Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514222044
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7514222044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: C. R., nar. X.X.XXXX, bytom
E. XXX, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská 48,
proti žalovaným 1. H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š. XXX/XX, D., 2. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XXX, 3. A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, H. X. L., 4. P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Ú. X, G.,
H., 5. U. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Z. XXX, žalovaní 1. až 5. zastúpení JUDr. Darinou Horváthovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 8, Moldava nad Bodvou, 6. E. A., 7. J. F., 8. E.Z. F., 9. C. K., 10. C. S.,
11. H.K. R., 12. S. R. a 13. H. R., žalovaní 6. až 13. všetci na neznámom mieste zákonne zastúpení

Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 7C/392/2014
zo 4.10.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. až 5. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

Žalovaným v 6. až 13. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu.
Žalovaným v 1. až 5. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaným v 6. až 13. rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca po doplnení a úpravách domáhal určenia, že je, titulom
vydržania, podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľností v okrese Košice - okolie, obci E. v

kat. území E. zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, a to KNC parcely č. XXXX/XX -
vinice vo výmere 333 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - vinice vo výmere 154 m2, KNC parcely č. XXXX/
XX - orná pôda vo výmere 18 174 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 5 663 m2, KNC
parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 492 m2, KNC parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 3
005 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 31 169 m2, KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda
vo výmere 11 223 m2 a KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9 284 m2, na LV č. XXX a to
KNC parcely č. XXXX/XX - záhrady vo výmere 1 687 m2 a KNC parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 2 946 m2, na LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11
109 m2, na LV č. XXXX a to KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 11 697 m2, na LV č. XXX
C. to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 12 105 m2, na LV č. XXX C. to KNE parcely č.
XXXX/XX - orná pôda vo výmere 11 522 m2, LV č. XXX a to KNE parcely č. XXXX/XX - orná pôda vovýmere 11 395 m2, LV č. XXX a to KNC parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2 596 m2 a LV č. XXX
KNE parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že právnymi predchodcami žalobcu sú jeho rodičia C. R., nar. XX.X.XXXX,
zomr. X.X.XXXX a C. R., rod. Y., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Titulom dedenia po matke žalobca
nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/3 k celku na nehnuteľnosti KN E parcely
č. XXXX/X orná pôda o výmere 181.764 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. E., vedenej na mene
poručiteľky pod B 1 v podiele 2/4, teda 1/2. Spoluvlastnícke podiely 1/9 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/18

k celku z predmetnej parcely titulom dedenia nadobudli B. S., rod. V., A. L., rod. V. a E. V., ako vnuci
poručiteľky po zomrelej dcére H., všetci dedičia bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku J. F., rod.
V.. Dedičia zároveň zriadili v prospech žalobcu predkupné právo na nadobudnutú nehnuteľnosť, ktoré
skutočnosti vyplývajú z osvedčenia o dedičstve D 532/98. Ďalej vychádzal zo zistenia, že parcela č.
XXXX/X bola ako roľa pôvodne vedená v PKV č. XXX k. ú. E. bez uvedenia výmery. Jej spoluvlastníkmi
boli pod B1 S. R., pod B2 H. R. rod. R., pod B3 C. R. a pod B4 C. H. rod. R.B., každý v podiele 1/4

na základe pozemkovoknižnej opravy z 24.6.1922 č.d. XXXX a na základe skutočného rozdelenia zo
17.10.1935 č.d. XXXX. Titulom kúpnopredajnej zmluvy z 21.11.1939 nadobudla spoluvlastnícky podiel
2/4 predmetnej parcely matka žalobcu C. R. rod. Y. kúpou od H.Á. R. rod. R. a C. R.. Po uzavretí
PKV č. XXX bola predmetná parcela zapísaná do LV č. XXX k. ú. E. ako KNE parcela č. XXXX/X - orná
pôda vo výmere 181.764 m2 (PKV č. XXX k. ú. E., výpis z LV č. XXX k.ú. E. z 8.12.1997). Po smrti C.

R. rod. Y. jej spoluvlastnícky podiel 2/4 KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 181.764 m2
nadobudli titulom dedenia žalobca, B. S., A. L. C. E. V. v zhora uvedených podieloch (výpis z LV č.
XXX k. ú. E., dedičské rozhodnutie po poručiteľke C. R. rod. Y. D 532/98). Zistil, že Správa katastra
Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte z
31.5.2013 sp.zn. X XX/XXXX - SV opravila chybu v katastrálnom operáte v k. ú. E. tak, že v časti A LV č.

XXX S.pravila zápis výmery parcely KNE č. XXXX/X zo 181.764 m2 na 10 386 m2 z dôvodu, že výmera
tejto parcely bola do LV č. XXX nesprávne zapísaná na základe údajov v parcelnom protokole, v ktorom
boli uvedené ešte pôvodné výmery pred rozdelením parcely a ďalších na základe geometrického plánu
z roku 1932, zapísaného do pozemkovej knihy pod č. d. XXXX/XXXX titulom skutočného rozdelenia,
pričom pôvodné pozemnoknižné parcely XXXX a XXXX boli rozdelené, prečíslované a zapísané do

pozemnoknižnej vložky č. XXX až XXX, a to bez uvedenia výmery, okrem pozemkovoknižnej parcely
XXXX/X. Predmetný geometrický plán však do príslušnej pozemkovoknižnej mapy vykonaný nebol a
následne boli nehnuteľnosti pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX C. XXX, zapisované
do príslušných LV bez uvedenia výmery alebo nesprávne s výmerou podľa parcelného protokolu bez
zohľadnenia zápisu vedeného pod č.d. XXXX/XXXX. Následne pod č.R 18/11 bol do katastra vykonaný

