Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/392/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514222044
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7514222044.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu C. R., nar. X.X.XXXX,

bytom E. XXX zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom Stropkovská 48, Košice
proti žalovaným 1/ H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š. XXX/XX, D., 2/ B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. XXX, 3/ A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, H. X. L., 4/ P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Ú.
X, G., Maďarsko, 5/ U. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Z. XXX, žalovaní 1/ až 5/ zastúpení JUDr. Darinou
Horváthovou, advokátkou so sídlom Hlavná 8, Moldava nad Bodvou, 6/ E. A., 7/ J. F., 8/ E. F., 9/ Alžbete
K., 10/ C. S., 11/ H. R., 12/ S. R. a 13/ H. R., žalovaní 6/ až 13/ všetci na neznámom mieste zákonne
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ až 5/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaným 6/ až 13/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie ( ďalej aj „súd“) 17.12.2014
doplnenou 4.1.2016, 20.4.2017 a 26.9.2017 a domáhal voči žalovaným určenia, že je titulom vydržania
podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľností v okrese Košice - okolie, obci Janík, kat. území
Janík zapísaných na liste vlastníctva ( ďalej aj „ LV“) č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo
výmere 333 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 154 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná
pôda vo výmere 18 174 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 5 663 m2, KNC parcely
č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 492 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 3 005

m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 31 169 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda
vo výmere 11 223 m2 a KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9 284 m2, na LV č. XXX a to
KNC parcely č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a KNC parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 2 946 m2, na LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11
109 m2, na LV č. XXXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2, na LV č. XXX
C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č.
XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2, LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo

výmere 11 395 m2, LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 a LV č. XXX
KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 ( ďalej aj „ nehnuteľnosti“). Zároveň žiadal,
aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že jeho právni predchodcovia rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX aAlžbeta R. K.od. Y., nar. X.X.XXXX boli vlastníkmi parcely č. XXXX/X v kat. území Janík zapísanej v
pozemkovoknižnej vložke ( ďalej aj PKV) č. XXX pričom svoje vlastníctvo odvodzovali od kúpnej zmluvy
uzavretej s Čereháckou bankou a dobromyseľného užívania parcely v celosti. Nehnuteľnosť nadobudla

Č.M. L. Y. Z. J. J. G. E. F. C. Š. F.. Kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1934 a kupujúcimi pôvodnej
parcely XXXX/X boli žalobcov otec C. R., X.. XX.X.XXXX a žalobcov strýko s tetou Š.V. R. a Anna
R.á rod. P.h. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy mali kúpnu cenu vyplatiť všetci kupujúci, avšak vyplatili
ju žalobcovi rodičia, čo vyplýva z listu Dr. Samuela Wohla, advokáta zastupujúceho Čerehácku banku z
3.4.1944 a 4.8.1944, ako aj z listu Slovenskej všeobecnej úverovej banky n.p. v likvidácii z 14.8.1950.

Na základe týchto skutočností sa žalobcovi rodičia považovali za vlastníkov celej parcely XXXX/X - ornej
pôdy s výmerou 181 764 m2, ktorú užívali ako vlastníci už pred 2. svetovou vojnou a v 50- tych rokoch im
ju zobralo JRD, čo však nemá vplyv na plynutie vydržacej lehoty. Po smrti C. R. na základe osvedčenia o
dedičstve D 532/98 Dnot 134/98 z 13.8.1998 nadobudli formálne spoluvlastnícky podiel na KNE parcele
č. XXXX/X - orná pôda s výmerou 181 764 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. Janík žalobca v podiele 2/3 v
pomere k dedičstvu, čo predstavuje 1/3 z parcely, B. S. rod. V. v podiele 1/9 k dedičstvu, čo predstavuje

1/18 z parcely, A.Z. L. rod. V. v podiele 1/9 k dedičstvu čo predstavuje 1/18 z parcely a E. V. v podiele 1/9
k dedičstvu čo predstavuje 1/18 z parcely. Žalobca časť pôvodnej parcely č. XXXX/X užíva ako vlastník
najmenej od roku 1990, kedy v súvislosti s transformáciou družstiev požiadal o jej vydanie a JRD mu
vydalo jej časť. Po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného osvedčenia o dedičstve B. S., A. L. a
E. V. prenechali svoje podiely do užívania žalobcovi a teda žalobca užíva od roku 1998 aj ich podiely.

Žalobca, Zlatica S., A. L. a E. V. boli titulom citovaného osvedčenia o dedičstve vedení na LV č. XXX k.ú.
Janík ako podieloví spoluvlastníci parcely XXXX/X s výmerou 181 764 m2 so zapísaným predkupným
právom v prospech žalobcu až do roku 2013. Následne Správa katastra Košice - okolie pracovisko
Moldava nad Bodvou v konaní o odstránenie chyby v katastrálnom operáte vedenou pod sp.zn. X XX/
XXXX opravila zápis výmery KNE parcely XXXX/X zo 181 764 m2 na 10 386 m2. Zníženie výmere o

viac ako 8 ha nie je žiadnym právne relevantným spôsobom podložené, avšak žalobca nemal možnosť
v rámci správneho konania účinne sa voči tomuto protokolu brániť, keďže opravný prostriedok proti
takémutorozhodnutiuniejemožnépodať.Hocinapríslušnejpozemkovoknižnejvložkealistevlastníctva
bola zapísaná žalobcova matka ako vlastníčka parcely XXXX/X iba v podiele 2/4 čo predstavuje 1-icu,
žalobca trvá na tom, že jeho rodičia boli vlastníkmi predmetnej parcely s výmerou 181 764 m2 v celosti.

