Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 20, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/181/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721201818
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1721201818.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. R., narodený XX.XX.XXXX,
zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor
sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. H. XXX, L.Ý. H., t. č. B. XX, J., zast. Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so
sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300 a otec O. C. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

R. XXXX/XX, R. D., zast. Staník LEGAL s.r.o., so sídlom Šancová 11A, Bratislava, IČO: 53 586 379, o
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s C. R., nar. XX.XX.XXXX každú stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00
hod. a to tak, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste maloletého

matke včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť
aotcovihoodovzdať.Neodkladnéopatreniesanariaďujeaždoprávoplatnostirozhodnutiaoúpravepráv
apovinnostírodičovkmaloletémudieťaťuvkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.5P/181/2021.

II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2021 navrhovateľ, otec maloletého žiadal, aby súd vydal
neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude upravený styk otca s maloletým tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletým vždy v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý párny
kalendárny týždeň v čase od soboty od 15.00 hod. do nedele do 10.00 hod., s tým, že prevzatie a
odovzdaniemaloletéhodieťaťasauskutočnívmiestebydliskamatky,matkajepovinnámaloletédieťana
styk riadne pripraviť a zároveň bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým počas školských prázdnin

vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR nasledovne: počas letných školských
prázdnin v čase od 01.07. od 8.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a v čase od 01.08. od 08.00 hod. do
07.08. do 18.00 hod.; počas vianočných školských prázdnin v čase od 26.12. od 8.00 hod. do 27.12.
do 18.00 hod.; počas veľkonočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase
od Zeleného štvrtku od 10.00 hod. do Veľkého piatku do 18.00 hod.; s tým, že prevzatie a odovzdanie
maloletého dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska matky, matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne

pripraviť.Otecvosvojomnávrhuuviedol,žesmatkoumaloletéhosazoznámilivroku2011všpanielskom
meste Vigo, kde obaja pracovali pre rovnakú spoločnosť. Po necelom roku známosti matka otehotnela
a v roku 2012 sa im narodil syn C.. Uviedol, že pred narodením maloletého syna sa s matkou dohodli
na presťahovaní sa do Francúzska, kde mali vytvorené stabilnejšie zázemie a kde spolu začali žiť v
spoločnej domácnosti a po približne štyroch až piatich rokoch vo Francúzsku sa natrvalo presťahovali
na Slovensko, čo bol ich dlhodobý plán. Otec uviedol, že jeho vzťah s matkou maloletého bol spočiatku

harmonický, avšak postupom času sa vynárali čoraz častejšie problémy a konflikty. Matka prevažnú
časť pozornosti začala venovať vytváraniu konfliktných situácií, mávala častokrát skratové reakcie aadresovala vulgarizmy dokonca aj na adresu maloletého syna. Matka tiež začala navštevovať množstvo
lekárov a „diagnostikovať si“ choroby, ktoré v skutočnosti nemala a správanie matky bolo natoľko
neúnosné, že tým trpeli všetci, vrátane maloletého syna, ktorý bol neraz prítomný týchto incidentov a

skratového správania matky. Postupom času už reparácia vzťahu partnerov neprichádzala do úvahy a
po eskalujúcich problémoch a dlhšom zvažovaní dospel otec k záveru, že pre maloletého syna, ale aj
pre nich s matkou bude najlepším riešením rozchod. Matka s rozchodom formálne súhlasila, avšak svoj
odchod zo spoločnej domácnosti čoraz viac odďaľovala. Bol pritom medzi nimi jasný konsenzus na tom,
že otec zostane bývať v spoločnej domácnosti a matka s maloletým pôjde bývať do jej bytu v Pezinku.

Napätie medzi partnermi však výrazne narastalo a situácia sa vyhrotila až do štádia, že v septembri
2020 musel otec privolať policajnú hliadku. Matka sa následne v dôsledku privolanej policajnej hliadky
zo spoločnej domácnosti odsťahovala a od tohto času spolu nežijú. Otec uviedol, že s maloletým synom
žil od jeho narodenia až do roku 2020 v spoločnej domácnosti, pričom mali veľmi dobrý vzťah a trávili
spolu veľa času. Maloletý otca nikdy neodmietal a nikdy nemal žiaden problém s tým, aby so ním trávil
čas, a to aj bez prítomnosti matky, otec sa podieľal na starostlivosti o maloletého Adriana v čo najväčšej

