Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810201324
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7810201324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Machyniaka a sudcov

JUDr. Rudolfa Čirča a Mgr. Dušana Čima vo veci žalobkyne X. N., bývajúcej v I., F., proti žalovanému C.
C., bývajúcemu v A., A. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so
sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 3.471,03 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súdeRožňavapodsp.zn.9C/62/2010,odovolanížalovanéhoprotirozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach
z 8. septembra 2015 sp. zn. 6Co/172/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti
zamietavého výroku tak, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 1 026,89 eur s úrokmi z omeškania

9% ročne od 20. 10. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a.
Dovolanie žalovaného proti ostatným výrokom rozsudku o d m i e t a.
Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 13. novembra 2012 č. k. 9C/62/2010-279 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom z 5. apríla 2013 č. k. 9C/62/2010-308 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 1 026,89 eur s príslušenstvom ako ceny za opravu veci a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 1 866,89 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 106,20 eur od 20. 10. 2009
do zaplatenia z titulu náhrady škody a nad rozsah priznanej škody a úrokov žalobu zamietol. Zároveň

rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a dopĺňacím rozsudkom o náhrade trov štátu. V súvislosti
s nárokom žalobkyne o zaplatenie sumy 1 026,89 eur vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou ako
objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 25. 5. 2009 ústnou formou uzavretá zmluva
o oprave vozidla (motor nemal dostatočný výkon a dochádzalo k prepúšťaniu oleja), že vozidlo bolo
v oprave u žalovaného do 26. 6. 2009, v rámci ktorej žalovaný vymenil ojničné ložiská, že žalobkyňa
zaplatila žalovanému za túto opravu žalovanú sumu, že motor ani po vykonaní opravy nemal dostatočný
výkon a tzv. klepal, a že žalobkyňa reklamovala vadne vykonanú opravu u žalovaného, ktorý ju uznal,

ale vady vozidla ani následne neodstránil. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobkyňa prevzala vozidlo
z opravy na prelome augusta a septembra 2009, že pri jazde s vozidlom dňa 30. 9. 2009 na ceste z
Košíc do Rožňavy došlo k úplnému zničeniu motora a vozidlo muselo byť odtiahnuté odťahovou službou
a že žalobkyňa vyzvala žalovaného listom z 9. 10. 2009 na vrátenie plnej ceny opravy v sume 1 026,89
eur a nákladov za odtiahnutie vozidla v sume 141,61 eur. Okresný súd vychádzajúc z obsahu tohto listu
zistil, že žalobkyňa v ňom výslovne neuviedla konkrétne aké právo si u žalovaného uplatňuje z titulu jeho
zodpovednosti za vadne vykonanú opravu veci. Žalobkyňa teda riadne a včas vadu opravy u žalovaného

neuplatnila. Dospel preto k právnemu názoru, že po márnom uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty
jej právo zo zodpovednosti za vady opravy zaniklo, z ktorého dôvodu žalobu o vrátenie ceny za opravu
vozidla zamietol. Právne vec v tejto časti posúdil podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 2.309,14 eur (včítane 141,61 eur za odťah) považoval zanárok na náhradu škody a v rozsahu 135 eur zaplatených znalcovi za príslušenstvo tejto pohľadávky
v podobe nákladov spojených s jej uplatnením. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania,
najmä zo znaleckého posudku a ústneho vyjadrenia znalca Ing. Štefana Bána, vzal za preukázané,

