Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010464
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010464.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. U., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom
F., O. č. XXX/X, pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.
zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2019 prejednal odvolania obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.01.2019, sp. zn. 1T/92/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. f) Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.01.2019, sp. zn. 1T/92/2017, bol obžalovaný F.

U. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, 2 písm.
b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 576/2009 Z.z., v bode 2) z prečinu
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení
Zákona číslo 59/2009 Z.z. a v bode 3) z prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu
pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení
Zákona číslo 59/2009 Z.z., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1) ako osoba konajúca za zamestnávateľa s obchodným menom Pavol Junás - JUNASI, IČO: 34 338
055, miesto podnikania: Prievidza, ulica Koncová 4, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech v Prievidzi ako zamestnávateľ aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov
zadržal a neodviedol za zamestnancov
- Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza splatné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné

dôchodkové sporenie zrazené v zmysle Zákona číslo 461/2003 Z.z. za obdobia marec 2007 až
september 2008, júl, august, október, december 2009 a január 2010, splatné jednotlivo od 30.04.2007
do 31.03.2010, spolu vo výške 1.801,97 eur,
splatné poistné na verejné zdravotné poistenie zrazené v zmysle Zákona číslo 580/2004 Z.z.
- spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., aj za spoločnosť Appolo zdravotná poisťovňa, a.s.
za obdobia marec 2007 až september 2008, júl, august, október, december 2009, splatné jednotlivo od

30.04.2007 do 28.02.2010, spolu vo výške 528,95 eur, 1T/92/2017 2
-spoločnostiDôverazdravotnápoisťovňa,a.s.zaobdobiejanuár2010,splatnédňa31.03.2010vovýške
12,12 eur,
- Daňovému úradu Trenčín, pobočka Prievidza splatné preddavky na dani zo závislej činnosti a
funkčných požitkov, ktoré zrazil v zmysle Zákona číslo 595/2003 Z.z. za obdobia marec 2007 až
september 2008, júl, august, október, december 2009, splatné jednotlivo mesačne od 30.04.2007 do

28.02.2010, spolu vo výške 820,89 eur,čím tak celkovo zadržal a neodviedol splatnú daň, splatné poistné na sociálne poistenie, splatné poistné
na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 3.163,93 eur,
2) ako zamestnávateľ s obchodným menom Pavol Junás - JUNASI, IČO: 34 338 055, miesto podnikania:

Prievidza, ulica Koncová 4, napriek tomu, že mal dostatok peňazí, ktoré nevyhnutne nepotreboval na
zabezpečeniesvojejčinnosti,nevyplatilvPrievidzisvojmuzamestnancoviC.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom F., L. XXX/X, mzdu, na ktorú mal nárok a to za obdobie jún roku 2009, splatná do 31.07.2009,
čím mu nevyplatil v deň splatnosti miezd čiastku vo výške 148,47 eur svojmu zamestnancovi F. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., P. XXX/X, mzdu, na ktorú mal nárok a to za obdobie mesiacov marec až

máj roku 2009, splatné od 30.04.2009 do 30.06.2009, čím mu nevyplatil v deň splatnosti miezd čiastku
vo výške 617,06 eur, svojmu zamestnancovi U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XXX/XX, mzdu
za mesiace október a november 2008, splatné od 28.11.2008 do 31.12.2008, čím mu nevyplatil v deň
splatnosti miezd čiastku vo výške 555,82 eur,
3) v dobe od 01.01.2008 do 21.05.2009 uviedol do obehu tovar, výrobky - čistiaca pasta označené
názvami „inoolona univerzálna“ 100 ml, „inoolona nechtíková“ 100 ml, „inoolona dezinfekčná“ 100

ml, ktoré vyrobil ako živnostník s obchodným menom Pavol Junás - JUNASI, miesto podnikania:
Prievidza, Koncová 4, IČO: 34 338 055 a ktoré neoprávnene označil označením zameniteľným s
ochrannou známkou „Indulona“ zapísanou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
Banská Bystrica v registri ochranných známok pod číslom 120346 pre prípravky dezinfekčné a na
hygienutelaatonapriektomu,ženemalprávoužívaťpredmetnúochrannúznámku,aletotoprávopatrilo

spoločnosti Zentiva, a.s., IČO: 31 411 771, sídlo: Bratislava, Einsteinova 24, čím spôsobil spoločnosti
Zentiva, a.s. spôsobil škodu vo výške 8.613 eur.
Za to bol odsúdený podľa § 277 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2
Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona mu bol výkon uloženého
trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods.4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiťsavskúšobnejdobevsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku boli poškodené strany Dôvera zdravotná poisťovňa, pobočka
Nitra, Cintorínska č. 5, Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava, Cintorínska č. 21, spoločnosť Zentiva,
a.s. Bratislava, Einsteinova č. 24, poškodení C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. č. XXX/X, F. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., P. č. XXX/X, U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX s nárokom na náhradu
škody odkázaní na civilný proces.

