ). Zákonné predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu od 1.4.1983 boli a aj v súčasnosti sú v zásade totožné s predpokladmi nevyhnutnými

pre vydržanie vlastníckeho práva. Vydržaním tak vzniká vecné bremeno v prípadoch, keď oprávnený
držiteľ, teda ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere, že mu právo patrí resp. že ho vykonáva
oprávnene, využíva (vykonáva) toto právo nepretržite po dobu desať rokov. Predmetom vydržania môžebyť iba právo, ktoré môže byť vecným bremenom, teda právo spojené s nehnuteľnosťou, ktoré umožňuje
opakovaný výkon.

54. Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia práva je tak oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Uvedené podmienky
vydržania musia byť splnené kumulatívne (súčasne). V takom prípade nastávajú účinky vydržania
priamo zo zákona, čo znamená, že ich splnením vzniká nielen právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ale aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Uplynutím vydržacej doby sa tak oprávnená

držba (výkon práva) zmení na právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

55. Vychádzajúc zo žalobcami tvrdenej skutočnosti, že najneskôr od 1.1.1969 boli dobromyseľní pri
výkone vecného bremena - práva prechodu cez nehnuteľnosti, na ktorých je zriadená prístupová cesta,
bolo potrebné nároky z výkonu tohto práva posúdiť už aj z hľadiska právnej úpravy vydržania podľa
novely Občianskeho zákonníka uskutočnenej zákonom č. 131/1982 Zb., ktorý nadobudol účinnosť

1.4.1983. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. totiž v jeho podobe, ktorú mal od 1.4.1964 do 31.3.1983
neumožňoval vydržanie ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a teda ani možnosť
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Takýto nárok založila až spomínaná novela
uskutočnená zákonom č. 131/1982 Zb., ktorý síce nadobudol účinnosť až dňom 1.4.1983, ale v
prechodných ustanoveniach stanovil, že do doby týkajúcej sa lehoty potrebnej k vydržaniu sa započítava

aj doba, počas ktorej občan vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred 1.4.1983. Táto
doba však neskončila skôr ako uplynutím jedného roku od tohto dňa, čím bola založená pravá spätná
účinnosť pri posudzovaní nárokov vzniknutých z držby (výkonu práva) tak, ako ju zákon upravoval
v § 132a. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 nebolo síce možné
nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci tvoriacej predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorým

mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov, avšak zákon stanovil výnimku
pre pozemky, ktoré by inak mohli byť predmetom osobného užívania (§ 135a ods. 2 OZ v znení novely
zák. č. 131/1982 Zb.). Išlo o pozemky, ktoré boli podľa územného plánu určené k výstavbe rodinných
domčekov, chatiek, garáži, či na zriaďovanie záhradiek (§ 199 ods. 1 OZ v znení novely zák. č. 131/1982
Zb.).

56. S účinnosťou od 1.1.1992 boli vecné bremená v Občianskom zákonníku upravené nanovo,
pričom uvedená úprava platí dodnes. Osobné užívanie bolo zrušené a rozdiely medzi vlastníctvom
socialistickým vrátane štátneho, súkromným a osobným boli odstránené. Oprávnenú držbu pred
1.1.1992 je pritom v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR možné započítať do vydržacej doby (pozri

napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2012).

57. Prvou zo zákonných podmienok nadobudnutia práva vecného bremena je existencia právneho
dôvodu, z ktorého konkrétny subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť
v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť

obsahom vecného bremena a na strane druhej je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Môže ísť
aj o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Dobrá viera vyjadruje vnútorný psychický stav
držiteľa a navonok sa prejavuje jeho konkrétnym správaním. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo
nie, je potrebné hodnotiť z objektívneho hľadiska a nie iba podľa osobného presvedčenia strany sporu.

Oprávnenosť držby musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých vyplýva, že vykonávané
právo k cudzej veci držiteľovi patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo.