že žalovaný postupoval pri oprave vozidla ukončenej 26. 6. 2009 technologicky nesprávne, v dôsledku
čoho došlo 30. 9. 2009 k devastačnému mechanickému poškodeniu motora (vyrazenie bloku motora
ojnicouvdôsledkuroztrhnutiaskrutiekspájajúcichojničnévekoaojnicunadruhomvalcimotora).Dospel
preto k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, včítane
existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného pri oprave vozidla a vzniknutou škodou na

vozidle. Keďže žalobkyňa prispela k zväčšeniu rozsahu škody, je povinná znášať škodu pomerne, a
to v rozsahu jednej štvrtiny vzniknutých nákladov. Žalobe v tejto časti preto vyhovel v rozsahu troch
štvrtín nákladov vynaložených žalobkyňou na opravu vozidla a priznal jej aj 135 eur titulom príslušenstva
pohľadávky, čo predstavuje sumu 1 866,89 eur a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaný sa s
plnením dlhu v sume 141,61 eur dostal do omeškania. Žalobkyni preto priznal aj úroky z omeškania zo
sumy 106,20 eur (tri štvrtiny zo 141,61 eur) a nad rozsah priznaných úrokov nárok v tejto časti zamietol.

Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1 a ods. 3, § 441, § 121 ods. 3 OZ a § 517 ods. 2 OZ. O náhrade
trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu, keďže účastníci mali približne rovnaký úspech vo veci.
2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. septembra 2015 sp. zn. 6Co/172/2013 zmenil rozsudok
okresného súdu v časti, v ktorej zamietol nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 1 026,89 eur tak, že

žalovanému uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť túto sumu s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 20. 10.
2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdil.
Žalobkyni priznal náhradu trov konania 137,28 eur, ktorú žalovanému uložil zaplatiť advokátovi Mgr.
Tomášovi Adamcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenil dopĺňací rozsudok tak, že účastníci sú
povinní nahradiť trovy štátu, žalobkyňa zaplatením 76,10 eur a žalovaný zaplatením 371,33 eur na účet

Okresného súdu Rožňava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 1
026,89 eur (vrátenie ceny zaplatenej žalobkyňou za opravu vozidla) uviedol, že výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že poruchy motora spočívajúce v jeho nedostatočnom výkone a tzv.
klepaní motora, pretrvávali aj po tom, čo žalobkyňa u žalovaného tieto vady vytkla a uplatnila právo na
ich bezplatné odstránenie. Žalobkyňa mala preto v zmysle § 655 ods. 1 OZ právo na zrušenie zmluvy

alebo na primerané zníženie ceny opravy a to bez potreby opätovnej reklamácie ktorejkoľvek z týchto
vád. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že prejav vôle žalobkyne zachytený v liste z 9. 10.
2009 smeroval k zrušeniu zmluvy. Hoci žalobkyňa vo výzve výslovne neuviedla, že žiada „zrušiť zmluvu“,
podľa odvolacieho súdu rozhodujúcim v tomto smere bolo posúdiť prejav vôle žalobkyne vyjadrený v
tomto liste ako „požiadavka na vrátenie 1 026,89 eur“, t. j. celej ceny opravy vo väzbe na ustanovenie

§ 655 ods. 1 OZ in fine. Vychádzal z úvahy, že žalobkyňa mohla v zmysle citovaného ustanovenia buď
žiadať zľavu z ceny opravy alebo zrušiť zmluvu a z tohto titulu žiadať vrátenie celej ceny za opravu.
Pokiaľ by výzva žalobkyne mala byť uplatnením práva na zľavu z ceny opravy, musela by obsahovať aj
rozsah tejto zľavy. Prípadná žiadosť o „zľavu“ z ceny v rozsahu 100 percent nie je ničím iným, než mlčky
vyjadreným zrušením zmluvy, lebo v takom rozsahu už nejde o zľavu. Keďže žalobkyňa v spornom liste

nepochybne vyzvala žalovaného na vrátenie celej ceny opravy, čo prichádza do úvahy jedine v prípade
zrušenia zmluvy, nemožno pochybovať o tom, ktoré právo u žalovaného si podľa § 655 OZ uplatnila.
Dospel preto k záveru, že žalobkyňa právo zo zodpovednosti za vady opravy uplatnila u žalovaného
riadne a včas a teda, že k jeho zániku nedošlo. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu podľa § 220
O. s. p. zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody a jej príslušenstvo

tak v podobe úrokov z omeškania, ako aj v podobe nákladov súvisiacich s jej uplatnením uviedol, že
súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v tejto časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že obaja účastníci mali vo veci len čiastočný úspech