Podľa grafickej identifikácie parciel z 16.7.2014 vyhotovenej C. F. je KNE parcela č. XXXX/X v súčasnosti
identifikovaná s parcelami, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo.

2. Písomným podaním doručeným súdu 4.1.2016 žalobca doplnil skutkové
odôvodnenie žaloby tak, že jeho otec C. R., nar. XX.X.XXXX uzatvoril kúpnu zmluvu s Čereháckou

bankou 11.4.1934 a časť parcely č. XXXX/X v kat. území Janík v podiele 1-iny užíval od 3.3.1932. Podľa
zápisu v časti B PKV č. XXX pre k. ú. Janík žalobcova matka Alžbeta R. rod. Y. nadobudla vlastnícke
právo k parcele XXXX/X v podiele 2/4-ín na základe kúpnej zmluvy z roku 1939 od predávajúcich
H. R. a C. H.. Dňa 1.4.1944 žalobcovi rodičia vyplatili celú kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy s
Čereháckou bankou. Na základe týchto skutočnosti a právnych titulov sa žalobcovi rodičia považovali za

vlastníckom pôvodnej parcely XXXX/X a túto aj užívali o čom žalobcovi hovorila pred smrťou jeho matka.
Rodičia žalobcu parcelu XXXX/X s výmerou cca 181 764 m2 užívali ako vlastníci už pred II. svetovou
vojnou, v päťdesiatich rokoch im ju zobralo družstvo. Žalobca parcelu XXXX/X užíva ako vlastník
najmenej od roku 1990 kedy mu ju JRD vydalo. Podľa osvedčenia o dedičstve z 13.8.1998 žalobca
formálne nadobudol aj spoluvlastnícky podiel svojej matky na parcele XXXX/X s výmerou 181764 m2.

Vzhľadom k uvedenému právni predchodcovia žalobcu a žalobca boli oprávnenými držiteľmi predmetnej
nehnuteľnosti najmenej od 1.4.1944 po dobu desiatich rokov oprávnenej držby neboli nikým rušení,
správali sa ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a sú teda splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním.

3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil súdu listinné dôkazy a to výpisy z LV č. XXX,
XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX C. XXX k.ú. Janík, identifikáciu KNE parcely č. XXXX/X vyhotovenú
Anastáziou F. z 16.7.2014, kúpnu zmluvu z 11.4.1934, listy Dr. Samuela Wohla z 3.4.1944 a 4.8.1944,
pozemkovoknižnúvložkuč.XXXk.ú.Janík, protokoloopravechybyvkatastrálnomoperátez31.5.2013,
osvedčenie o dedičstve po C. R. D 532/98, čestné prehlásenia H. S. a S. V., sprievodný list k sťažnosti

žalobcu z 28.11.1983 a záznam z prejednania žiadosti o vrátenie pôdy z 11.9.1990.

4. Prípisom z 5.4.2017 súd v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žalobyako zjavne nedôvodnej, nakoľko žalobca ani v doplnení skutkového odôvodnenia žaloby, ktoré učinil na
výzvu súdu, neuviedol žiaden ani putatívny nadobúdací titul, ktorý by opodstatňoval jeho presvedčenie,
že sa stal vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania.

5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 20.4.2017 oznámil, že trvá na
podanej žalobe.

6. Na pojednávaní konanom 4.10.2017 právny zástupca žalobcu doplnil skutkové

odôvodnenie žaloby tak, že žalobca vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľností, ku ktorým žiada určiť
vlastníctvo v podiele 2/3-ín na základe darovania od rodičov, ku ktorému došlo pred smrťou otca žalobcu
s tým, že k bližším okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej výpovedi.

7. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovaní 1/ - 5/ žiadali zaviazať žalobcu aj na
náhradu trov konania.

8. Žalovaní 1/ až 4/ uviedli, že nehnuteľnosti v k.ú. Janík zapísané na LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel
poručiteľky 3) a na LV č. XXX ( v celosti na mene poručiteľky) nadobudli dedením po poručiteľke C.
R. rod P. ( matke žalovanej 1/ a starej matke žalovaných 2/ až 4/) na základe osvedčenie o dedičstve
D474/01. V čase dedenia nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nemali na LV uvedenú výmeru, zdedili