Citovanýrozsudokbolvzákonnejlehotenapadnutýodvolanímobžalovanéhoprotivýrokuovineajtreste
ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ale i odvolaním prokurátora proti výroku o náhrade
škody a to v prospech obžalovaného.
Obžalovaný v dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným zo žiadneho zo skutkov, z ktorých
bol uznaný za vinného.

Pokiaľ ide o zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2, písm. b)
Trestného zákona, nesúhlasí so závermi okresného súdu, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že ho spáchal. Podľa znaleckého posudku spoločnosti JHS, s.r.o. č. 161/2011, mal mať
obžalovaný v období, ktoré bolo predmetom obžaloby, dostatok prostriedkov na odvedenie splatnej
dane, splatného poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné

dôchodkovépoistenie.Znaleckýposudokjevšakpotrebnévyhodnotiťvkontexteajsďalšímivykonanými
dôkazmi a to výpoveďou svedkyne T. U., ktorá obžalovanému v rozhodnom období jednak spracúvala
účtovníctvo, jednak pracovala vo výrobe. Svedkyňa uviedla, že účtovníctvo obžalovanému neviedla
priebežne, ale spracúvala ho až dodatočne. Ak zistila, že jej pri spracovaní účtovníctva chýbala hotovosť
v pokladni, pričom by sa dostala v stave hotovosti do záporných hodnôt, účtovala obžalovanému

vklady do pokladne, ktoré však neboli reálne. Z takto vedeného účtovníctva nie je možné zistiť reálny
stav hotovosti v pokladni v určitých dňoch. Svedkyňa potvrdila, že obžalovanému chýbali peniaze
na úhradu jeho záväzkov. Znalkyňa Ing. W. vo svojej výpovedi uviedla, že nemôže bez akýchkoľvek
pochybností potvrdiť, že obžalovaný mal dostatok prostriedkov na odvedenie splatnej dane a poistného,
vychádzala len z účtovníctva, ktoré mala k dispozícii a ktorého správnosť nebola predmetom znaleckého

dokazovania. Chýbali jej inventarizačné zápisy z pokladne, z ktorých by bolo možné zistiť aktuálny
stav hotovosti. Znalkyňa tiež uviedla, že jednoduché účtovníctvo ani neposkytuje reálne údaje o stave
hotovosti. Vzhľadom k uvedenému nie je možné potvrdiť, že zistený stav hotovosti
u obžalovaného v zmysle znaleckého posudku spoločnosti OHS, s.r.o. č. 161/2011zodpovedá reálnemu stavu. Skutočnosť, že obžalovaný v období, ktoré bolo predmetom obžaloby už
nemal dostatok prostriedkov na úhradu svojich záväzkov, vyplýva aj z výpovede svedka Mgr. D., ktorý
bol zamestnancom obžalovaného, ale aj z výpovedí svedka W. a W., ktorí obžalovanému požičiavali

peniaze. Zo znaleckého posudku spoločnosti OHS, s.r.o. je tiež zrejmé, že na bankovom účte mal
obžalovaný záporné zostatky, ktoré však znalkyňa podľa názoru obžalovaného nesprávne vyhodnotila
ako nulové zostatky. O zadlžení obžalovaného a nedostatku prostriedkov na úhradu splatných záväzkov
svedčí aj množstvo exekučných konaní, ktoré boli a sú proti nemu vedené. Znaleckým skúmaním nebolo
zistené, že by si obžalovaný ponechával neodvedenú daň, poistné a príspevky na starobné sporenie pre

osobnú potrebu, práve naopak, v posudku sa uvádza, že tieto prostriedky použil na pokrytie nákladov
podnikateľskej činnosti. Obžalovaný sa v závere svojho podnikania dostal do finančných problémov,
snažil sa ich vyriešiť a svoju situáciu zlepšiť, čo sa mu však nepodarilo a podnikanie musel ukončiť.
Bez svojho zavinenia sa dostal do platobnej neschopnosti, za čo ho nie je možné trestať. Nenaplnil
objektívnu, ale ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného. Podľa
názoru obhajoby je možné obžalovanému vytknúť chyby vo vedení účtovníctva, ale nie je možné ho

na základe takto vedeného účtovníctva uznať za vinného zo zločinu podľa § 277 ods. 1, 2, písm. b)
Trestného zákona.
K skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku, t.j. k prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona prvostupňový súd konštatuje, že obžalovaný je
jednoznačne usvedčený výpoveďami poškodených U. X., C. T.,