zápis geometrického plánu č. 11/2006, vyhotoveného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parc. č. XXXX/X, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/X - XXXX/
X, XXXX/X - XXXX/X, pričom zmenené údaje o pozemkoch boli uskutočnené bez zmeny vlastníckych
práv tak, že časť riešených parciel registra E zanikla, pričom boli zapísané do registra C. Podľa tohto
geometrického plánu parcely registra S, ktorým sa vytvárali parcely registra C boli: XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tieto parcely boli vedené v LV č. XXX,
XXX,XXXC.XXXbezuvedeniavýmer.ParcelyregistraC,ktorésavytvoriliazapísalidoLVč.XXX,XXX,
XXX C. XXX boli: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/X. Parcela KNE č. XXXX/X nebola v písomnej časti geometrického
plánu riešená, ale v grafickej časti bola zobrazená s výmerou 10 386 m2 a taktiež boli zobrazené aj
KNE parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX. Tým, že v geometrickom pláne č.
11/2006sanovovytvorenéparcelyregistraCčerpalizinýchparcielregistraEakozKNEparcelyč.XXXX/
X,vLVč.XXXostalaevidovanápôvodnávýmerazparcelnéhoprotokoluatopredrozdelenímnazáklade

geometrického plánu z roku 1932 pričom graficky bola táto parcela na základe tohto geometrického
plánu vyčerpaná na výmeru 10 386 m2. Z geometrického plánu zo dňa 1.8.1932 vyhotoveného Dr. Z.
R. pre k.ú. E. (ďalej len „ GP z roku 1932“) súd zistil, že jeho predmetom bolo zameranie a rozdelenie
pozemkov zapísaných v PKV č. XXX k.ú. E. a to pozemkovoknižných parciel (ďalej aj „mpč.“) XXX/a
C. XXX/aX. Z mpč. XXX/a boli vytvorené parcely mpč. XXX/a/X až XXX/a/XX, ktorým zodpovedali

v danom poradí katastr. č. parciel XXXX/X - XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX/X. Z mpč. XXX/Xa
bola vytvorená parcela katastr. č. XXXX/X. Výmera všetkých parciel spolu bola 377807 m2. Výmery
novovytvorených parciel v GP uvedené neboli. Aktuálne sú na LV č. XXX k. ú. E. vedení ako
spoluvlastníci KNE parcely č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10 386 m2 pod pod B2 S. R. v podiele1/4, B3 H. R. rod. R. v podiele 1/4, B4 žalobca v podiele 12/36 teda 1/3, B5 B. S. K.. V. v podiele 2/36
teda 1/18, B6 A. L. rod. V.á v podiele 2/36 teda 1/18 a B7 Jozef Tóth v podiele 2/36 teda 1/18 (výpis
z LV č. XXX k. ú. Janík z 3.10.2017). Z identifikácie parciel vyhotovenej 16.7.2014 C. F. písomne

aj graficky, ktorá nebola overená príslušnou správou katastra vyplýva, že KNE parcela č. XXXX/X vo
výmere 181 764 m2 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. E. je totožná s KNE a KNC parcelami, ku ktorým
žalobca žiada určiť vlastníctvo vydržaním. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Čereháckou bankou
v Nižnom Medzeve ako predávajúcou a obyvateľmi Obce Janík A. /./ R., jeho manželkou C. K.. P. a
C. /./ R. ml. ako kupujúcimi dňa 11.4.1934 bolo zistené, že jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel

predávajúceho vo veľkosti 36/40 z časti nehnuteľností mpč. XXX/a a XXX/a vedených v PKV č. XXX
k. ú. E. - 2 uvedených vo výkaze pozemkov a na geometrickom pláne, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou
zmluvy, označených parcelnými č. XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a - X, XXX/a -XX, XXX/a - X C. XXX/a-XX
za kúpnu cenu 45.000,- Sk, z ktorej 20.000,- Sk kupujúci už zaplatili a 25.000,- Sk zaplatia spoločne
do pol roka spolu s dojednaným úrokom, pričom kupujúci S. R. ml. nadobudol podiel 1/4 predávaných
nehnuteľnosti, Š. R. podiel 1/4 a C. R. K.. P. podiel 1/2. V kúpnej zmluve bolo zároveň konštatované,

že kupujúci majú nehnuteľnosť v držbe od 3.3.1932 odkedy požívajú jej úžitky a znášajú ťarchy k nej sa
viažuce. Žalobca ani žalovaní 1/ - 4/ nepredložili súdu geometrický plán a výkaz pozemkov, ktoré mali
tvoriťprílohuzmluvy.ĎalejbolisúdupredloženélistyadvokátaDr.R.W.sosídlomvMoldavenadBodvou
z 3.4.1944 a 4.8.1944, adresované Čerhátskej banke a.s. v Nižnom Medzeve, týkajúce sa úhrady kúpnej
ceny v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou z 11.4.1934. Z listu z 3.4.1944 vyplynulo, že kúpnu cenu

uhradil jeden z kupujúcich, a to C. R. s manželkou C. rod. Y. a z tohto titulu požadovali, aby čiastka 3/4
Š. R. bola zapísaná na C. R. a manželku C. rod. Y.. Listom zo 4.8.1944 bola oznámená skutočnosť,
že Š. R. a jeho manželka vyjadrili nesúhlas s tým, aby ich dlžnú čiastku zaplatil C. R., svoju dlžobu
zaplatili, išlo o dlh vo výške 25.000 Kčs a na základe zmeniek dlh 6.600 Kčs. Z výpisov z LV č. XXX, Č..
XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, kat.úz. E. zistil okruh spoluvlastníkov k