58. Druhým zákonným predpokladom vydržania je uplynutie zákonom určenej vydržacej doby t.j. doby
desiatich rokov.

59. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcovia chatu postavili v roku 1968. Pred jej postavením
požiadali o stavebné povolenie, avšak k jeho vydaniu nedošlo. Uvedené žalobcovia odôvodnili
emigráciou pracovníka, ktorému bola ich žiadosť pridelená. Uviedli, že zo strany úradu boli ubezpečení,
že môžu stavať. Uvedené tvrdenie súd vyhodnotil ako pravdivé, a to aj s poukazom na následne, po

kolaudácii vydané povolenie k užívaniu stavby zo dňa 13.6.1973. V tomto užívacom povolení úrad
konštatuje skutočnosť, že ide o stavbu bez stavebného povolenia (neuvádza, že ide o stavbu, o ktorej
povolení bolo rozhodnuté negatívne) a z časti pod zátopovou čiarou, no napriek týmto skutočnostiam
stavbu ponechal (nenariadil jej odstránenie) a jej užívanie povolil.60. Výpoveďami svedkov boli v konaní preukázané aj tvrdenia žalobcov, že uvedenú cestu používali
na prístup k chate už od začatia realizácie stavby. Jedine svedok O.. D. T. uvádzal, že žalobcovia pri

stavbe chaty používali inú, vtedy ešte existujúcu cestu a predmetnú prístupovú cestu použili asi iba 2-3
krát, naposledy koncom 70. rokov. Výpoveď tohto svedka však súd vyhodnotil ako účelovú v snahe
uškodiť žalobcom v podobe straty sporu. Súd pritom vychádzal z dlhodobo konfliktných vzťahov medzi
svedkom a žalobcom v 1. rade, ako aj z dôvodu, že výpoveď tohto svedka je vo viacerých častiach
v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami, vrátane výpovede Š. H., ktorý bol rovnako ako O.. T.

svedkomnavrhnutýmžalovanou.Svedoknavyšepreukázateľneklamal,akvosvojevýpovediuviedol,že
nebol trestne stíhaný pre ublíženie na zdraví žalobcovi. Osobitne súd poukazuje aj na tvrdenie svedka,
že žalobcovia cestu naposledy používali koncom 70 rokov, ktoré je vzhľadom na ostatné svedecké
výpovede, či domáhanie sa sprístupnenia cesty u jej vtedajšieho vlastníka žalobcom v 1. rade v roku
1994 zjavne nepravdivým. Rovnako tak tvrdenie svedka, že cestu v spornom úseku dal urobiť on (v roku
1974 keď staval svoju chatu) je napríklad aj v rozpore s výpoveďou Š. H., ktorý uviedol, že keď bol v

danej oblasti prvýkrát (v roku 1968), bola cesta v zhruba rovnakom stave ako dnes. O pravidelnom (nie
iba sporadickom) užívaní cesty logicky svedčí aj skutočnosť, že žalobca v 1. rade zriadil na mieste, kde
táto cesta končí prístrešok pre parkovanie svojho osobného motorového vozidla.

61. Pravidelné užívanie chaty žalobcami od jej výstavby (rok 1968) nebolo v konaní spochybnené a

vyplynulo aj z vykonaných svedeckých výpovedí a nepriamo tiež z rodinných fotografií žalobcov, či z
dokladov o platení nájmu za pozemok pod chatou žalobcov od 1.1.1969. Vzhľadom na uvedené, ako aj
na skutočnosť, že predmetná prístupová cesta je dlhodobo jedinou v danej oblasti (podľa vykonaného
dokazovania bola predtým existujúca cesta vedúca z P. U. zaplavená niekedy pred rokom 1974), je
zrejmé a nespochybniteľné, že žalobcovia pre prístup k svojej chate využívali práve túto lesnú cestu,