F. U., výpoveďami svedkov P.. H. D., T. U., znalkyne G..
P. W., ako aj listinnými dôkazmi. Ani v tomto prípade nebola obžalovanému F. U. trestná činnosť
jednoznačne preukázaná. U. X. bol síce zamestnancom obžalovaného, avšak obžalovaný za čas trvania
jeho pracovného pomeru nemal za preukázaný jednak výkon práce, jednak prípadné prekážky v práci
na strane zamestnanca. X. pracoval ako obchodný zástupca, teda miesto výkonu jeho práce nebolo

v mieste prevádzky zamestnávateľa. Svojmu zamestnávateľovi však nepreukázal, že by pre neho
skutočnevykonávalprácu,nepredložilmužiadnepracovnévýkazy,zoznamoslovenýchpotencionálnych
zákazníkov, ani sa s ním nekontaktoval. Rovnako nepreukázal ani žiadnu prekážku v práci na svojej
strane. Svedok P.. D. potvrdil, že "na konci" nemohol obžalovaný U. X. zohnať. Podľa Zákonníka práce
patrí zamestnancovi za vykonanú prácu mzda, v prípade určitých prekážok v práci alebo dovolenky mu

patrí náhrady mzdy. Nakoľko obžalovaný nemal zo strany U. X. preukázaný výkon práce, ani prekážku v
práci, resp. iný dôvod, pre ktorý by mu mal vyplatiť mzdu, náhradu mzdy alebo iné plnenie z pracovného
pomeru, tak mu žiadne plnenie ani nevyplatil. Obžalovaný je toho názoru, že U. X. podľa Zákonníka
práce nárok na mzdu, ani na náhradu mzdy nevznikol. Ak by aj vznikol, tak zo strany obžalovaného by
sa vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § § 214 ods. 1 Tr. zákona jednalo o

relevantný právny omyl. Obžalovaný popiera, že by on ako zamestnávateľ, resp. jeho účtovníčka, urobili
U. X. výplatné pásky za mesiace október a november 2008. Výplatné pásky
založené vo vyšetrovacom spise obžalovaný spochybnil už v prípravnom konaní. Pokiaľ ide o
poškodeného C. T., obžalovaný tvrdí, že mu mzdu zaplatil, čo preukázal aj výdavkovými dokladmi. T.
si nárok na mzdu uplatnil aj v civilnom konaní na Okresnom súde v Prievidzi, konanie vedené pod č.k.

4C/120/2010, v ktorom bol obžalovaný v konečnom dôsledku neúspešný, pričom proti právoplatnému
rozsudku podal ešte dovolanie. V prípade poškodeného F. U., obžalovaný uznal, že mu nevyplatil mzdu
za marec až máj 2009, a to pre nedostatok prostriedkov. U. si uplatnil nárok na mzdu aj na Okresnom
súde Prievidza v konaní pod č.k. pod č. 11C/110/2013. Aj v tomto konaní bol obžalovaný neúspešný. U.
si uplatnil v civilnom konaní aj mzdové nároky za ďalšie obdobie. Zo skutočnosti, že obžalovaný neuspel

vo vyššie uvedených civilných konaniach,
nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že sa dopustil trestného činu podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Rovnako
ako v čase splatnosti preddavkov na daň a poistného na verejné zdravotné
poistenie a sociálne poistenie, ani v čase splatnosti miezd nemal obžalovaný dostatok
prostriedkov. Znalecký posudok spoločnosti OHS, s.r.o. č. 171/2011 je založený na

nesprávne vedenom účtovníctve, tak ako to vyplýva z výpovede svedkyne T. U..
Nedostatok prostriedkov je potvrdený aj výpoveďami svedka P.. D., W.,
W. a ďalšími dôkazmi tak, ako je uvedené vyššie, pri odôvodnení odvolania ku skutku
pod bodom 1 napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa nedopustil ani prečinu podľa § 281 ods. 1 Tr.
zákona pod bodom 3) rozsudku, ktorého objektívnou stránkou je uvedenie tovaru do - obehu alebo