nehnuteľnostiam zapísaným na uvedených listoch vlastníctva, zároveň zistil v ktorých pozemnoknižných
vložkách predmetnej nehnuteľnosti boli pôvodne vedené. Napokon z čestných prehlásení H. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom Janík XXX a S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Janík XX z 29.9.2014 zistil, že po
nahliadnutí do grafickej identifikácie spracovanej C. F. zo 16.7.2014 menovaní prehlásili, že rodina S.
R., bytom E. XXX obhospodarovala pred II. svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré sú označené v

tejto identifikácii pod č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX a vedia, že tieto
parcely im potom zobralo družstvo. Znenie oboch čestných prehlásení bolo totožné.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 137 písm. c/, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 OZ konštatoval, že
predmetom sporu je určovacia žaloba, preto v prvom rade posudzoval existenciu naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na
tomto určení, že podanou žalobou môže odstrániť spornosť práva. Vychádzajúc z obsahu žaloby, z ktorej
vyplynulo, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom titulom
vydržania, konštatoval existujúcu právnu úpravu upravujúcu otázku vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam do 31.12.1950 (na Slovensku platilo obyčajové uhorské právo). Uviedol, že v období od

1.1.1951 do 31.3.1964 otázku nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním upravoval zákon č. 141/1950
Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník a od 1.4.1964 táto otázka je upravená v Občianskom zákonníku v
znení noviel č. 131/1982 Zb., č. 509/1991 Zb.. Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti žalobcom uplatneného
nároku vychádzal z názoru, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva, v prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby

a vydržacej doby, a to: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnenosť držby veci alebo práva a
c) uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby, dochádza k vydržaniu priamo zo zákona.
Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, a ak z nich nie
je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Mal za to, že jednou zo zákonom stanovených
podmienok vydržania bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého sa vydržanie posudzuje je existencia

oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa jednoznačne ustálil výklad, že oprávneným držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou, a to so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť
zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu
vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých

možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do držby bolo dôvodné. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k
podielu 2/3 nehnuteľností vydržaním, pretože u neho absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby
nehnuteľností. Dospel k záveru, že pokiaľ aj žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu,neuviedolžiadnyprávnytitul,nazákladektoréhobymoholbyťdobromyseľný,žemunehnuteľnostipatria
vlastnícky. Nepreukázal teda existenciu titulu, na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje.
Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov, pričom

k okolnostiam darovania sa vyjadrí žalobca vo svojej výpovedi, z výpovede žalobcu bolo zistené, že
rodičia mu za svojho života nehnuteľnosti nedarovali. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol
dedením po rodičoch, po oboch rodičoch žalobcu prebehlo dedičské konanie (otec žalobcu zomrel
X.X.XXXX a matka XX.X.XXXX) v dôsledku čoho mal žalobca vedomosť, že podmienkou nadobudnutia
vlastníctva dedením je rozhodnutie o dedičstve vydané v konaní o dedičstve po poručiteľovi, a to aj s

prihliadnutím k tej skutočnosti, že žalobca nebol jediným dedičom rodičov a mal dve sestry J. F. rod.
R., nar. XX.X.XXXX a H., ktorá zomrela v roku 1989, čo súd zistil z osvedčenia o dedičstve po matke
žalobcuD532/98.Naviacpriprávnychúkonochoprávachknehnuteľnostiamsavyžadovalaod1.1.1951
teda od účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. písomná forma a od 1.4.1964
teda od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa písomná forma vyžaduje pri zmluvách o
prevodoch nehnuteľností, pričom jej nedodržanie je podľa ustálenej súdnej praxe neospravedlniteľný

právny omyl. Zdôraznil, že pokiaľ boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním podľa v tom-ktorom období platných ustanovení Občianskeho zákonníka
nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych
predpisov poukazujúc na rozhodnutie Rc 2Cdo/135/98 z 30.3.1999. Z uvedeného dôvodu, podľa záveru
súdu, pokiaľ rodičia žalobcu vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľnosti a splnili všetky predpoklady

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu. Podľa názoru
súdu prvej inštancie ani prípadné zaplatenie celej kúpnej ceny nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy z
11.4.1934, ktorou otec žalobcu kupoval iba podiel 1/4 prevádzaných nehnuteľností a stranami zmluvy
boli ďalší dvaja kupujúci, nemôže zakladať dobrú vieru rodičov žalobcu, že nadobudli celý predmet

kúpnopredajnej zmluvy, a to aj s poukazom na list advokáta G.. W. zo 4.8.1944. Ďalším dôvodom pre
zamietnutie žaloby v časti o určenie, že žalobca je v podiele 2/3 vlastníkom KNE parc. č. XXXX/X
orná pôda o výmere 10.386 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat.úz. E.Í. bola skutočnosť, že stranami
sporu nie sú ďalší podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a to B. S., A. L. C. E. V.. Keďže
určovací výrok rozsudku má účinnosť len vo vzťahu k stranám sporu, nie voči tretím osobám, ak má

na jeho základe dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, je bezpodmienečne
potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli stranami tohto konania.
Podieloví spoluvlastníci sú nerozlučnými spoločníkmi a ak sa konania nezúčastnia, všetci nerozluční
spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného
práva. Zamietnutie návrhu žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov B. S., A. L. C. E. V., vyžiadania