možnej miere a vždy bolo jeho prvoradým záujmom vytvorenie stabilného výchovného prostredia pre
maloletého, avšak napriek jeho úprimnému záujmu o maloletého syna a skutočnostiam uvedeným v
návrhu, mu matka od jej odchodu zo spoločnej domácnosti neumožňuje so synom kontakt a absolútne
nerešpektuje jeho rodičovskú rolu, otec vždy pritom prihliadal na názor a záujem maloletého syna a
zároveň plne rešpektoval rodičovskú rolu matky ako aj ich dohodu na tom, že maloletý bude v jej osobnej

starostlivosti. Uviedol, že s maloletým synom má možnosť komunikovať výlučne prostredníctvom matky,
ktorá mu to aktuálne vôbec neumožňuje. Rozvíjať a udržiavať vzťah s maloletým synom mu matka
neumožňuje už od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti, čo vníma otec ako istú formu pomsty z
jej strany. Matka otca pri každej snahe o kontaktovanie syna odbíjala tvrdeniami, že maloletý sa s ním
stretnúť odmieta, pričom mu uviedla, že „keby otca videl, hodil by do neho kameň“ alebo, že maloletý syn

„príde iba na otcov pohreb“. Otec uviedol, že situácia aktuálne dospela až do takého štádia, že mu matka
posledné 2-3 mesiace neodpovedá na správy o synovi a neposkytuje mu o ňom žiadne informácie.
Otec sa dlhodobo snaží riešiť vec zmierlivou cestou, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu
matke zaslal návrh rodičovskej dohody, ku ktorému sa matka do dnešného dňa nevyjadrila a odmieta
s ním akúkoľvek komunikáciu a poskytovanie mu informácií o maloletom synovi ako aj umožnenie mu

styku s maloletým. K plneniu vyživovacej povinnosti na maloletého otec uviedol, že od odsťahovania
sa matky zo spoločnej domácnosti pravidelne prispieva na výživu maloletého syna sumou 650,- Eur
mesačne k rukám matky (spočiatku dokonca 750,- Eur mesačne), pričom sa tiež podieľal na úhradách
za jeho mimoškolské aktivity. Maloletý je pre otca prioritou a otec má záujem o to, aby mal riadne
zabezpečené všetko čo potrebuje. Z uvedeného dôvodu, aj napriek nezákonnému konaniu matky, otec

dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu nad rámec odôvodnených potrieb maloletého,
výška výživného bola stanovená na základe jeho dohody s matkou a otec má za to, že suma 650,-
Eur mesačne je viac než postačujúca na to, aby boli pokryté všetky výdavky maloletého a aby sa
maloletý prinajmenšom podieľal na životnej úrovni svojich rodičov. Otec má za to, že s poukazom na
uvedené skutočnosti je zrejmé, že mu matka bezdôvodne bráni v styku s maloletým synom a odmieta

mu poskytovať akékoľvek informácie o maloletom synovi, a to aj napriek tomu, že otec si dobrovoľne
plní svoju vyživovaciu povinnosť v najväčšej možnej miere. Dodal, že veril, že najlepším riešením je
mimosúdna dohoda rodičov, avšak stupňujúce sa nezákonné konanie matky za uplynulú dobu a jej
absolútna neochota vec riešiť ho viedli k podaniu tohto návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, nakoľko otec má za to, že aktuálne už nie je možné situáciu riešiť bez ingerencie súdu.

Vzhľadom na aktuálny stav má otec za to, že matka nerešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu s otcom ako druhým rodičom a právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičoch. Matka odmieta akékoľvek návrhy otca na dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a využíva svoju rolu preferenčného rodiča neprihliadajúc na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je pritom v budúcnosti už len

ťažko napraviteľná. Vnímanie matky, že rola otca spočíva iba v platení výživného na dieťa je v rozpore
s právnou úpravou, ustálenou judikatúrou a najlepším záujmom dieťaťa. Je povinnosťou matky vytvárať
vhodné podmienky pre rozvíjanie vzťahu maloletého s otcom, ale aj komunikovať s otcom a informovať
ho o dieťati. Nakoľko otcovi matka bezdôvodne zamedzuje v kontakte s maloletým synom, považuje za
nevyhnutné, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a došlo

tak k stabilizácii rodinnej situácie.