(žalobkyňa 83 %, žalovaný 17 %), z ktorého dôvodu náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobkyni
tak v rozsahu 66 % (83 - 17%) priznal náhradu jej trov vyplývajúcich zo spisu (208 eur súdny poplatok zo
žaloby). Náhradu trov právneho zastúpenia jej nepriznal, lebo ju v zákonnej lehote nevyčíslila. Dopĺňací
rozsudok o trovách štátu zmenil tak, že podľa výsledku konania z celkovo štátom platených 447,38 eur
titulom znalečného, žalobkyni uložil nahradiť 17 % a žalovanému 83 %, t. j. 76,10 eur, resp. 371,33 eur

(§ 148 ods. 1 O. s. p.).
3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu do všetkých jeho výrokov podal včas dovolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,
že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil predovšetkým v otázke jeho zodpovednosti za škodu.Zásadne popieral existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním pri oprave a vznikom škody.
Poukazoval na to, že k poškodeniu motora došlo nie po jeho oprave, ale po oprave vykonanej p.
N.. Nie je preto možné vylúčiť jeho pochybenie spočívajúce v nedodržaní technologického postupu

pri montáži vstrekovačov. V prípade uznania jeho zodpovednosti trval na tom, že miera zavinenia
žalobkyne na vzniku škody bola určená nesprávne len v rozsahu 1/4, lebo autom jazdila vyše troch
mesiacov napriek tomu, že motor vozidla údajne klepal. V súvislosti s nárokom na vrátenie ceny za
vykonanú opravu uviedol, že po oprave motor vozidla stále nemal dostatočný výkon, čo žalobkyňa u
neho reklamovala a on reklamáciu uznal a vadu aj bezplatne opravil. Poukazoval na to, že žalobkyňa

následne u neho vadu vykonanej opravy už nereklamovala. Trval na tom, že žalobkyňa v liste z 9. 10.
2009 neuviedla, aké právo si uplatňuje z titulu zodpovednosti za vady a že k uplatneniu tohto práva
došloažpouplynutítrojmesačnejprekluzívnejlehoty.Považovalpretorozsudokodvolaciehosúduvjeho
zmeňujúcej časti za nesprávny a nezákonný. Odvolaciemu súdu vytýkal aj jeho nesprávny postup pri
vyhlasovaní rozsudku, keď neupovedomil jeho zástupcu elektronickými prostriedkami o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku, hoci o to jeho zástupca požiadal, čím mu odňal možnosť pred súdom

konať. Napokon namietal, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je v časti náhrady trov konania
a náhrady trov štátu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Z dôvodov rozsudku nie je možné zistiť
prečo a akým titulom má zaplatiť žalobkyni sumu 137,28 eur a na základe čoho bol určený percentuálny
pomer úspechu účastníkov v rozsahu 83 % pre žalobkyňu a 17 % pre neho. Navyše, odvolací súd konal
v rozpore s ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p., lebo žalobkyňa nenapadla dopĺňací rozsudok okresného

súdu odvolaním.
4. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.
s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k
rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci
bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania

podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni
2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového
poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania,
ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
6. V posudzovanej veci krajský súd rozhodol formou rozsudku tak, že zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie v časti, ktorým žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1 026,89 eur s
príslušenstvom z titulu zodpovednosti za vady zmenil tak, že jej návrhu vyhovel a potvrdil v časti, v ktorej
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 866,89 eur s 9 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 106,20 eur od 20. 10. 2009 do zaplatenia z titulu náhrady škody a ktorým nad rozsah
priznanej škody a úrokov žalobu zamietol. Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že jeho dovolanie
smeruje proti rozsudku krajského súdu ako celku.
7. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na prejednanie dovolania (§ 35 C. s. p.), po zistení, že
dovolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.),

prípustnosť dovolania skúmal osobitne vo vzťahu k zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, resp.
k jeho potvrdzujúcej časti a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné len v tej jeho časti,
pokiaľ napáda výrok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, t. j. v ktorej bolo
rozhodnuté o zaplatení sumy 1 026,89 eur s príslušenstvom z titulu zodpovednosti za vady (§ 238 ods.
1 O. s. p.).