geometrického plánu č.d. 3012/1935 od Okresného úradu Košice - okolie katastrálneho odboru, výkazu
plôch k tomuto geometrickému plánu a celej chronológie LV č. XXX kat. úz. E., pristúpil z dôvodu, že
predmetom konania je určenie vlastníctva titulom vydržania, pričom žalobca nepreukázal existenciu
titulu na základe ktorého nehnuteľnosti považoval za svoje, teda titulu vstupu do oprávnenej držby a
navrhované dôkazy sa uvedeného netýkali. K otázke výmery KNE parc. č. XXXX/X, kat. úz. E. zapísanej

na LV č. XXX, poukazoval na geometrický plán z roku 1932, ktorým došlo k reálnemu rozdeleniu na
parcely katastrálneho čísla XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX C. Č.. XXXX a
po opätovnom zameraní bola rozdelená na pozemnoknižné parcely č. XXX/a/X C. XXX/a/XX, ktorým
zodpovedali v rovnakom poradí kat. čísla parciel XXXX/X C. XXXX/8, pričom v geometrickom pláne
neboli uvedené výmery novovytvorených parciel, tieto vyplývali iba z grafickej časti. Na základe tejto

skutočnej deľby parcela č. XXXX/X bola zapísaná ako roľa do pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. úz.
E. bez výmery. Z tejto bola parcela následne prepísaná do LV č. XXX s výmerou 181 764 m2, pričom
skutočnosť, prečo bola jej výmera následne znížená na 10 386 m2 bola vysvetlená v protokole o oprave
chyby v katastrálnom operáte z 31.5.2013. Zdôrazňoval, že pozemková kniha neručila za výmery ani v
registri „E“ katastra nehnuteľnosti. výmera nie je záväzný údaj katastra. Vychádzajúc z obsahu kúpnej

zmluvy medzi Čerháckou bankou a otcom žalobcu ako jedným z kupujúcich, konštatoval, že skutočná
deľba nehnuteľnosti z roku 1932 bola v tom čase titulom nadobudnutia vlastníctva k novovytvoreným
nehnuteľnostiam o čom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe. Preto pokiaľ titulom tejto skutočnej deľby
nadobudol vlastníctvo k novovytvoreným nehnuteľnostiam aj otec žalobcu a nie je vedený ako vlastník
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, žalobca sa môže domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi titulom skutočnej deľby z roku 1932.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobu žalobcu zamietol,
žalovaní v 1. až 5. rade boli vo veci plne úspešní, preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal plnúnáhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, žalovaným v 6. až 13. rade, ktorí boli vo veci plne
úspešní, trovy konania nevznikli, preto im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku I. a II. (ktorým bola žaloba
zamietnutá a žalovaným v 1. až 5. rade bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu) z
dôvodov podľa § 365 písm. d), e), f), h) C.s.p., t.j. že odvolanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal rozsudok v napadnutých
výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Namietal,žerozhodnutienevychádzazospoľahlivozistenéhoskutkového
stavu je prinajmenšom predčasné, keď v odôvodnení rozsudku v tvrdeniach strán sporu i v jednotlivých
dôkazoch, z ktorých súd vychádzal sú viaceré rozpory, ktoré neboli odstránené. Poukazujúc na tvrdenia
žalovaných v 1. až 4. rade a zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade namietal, že súd prvej inštancie v

rozpore s týmito vyjadreniami zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX/X vedenej v pznkn. vložke č. XXX
kat. úz. E. boli na základe pozemnoknižnej opravy z 24.6.1922 č. d. XXXX a na základe tohto istého
geometrického plánu zo 17.10.1935 č.d. XXXX uvedené úplne iné osoby, a to S. R., H. R., rod. R., C.
R. C. C. H., rod. R., pričom od H. R. C. C. R. nadobudla spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 2/4 kúpnou
zmluvou z 21.11.1939 jeho matka. Súd prvej inštancie na jednej strane považoval za vlastníkov parcely

XXXX/X s výmerou 181 764 m2 S. R. v podiele 1/4, jeho matku v podiele 2/4 (2/3 z podielu ktoré neskôr
zdedil) a C. H., rod. R. v podiele 1/4 na základe geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX, no na strane
druhej zamietol žalobu voči žalovaným, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo zo zmluvy s Čerháckou
bankou a z rovnakého geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX. Poukazoval na skutočnosť, že súd v
odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že on ani žalovaní v 1. až 4. rade nepredložili geometrický plán a

výkaz pozemkov, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy s Čerháckou bankou, hoci podľa tvrdenia žalovaných
v 1. až 4. rade ide o rovnaký geometrický plán č.d. 3012/1935 z 1.8.1932, vyhotoveného Dr. R., ktorý
mal súd k dispozícii a zaoberal sa jeho obsahom. Zdôrazňoval, že súd prvej inštancie bol povinný
vykonať všetky dôkazy na odstránenie predmetných rozporov, tak aby zistil komu svedčí vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie to však neurobil a zamietol jeho návrhy na

doplnenie dokazovania vykonaním dôkazov (výsluchy svedkov, vyžiadanie geometrického plánu č.d.
3012/1935 výkazu plôch k tomuto geometrickému plánu a k celej chronológii LV č. XXX kat. úz. E.), hoci
tento geometrický plán bol pre posúdenie predmetu sporu rozhodujúci. Namietal pravdivosť tvrdenia
Slovenského pozemkového fondu, že kúpna zmluva uzatvorená s Čerháckou bankou sa netýka parcely
1258/5 s výmerou 181 764 m2. Poukazoval na to, že od tejto zmluvy odvodzujú svoje vlastnícke právo aj