ich bez výmery. Z uvedeného dôvodu si dali vypracovať geometrický plán ( ďalej aj „GP“) č. 11/2006 na
zameranie zdedených nehnuteľností, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností a bol spracovaný na
výmeru pozemkov, ktorú vlastnili a užívali ich právni predchodcovia Š. R. a jeho manželka Anna rod. HS..
Je pravdou, že 11.4.1934 právny predchodca žalobcu - otec žalobcu C. R. ml. a ich právni predchodcovia
István R. a manž. C. rod. P. ako kupujúci uzatvorili s Čerehátskou bankou ako predávajúcou kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu 36/40 nehnuteľností zapísaných v PKV
č. XXX v k.ú. Janík. Kupujúcou však nebola matka žalobcu a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
kúpnu cenu zaplatili rodičia žalobcu. Z potvrdenia Dr. Samuela Wohla z 25.9.1944 vyplýva, že ich právni
predchodcovia C. R. a jeho manželka C. rod. P. v celom rozsahu splatili dohodnutú kúpnu cenu a všetky
dohodnuté poplatky. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy bol 1.8.1932 spracovaný GP na zameranie

sporných nehnuteľností s výkazom plôch, ktorý bol vlastnoručne podpísaný všetkými podielovými
spoluvlastníkmi vrátane právneho predchodcu žalobcu a ktorý bol v pozemkovej knihe riadne zapísaný
pod č.d. XXXX/XXXX. Vo výkaze plôch je titulom skutočného rozdelenia presne vyznačený užívací
vzťah vlastníkov, ktorý bol aj v tom čase v obci všeobecne známy a rešpektovaný. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaní 12/ a 13/ sporné nehnuteľnosti neužívali, ani tvrdenie žalobcu, že jeho

rodičia užívali pôvodnú parc.č. XXXX/X v celosti o výmere 181764 m2, dôkazom čoho je GP zapísaný v
pozemkovej knihe pod č.d. XXXX/XXXX. Na preukázanie tvrdených skutočností predložili súdu listinné
dôkazy: osvedčenie o dedičstve po C. R. rod. P.j D 474/01, GP z roku 1932, list advokáta Dr. Samuela
Wohla z 25.9.1944 a kúpnu zmluvu z 11.4.1934.

9. Žalovaná 5/ uviedla, že sa pripája k vyjadreniu žalovaných 1/ až 4/. A. R. a jeho manželka
C. rod. P., ktorí ako kupujúci uzatvorili s Čeherátskou bankou ako predávajúcim 11.4.1934 kúpnu
zmluvu boli jej starými rodičmi a ona sporné nehnuteľnosti zdedila po Š. R. osvedčením o dedičstve
10D/718/2009. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložila osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi
Š.V. R. 10D/718/2009.

10. Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalovaných 6/ - 13/ žiadal žalobu zamietnuť,
dôvodiac tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom titul vstupu do držby nehnuteľností, ku
ktorým žiada určiť vlastníctvo v podiele 2/3 ; stranami sporu nie sú B. S., A. L. C. E. V.Ó., podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. Janík, čo je vadou konania; kúpna zmluva

uzavretá s Čerehátskou bankou sa týka iných parciel ( XXX/a C. XXX/a) a nie parcely XXXX/X; z listu Dr.
Wohla z 4.8.1944 jednoznačne vyplýva, že dlžnú sumu mali zaplatiť nakoniec Ištván R. a manželka, ktorí
nesúhlasili, aby ich dlžnú čiastku zaplatil C. R., čo znamená, že rodičia žalobcu nezaplatili celú kúpnu
cenu nehnuteľností; z PKV č. XXX k.ú. Janík vyplýva, že prevod podielu 2/4 parcely č. XXXX/X bol
na základe kúpnej zmluvy z 21.11.1939 ako aj skutočnosť, že o vlastnícke právo prebiehal v minulosti

súdny spor o určenie vlastníctva, ktoré na základe rozsudku nadobudla p. R., o čom bola vyznačená v
pozemkovej knihe poznámka, a táto skutočnosť nemohla v nikom vzbudiť dobromyseľnosť o výlučnom
vlastníctve parcely č. XXXX/X; čestné prehlásenia S. V. a H. S. z 29.9.2014 nehovoria nič o tom, že
by sporné nehnuteľnosti boli užívané žalobcom resp. rodinou R. v celosti a v kontexte skutočnosti, žerodina R. skutočne vlastnila podiel na nehnuteľnostiach a teda ich aj mohla užívať, strácajú tvrdenia o
užívaní parciel význam.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom
žalobcu a zistil tento skutkový stav:

12. Právnymi predchodcami žalobcu sú jeho rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a Alžbeta
R. rod. VA., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (výpoveď žalobcu, osvedčenie o dedičstve po poručiteľke

C. R. rod. Y. z 13.8.1998 sp.zn. D 532/98 Dnot 134/98 právoplatné 31.8.1998 vydané notárom JUDr.
Jozefom Gimerským na základe poverenia Okresného súdu Košice - okolie).