2. Otec návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že matka mu bráni v akomkoľvek
kontakte s maloletým synom, neodpovedá mu na otázky týkajúce sa maloletého a neposkytuje mužiadne informácie o maloletom a s poukazom na skutočnosť, že maloletý mal so otcom do času
odchodu matky zo spoločnej domácnosti dobrý vzťah a vybudované silné citové väzby, je evidentné,
že ide výlučne o snahu matky eliminovať ho ako otca zo života maloletého syna. S poukazom na

plynutie času a skutočnosť, že degradácia vzťahu rodič - dieťa je s odstupom času už len ťažko
napraviteľná, je nepochybné, že v tomto prípade je naplnená podmienka neodkladnosti a potrebnej
ingerencie súdu. Otec uviedol, že aktuálne nemá žiadnu vedomosť o maloletom synovi, o tom ako sa
má, ako sa mu darí v škole, či pri jeho mimoškolských aktivitách a z konania matky je zrejmé, že nemá
snahu otcovi umožňovať kontakt s maloletým ani v nadchádzajúcom období. Otec má za to, že matka

svojim správaním nielenže nerešpektuje rodičovské práva a rodičovskú rolu otca v živote maloletého
syna, ale nerešpektuje ani najlepší záujem maloletého. Je právom maloletého dieťaťa, aby mu bola
poskytovanástarostlivosťobochrodičovaabymaludržiavanýpravidelnýosobnýstyksrodičmi.Zároveň
je povinnosťou matky ako preferenčného rodiča vytvárať čo najvhodnejšie podmienky pre budovanie
vzťahu dieťaťa s druhým rodičom a na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že je v tomto
prípade daná naliehavá potreba úpravy pomerov a nevyhnutná ingerencia súdu, nakoľko konanie matky

je neakceptovateľné. V prípade, ak by súd zo svojho autoritatívneho postavenia nerozhodol o úprave
styku otca s maloletým, tak je nepochybné, že matka bude naďalej neoprávnene zamedzovať v kontakte
otca s maloletým synom a otec nebude disponovať žiadnymi informáciami o maloletom. S poukazom
na aktuálny stav je zrejmé, že matka nerešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s otcom
ako druhým rodičom a právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičoch, odmieta

akékoľvek návrhy otca na dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
a využíva svoju rolu preferenčného rodiča, neprihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa a
nakoľkomumatkabezdôvodnezamedzujevkontaktesmaloletýmsynom,považujeoteczanevyhnutné,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil jeho styk s maloletým.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec maloletého spolu s návrhom vo veci samej,
ktorým žiadal, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, aby bol oprávnený stretávať
sa s maloletým vždy v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v
čase od soboty od 15.00 hod. do nedele do 10.00 hod., s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletého
dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska matky, počas školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu SR aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: počas
letných školských prázdnin v čase od 01.07. od 8.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a v čase od 01.08.
od 08.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod.; počas vianočných školských prázdnin v čase od 26.12. od 8.00
hod. do 27.12. do 18.00 hod.; počas veľkonočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom
roku v čase od Zeleného štvrtku od 10.00 hod. do Veľkého piatku do 18.00 hod.; s tým, že prevzatie

a odovzdanie maloletého dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska matky, aby súd určil, že obaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a aby zaviazal otca povinnosťou prispievať
na výživu maloletého sumou 650 eur mesačne.

4. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom,

predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho
opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.

5. Kolízny opatrovník maloletého vo svojej správe doručenej súdu dňa 13.01.2022 uviedol, že
prostredníctvom mailu a následne telefonicky kontaktovali matku maloletého. Matka maloletého uviedla,

že s maloletým majú adresu trvalého bydliska na adrese B. H. Y. L. H.. Uviedla, že otec sa s maloletým
nevidel rok a pol, bolo to od času, kedy mal otec, na základe vyjadrenia matky, vyhodiť ju aj maloletého
zo spoločnej domácnosti v Slovenskom Grobe v roku 2020. V tom čase chcela matka na otca zavolať
políciu, avšak ako uviedla, otec policajnú hliadku privolal skôr ako ona. Matka dodala, že medzi rodičmi
dochádzalo častejšie k verbálnym a neskôr aj fyzickým útokom. Matka sa vyjadrila, že otec sa mal viac

krátpokúsiťzhodiťmatkuzoschodoveštevčase,keďspoločnežilivoFrancúzsku.Kukonfliktomnemalo
dochádzať iba medzi rodičmi. Otec sa údajne pokúsil zhodiť zo schodov aj maloletého, keď v rodine
prišlo k nezhode a konfliktu. Matka opakovane uviedla, že s otcom bolo problematické spolunažívanie,
necítila sa stabilne a u otca sa často striedali rôzne emócie. K stretávaniu otca s maloletým matka
uviedla, že sám maloletý sa nechce stretávať s otcom, takisto s ním nijakým spôsobom nekomunikuje.