žalovaní v 1. až 5. rade. Nestotožnil sa s názorom súdu, podľa ktorého dôvodom na zamietnutie žaloby je
skutočnosť,ženepreukázalexistenciutitulunazákladektoréhovstúpildodržby.Poukazujúcnaokolnosti
uzavretia kúpnej zmluvy s Čerháckou bankou a okolnosti vyplatenia kúpnej ceny, resp. vyplatenia nielen
pohľadávky pripadajúcej na podiel svojho otca, ale aj pohľadávky právnych predchodcov žalovaných v
1. až 5. rade, na skutočnosť, že jeho rodičia nemali vedomosť o skutočnosti, že Š. R. s manželkou C.

s vyplatením nesúhlasili, navyše z hľadiska dobromyseľnosti mal za to, že ide o okolnosť bez právneho
významu, o tomto nesúhlase sa dozvedel až v roku 2014, záver súdu prvej inštancie podľa ktorého
do úvahy by prichádzala žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnych
predchodcoch, považoval za názor, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR,
podľa ktorého: „Ak má totiž mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať

ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa
(žalobcu neskúmala v tomto konaní)..., a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav
správnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka
následne riešila... takéto úvahy okrem zjavného predlžovania stavu právnej neistoty sťažovateľov,
ako aj právnych nástupcov poručiteľa, ktoré sú spojené s „rozmnožovaním sporov“, nekorešpondujú s

princípmi materiálneho právneho štátu, v ktorom je ústavnou právomocou a zároveň povinnosťou súdov
občianskoprávne spory rozhodovať (čl. 142 ods. 1 ústavy) a nie presúvať ich rozhodnutie na ďalšie
eventuálne spory“. (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 151/2016).“ Zdôrazňoval,
že predmetom dedičského konania po jeho matke bola parcela XXXX/X s výmerou 181 764 m2, navyše
sa tohto dedičského konania ani nezúčastnil, ale bol na ňom zastúpený. Z uvedeného dôvodu žaluje,

že je vlastníkom podielu vo veľkosti 2/3 na predmetných parcelách, čomu by zodpovedal jeho zákonný
dedičský podiel po matke. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z
dôvodu, že stranami sporu nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX/X poukazujúc na
názor NS SR vyplývajúci z uznesenia sp.zn. 3 Cdo/51/2009 z 28.10.2010, podľa ktorého „V konanío určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník
tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto
konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich

právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto
súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu
(§ 91 ods. 2 O.s.p.)“. Namietal závery súdu prvej inštancie o skutočnej deľbe z roku 1932 vyplývajúci
z geometrického plánu č.d. XXXX/XXXX z dôvodu, že geometrický plán môže byť iba podkladom pre
právny úkon, ktorým dôjde k zmene vlastníckeho práva, či rozdelenie zobrazené na geometrickom pláne

bolo zrealizované a na základe akého právneho úkonu podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania
nevyplýva. Ku konštatovaniu súdu, že identifikácia parciel vyhotovená C. F.Ö.R. zo 16.7.2014 nebola
overená katastrálnym odborom okresného úradu, uviedol, že skutočnosť, že pôvodná parcela XXXX/
X je identifikovaná s parcelami špecifikovanými v žalobnom návrhu a bola s nimi identifikovaná aj v
čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebola spornou. K tvrdeniu, že výmery nie sú záväznými údajmi
katastra, uviedol, že uvedená skutočnosť neznamená, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním k užívanej výmere pozemkov. Zdôrazňoval, že jeho rodičia a aj on užívali parcelu XXXX/X v
celej pôvodnej výmere 181 764 m2 a v tomto užívaní až do roku 2014 nebol nikým rušený. Namietal,
že pokiaľ súd mal za to, že na jeho strane neboli splnené podmienky na nadobudnutia vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom v podiele 2/3 k celku mal rozhodnúť, že je vlastníkom predmetných
parciel v rozsahu 1/3 k celku, súd však žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukazoval na osvedčenie o

dedičstve z 13.8.1998 na základe ktorého zdedil 2/3 z podielu svojej matky vo veľkosti 2/4 na parcele
XXXX/X s výmerou 181 764 m2. Už len na základe tohto osvedčenia najmenej vo veľkosti 1/3 sa
musel považovať za vlastníka parcely XXXX/X s výmerou 181 764 m2. K priebehu pojednávania zo dňa
4.10.2017 uviedol, že toto pojednávanie bolo nariadené po viac ako 33 mesiacoch od podania žaloby,
zdôraznil, že neovláda slovenský jazyk a má problémy aj so sluchom, vzhľadom aj na uvedené okolnosti

neodpovedal na otázky sudkyne celkom presne, a preto k odvolaniu pripojil upresňujúce prehlásenie
k otázkam. Napokon namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania vychádza iba z § 255 ods. 1 C.s.p., i keď konanie bolo začaté v roku 2014 za
účinnosti O.s.p., ale súd prvej inštancie na ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. v odôvodnení nepoukázal. K
odvolaniu žalobca pripojil svoje prehlásenie z 28.3.2018, v ktorom uviedol, že na pojednávaní 4.10.2017

bola prítomná aj tlmočníčka, konajúca sudkyňa vo veci zdôraznila, že musí rozumieť po slovensky, na
čo jej odpovedal, že len všeobecné veci a nie odborné veci. Pri svojej výpovedi odpovedal na otázky
konajúcej sudkyne tak, ako mu tieto otázky preložila prítomná tlmočníčka, avšak sudkyňa nedovolila,
aby mu tlmočníčka podrobnejšie vysvetlila obsah týchto otázok. Pokiaľ sa chcel podrobnejšie opýtať
tlmočníčky, keďže ani dobre nepočul, bolo mu to vytknuté. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice

si uvedomil, že odpovedal na otázky sudkyne nie celkom presne. Ďalej uviedol: „ Pravda je taká, že
rodičia užívali, tak ako bolo preukázané, celú parcelu XXXX/X a to na základe jednak zaplatenia jej ceny
Čerehátskej banke (čo vyplýva aj z listu Dr. W.) a jednak na základe kúpy od H. R. C. C. R. (čo vyplýva
aj z PK vložky 396). Vzhľadom na to, že k vyporiadaniu majetku rodičov došlo už počas života, keď
ako som uviedol aj na pojednávaní, moji nevlastní súrodenci dostali práve z tohto titulu stroj v hodnote