13. Titulom dedenia po matke C. R. rod. Y. žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 v pomere k
dedičstvu t.j. 1/3 z celku KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181 764 m2 zapísanej na LV
č. XXX v k.ú. Janík vedenej na mene poručiteľky pod B1 v podiele 2/4 teda 1/2. Spoluvlastnícke podiely

1/9 v pomere k dedičstvu t.j. 1/18 z celku predmetnej parcely ďalej titulom dedenia nadobudli B. S. rod.
V., A. L., K..V. a E. V. ako vnuci poručiteľky po zomrelej dcére Márii, a to všetci dedičia bez povinnosti
vyplatiť ustupujúcu dedičku J. F. rod. V.. Dedičia zároveň zriadili v prospech žalobcu predkupné právo
na nadobudnutú nehnuteľnosť. ( osvedčenie o dedičstve po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98)

14. Parcela č. XXXX/X bola ako roľa pôvodne vedená v PKV č. XXX k. ú. Janík bez uvedenia výmery.
Jej spoluvlastníkmi boli pod B1 S. R., B2 Mária R. rod. R., B3 C. R. a B4 C. H. rod. SB., každý v podiele
1 na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXXX a na základe skutočného rozdelenia zo
17.10.1935 č.d. XXXX. Titulom kúpnopredajnej zmluvy z 21.11.1939 nadobudla spoluvlastnícky podiel
2/4 predmetnej parcely matka žalobcu C. R. rod. Y. kúpou od H. R. rod. R. a Alžbety R.. Po uzavretí

PKV č. XXX bola predmetná parcela zapísaná do LV č. XXX k. ú. Janík ako KNE parcela č. XXXX/X -
orná pôda vo výmere 181 764 m2 (PKV č. XXX k. ú. Janík, výpis z LV č. XXX k.ú. Janík z 8.12.1997).
Po smrti C. R. rod. Y. jej spoluvlastnícky podiel 2/4 KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181
764 m2 nadobudli titulom dedenia žalobca, B. S., A. L.Á. C. E. V. v zhora uvedených podieloch (výpis
z LV č. XXX k. ú. Janík, dedičské rozhodnutie po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98).

15. Správa katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou v protokole
o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013 sp.zn. X XX/XXXX - SV opravila chybu v
katastrálnom operáte v k. ú. Janík tak, že v časti A LV č. XXX S.pravila zápis výmery parcely KNE č.
XXXX/X zo 181 764 m2 na 10 386 m2, nakoľko pri kontrole zapísaného registra obnovenej evidencie

pozemkov v k. ú. Janík, na základe žiadosti o prešetrenie výmery KNE parcely XXXX/X, ktorú podala
firma AGROCES s.r.o. zistila, že predmetná parcela je v súbore popisných informácií vedená na LV
č. XXX s výmerou 181 764 m2 ale v súbore geodetických informácii v mape určeného operátu je
zobrazená s výmerou 10 386 m2. Prešetrením bolo zistené, že výmera tejto parcely bola do LV č. XXX
nesprávne zapísaná na základe údajov v parcelnom protokole, kde sú uvedené ešte pôvodné výmery

pred rozdelením predmetnej parcely a ďalších na základe geometrického plánu z roku 1932, ktorý bol
do pozemkovej knihy zapísaný pod č.d. XXXX/XXXX titulom skutočného rozdelenia, pričom pôvodné
pozemkovoknižné parcely XXXX a XXXX boli rozdelené, prečíslované a zapísané do PKV č. XXX až
XXX a to bez uvedenia výmery okrem pozemkovoknižnej parcely XXXX/X. Zákres tohto geometrického
plánu však do príslušnej pozemkovoknižnej mapy vykonaný nebol. Následne boli nehnuteľnosti pôvodne

evidované v PKV č. XXX až XXX na základe došlých právnych listín zapisované do príslušných LV,
a to bez uvedenia výmery alebo nesprávne s výmerou podľa parcelného protokolu bez zohľadnenia
zápisu pod č.d. XXXX/XXXX. Na základe žiadosti A. R. bol pod č. R 18/11 do katastra vykonaný
zápis geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/X -

XXXX/X, XXXX/X - XXXX/X. Na základe tejto žiadosti boli podľa priloženého geometrického plánu v
dotknutých listoch vlastníctva zmenené údaje o pozemkoch /bez zmeny vlastníckych práv/ tak, že časť
riešených parciel registra E zanikla, pričom boli zapísané do registra C. Podľa tohto geometrického plánu
parcely registra S, ktorým sa vytvárali parcely registra C boli: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tieto parcely boli vedené v LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX bez
uvedenia výmer. Parcely registra C, ktoré sa vytvorili a zapísali do LV č. XXX, XXX, XXX C. XXX boli:
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/X. Parcela KNE č. XXXX/X nebola v písomnej časti geometrického plánu riešená ale v
grafickej časti bola zobrazená s výmerou 10 386 m2 a taktiež boli zobrazené aj KNE parcely č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tým, že v geometrickom pláne č. 11/2006 sa novovytvorené

parcely registra C čerpali z iných parciel registra E ako z KNE parcely č. XXXX/X v LV č. XXX B.ostala
evidovaná pôvodná výmera z parcelného protokolu a to pred rozdelením na základe geometrického
plánu z roku 1932 pričom graficky bola táto parcela na základe tohto geometrického plánu vyčerpaná
na výmeru 10 386 m2.