Matka sa tiež vyjadrila, že medzi otcom a synom je jazyková bariéra, nakoľko otec nerozumie a nehovorí
po slovensky, a maloletý nerozumie francúzskemu jazyku, ktorý sa matka s maloletým ani neučí. Matka
po celý čas s otcom komunikovala vo francúzštine. Podľa jej vyjadrení otec komunikuje výhradne vo
francúzskom jazyku, anglicky rozpráva lámane. Uviedla, že maloletý navštevuje súkromnú základnúškolu v Bratislave, mestská časť Ružinov, ktorú ako uviedla matka, vybral otec. Ohľadom výživného sú
medzi sebou rodičia dohodnutí a otec matke posiela na maloletého 650 € mesačne. Matka sa snaží
minimalizovať komunikáciu s otcom, preto spoločne komunikujú prostredníctvom sms správ, alebo e-

mailu. Dňa 19.01.2022 kolízny opatrovník vo svojej správe uvádza, že kontaktovali otca maloletého,
ktorý uviedol, že syna nevidel od septembra 2020. Otec uviedol, že na maloletého sa stále a pravidelne
u matky dopytuje a chcel by s ním tráviť čas, matka však odmieta akýkoľvek styk maloletého s otcom,
pričom ho o maloletom informuje len veľmi nepravidelne. Matka otcovi argumentuje, že sa na neho
maloletý hnevá kvôli okolnostiam odchodu matky z rodinného domu v Slovenskom Grobe a maloletý

ho nechce vidieť. Matka otcovi neodpovedala na jeho správy ohľadom požiadavky styku s maloletým
niekoľkomesiacov(odmája2021-októbra2021).NaVianoce2021saotcovipodarilokontaktovaťmatku,
pričom kúpil maloletému darčeky, o ktorých mu matka povedala, že si ich praje. Otec matke darčeky
odovzdal, avšak matka už otca nijak o reakcii maloletého ani o maloletom neinformovala. Otec si svoju
vyživovaciu povinnosť plní v nadštandardnom rozsahu - 650 eur mesačne a má za to, že je nezvyčajné,
že by sa maloletý s ním nechcel stretnúť takmer rok a pol, nakoľko pred odchodom matky zo spoločnej

domácnosti mali veľmi blízky vzťah. Otec je toho názoru, že matka už rok a pol zasahuje do rodičovských
práv otca na styk s maloletým, ale súčasne koná v rozpore s najlepším záujmom maloletého, ktorý práve
v takom veru otca potrebuje ako mužský vzor. Pokiaľ sa situácia nevyrieši a matka nezačne umožňovať
otcovi styk s maloletým, môže to mať nezvratné následky na vývoj maloletého. Otec býva v rodinnom
dome v Slovenskom Grobe, kde maloletý s ním aj s matkou žil do septembra 2020 a kde má k dispozícii

všetko, čo potrebuje - vlastnú izbu, knihy, hračky. U otca má maloletý vytvorené viac než primerané
výchovné prostredie. Má k dispozícii aj záhradu. Otec pracuje väčšinou vo forme home office, pričom
pracovná doba sa mu končí medzi 15:00 a 16:00, na realizáciu styku s maloletým má teda dostatok
priestoru. Otec by s maloletým rád trávil čas, avšak matka marí akýkoľvek styk medzi ním a synom.
Po podaní neodkladného opatrenia sa ozvala právnemu zástupcovi otca právna zástupkyňa matky s

požiadavkou rodičovskej dohody. Dňa 14.12.2021 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
navrhla styk bez prítomnosti matky každú párnu sobotu v rozsahu troch hodín a niektorý deň v priebehu
každého týždňa od 16.00 hod do 19:30 hod. s tým, že by sa styk otca s maloletým postupne rozširoval.
Po reakcii právneho zástupcu otca dňa 22.12.2021, v ktorej navrhli aj vyriešenie sviatkov a prázdnin,
prišla odpoveď dňa 17.01.2022 s tým, že matka navrhuje styk každú párnu sobotu dve hodiny za jej

