Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898794
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4203898794.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Viery Koscelanskej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Z. N., nar.
XX.XX.XXXX,bytomK.XX,XXX01J.,ovymoženiepohľadávkyvsume1.307,18euraspríslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. apríla 2012 č.k.

9Er/147/2003-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamieta .

III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, exekúciu
vyhlásilzaneprípustnúakonaniezastavil.PriznalsúdnemuexekútoroviJUDr.ĽubomíroviPekárovitrovy
exekúcie a zároveň uložil oprávnenej povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
74,92 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods.

1, § 203 ods. 1, Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54
ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23
ods. 1 ods. 2, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008, § 1 ods. 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2008 Z.z., § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z.
1.2. Súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom je Notárska zápisnica N 302/2003, Nz 9394/2003

spísaná v Notárskom úrade notára JUDr. Ľubomíra Vlhu v Bratislave dňa 10.02.2003. Po jej preskúmaní
skonštatoval, že táto bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou. V
notárskejzápisnicijeuvedenýsubstitučnýsplnomocnenecK..K.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.T..XXX,
ktorého splnomocnil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca povinného.
Zdôraznil, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je súhlas povinného s jej
vykonateľnosťou. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 181/2011-16

vyslovil názor, že takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na
spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je
práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej

zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Tento prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstvasplnomocnenému zástupcovi. Navyše plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi,
na spísanie notárskej zápisnice, bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, čím
bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy

a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať
akúkoľvekskutočnosťtýkajúcusa predmetnejzmluvyasvojhozáväzku.Takýmtokonanímoprávneného
bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie
dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Dospel k záveru, že tento
úkon povinného je neplatný podľa § 54 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto neexistuje notárska

zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom z hľadiska materiálneho. Z uvedeného dôvodu je
exekúcia neprípustná, čo je zároveň dôvod na zastavenie exekučného konania a zamietnutie návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Špecifikoval a zdôvodnil celkovú výšku odmeny priznanej
exekútorovi v sume 75,92 eura vrátane 20 % DPH a na jej úhradu zaviazal oprávnenú v súlade s
ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
2.1. Oprávnená podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila ustanovením § 205 ods. 2 písm. a),
b), f) Občianskeho súdneho poriadku, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Namietala, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58

ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží,
čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak zásadu legality. Tvrdila, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže

ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného
súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá
je exekučným titulom, ani nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Žiadala,
aby odvolací súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu

Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
2.3. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala porušenie princípu legality,
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces,

dvojinštančnosť súdneho konania, porušenie princípu rovnosti zbraní. Namietala tiež nemožnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu o jej právnom postavení, nemožnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu,
hoci výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Tvrdila, že postup, ktorý zvolil exekučný súd,
nezákonne dával povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie

oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Tvrdila, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na
základedomnienok,bezreálnehozisteniaskutočnéhostavuaúčastnícikonanianemalimožnosťvyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností.
2.4. Namietala, že plnomocenstvo nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko
nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať § 53 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že

plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a nebolo v hrubom
nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Dodala, že právnym poriadkom nie je
vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy,
na základe ktorej vzniká. Namietala nesprávny záver o tom, že zástupca zjavne nehájil záujmy
povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Nestotožnila ani s tým,

že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že uvedený záver súdu
je v priamom rozpore so súdnou praxou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Co 7/2007, nález
Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 5/2000). Namietala, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania
zo strany súdu už pri rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Tvrdila, že žiadny zákon
nepredpisuje povinnú účasť na spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo znenia § 41

ods. 2 Exekučného poriadku. Ak by mal súd skúmať vec v rámci exekučného konania, muselo by to
byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Namietala tvrdenia súdu prvej inštancie o vadnostiudeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po
uzatvorení zmluvy v roku 2002 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobil.

3.1. Oprávnená podala v priebehu odvolacieho konania návrh na prerušenie konania postupom podľa §
109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhla, aby súd predložil dve prejudiciálne
otázky:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 96/12EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

3.2. Zároveň svoju právnu argumentáciu doplnila s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 14.marca 2012 sp.zn. I. ÚS 120/2012-12, z ktorého citovala. Tvrdila, že dojednaním plnomocenstva
povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. mu nevznikli žiadne nové práva
či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať

svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Namietala, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo
považuje splnomocnenie za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere, neuviedol, na základe čoho zistil
značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Tvrdila, že v danom
prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny

dvor Európskej únie.

4. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie bolo podané stranou účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku
ako aj OSP, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc
vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.
1, ods. 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.
júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrh oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi dňa 08.04.2003 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora

poverením vydaným Okresným súdom Komárno č.k. 9Er/147/2003-7 zo dňa 28.04.2003 na základe
exekučného titulu Notárskej zápisnice vydanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, číslo N 302/2003,
NZ 9394/2003 zo dňa 10.02.2003. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením rozhodol v
zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdnehoexekútora, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekučného konania a priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným

titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok.

12. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.

13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje
oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť
exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu

(§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda
v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu
vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2

Exekučného poriadku. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekúcia začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo
vykonateľným v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť záver,

že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011
zo dňa 20.10.2011, podľa ktorého „v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno
zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd
bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez
vyjadrenia účastníkov konania.“.

15. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal právne relevantnou skutočnosťou,
či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal Mgr. Tomáš Kušnír,
aby uznal dlh v mene povinného voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej
zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Dospel k

správnemu záveru, že plnomocenstvo je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje
nespôsobilosť notárskej zápisnice byť materiálne vykonateľným exekučným titulom a je dôvodom pre
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil.
Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré priznal súdnemu exekútorovi
v zákonnej výške a správne uložil oprávnenej povinnosť tieto zaplatiť súdnemu exekútorovi.

16.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúddodáva,žesohľadomnamnožstvo
obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorýchpredmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti poukazuje, že ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s uvedeným ustanovením,

tieto v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil
v zmluve o úvere za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani
notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená

mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

17. Odvolací súd dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať
ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj
notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný

opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok
vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby
obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica
obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola
exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok

vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej
zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu
v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)
a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani
záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom

procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok,
že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý
je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle
požiadavky ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je
potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie,

keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

20. Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej

právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu,
že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená,
že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je
predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok
neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha

konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162
ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade,
ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že
by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národnárada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm.
b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

21. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký
vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci,
t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho

súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva,
ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. V danej
veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor
EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho
ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu

dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len
na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že
rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí

bezprostrednesúvisieťsosporomprejednávanýmvnútroštátnymsúdom.Prejudiciálnaotázkanastolená
SúdnemudvoruEÚpritomnesmiebyťzjavneneopodstatnenáairelevantnávovzťahukprebiehajúcemu
konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a
aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny
dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).