16. Zgeometrickéhoplánuzodňa1.8.1932vyhotovenéhoDr.LadislavomSmolkomprek.ú.Janík(ďalej
len „ GP z roku 1932“) súd zistil, že jeho predmetom bolo zameranie a rozdelenie pozemkov zapísaných
v PKV č. XXX k.ú. Janík a to pozemkovoknižných parciel (ďalej aj „mpč.“) XXX/a C. XXX/aX. Z mpč.
XXX/a boli vytvorené parcely mpč. XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v danom poradí katastr.
č. parciel XXXX/X - XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX/X. Z mpč. XXX/Xa bola vytvorená parcela
katastr. č. XXXX/X. Výmera všetkých parciel spolu bola 377807 m2. Výmery novovytvorených parciel

v GP uvedené neboli.

17. Aktuálne sú na LV č. XXX k. ú. Janík vedení ako spoluvlastníci KNE parcely č.
XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 pod pod B2 S. R. v podiele 1 , B3 Mária R. rod. R. v podiele 1,
B4 žalobca v podiele 12/36 teda 1/3, B5 B. S. K.. V. v podiele 2/36 teda 1/18, B6 A. L. rod. V.á v podiele

2/36 teda 1/18 a B7 Jozef Tóth v podiele 2/36 teda 1/18 (výpis z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017).

18. Z identifikácie parciel vyhotovenej 16.7.2014 C. F.
písomne aj graficky, ktorá nebola overená príslušnou správou katastra vyplýva, že KNE parcela č. XXXX/
X vo výmere 181 764 m2 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. Janík je totožná s KNE a KNC parcelami, ku

ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo vydržaním.

19. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Čereháckou bankou v Nižnom Medzeve ako
predávajúcou a obyvateľmi Obce Janík Ištvánom /Štefanom/ R., jeho manželkou C. K.. P. a Andrášom /
Ondrejom/R.ml.akokupujúcimidňa11.4.1934bolozistené,žejejpredmetombolspoluvlastníckypodiel

predávajúceho vo veľkosti 36/40 z časti nehnuteľností mpč. XXX/a a XXX/a vedených v PKV č. XXX k.
ú. Janík- 2 uvedených vo výkaze pozemkov a na geometrickom pláne, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou
zmluvy, označených parcelnými č. XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a -XX, XXX/a - X C. XXX/a-XX
za kúpnu cenu 45.000,- Sk, z ktorej 20.000,- Sk kupujúci už zaplatili a 25.000,- Sk zaplatia spoločne do
pol roka spolu s dojednaným úrokom, pričom kupujúci Ondrej R. ml. nadobudol podiel 1 predávaných

nehnuteľnosti, Š. R. podiel 1 a Anna R. K.. P. podiel 1/2. V kúpnej zmluve bolo zároveň konštatované,
že kupujúci majú nehnuteľnosť v držbe od 3.3.1932 odkedy požívajú jej úžitky a znášajú ťarchy k nej
sa viažúce. Žalobca ani žalovaní 1/ - 4/ nepredložili súdu geometrický plán a výkaz pozemkov, ktoré
mali tvoriť prílohu zmluvy.

20. Z listu advokáta Dr. Samuela Wohla so sídlom v Moldave nad Bodvou z 3.4.1944
adresovaného Čereháckej banke a.s. v Nižnom Medzeve bolo zistené, že C. R. a jeho manželka C.
K.. Y. zaplatili istinu 25.000,- Kčs, úroky 11.718,70 Kčs, istinu zmenky 6.600,- Kčs a úroky 2.541,- Kčs
ako aj trovy za odsúhlasenie povolenie na vymazanie 56,- Kčs. Z týchto súm Š. R. zaťažovala čiastka
v rozsahu 3 a C. R. čiastka v rozsahu 1. Keďže celkovú pohľadávku zaplatili C. R. a jeho manželka U.

K.. Y., čiastka pohľadávky v rozsahu 3 sa má postúpiť na posledné menované osoby teda na C. R. a
jeho manželku Alžbetu rod. Y..

21. Z listu advokáta Dr. Samuela Wohla so sídlom v Moldave nad Bodvou z 4.8.1944
adresovaného Čereháckej banke a.s. v Nižnom Medzeve bolo zistené, že sa v ostatných dňoch sa k

nemu dostavil István (Štefan) R. a jeho manželka, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas s tým, aby ich dlžnú čiastku
zaplatil András ( Andrej ) R. C.ko aj nesúhlas s tým, aby ich dlžná čiastka bola postúpená na A. R., a
zároveň svoju dlžobu zaplatili. Predmetné sa týkalo dlhu A. R., I. R. a jeho manželky Anny rod. P. vo
výške 25.000, Kčs a na základe zmeniek dlhu 6.600,- Kčs.

22. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že žalovaný 1/ až 5/ sú
vedení ako spoluvlastníci KNC parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X a to žalovaná 1/ v podiele 1/3, žalovaná 2/ v podiele 1/9, žalovaný 3/ vpodiele 1/9, žalovaná 4/ v podiele 1/9 a žalovaná 5/ v podiele 1/3. Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané
v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

23. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že žalobca a žalovaní 1/ až 5/ sú vedení ako
spoluvlastníci KNC parciel č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 2 946 m2 a to žalobca v podiele 1 titulom dedenia D 1750/91, žalovaná 1/ v podiele
3/12 teda 1 titulom dedenia D 474/01, žalovaná 2/ v podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01, žalovaný 3/ v
podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01, žalovaná 4/ v podiele 1/12 titulom dedenia D 474/01 a žalovaná

5/ v podiele 3/12 titulom dedenia D 718/2009. Nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX.

24. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník
KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 109 m2 je v podiele 1/1 vedený žalovaný 6/
titulom dedenia z 15.6.1938 č.d. 1729 a rozhodnutia o schválení ROEP č. C-1/2012/Sv z 25.1.2012.

Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

25. Výpis z LV č. XXXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník
KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2 je vedený v podiele 1/1 žalovaný 7/
titulom dedenia z 14.2.1919 č.d. 132 a rozhodnutia o schválení ROEP č. C-1/2012/Sv z 25.1.2012.

Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

26. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 súd zistil, že ako vlastník KNE parc.
č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 8/ titulom dedenia
z 14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP tak ako je uvedené zhora. Nehnuteľnosť bola pôvodne

vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

27. Z výpisu z LV č. XXX z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE parcely
č.XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 9/ titulom dedenia z
14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej

vložke č. XXX.

28. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNE
parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 395 m2 je vedená v podiele 1/1 žalovaná 10/
titulom dedenia z 14.2.1918 a rozhodnutia o schválení ROEP. Nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v

pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

29. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017 bolo zistené, že ako vlastník KNC parcely č. XXXX/
X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 je vedená žalovaná 11/ v podiele 1/1 titulom dedenia z 14.2.1918.
Nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

30. Z čestných prehlásení H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Janík XXX
a S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Janík XX z 29.9.2014 bolo zistené, že po nahliadnutí do grafickej
identifikácie spracovanej C. F. zo 16.7.2014 menovaní prehlásili, že rodina S. R., bytom E. XXX
obhospodarovala pred II. svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré sú označené v tejto identifikácii pod

č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX a tak vedia, že tieto parcely im potom
zobralo družstvo. Znenie oboch čestných prehlásení bolo totožné.

31. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že parcelu č. XXXX/X mu rodičia za svojho života nedarovali,
zdedil ju. Keď rodičia žili povedali mu, že pozemky budú jeho až po ich smrti. Viackrát mu hovorili, že to

bude jeho. Bolo to treba prepísať ale neprepísali. V dedičskom konaní bolo na neho prepísaných 18 ha.
Je si vedomí toho, že v kúpnej zmluve je parcela prečíslovaná, prečo nevie. Nevie prečo v dedičskom
konaní po jeho matke boli dedičmi aj B. S., A. L. C. E. V., jednoducho prišli a uplatnili si nárok.

32. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.33. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení vlastník má právo
na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu je neprávom zadržuje.

34. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Predmetom sporu je určovacia žaloba, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či
na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že žalobca na
požadovanom určení naliehavý právny záujem má, pretože podanou žalobou môže odstrániť spornosť
práva.

36. Žalobca sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom titulom vydržania.

37. Do 31.12.1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo. Vlastnícke právo k nehnuteľnej
veci zapísanej v pozemkovej knihe sa nadobúdalo zápisom prevodu vlastníctva do pozemkovej knihy
( konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Dobromyseľnosť

sa vyžadovala pri nastúpení do držby. Podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním bola držobná
spôsobilosť nadobúdateľa, nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, dobromyseľnosť, uchopenie sa držby
a nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom.

38. Zákon č. 141/1950 Zb. Stredný Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval

vydržanie v § 115,116 a 145. V prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala desať ročná vydržacia doba
a musela uplynúť najneskôr 31.3.1964. Dobromyseľnosť sa vyžadovala po celú vydržaciu dobu.
Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného uhorského práva, sa skončili
najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951 ( § 566 cit. zákona).

39. Zákon č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.4.1964 inštitút držby neupravoval a
vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do
31.3.1964 ( § 498 cit. zákona, teraz § 854).

40. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 opätovne

zaviedla inštitút vydržania ( § 135a) a súčasne v ustanovení § 507a ( teraz 856 ods. 3) umožnila pre
vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe
s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka teda 1.4.1984. V prípade pozemku bolo
vydržanie upravené osobitne. Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 vydržať bolo možné iba pozemok alebo
jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo

zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1) t.j. k pozemku, ktorý bol v socialistickom, spoločenskom
vlastníctveaktorýbolpodľaúzemnýchplánovaleboúzemnýchrozhodnutíurčenýnavýstavburodinných
domčekov, rekreačných chát alebo garáži alebo na zriaďovanie záhradiek; pôda určená na iné účely
najmä poľnohospodárska pôda sa nesmela na zriadenie práva osobného užívania použiť. Vlastníctvo
k takému pozemku alebo jeho časti nadobudol štát; občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie

dohody o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.

41. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 okrem
iného podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala
aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa ( nie

štátu). Vydržanie a držbu upravila v ustanoveniach §§ 134, 129 a 130 tak, že oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať
rokov ak ide o nehnuteľnosť. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným.

42. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú význam prechodné ustanovenia zákona č. 509/1991
Zb..43. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 pokiaľ ďalej nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.

44. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba

započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.

45. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, a to: a)
spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnenosť držby veci alebo práva a c) uplynutie zákonom stanovenej

doby nepretržitej držby, dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu.

46. Jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania, bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého

sa vydržanie posudzuje, je existencia oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa už jednoznačne ustálil
výklad, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú
rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do
držby bolo dôvodné. Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby,
t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže
byť pochybný, keďže len v pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však
nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Zákon ani v minulosti a ani teraz neupravuje, čo je titulom

vstupu do držby, avšak možno ho vyvodiť z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný
subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že
má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a
neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je
potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho,

či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo
nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver

o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu) teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre
vydržanie,akniejetentopocitvyvolanýokolnosťamiobjektívnenasvedčujúcimioprávnenostidržbyveci.
V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď
v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže

vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je
ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval
s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Pokiaľ
omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom
môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a v nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi považované za právne relevantné. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 7/2010 z 31.10.2011 - poukazujúc v ňom aj na
obdobný záver v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo
30/2010 a 6 MCdo 5/2010, omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom

jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť
inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je
ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. O ospravedlniteľný omyl naopak nejdevtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre
uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti o tom, aká je platná právna úprava, sa
súdnou praxou nepovažuje za ospravedlniteľný omyl. Vydržanie nemôže privodiť iba púha skutočnosť,

že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky vykonávaný a že nikým, teda ani vlastníkmi evidovanými
v príslušných evidenciách, nie je rušený.

47. Žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva podielu 2/3 nehnuteľností vydržaním,
pretože u neho absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľností. Pokiaľ aj žalobca

užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, neuviedol žiadny právny titul, na základe ktorého by
mohol byť dobromyseľný, že mu nehnuteľnosti patria vlastnícky. Nepreukázal teda existenciu titulu, na
základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca
nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov, pričom k okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej
výpovedi, z výpovede žalobcu bolo zistené, že rodičia mu za svojho života nehnuteľnosti nedarovali.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol dedením po rodičoch, po oboch rodičoch žalobcu

prebehlo dedičské konanie ( otec žalobcu zomrel X.X.XXXX a matka XX.X.XXXX) v dôsledku čoho
mal žalobca vedomosť, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva dedením je rozhodnutie o dedičstve
vydané v konaní o dedičstve po poručiteľovi, a to aj s prihliadnutím k tej skutočnosti, že žalobca nebol
jediným dedičom rodičov a mal dve sestry J. F. rod. R., nar. XX.X.XXXX a Máriu, ktorá zomrela v roku
1989, čo súd zistil z osvedčenia o dedičstve po matke žalobcu D 532/98. Naviac pri právnych úkonoch

o právach k nehnuteľnostiam sa vyžadovala od 1.1.1951 teda od účinnosti Stredného Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. písomná forma a od 1.4.1964 teda od účinnosti Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. sa písomná forma vyžaduje pri zmluvách o prevodoch nehnuteľností, pričom jej
nedodržanie je podľa ustálenej súdnej praxe neospravedlniteľný právny omyl.

48. Zároveň je potrebné uviesť, že ak boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa v tom ktorom období platných ustanovení Občianskeho
zákonníka, nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných
právnych predpisov ( Rc 2Cdo 135/98 z 30.3.1999). Ak rodičia žalobcu vstúpili do oprávnenej držby
nehnuteľností ( žalobca tvrdí, že sa tak stalo vyplatením celej kúpnej ceny jeho rodičmi dňa 1.4.1944

podľa kúpnej zmluvy z 11.4.1934 uzavretej s Čerehátskou bankou) a splnili všetky predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu. Súd je však toho
názoru, že aj prípadné zaplatenie celej kúpnej ceny nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy z 11.4.1934,
ktorou otec žalobcu kupoval len podiel 1/4 prevádzaných nehnuteľností a stranami zmluvy boli ďalší

dvajakupujúci,nemôžezakladaťdobrúvierurodičovžalobcu,ženadobudlicelýpredmetkúpnopredajnej
zmluvy a to aj s poukazom na list advokáta Dr. Wohla z 4.8.1944, z ktorého je zrejmé, že kupujúci Š.
R. a jeho manželka Anna rod. P. vyslovili svoj nesúhlas, aby ich dlh titulom kúpnej ceny nehnuteľností
zaplatil C. R. a zároveň svoj dlh splatili, pričom predmetný listinný dôkaz predložil sám žalobca ako aj
skutočnosť,žečasťkúpnejceny20000,-Kčsbolapodľazneniazmluvykupujúcimi(tedanielenprávnym

predchodcom žalobcu) zaplatená už v čase podpisu zmluvy.

49. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v časti o určenie, že žalobca je v podiele 2/3 vlastníkom KNE
parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10386 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Janík je skutočnosť,
že stranami sporu nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a to B. S., A.