prítomnosti. Otec je toho názoru, že matka úmyselne naťahuje čas a nechce sa dohodnúť. Maloletý bude
mať desať rokov a nie je vo veku, kedy by potreboval neustálu prítomnosť matky, ktorá môže pri styku
navyše pôsobiť kontraproduktívne. Maloletý s otcom do septembra 2020 normálne fungoval, mali blízky
vzťah a nie je dôvod, aby bol styk realizovaný za prítomnosti matky. Navyše rozsah styku navrhovaného
matkou otec považuje za mimoriadne nedostatočný, až žiadny. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom

na uvedené skutočnosti odporúčajú neupravovať styk neodkladným opatrením.

6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci
ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.

15. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia

má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

23. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil

uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia
pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v

meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne
dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd
môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo
dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé,

pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa
vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pred osvedčenie nároku,
ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov
účastníkovsarozumietakýstavvzťahovúčastníkov,priktoromaktívnakorekciazostranysúduneznesie

odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií,
kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.

24. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných
dôkazov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, a preto neodkladné opatrenie nariadil. Súd

má za to, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a otcom a má za
osvedčené, že otec sa s maloletým od rozchodu rodičov v septembri 2020 vôbec nestretáva a to
aj napriek tomu, že sa o maloletého zaujíma, má o neho záujem a pravidelne si plní vyživovaciu
povinnosť na maloletého. Súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné
opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu

bymohlodôjsťknezvratnémupoškodeniuoprávnenýchzáujmovmaloletého,čobymohlomaťnegatívny
dopad na jeho zdravý vývoj. V prípade úpravy styku maloletého s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú
domácnosť, je cieľom nariadenia neodkladného opatrenia výhradne predbežne zabezpečiť právo
na styk rodiča s maloletým dieťaťom v miere zabraňujúcej ich úplnému odcudzeniu, a to do doby
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd dospel k záveru, že potreba dočasnej

úpravy styku otca s maloletým prostredníctvom neodkladného opatrenia bola čiastočne preukázaná,
avšak v užšom rozsahu, aký požadoval otec maloletého. Súd má z listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia
kolízneho opatrovníka za preukázané, že medzi rodičmi pretrváva komunikačný problém, ktorý výrazne
ovplyvňujeajrodičovsképrávaotca.Kolíznyopatrovníkodporučilsúdudokoncastykmaloletéhosotcom
neodkladným opatrením nenariaďovať. Matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne po

podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia kontaktovala právneho zástupcu otca s alternatívami
úpravy styku otca s maloletým, teda je zrejmé, že matka otcovi nechce brániť v styku s maloletým, avšak
k dohode medzi rodičmi ohľadom styku doposiaľ nedošlo, nakoľko matka svoje návrhy menila, najprv
navrhla rozsiahlejší rozsah styku otca s maloletým bez jej prítomnosti a následne navrhla podstatne užší
rozsah styku a zároveň aj podmienený jej prítomnosťou. Súd má za to, že vzhľadom na vek maloletého

a na to, že maloletý až do svojho posledného kontaktu s otcom, mal s otcom blízky vzťah, a otec vedel
zabezpečiť všetky jeho potreby, nie je v tomto prípade nutné, aby bol styk realizovaný za prítomnosti
matky.25. Súd má za to, že otcom navrhovaný rozsah styku s maloletým, a to každú stredu v rozsahu 2,5
hodiny, každú párnu sobotu od 15.00 hod do nedele do 10.00 hod. s prespatím a tiež úprava styku počas
školských prázdnin je vzhľadom na to, že maloletý dlho otca nevidel a tak si musí na neho zvykať a

budovať si s ním vzťah postupne, aktuálne príliš rozsiahly, preto otcovmu návrhu vyhovel iba čiastočne
a styk otca s maloletým ustanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v zvyšnej časti
návrh otca zamietol. Súd na tomto mieste rodičom maloletého zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby
dbali na záujem svojho dieťaťa a aby naň neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletého,
aby jeho rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o neho dohodnúť. Súd však

zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť styk otca s maloletým tak, aby bol v čo
najlepšom záujme maloletého, možno až v konaní meritórnom, v rámci ktorého je termín pojednávania
vytýčený na deň 09.02.2021, kedy bude súd rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv
a povinností otca a matky k maloletému podľa výsledkov dokazovania.

26. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1
Civilného sporového poriadku).