150.000,-Sk. Znovu zdôrazňujem, že moji rodičia vyplatili celý dlh Čerehátskej banke a od tohto času
sa považovali za vlastníkov celej parcely XXXX/X s pôvodnou výmerou. Presne si nepamätám kedy, ale
ešte za života otca, t.j. najneskôr v r. 1980 mi rodičia viackrát povedali, že všetky pozemky sú moje a
teda aj parcela XXXX/X, ktorú sme obrábali. Ostatní súrodenci na nej nikdy nepracovali a ani záujem
pracovať nemali“.

7. Žalovaní v 1. až 5. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdiť a priznať im voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Nesúhlasili s odvolaním žalobcu, nakoľko mali za to, že súd prvej inštancie vo veci
rozhodol správne a nie sú splnené dôvody na podanie odvolania. Odvolateľ na pojednávaní vo veci dňa

4.10.2017 jasne vyslovil, že parcelu č. XXXX/X mu jeho rodičia za svojho života nedarovali, keď ešte
žili, povedali mu, že pozemky budú jeho až po ich smrti. Po jeho rodičoch prebehlo dedičské konanie
a na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 532/98 Dnot 134/98 zdedil nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, kat. úz. E. v podiele 2/3 v pomere k dedičstvu, t.j. 1/3 k celku. Na základe uvedeného je aj
zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako podielový spoluvlastník, uvedená skutočnosť nebola

sporná v priebehu doterajšieho konania. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal rozhodnúť pokiaľ by mal za
to, že na strane žalobcu neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom v podiele 2/3 k celku, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX v podiele
1/3 k celku poukázali na to, že je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele1/3 k celku, Správou katastra Košice - okolie pracovisko Moldava nad Bodvou došlo len k zníženiu -
oprave chyby pôvodnej výmery parc. „E“ KN č. XXXX/X, nakoľko zápis v súbore popisných informácií
bol v rozpore so zápisom v súbore geodetických informácií v mape určeného operátu. Stotožnili sa

s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu titulu na základe ktorého sporné
nehnuteľnosti považoval za svoje v podiele 2/3, žiadnu darovaciu zmluvu, či iný právne relevantný
dôkaz o nadobudnutí sporných nehnuteľností v konaní nepredložil, jeho subjektívne pocity o vlastníctve
sporných nehnuteľností nestačia, musí existovať titul, dôvod, na základe ktorého držiteľ vzhľadom na
všetky objektívne okolnosti môže sa domnievať, že nehnuteľnosť mu vlastnícky patrí a že je držiteľom

oprávnený. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že k darovaniu sporných nehnuteľností došlo, hoci
i k neplatnému, aby sa mohol dôvodne považovať za vlastníka nehnuteľností v podiele 2/3. Stotožnili
sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že stranami sporu mali byť aj ďalší traja podieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako
vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Prehlásenia, ktoré žalobca doložil v prílohe
odvolania považovali za tendenčné, skutočnosti v ňom uvedené sa podľa nich nezakladajú na pravde.

Žalobca na otázky sudkyne odpovedal jasne a zreteľne, otázky na žalobcu boli konkrétne formulované,
ich obsah nebolo potrebné žalobcovi vysvetľovať a veľmi dobre rozumel tlmočníčke. Podľa nich súd
správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy a svoje rozhodnutie aj presvedčivo
odôvodnil. Poukázali na to, že súd už pred pojednávaním vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, ako
zjavne nedôvodnej a následne aj v procese dokazovania podrobne vysvetlil odvolateľovi skutkový stav

v prejednávanej veci a vyslovil svoj predbežný záver.

8. Zástupca žalovaných v 6. až 13. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5.
rade k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, stotožnil sa s vyjadrením
žalovaných v 1. až 5. rade, ako aj s rozsudkom súdu prvej inštancie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5. rade navrhol zrušiť rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, priznať mu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s tvrdeniami a interpretáciami právnej zástupkyne žalovaných
v 1. až 5. rade. Uviedol, že je pravdou, že po úprave výmery parcely XXXX/X je zapísaný v katastri

nehnuteľností ako vlastník parcely v podiele 12/36, čo predstavuje 1/3, avšak je iba spoluvlastníkom
parcely s výmerou 10.386 m2. Podanou žalobou však žiadal, aby bolo určené, že je vlastníkom
nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, ktoré boli identifikované s parcelou KN E parc.
č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 181.764 m2 v podiele 2/3. Opakovane uvádzal, že v konaní bolo
preukázané, že po matke zdedil 2/3 jej spoluvlastníckeho podielu na parcele XXXX/X s výmerou 181

764 m2, nie výmerou 10 386 m2. Najmenej v tomto rozsahu mal preto súd prvej inštancie jeho žalobe
vyhovieť, avšak zamietol žalobu v celom rozsahu. Poukazoval na to, že v konaní pred súdom tvrdil,
že jeho rodičia dobromyseľne ako vlastníci užívali celú parcelu XXXX/X s výmerou 181 764 m2, v
užívaní tejto parcely pokračoval následne on, teda je podielovým spoluvlastníkom parcely v pôvodnej
výmere vo veľkosti 2/3 k celku a tieto skutočnosti boli preukázané jeho výpoveďou na pojednávaní