poskytnutie služby neoprávnene označených označením zhodným alebo zameniteľnými s ochrannou
známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému. Obžalovaný vyrábal ochranné krémy na ruky
pod označením inoolona nechtíková, inoolona univerzálna a inoolona dezinfekčná. Nešlo o čistiace
pasty, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Podľa názoru obžalovaného ním používané označenie"inoolona" nie je zameniteľné s ochrannou známkou registrovanou pod č. 120346, ktorá je ochrannou
známkou "slovnou", bez grafického vyobrazenia. Obsahuje len slovo "Indulona" bez akýchkoľvek
prívlastkov. Z tohto dôvodu nie je možné posudzovať zameniteľnosť označenia obžalovaného a

ochrannej známky aj z hľadiska grafickej úpravy, farebného vyhotovenia a dizajnu tak, ako to urobil
znalec Ing. D.. Obžalovaný má za to, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo kladeniu
irelevantných otázok znalcovi, nakoľko podľa jeho názoru sa mal znalec vyjadriť len k otázke, či mohlo
dôjsť k zámene označenia výrobku obžalovaného "inoolona" s registrovanou ochrannou známkou
"Indulona". Znalecký posudok, ako aj rozsah otázok, obžalovaný namietal už v prípravnom konaní.

Výrazy "inoolona" a "indulona" nie sú zameniteľné ani foneticky, tieto trojslabičné výrazy majú úplne
odlišnú druhú slabiku. Obžalovaný svoje výrobky nedistribuoval v anglofónnych krajinách, preto nie je
správne posudzovať prípadnú zameniteľnosť pri anglickej výslovnosti. Obžalovaný vzhľadom k svojim
výhradám k znaleckému posudku Ing. D. č. 1/2010 žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie,
avšak prvostupňový súd mu nevyhovel a kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil. Obžalovaný tiež
navrhol, aby súd ako dôkaz zabezpečil vyjadrenie spoločnosti Zentiva, a.s., aké grafické stvárnenie

výrobkov radu "indulona", najmä "indulona univerzálna", "indulona nechtíková" a "indulona dezinfekčná",
používala v období od 1.1.2008 do 21.5.2009 a v akom období táto spoločnosť predávala svoje výrobky
v grafickom stvárnení vyobrazenom v znaleckom posudku Ing. P. D. č. 1/2010, str. 9 posudku, tab. č.
1 (č.l. spisu 663), ale ani tomuto návrhu prvostupňový súd nevyhovel. Podľa názoru obžalovaného tak
bolo porušené zásadným spôsobom jeho právo na obhajobu. Ochranné krémy s označením „Inoolona''

obžalovaný dodával do spoločnosti HBP,
a.s. pričom tieto výrobky boli dodané v bielej tube s čiernym popisom. Odberateľ si bol
vedomý, že nekupuje výrobky Indulona od spoločnosti Zentiva, a.s., ale originálne výrobky
obžalovaného. Obžalovaný neuvádzal svoje ochranné krémy "inoolona" do obehu, ale dodával ich
úzkemu okruhu zákazníkov, a to firmám, ktoré ich poskytovali svojim zamestnancom. Nešlo teda o

spotrebiteľov - fyzické osoby. Každý zákazník bol vopred upovedomený, že sa nejedná o výrobky radu
Indulona, ale vlastný výrobok obžalovaného, o čom svedčí napr. aj výpoveď Mgr. D., alebo listinný
dôkaz z firmy HBP, a.s., ktorá kupovala výrobky prostredníctvom elektronickej burzy. Vyčíslená škoda
v znaleckom posudku je iluzórna, znalec vychádzal len z predpokladaných údajov o nákladoch a zisku,
čo sám na hlavnom pojednávaní potvrdil. Nie je preto možné v skutkovej vete uviesť, že obžalovaný

spôsobil spoločnosti Zentiva, a.s. škodu v sume 8613,- eur. Okrem toho, veľkoodberatelia nenakupovali
výrobky od obžalovaného v omyle, že ide o výrobky radu "Indulona", vedeli, že kupujú originálne
výrobky obžalovaného. Za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia údajnej škody spôsobenej spoločnosti
Zentiva, obžalovaný navrhol vyžiadať vývoj zisku tejto spoločnosti v období, kedy predával svoje výrobky
"inoolona", avšak jeho návrh súd zamietol. Trestné právo je potrebné chápať v zmysle zásady ultima

