Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409208515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6409208515.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: G. poisťovňa H., pobočka F. nad R., so
sídlom G. XX, XXX XX F. nad R., V.: XX XXX XXX, proti povinnému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. R. D. X/XX, XXX XX F. nad R., V.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 462,50 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom N.. I. M., J. úrad so sídlom F.
XXX/XX, XXX XX M., pod sp. zn. EX XXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného

súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/852/2009-10 zo dňa 30. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/852/2009-10 zo
dňa 30. apríla 2020 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 5Er/852/2009-10 zo dňa 30. apríla 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku

II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,07 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd
poveril dňa 05. októbra 2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu -
rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 03.
augusta 2009 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14. septembra 2009.
Dňa 22. novembra 2019 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie

priznaného práva. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 61,07 Eur s DPH.
Exekučný súd ďalej uviedol, že dňa 09. septembra 2019 došlo k prekludovaniu priznaného práva, čím sa
stal exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom č. XXX-XXXXXXXXXX-
GC04/09 zo dňa 03. augusta 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. septembra
2009, podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) neúčinný. Exekučný súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods.

1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko exekučný titul, rozhodnutie Sociálnej poisťovne
pobočkaŽiarnadHronomč.XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XXzodňa03.augusta2009sastalprávoplatný
dňa 09. septembra 2009 a ním priznané právo sa prekludovalo dňa 09. septembra 2019. Zároveň
exekučný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tým, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi N.. I. M. dňa 14. septembra 2009 návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 462,50 Eur na základe
exekučného titulu - rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 700-2610473709-GC04/09 zo dňa 03. augusta
2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. septembra 2009. Dňa 12. novembra 2019
oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi, že došlo k preklúzii uvedeného rozhodnutia, a preto nie je

možné z dôvodu uplynutia času uvedené rozhodnutie vykonať. Uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia
nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného. Toto oznámenie nie jenávrhomnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku.Súdnyexekútorpodal
dňa 22. novembra 2019 návrh na zastavenie exekučného konania a vyčíslil si trovy exekúcie vo výške
61,07 Eur. Podľa oprávneného súdny exekútor nevykonal v priebehu exekúcie všetky úkony potrebné k

vykonaniu exekúcie. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený navrhoval, aby súdny exekútor zriadil
exekučné záložné právo na nehnuteľnosť povinného, a to byt na parcele č. XXX, súp. č. XXX, LV č.
XXXX, k. ú. F. nad R.. Súdny exekútor tak neučinil. V priebehu exekučného konania od roku 2009 do
roku 2019, kedy došlo k preklúzii uvedeného exekučného titulu exekútor neurobil kroky smerujúce k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté

Uznesenie exekučného súdu vo výroku II. tohto Uznesenia a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekučného konania.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo výroku II., ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,07 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, zisťoval, či
odvolaniebolopodanévčas,oprávnenouosobou,čismerujeprotirozhodnutiu,protiktorémujeprípustné
a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo

výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov
exekúcie v plnom rozsahu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k.
5Er/852/2009-10 zo dňa 30. apríla 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. rozhodol, že
oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,07 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený
odvolaním, keďže je toho názoru, že súdny exekútor nevykonal v priebehu exekúcie všetky úkony

potrebné k vykonaniu exekúcie, a teda v priebehu exekučného konania od roku 2009 do roku 2019,
kedy došlo k preklúzii uvedeného exekučného titulu exekútor neurobil kroky smerujúce k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného. Oprávnený preto žiadal, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekučného konania.

10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,

z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické preexekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m) CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov

konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ
nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže
ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o

rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je

formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o

nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP).

14.Exekučnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomutouzneseniu

exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania
o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na
podanieodvolania,keďžejehoprípustnosťjeexlegevylúčená.CSPv§362ods.2poskytujeúčastníkom

konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom,
že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej
lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/852/2009-10 zo dňa 30. apríla 2020 vo výroku II., ktorým
rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,07 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).