8. Pokiaľ dovolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo zvyšku potvrdil (výrok, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody) a proti výrokom o náhrade
trov konania, nie je v týchto častiach prípustné a bolo ho treba odmietnuť.
9. V súvislosti s dovolaním žalovaného proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu treba
uviesť, že v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. mohlo byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Dovolací súd bol podľa zákona (§ 242 ods. 1 O. s. p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i vdovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1
O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. V posudzovanej veci žalovaný tvrdil vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

spočívajúcuvtom,žeodvolacísúdprivyhlasovanírozsudkuneupovedomiljehozástupcuelektronickými
prostriedkamiomiesteačaseverejnéhovyhláseniarozsudku,hociotojehozástupcapožiadal.Dovolací
súd preto osobitne skúmal, či konanie pred odvolacím súdom (ne)bolo postihnuté práve touto vadou.
Existenciu tejto vady však dovolací súd nezistil.
11. Obsahom spisu je totiž písomná úprava predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák z 31. 8.

2015 (č. l. 327 spisu), v ktorej sa nariaďuje okrem zverejnenia miesta a času vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli krajského súdu, aj upovedomiť JUDr. Ladislava Csákóa na tieto skutočnosti elektronickými
prostriedkami na e-mailovú adresu „A.“ a tiež „Oznámenie“ z toho istého dňa o vyvesení (zvesení) miesta
a času verejného vyhlásenia rozsudku (č. l. 328 spisu), súčasťou ktorého je záznam na č. l. 330 spisu,
z ktorého vyplýva, že dňa 31. augusta 2015, o 11:57 bolo zaslané na e-mailovú adresu A. „oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku vo veci 6Co/172/2013 (sp. zn. Okresného súdu Rožňava 9C/62/2010)“. Z

uvedenéhojetedazrejmé,žeodvolacísúdprioznamovanímiestaačasuverejnéhovyhláseniarozsudku
na úradnej tabuli a jeho doručovaní postupoval v súlade s § 156 ods. 3 a § 45 ods. 4 O. s. p. Námietka
žalovaného v tomto smere vznesená je preto neopodstatnená.
12. Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte
uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 ods. 1 O. s. p.

13.Aniprocesnévadykonaniavzmysle§241ods.2písm.b/O.s.p.nevyšlivdovolacomkonanínajavo.
14. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho
súduvjehozmeňujúcejčastizhľadiskažalovanýmnamietanéhonesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
15. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd dospel v danej veci k správnemu záveru, že medzi
stranami sporu došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe zmluvy o oprave veci (motorového

vozidla) a že žalobu žalobkyne v časti o vrátenie ceny za opravu treba právne kvalifikovať ako nárok
zo zodpovednosti za vady opravy. Odvolací súd preto správne na vec aplikoval ustanovenia § 652 a
nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým § 655 ods. 1 a ods. 2 OZ, podľa ktorého ak je vec
opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je
povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ

neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy (ods. 1) a podľa ktorého práva zo
zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia
práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o