4.10.2017 a prehláseniami H. S. C. S. V.. Nie je preto pravdou, že by išlo iba o jeho subjektívne
pocity o vlastníctve sporných nehnuteľností. Nie je pravdou podľa neho, že nepreukázal žiaden titul
na základe ktorého by mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť. V tejto súvislosti poukazoval na
ods. 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie pripustil, že „boli splnené všetky
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním... ak rodičia vstúpili do

oprávnenej držby nehnuteľností.... a splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním....“. Nesúhlasil s argumentáciou podľa ktorej došlo iba k zníženiu - oprave
chyby pôvodnej výmery parc. registra „E“ KN č. XXXX/X, nakoľko zápis v súbore popisných informácií
bol v rozpore so zápisom v súbore geodetických informácií v mape určeného operátu. Opakovane
zdôrazňoval, že zdedil podiel a reálne užíval parcelu v celej výmere cca 181 764 m2, nešlo iba o chybu

v tom, že by bola v súbore popisných informácií zapísaná nesprávne výmera pozemku zobrazeného
v jeho grafickej časti. Plocha 171.378 m2 len tak nezmizla zo zemského povrchu, pôvodná výmera
parcely XXXX/X a to 181.764 m2 je takmer v celej svojej časti identifikovaná s inými pozemkami, ktoré
sú predmetom žalobného návrhu. Spochybňovanie prehlásenia, ktoré predložil súdu považoval za
účelové, preto navrhol, aby sa okrem zápisnice z predmetného pojednávania odvolací súd oboznámil

aj s obsahom zvukového záznamu z neho. K vyjadreniu zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade uviedol,
že v tomto vyjadrení sa Slovenský pozemkový fond stotožnil s vyjadrením žalovaných v 1. a 5. rade aj
s napadnutým rozsudkom, avšak uvedené závery žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nevyjadril sa ani k
žiadnej konkrétnej námietke, ktoré uviedol v odvolaní. Mal za to, že nie sú dané dôvody, žalovanýminavrhované,napotvrdenienapadnutéhorozsudku,aninapriznanietrovodvolaciehokonaniažalovaným
v 1. až 5. rade. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie a
vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania 100 %.

10. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaných v 1. až 5. rade a zástupcu žalovaných v 6. až 13. rade
bolo zástupcom žalovaných v 1. až 5. rade a 6. až 13. rade doručené 12.12.2018.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Žalobca v odvolaní výslovne uvádzal, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a
II.. Keďže rozsudkom súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté vo výroku III. o náhrade trov konania vo
vzťahu žalobcu a žalovaných v 6. až 13. rade ide o výrok súvisiaci s výrokom vo veci samej, odvolací
súd preskúmaval správnosť celého rozsudku, teda vo výrokoch I., II. a III. (ďalej len rozsudok).

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 2. 2020 o 9.45 hod v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13. 2. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 C.s.p.

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) C.s.p., t.j.
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e)C.s.p.jepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. (do
30.6.2016 s ustanovením § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavoalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30. 6. 2016 z ust. §§

133 až 135 O.s.p.).

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. účinného
v čase rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých aj založil
svojerozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomnebolozistené
žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne potvrdil.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníctva, resp. vlastníckeho podielu 2/3 k nehnuteľnosti vydržaním z
dôvodu, že u žalobcu absentuje právny titul vstupu do oprávnenej držby.

25. Ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iný záver a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

26. Žalobca argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli

predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci
a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

27. Súd svoje úvahy ako dospel k záveru o nesplnení podmienky pre nadobudnutie vlastníctva

nehnuteľností vydržaním z dôvodu absencie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby podrobne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy,
ktoré aplikoval, preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo nesprávne.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

29. Predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním v rozsahu
2/3 k celku a dôvodom zamietnutia žaloby je záver súdu prvej inštancie o absencii právneho titulu vstupu
do oprávnenej držby nehnuteľnosti a vo vzťahu k parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 10.386 m2,
zapísanej na LV č. XXX z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, keďže

účastníkmi konania nie sú ďalší traja podieloví spoluvlastníci, a to B. S., A. L. C. E. V..

30. Z hľadiska prejednávaného sporu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že vydržanie je osobitný
originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok
dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu. k tomu, aby bolo

možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne (kumulatívne) tri zákonné
predpoklady, a to nadobúdateľ je oprávnený držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej
doby a spôsobilý predmet vydržania. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrejviery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda tzv. uchopenia
sa držby. Subjektívny pocit držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov nemôže byť sám osebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby

veci alebo práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané
právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je.

31. V predmetnej veci žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pôvodnej parcely
XXXX/X - ornej pôdy s výmerou 181.764 m2 v rozsahu 2/3 k celku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy

z 11.4.1934, uzavretej medzi finančným inštitútom Čerehaly bank v Nižnom Medzeve a na druhej
strane medzi A. (Š.) R. a jeho manželkou rod. C. P. C. C. (S.) R. ml. ako kupujúcimi. Vzhľadom na
túto skutočnosť bolo povinnosťou žalobcu preukázať v rámci preukázania zákonného predpokladu,
že ako nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, v prvom rade preukázať
právny titul vstupu do oprávnenej držby. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, na základe akého právneho
dôvodu sa žalobca uchopil držby predmetnej nehnuteľnosti. Počas konania žalobca síce tvrdil, že

