Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010151
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819010151.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov
JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci odsúdeného P. W. pre trestný čin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21. januára 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp.
zn. 2Nt/24/2019 zo dňa 16.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. W. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením senát Okresného súdu Revúca podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného P. W. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
2T/172/2016, pretože nezistil dôvody obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí súdu zo dňa 16.12.2019
sťažnosť, ktorú zdôvodnil sám ale i prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti
uviedol, že dňa 19.02.2016 sa v čase medzi 14,00 -14,30 hod. nenachádzal v predajni E., kde mal
odcudziť potraviny. V súvislosti s uvedeným skutkom súdu vytkol, že ho uznal vinným len na základe
jeho priznania, ktoré učinil po porade s obhajcom. Poukázal na to, že vedúca predajne H. ani ďalšie
predavačky ho pri skutku nevideli, za páchateľa ho označili len svedkovia Q. E. a J. P., ktorí boli pod

vplyvom alkoholu.

Aj prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s jeho návrhom na
vypočutie R. A. - jeho spoluväzňa z ÚVTOS a predavačiek z predajne E., hoci v pôvodnom konaní
nevypovedali. Výpovede svedkov P., H. a E., ktorých žiadal vypočuť opätovne, by mali priniesť nový
obsah dôkazu. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a uložiť okresnému súdu, aby vo

veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým odsúdený podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nemožno označiť za dôvodnú.

Sťažnostný súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že obnova konania je taký mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku
alebo právoplatného trestného rozkazu, a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli
najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani zákonnosť, ale len otázka,

či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v trestnomkonaníasúduvčaserozhodnutianeznámeazároveň,čibysamyosebealebovspojenísinýmidôkazmi
boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie existujúci stav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a
ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy
treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým
dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale
s novým obsahom.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy

konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného
právoplatného rozhodnutia.

Zhrnúc uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď
obnovu konania vo vzťahu ku skutku zo dňa 19.02.2016, právne kvalifikovanému ako trestný čin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na návrh odsúdeného nepovolil.
Vychádzajúc z uvedených zásad pre obnovu konania je potrebné uviesť, že odsúdený sa už v minulosti
neúspešne domáhal obnovy konania, kde v zásade uvádzal podobné dôvody ako v súčasne podanom
návrhu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd vo veci rozhodoval opätovne po predošlom
zrušení jeho rozhodnutia sp. zn. 2Nt/24/2019 zo dňa 23.09.2019 krajským súdom z dôvodu odňatia
možnosti odsúdenému realizovať jeho práva za pomoci obhajcu. Dôvodom uloženia povinnosti vo
veci znovu konať a rozhodnúť bola skutočnosť, že napriek dôvodu nutnej obhajoby súd opomenul
doručiťustanovenémuobhajcovivčasopatrenietak,abymoholrealizovaťsvojepovinnostiaoprávnenia,

ktoré mu zo zákona nepochybne prináležia. Okresný súd postupom súladným so zákonom vykonal
dňa 16.12.2019 dokazovanie na verejnom zasadnutí za prítomnosti odsúdeného, ako aj jeho obhajcu
a okresného prokurátora a dospel k záveru o absencii zákonných podmienok pre povolenie obnovy
konania vo veci Okresného súdu Revúca vedenej pod sp. zn. 2T/172/2016.

Po oboznámení sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Revúca je zrejmé, že odsúdený
popiera vinu za skutok, kvalifikovaný podľa odsudzujúceho rozsudku ako trestný čin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., keď
sa domnieval, že jeho vina za dielčí skutok krádeže v predajni E. dňa 19.02.2016 nebola v pôvodnom
konaní spoľahlivo preukázaná, čo by malo dopad aj na výšku uloženého súhrnného trestu, uloženého

odsúdenému v trvaní 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní súhrnného trestu súd zároveň zrušil výroky o treste uložené
odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 121/2016 zo dňa 04.11.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 128/2016, ktorým bol za prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu
pobytu v súdnom okrese D..

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu krajský súd nemal dôvod sa odchýliť od právneho
názoru okresného súdu. S poukazom na ucelenú reťaz dôkazov v pôvodnom konaní, ktoré boli

hodnotené každý samostatne aj vo vzájomnej súvislosti neboli preukázané žiadne nové skutočnosti,
získané nové dôkazy, resp. získaný ich nový obsah, ktoré by v spojení už so skôr známymi
skutočnosťami a dôkazmi privodili iné rozhodnutie o vine a treste vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu
súdu. Odsúdený podaným návrhom sledoval zväčša len prehodnotenie už vykonaných dôkazov vo
svoj prospech, čomu nemôže slúžiť obnova konania ako inštitút mimoriadneho opravného prostriedku.

Odsúdený už po štvrtýkrát žiadal povoliť obnovu konania vo veci 2T/172/2016, a to aj napriek tomu, že
jeho návrhom z rokov 2017, 2018 a 2019, podaným z obdobných dôvodov, konajúci súd nevyhovel z
dôvodov podľa § 399 ods. 2 Tr. por. Ani tentokrát neuviedol súdu žiadnu novú skutočnosť, nepredložilžiadny nový dôkaz takej kvality, ktorý by bol dôvodným pre zákonom prípustný zásah do pôvodného
súdneho rozhodnutia a bol zo zákonných hľadísk dostačujúci pre povolenie obnovy konania.

Pokiaľ odsúdený spochybňoval vinu za trestný čin krádeže v predajni E., krajský súd poukazuje na to,
že odhliadnuc od jeho priznania jeho vinu bezpečne preukazujú skutočnosti uvádzané v prípravnom
konaní svedkami Q. E., A. A., J. P. a ďalšie listinné dôkazy, na ktoré nadväzujú dôkazy vykonané súdom
na hlavných pojednávaniach. Tvrdenia odsúdeného vyvracia predovšetkým výpoveď V. H., ktorá ako
vedúcapredajneE.potvrdila,žeodcudzenýtovar,ktorýbolnáslednepredajnivrátenývcelkovejhodnote

29,25 eur pochádzal na základe vykonanej inventúry z dotknutej predajne E. a podľa N.. J.. V. K., OO
PZ Tornaľa bol zaistený u odsúdeného P. W..

Podstata veci spočíva v tom, ako bolo už vyššie uvedené, že v konaní o povolení obnovy konania sa
nezisťujesprávnosťpôvodnéhorozhodnutia,tedaanijehozákonnosť,alelenotázka,činovéskutočnosti
alebodôkazyktorébolivtomtokonaníuplatnené,bolisúduneznámeazároveň,čibysamyosebe,alebo

v spojení s inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste alebo náhrade škody.
Z tohto pohľadu okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného P. W. na obnovu konania
nepovažoval za opodstatnený, pretože ním tvrdené skutočnosti nemôžu byť v zmysle vyššie uvedeného
dôvodom na povolenie obnovy konania.

Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.