pričom tak robili už od postavenia chaty, čo je rok 1968 (resp. aj skôr pri stavbe chaty). Ide o lesnú
cestu, ktorej časť vedie cez pozemok, ktorého vlastníčkou je od roku 2003 žalovaná. Nespochybniteľné
a zrejmé je preto aj to, že žalobcovia vychádzali z toho, že majú právo uvedenú cestu na daný účel
využívať, hoci mali vedomosť, že pozemok, cez ktorý cesta vedie im vlastnícky nepatrí. O uvedenom
svedčí aj rozhodnutie Obecného úradu R. M. číslo 3-3/1994 zo dňa 30.3.1994, ktorým obec ako vtedajší

majiteľ pozemku, cez ktorý predmetná prístupová cesta vedie nariadil O.. D. T. jej sprístupnenie pre
žalobcu ako majiteľa chaty. V konaní nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalobcovia boli pokiaľ sa
týka užívania tejto cesty po celý čas rušení (s výnimkou rušenia v dôsledku konania O.. T. v roku 1994,
ktorévšakbolorušenímneoprávneným).Naopakzuvádzanéhorozhodnutiazodňa30.3.1994jezrejmé,
že žalobcovia tak robili s vedomím a súhlasom majiteľa pozemku, cez ktorý cesta vedie. Z vykonaného

dokazovania tiež vyplynulo, že žalobcovia neboli v užívaní cesty rušení ani po tom, čo pozemok, ktorého
je táto cesta v časti súčasťou nadobudla v roku 2003 žalovaná, nakoľko až do roku 2015 mali žalobcovia
od rampy kľúč. Aj uvedené svedčí v prospech užívania cesty žalobcami.

62. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že od roku 1968 až do roku 2015, kedy žalovaná

vymenila rampu resp. jej zabezpečenie, boli žalobcovia pri užívaní prechodu k ich chate dobromyseľní
a že ide o oprávnenú držbu (oprávnený výkon práva). Pokiaľ žalovaná poukazovala na alternatívny
spôsob prístupu k chate žalobcov člnom, uvedená skutočnosť nemá vplyv na vydržanie a to aj z dôvodu,
žetentoprístupniejerovnocennýmprístupomnakoľkopredstavujemnohéobmedzenia,napr.vo vzťahu
k veku a zdravotnému stavu žalobcov, vo vzťahu k ročnému obdobiu a počasiu, či napr. vo vzťahu k

potrebe prepraviť na chatu rozmernejší, či ťažší predmet. Žalovaná tiež poukazovala na skutočnosť, že
chata žalobcov je čiernou stavbou. K uvedenému súd uvádza, že žalobcovia boli vo vzťahu k užívaniu
chaty nepochybne a preukázateľne dobromyseľní a rovnako tak boli dobromyseľní aj k užívaniu prístupu
kchate.Užívaniechatyboložalobcompovolené,stavbabolaponechanáajeriadnevedenáajvevidencii
nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je preto skutočnosť, že ide o stavbu postavenú bez stavebného

povolenia a z časti pod zátopovou čiarou bez vplyvu na podmienky vydržania.

63. Žalovaná v konaní poukázala aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/206/2018 zo dňa 14.6.2018 a to v tej súvislosti, že odvolací súd sa predmetnou vecou už
zaoberal a dospel okrem iného aj k záveru, nejde o jedinú prístupovú cestu. K uvedenému súd

uvádza, že citovaným uznesením odvolací súd zrušil tunajším súdom nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bola žalovanej uložená povinnosť strpieť prejazd a prechod žalobcov cez parcelu č. 811/6 v
rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely užívania chaty žalobcov súpisné č. 543 a uložil žalobcom
podať voči žalovanej žalobu vo veci samej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu(uznesenie tunajšieho súdu č.k. 1C/114/2017-28 zo dňa 18.12.2017). V súvislosti s predmetným
uznesením odvolacieho súdu je žiaduce uviesť, že dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia bola
v zmysle odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu predovšetkým existencia predpokladu uzavretia