čase jej trvania (ods. 2). Za správny, vykonanému dokazovaniu zodpovedajúci, treba považovať záver
odvolacieho súdu, že ani po reklamácii žalobkyne (po oprave vykonanej od 25. 5. 2009 do 26. 6. 2009),
v ktorej žiadala odstrániť stále pretrvávajúcu poruchu motora spočívajúcu v nedostatočnom výkone a v
jeho „klepaní“, žalovaný uvedené vady v dohodnutej lehote neodstránil. Ničím nepodložené je tvrdenie
žalovaného uvedené v dovolaní, že v rámci reklamácie vadu vozidla bezodplatne opravil. Odvolací súd

dospel preto k správnemu právnemu názoru, že za tohto stavu žalobkyňa mala v zmysle § 655 ods. 1 OZ
právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy, a to bez potreby ďalšej reklamácie
ktorejkoľvek z týchto vád. Navyše, odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia správne uvádza, že výsledky
vykonaného dokazovania jednoznačne potvrdili, že k deštrukcii motora, a teda k neodstrániteľnej vade
motora došlo výlučne v dôsledku vadne vykonanej opravy žalovaným. Dovolací súd považuje za správny

aj záver odvolacieho súdu, že prejav vôle žalobkyne obsiahnutý v liste z 9. 10. 2009 smeroval k zrušeniu
zmluvy a že žalobkyňa uplatnila právo zo zodpovednosti za vady opravy u žalovaného riadne a včas. V
tomto smere sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku odvolacieho
súdu, ktoré považuje za výstižné a presvedčivé a preto na ne v celom rozsahu odkazuje. V danej veci
bol preto splnený aj zákonný predpoklad zodpovednosti za vady vyplývajúci z ustanovenia § 655 ods. 2

OZ. Odvolací súd v tejto časti správne po právnej stránke vec posúdil, ak nároku žalobkyne na vrátenie
ceny opravy v celom rozsahu vyhovel.
17. Žalovaný preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďže v konaní
neboli zistené vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávnerozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.), najvyšší súd dovolanie žalovaného proti výroku,
ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku tak, že žalovaný
je povinný žalobkyni zaplatiť 1 026,89 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 20. 10. 2009 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 448 C. s. p. zamietol.
18. Pokiaľ žalovaný dovolaním napadol aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť,
že v tejto časti je dovolanie žalovaného neprípustné, lebo nejde ani o jeden z prípadov jeho prípustnosti
podľa § 238 ods. 1 až ods. 3 O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani zmätočnostné vady uvedené
v § 237 ods. 1 O. s. p. (viď body 11 a 12 rozsudku). Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného v tejto

časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p. bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.
19. Rovnako za neprípustné dovolací súd považoval dovolanie žalovaného proti výrokom rozsudku
odvolacieho súdu o náhrade trov konania sporových strán, a ktorým bolo rozhodnuté o trovách štátu. K
tejto časti dovolania je potrebné uviesť, že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo síce urobené súčasťou
rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia. Prípustnosť dovolania v tejto časti bolo

preto potrebné posúdiť podľa § 239 O. s. p. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bola
prípustnosť dovolania (okrem iných) vylúčená aj proti uzneseniu o trovách konania. Dovolanie, ktorým
žalovaný napadol výroky rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania preto podľa § 239 ods. 3 O.
s. p. prípustné nie je. Nedôvodné sú aj námietky žalovaného pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť dôvodov
rozsudku v týchto výrokoch. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti je síce stručné, ale

je z neho zrejmé ako odvolací súd o trovách konania rozhodol, prečo tak rozhodol a aj ktoré zákonné
ustanovenia na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval. V oboch prípadoch je z dôvodov zrejmé,
v akom pomere mali strany sporu úspech v konaní, ako súd pomerne náhradu trov rozdelil, ktoré
trovy a v akom rozsahu žalobkyni priznal a prečo jej nepriznal aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Dovolací súd považoval preto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti z hľadiska možnosti

jeho preskúmania za postačujúce. Pokiaľ žalovaný namietal, že odvolací súd postupoval v rozpore s
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. treba uviesť, že výrok o náhrade trov konania je vždy závislý od
výroku vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania nie je viazaný rozsahom odvolania. Z
odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj to, že odvolací súd pri náhrade trov štátu tieto rozdelil, vzhľadom
na celkový úspech strán v tomto konaní. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného proti týmto výrokom

ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p.
20. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni najvyšší súd právo na náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.