L. C. E. V.. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k stranám sporu, nie voči tretím
osobám. Ak má teda na jeho základe dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli
stranami. Podieloví spoluvlastníci sú nerozlučnými spoločníkmi, a ak sa konania nezúčastnia všetci
nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z

hmotného práva.

50. Súd zamietol návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov Zlatice S., A. L. C. E. V., vyžiadanie
GP č.d. 3012/1935 od Okresného úradu Košice - oklolie, katastrálneho odboru, výkazu plôch k tomuto
GP a celej chronológie LV č. XXX k.ú. Janík, nakoľko žalobca, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva

titulom vydržania, nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje
teda titulu vstupu do oprávnenej držby a navrhované dôkazy sa uvedeného netýkali.51. Čo sa týka výmery KNE parcely č. XXXX/X v k.ú. Janík zapísanej na LV č. XXX, vykonaným
dokazovaním bolo zistené z vyššie uvedeného GP z roku 1932, že táto vznikla z pozemkovoknižnej
parcely č. XXXa vedenej v PKV č. XXX k.ú. Janík, ktorá bola už pred zameraním rozdelená na parcely

katastr. č. XXXX/X - roľa s výmerou 181764 m2, XXXX/X - les s výmerou 140113 m2, XXXX/X - domom
zast. plocha s výmerou 227 m2, XXXX - lúka s výmerou 665 m2, XXXX - lúka s výmerou 3930 m2
a XXXX- lúka s výmerou 41700m2 a po opätovnom zameraní bola GP z roku 1932 rozdelená na
pozemkovoknižné parcely XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali v rovnakom poradí katastrálne
čísla parciel XXXX/X C. XXXX/X, pričom v GP neboli uvedené výmery novovytvorených parciel; tieto

vyplývali len z grafickej časti GP. Na základe tejto skutočnej deľby bola parcela č. XXXX/X zapísaná ako
roľa do PKV č. XXX k.ú. Janík bez výmery a ako jej spoluvlastníci boli zapísaní S. R., H. R. K.. R., C.L.
R. C. C. H. K.. R., každý v podiele 1, na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXX5 a na
základe skutočného rozdelenia zo 17.10.1935 č.d. XXXX. Z tejto PKV bola parcela č. XXXX/X následne
prepísaná do LV č. XXX s výmerou 181764 m2. Skutočnosť, prečo bola jej výmera následne znížená na
10386 m2 je vysvetlená v hore uvedenom protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013.

Dôvodom bol GP z roku 1932 zapísaný do pozemkovej knihy pod č.d. XXXX/XXXX, ktorým boli pôvodné
pozemkovoknižné parcely č. XXXX C. XXXX rozdelené, prečíslované a zapísané do PKV č. XXX C.
XXX ( skutočná deľba), avšak zákres tohto geometrického plánu do príslušnej pozemkovoknižnej mapy
nebol vykonaný.

52. Kúpna zmluva medzi Čerehátskou bankou a otcom žalobcu ako jedným z kupujúcich, ktorý bol v
kúpnej zmluve označený ako C. R. ml., bola uzavretá v roku 1934 teda po reálnej deľbe nehnuteľností,
ktoré boli predmetom zmluvy, pričom v zmluve bolo jednoznačne uvedené, že jej predmetom je len časť
nehnuteľností mpč. XXX/a C. XXX/a/2 vedených v PKV č. XXX k.ú. uvedená vo výkaze pozemkov
a na geometrickom pláne, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu kúpnej zmluvy (stranami sporu predložené

neboli) a to mpč. parcely XXX/a/X, XXX/a/X, XXX/a/X, XXX/a/XX, XXX/a/XX C. XXX/a/X, z ktorých
otec žalobcu nadobudol podiel 1/4 z podielu 36/40. Z označenia predmetu kúpy je zrejmé, že ide o
nehnuteľnosti vytvorené GP z roku 1932, pričom účastníkom tejto skutočnej deľby nehnuteľností v roku
1932 bol aj otec žalobcu C. R. ml. čo vyplýva z predmetného GP.

53. Skutočná deľba nehnuteľností z roku 1932 bola v tom čase titulom nadobudnutia vlastníctva k
novovytvorenýmnehnuteľnostiamočomsvedčiaajzápisyvpozemkovejknihe.Aktitulomtejtoskutočnej
deľby nadobudol vlastníctvo k novovytvoreným nehnuteľnostiam aj otec žalobcu a nie je vedený ako
vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností, žalobca sa môže domáhať určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi titulom skutočnej deľby z roku 1932.

54. Záverom je potrebné uviesť, že pozemková kniha neurčila za výmery a ani v registri „E“ katastra
nehnuteľností výmera nie je záväzný údaj katastra.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Súd žalobu zamietol. Žalovaní 1/ až 5/ boli teda vo veci plne úspešní, preto im súd podľa vyššie

citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, tak
ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

58. Žalovaným 6/ až 13/, ktorí boli vo veci plne úspešní, trovy konania nevznikli, preto im súd voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v troch vyhotoveniach
( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).