dohody medzi stranami sporu a preferencia tejto formy riešenia sporu medzi stranami. Žalovaná v
priebehu konania vo veci na výzvu súdu v danej súvislosti výslovne odmietla možnosť dohody so
žalobcami. Pokiaľ odvolací súd konštatoval, že “zistil, že nejde o jedinú prístupovú cestu“, ide s veľkou
pravdepodobnosťou o zopakovanie tvrdenia žalovanej uvedeného v odvolaní a nie o záver súdu,
ktorý by vychádzal z vykonaného dokazovania. Odvolací súd tiež poukázal na to, že doposiaľ nebola

vykonaná ohliadka na mieste samom. Tá bola vykonaná v konaní vo veci samej a na jej výsledok
súd opätovne poukazuje. Vzhľadom na uvedené, ako aj ostatné výsledky vykonaného dokazovania,
najmä na svedecké výpovede, súd zotrváva na svojom jednoznačnom závere, že v danej oblasti ide o
jedinú prístupovú cestu. Nepodstatná je napokon aj skutočnosť uvádzaná žalovanou, že v danej oblasti
existovala rampa aj predtým, čo napokon nebolo v konaní sporné. Z vykonaného dokazovania totiž
vyplynulo, že jej účelom bolo predovšetkým zabrániť vstupu autom osobám, ktoré v danej oblasti nemali

chatu a chrániť súkromie chatárov, pričom všetci majitelia chát, vrátane žalobcov, po celý čas kľúčom
od uvedenej rampy disponovali.

64. Poslednou zákonnou podmienkou vydržania je spôsobilý predmet vydržania. Ako už bolo uvedené
vyššie, podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 nebolo síce možné

nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci tvoriacej predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorým
mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov, avšak zákon stanovil výnimku
pre pozemky, ktoré by inak mohli byť predmetom osobného užívania. Išlo o pozemky, ktoré boli podľa
územného plánu určené k výstavbe rodinných domčekov, chatiek, garáži, či na zriaďovanie záhradiek
(§199ods.1OZ).Skutočnosť,žeišlootakýtopozemokvdanomprípadevyplynulazNotárskejzápisnice

N 598/2003 zo dňa 19.12.2003, ktorej obsahom je vyhlásenie o vydržaní nehnuteľnosti parcely č.
811/6 o výmere 2859 m2 žalovanou. Podľa uvedenej notárskej zápisnice ide o pozemok, na ktorom
mala žalovaná postavenú rekreačnú chatu a ktorý užívala od roku 1986, pričom vydržacia doba pre
vydržanie predmetnej nehnuteľnosti uplynula najneskôr dňa 31.12.1996. Keďže predmetný pozemok bol
spôsobilým predmetom vydržania, bol aj spôsobilým predmetom vo vzťahu k vydržaniu práva vecného

bremena. Bez ohľadu na uvedené však s účinnosťou od 1.1.1992 boli vecné bremená v Občianskom
zákonníku upravené bez rozdielu či išlo o pozemok vo vlastníctve štátu, alebo v osobnom či súkromnom
vlastníctve. Oprávnenú držbu pred 1.1.1992 je pritom možné započítať do vydržacej doby.

65. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia od výstavby chaty v roku

1968 nerušene užívali a teda vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve
žalovanej tak, ako to vyplýva zo žalobcami predloženého geometrického plánu. Oprávnenosť držby bola
narušená až v roku 2015, kedy žalovaná začala brániť žalobcom v prejazde cez parcelu v jej vlastníctve.
Svedčí o tom rampa, od ktorej kód žalobcovia dodnes nepoznajú. Z uvedených dôvodov súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

66. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s

výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

68. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. Vo vzťahu medzi

stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku t.j. podľa zásady
úspechu v spore. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im bola voči neúspešnej žalovanej priznaná
plná náhrada trov konania. Trovy štátu pozostávajú z trov v konaní vykonanej ohliadky. K ich úhradesúd zaviazal žalovanú z dôvodu jej neúspechu v spore. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.