predmetnú nehnuteľnosť mu darovali rodičia. na druhej strane však výslovne uvádzal, že vlastníctvo
k nehnuteľnosti mal získať až po smrti svojich rodičov v rámci dedičského konania. Ide o navzájom
si odporujúce tvrdenia svedčiace iba o subjektívnom pocite žalobcu ako držiteľa, ktorý však nebol
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci. Žalobca totiž neuviedol
žiadnu konkrétnu situáciu, za ktorej malo dôjsť k právnemu úkonu - darovaniu zo strany jeho rodičov,

i keď prípadne neplatným právnym úkonom (napr. ústna darovacia zmluva). Ani z čestných prehlásení
svedkov H. S. C. S. V. nevyplýva, aby zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k darovaniu
predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Z čestných prehlásení vyplýva iba vedomosť týchto svedkov o
tom, že rodina žalobcu obhospodarovala pred druhou svetovou vojnou aj po vojne parcely, ktoré
sú predmetom tohto konania. Je teda zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je

oprávneným držiteľom nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu. Ani odvolacie námietky žalobcu nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť tohto záveru. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca
v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, tvrdené aj pred súdom prvej inštancie, ktoré by
svedčili existencii darovacej zmluvy, i keď neplatnej (ústnej) uzavretej medzi ním a jeho právnymi
predchodcami rodičmi. Vzhľadom na to, že jedným z troch zákonných predpokladov, ktoré musia byť

súčasne splnené k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, a to, že nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, v konaní nebolo preukázané, správne súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky je bez právneho významu
zisťovanie nepretržitosti vydržacej doby a existencie spôsobilého predmetu vydržania, ako aj tvrdenie
žalobcu týkajúce sa výmery nehnuteľnosti. Rozpory týkajúce sa výmery nehnuteľnosti, vo vzťahu k

žalobe, ktorou sa domáha určenia spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/3 k celku, sú bez právneho
významu vo vzťahu k splneniu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

32. Medzi základné predpoklady návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné
zahrnúť aj okruh účastníkov konania. Záver súdu prvej inštancie o neúplnosti okruhu účastníkov konania

vovzťahukurčeniu,žežalobcajevpodiele2/3vlastníkomnehnuteľnostivedenejnaLVč.XXXkat.úz.E.
ako parcela reg. „E“ XXXX/X vychádza z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/173/2006, v ktorom bola riešená
otázka účastníkov v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi,
resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázane a

platne právnymi nástupcami zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba
vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné
spoločenstvo na jednej alebo na druhej strane. Od tohto záveru nemal dôvod odchýliť sa ani odvolací
súd. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania, nie voči tretím osobám.
Ak má teda na jeho základe dôjsť ku zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, je

bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci na liste
vlastníctva boli účastníkmi.

33. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/27/2005, ako aj rozhodnutie sp. zn.
3Cdo/51/2009. Uvedené rozhodnutia však nemožno aplikovať na daný prípad vzhľadom na to, že B. S.,

A. L. C. E. V. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz.
E.. Svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli tak, ako aj žalobca na základe dedičského konania po ich
matke. Je zrejmé, že práva týchto spoluvlastníkov predmetným návrhom boli dotknuté. Z uvedenéhodôvodu rozsudok vo vzťahu k predmetnej parcele by nemohol byť podkladom pre vykonanie zmeny v
zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny.

35. Vo veci je potrebné konštatovať tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalobcom tvrdené
skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy z 11. 4.

1934, účastníkom ktorej bol aj právny predchodca žalobcu (otec) by nasvedčovali oprávnenosti držby
predmetnej nehnuteľnosti minimálne otcom žalobcu a pokiaľ by boli splnené všetky predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, do úvahy by prichádzala žaloba o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva minimálne po právnom predchodcovi žalobcu (otcovi
žalobcu). Skutočnosť, že u právneho predchodcu žalobcu existuje právny titul vstupu do oprávnenej
držby nehnuteľnosti, nemôže byť považovaný za právny titul vstupu do oprávnenej držby nehnuteľnosti

u žalobcu. Ide totiž o objektívnu skutočnosť osvedčujúcu právny titul vstupu do oprávnenej držby u jeho
právneho predchodcu, resp. nejde o úkon, na základe ktorého možno konštatovať oprávnenosť vstupu
do držby nehnuteľnosti žalobcom.

36. Nemožno prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri právnych úkonoch

o právach k nehnuteľnostiam sa vyžadovala od 1.1.1951 písomná forma pri zmluvách o prevodoch
nehnuteľnosti, pričom jej nedodržanie podľa ustálenej súdnej praxe je neospravedlniteľným právnym
omylom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018, podľa ktorého: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s
nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu

vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia
§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický

stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o
svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť
vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
akobezodplatnéplnenie.“Ústavnýsúdvýklad,podľaktoréhobyžalobcavkonanío určenievlastníckeho
práva vydržaním mohol byť dobromyseľným držiteľom iba za predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol

registrovanou písomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných
dôvodov neplatná, považoval za výklad § 134 v spojení s § 130 OZ, ktorý vo svojich dôsledkoch
v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k
pozemku vydržaním. Považoval ho jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a
zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda z ústavne neakceptovateľný.

37. Je preto potrebné konštatovať, že pokiaľ by žalobca preukázal existenciu nadobúdacieho titulu napr.
ústnu darovaciu zmluvu, uvedená okolnosť nebránila tomu, aby splnil podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, samozrejme za podmienky splnenia ďalších dvoch
zákonných predpokladov.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

39.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1,§255ods.1a§262ods.1C.s.p..
Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovaní v 1. až 5. rade boli v odvolacom konaní
úspešní, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi vplnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vo vzťahu k žalovaným v 6. až 13. rade, i keď títo boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd
vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože týmto v súvislosti s
odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).