Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011176
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2022
prejednal sťažnosť odsúdeného

A. I.,

nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom A. Z. I., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/285/2021 zo dňa 14.12.2021 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/22/2021 zo dňa 16.03.2021 bol A. I. odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 10
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia
slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdenýtumalmožnosťvyjadriťsapredsúdomprvéhostupňakpriebehusvojhovýkonutrestuodňatia
slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými

podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia byť splnené
súčasne (kumulatívne). Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku zpohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody (1/2), pričom u neho nie sú splnené obidve
materiálne podmienky. Prvá materiálna podmienka spočíva v polepšení sa odsúdeného a jej nesplnenie
správne vyhodnotil už súd prvého stupňa (i keď len ako čiastočné). Na očakávaní vedenia riadneho

života odsúdeného po prepustení na slobodu je založená druhá materiálna podmienka.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje už súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného

prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v
odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho

pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu
súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia - § 66 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uvádza, že polepšenie
je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje iba v jeho
správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba rozlišovať, kedy je správanie a plnenie
povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide

o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti
bude viesť riadny život.

Krajský súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že počas doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody u odsúdeného nedošlo k adekvátnej náprave (k polepšeniu). Z hodnotenia ústavu

je totiž zrejmé, že jeho správanie počas výkonu trestu odňatia slobody je problematické, nakoľko sa
zvykne neslušne vyjadrovať, boli zaznamenané nedostatky v jeho vystupovaní a aj v plnení povinností a
dodržiavaní pokynov, za čo býva aj upozorňovaný. Správne súd prvého stupňa uviedol aj to, že jedným z
výrazov polepšenia sa odsúdeného je zmena nazerania na spáchanú trestnú činnosť. Podľa hodnotenia
ústavu je odsúdený aktuálne len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, ktorú síce nepopiera,

ale viní za to okolnosti a svoju zlú sociálnu situáciu. Takéto konštatovanie odsúdený v konaní pritom
vôbec nerozporoval. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto jeho postoj k trestnej činnosti nemôže byť
prejavom jeho polepšenia, nakoľko si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej
časti z uloženého trestu odňatia slobody v plnom rozsahu neuvedomuje (nepripúšťa). Krajský súd len
dodáva, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by viedol

po podmienečnom prepustení riadny život.

Krajský súd len pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho

správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom

vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k
páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne sťaženú, nakoľko odsúdený je kriminálne

narušenejšou osobou so sklonmi k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej
je špeciálnym recidivistom. V registri trestov má napriek svojmu ešte relatívne mladému veku už 10
záznamov, pričom v minulosti už vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Posledný takýto
trest vykonal dňa 24.11.2019 a len krátko na to (dňa 31.01.2020) sa dopustil skutku, pre ktorý vykonávaaktuálny trest odňatia slobody. Preto sa javí pôsobenie na jeho prevýchovu len plynutím skúšobnej doby,
prípadne aj s nariadením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe ako nedostatočné.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva pre krajský súd dostatočnú záruku, že jeho
protiprávne konanie sa už nebude opakovať. V jeho neprospech svedčí aj ústavom konštatované
stredné riziko recidívy trestnej činnosti a jeho menej priaznivá resocializačná prognóza. Napokon v jeho
neprospech svedčí aj skutočnosť, že aktuálny trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Záverom krajský súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej
činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme
dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej
vykonával (vykonal) tak, ako to ostatne navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu, keď ho neodporučil
podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, nakoľko odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.