ratio, a nie je správna
snaha prostredníctvom trestnej represie dosahovať zmeny právnych vzťahov tam, kde sú
v prvom rade namieste prostriedky iných právnych odvetví. Podľa názoru obhajoby by malo
byť prípadné porušovanie práv k ochrannej známke riešené prioritne v súkromnoprávnej
sfére, čo spoločnosť Zentiva, a.s. aj urobila a svoje práva si uplatnila v civilnom konaní na

Okresnom súde v Banskej Bystrici, č.k. 16CbPv/1/2009.
Okrem toho, prvostupňový súd nesprávne aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h) Tr. zákona. Ak podľa záveru súdu obžalovaný spáchal viac trestných činov, táto
skutočnosť sa premietla do povinnej citácie § 41 ods. 2 Tr. zákona a nie je možné tú istú
okolnosť pri čítať v neprospech obžalovaného dvakrát.

Na základe uvedeného má obhajoba za to, že spáchanie trestnej činnosti nebolo
obžalovanému F. U. bez akýchkoľvek pochýb preukázané, a preto obžalovaný
navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, ako aj výroku o treste a výrokov, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad, aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo

veci sám rozhodol, a aby ho spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a), b) Trestného poriadku
oslobodil, a to v celom rozsahu, vo vzťahu ku všetkým skutkom obžaloby.
Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podal odvolanie proti citovanému rozsudku proti
výroku o náhrade škody a to v prospech obžalovaného F. U., čo odôvodnil tým, že vo vzťahu k nárokom
na náhradu škody poškodených Dôvera zdravotná

poisťovňa,a.s.,Slovenskákonsolidačná,a.s.,neboldôvodnatakývýroksúdu,keďžetietosiuplatňovali
nárok na náhradu škody ku skutku pod bodom 1) obžaloby, spočívajúcom v dlžnom neodvedenom
poistnom na verejnom zdravotnom poistení za zamestnancov obžalovaného. Takýto nárok na náhradu
škody spočívajúci v neodvedenom poistnom za zamestnancov však nemožno uplatňovať v adhéznomkonaní, poukazujúc i na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 39-60/2017. Ak si
poškodení Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s. uplatnili nárok na
náhradu škody (spočívajúci v dlžnom neodvedenom poistnom na verejnom zdravotnom poistení za

zamestnancov obžalovaného) v adhéznom konaní, súd ich s takým nárokom na náhradu škody nemal
vôbec pripustiť do konania a nemal vôbec o takom ich nároku na náhradu škody rozhodovať. Preto
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/92/2017 zo dňa 14.01.2019 vo výroku o náhrade škody a aby podľa § 329
Trestného poriadku rozhodol tak, že poškodených Zentiva, a. s., C. T., F. U. a U. X., odkáže s nárokom

na náhradu škody na civilný proces.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaniach, zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že
pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine treste, toto nepovažuje za dôvodné.
Poukázala však na pochybenie okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím o náhrade škody, navrhla
vyhovieť v tomto smere odvolaniu okresného prokurátora.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomného odôvodnenia odvolania. Žiadal, aby bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby, alternatívne, aby po zrušení rozsudku bola vec vrátená súdu
prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie v navrhnutých smeroch a vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Obžalovaný s poukazom na dôvody odvolania uviedol, že súhlasí s návrhom obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por. zistil, že z podnetu podaných
odvolaní je napadnutý rozsudok nutné zrušiť, pre podstatné chyby konania napadnutému rozsudku

predchádzajúce, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, pretože skutkové zistenia súdu prvého
stupňa sú nejasné a vznikli tak pochybnosti o správnosti skutkových zistení a tým výroku o vine, na
objasnenie čoho je potrebné opakovať dôkazy alebo vykonať ďalšie dôkazy a súčasne výrok o náhrade
škody je v rozpore so zákonom.

Vo vzťahu k skutku pod bodom 1) kvalifikovanému ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods.1, 2 písm. b) Trestného zákona, odvolací súd uvádza, že okresný súd nedostatočne
venoval pozornosť otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, najmä pokiaľ ide
o preukázanie subjektívnej stránky. Trestný čin podľa § 277 je úmyselným trestným činom, pričom
obligatórnym znakom tohto trestného činu je aj motív páchateľa, ktorý koná v úmysle zadovážiť sebe

alebo inému neoprávnený prospech. V prípade nedostatku finančných prostriedkov u zamestnávateľa
(obžalovaného), absencia takéhoto znaku môže viesť k beztrestnosti páchateľa. V prejednávanom
prípade vykonaným dokazovaním takýto úmysel obžalovanému doposiaľ jednoznačne preukázaný
nebol, napr. že by splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok
na starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazil, použil na vyplatenie odmeny sebe, alebo inému. V tej

súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne z odboru
ekonomika - účtovníctvo, len všeobecne konštatoval, že zrazené prostriedky použil na pokrytie iných
svojich nákladov v podnikateľskej činnosti, bez bližšej konkretizácie, z čoho nemožno vyvodiť úmysel
obžalovaného zadovážiť sebe, alebo inému prospech, preto záver o naplnení znakov trestného činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona, je predčasný.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2) kvalifikovaný okresným súdom ako prečin nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 214 ods.1 Trestného zákona, i tu odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,
že podstatnou skutočnosťou pre naplnenie skutkovej podstaty je zistenie, že zamestnávateľ mal v
deň splatnosti finančné prostriedky na mzdy zamestnancov a tieto nevyplatil, hoci ich nepotreboval

nevyhnutne na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa. V tomto smere je nutné opäť poukázať na závery
znaleckého dokazovania, kde znalkyňa uvádza, že peniaze, z ktorých mali byť mzdy vyplatené, použil
obžalovaný na úhradu bežných, každodenných výdavkov svojho podnikania. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje, že vzhľadom na zrejmú zlú finančnú situáciu obžalovaného v rámci podnikania,rôzne exekúcie, súvisiace s podnikaním, nebolo dostatočne skúmané a jednoznačne preukázané,
že finančné prostriedky určené na mzdy nepotreboval nevyhnutne na zabezpečenie svojej činnosti
a chodu firmy. Okresný súd sa však obmedzil len na konštatovanie, že tieto finančné prostriedky

obžalovaný nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa, bez ďalšieho bližšieho
odôvodnenia tejto okolnosti, majúcej podklad v dokazovaní.

V súvislosti so skutkom pod bodom 3) potom odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku nie je
zrejmé, ako sa vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania obžalovaného a z akého dôvodu týmto

návrhom nevyhovel.

Preskúmajúc výrok o treste napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil, že je nutné tiež súhlasiť s
námietkou obžalovaného, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže ukladal trest i s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, kde
v tomto ustanovení je zahrnutá okolnosť spáchania viacerých trestných činov a nie je možné tú istú

okolnosť pričítať v neprospech obžalovaného dvakrát.
Napokon je tiež potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd nesprávne
rozhodol o nárokoch na náhradu škody poškodených Dôvera zdravotná
poisťovňa, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s., keďže nebol dôvod na taký výrok súdu, pričom odvolací
súd podrobnejšie v tomto smere poukazuje na argumentáciu prokurátora.

V zmysle uvedeného má potom odvolací súd za to, že sa prvostupňový súd v posudzovanom prípade
dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie tak, ako odvolací súd
vyššie uviedol, resp. naznačil. Skutkové zistenia aj právne závery súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku sú nejasné a nepresvedčivé a existuje nevyhnutná potreba doplniť dokazovanie a to u skutku

pod bodom 1) za účelom zistenia na čo predmetné finančné prostriedky obžalovaný konkrétne použil a
až na základe takéhoto zistenia bude môcť okresný súd uzavrieť, či svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, vrátane záveru o zadovážení neoprávneného prospechu
sebe alebo inému. Taktiež vo vzťahu k skutku pod bodom 2) bude musieť okresný súd doplniť znalecké
dokazovanie so zameraním na zistenie a prípadný nepochybný záver, či finančná situácia v čase skutku

obžalovaného v rámci podnikateľskej činnosti bola taká, že finančné prostriedky na výplaty a odstupné
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené zrušil krajský súd z podnetu odvolania prokurátora napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a podľa výsledkov

doplneného dokazovania rozhodol v súlade so zákonom rozhodol o vine, či nevine vo vzťahu k
jednotlivým skutkom, ako aj uplatnenej náhrade škody a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s
prihliadnutím na vytýkané nedostatky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná