Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118207385
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118207385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

M., bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: B., trvale bytom E., za účasti matky: R. trvale bytom E.,
v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany matky pre maloletého M. zo sumy 30 % zo sumy životného minima
pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa na sumu 70 eur mesačne od 22.6.2018 do budúcna, ktoré výživné
je matka povinná platiť do rúk otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo matke za obdobie od 22.6.2018 do 31.1.2019 v sume 311,36
eur je matka povinná zaplatiť do rúk otca v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 22.6.2018 domáhal zvýšenia výživného zo strany matky pre
maloletého M. zo sumy 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa na sumu

200 eur mesačne od dátumu podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 15.3.2016, č.k, 11P/154/2015- 110 bolo rozvedené jeho manželstvo s matkou maloletého
M. a maloletý bol spolu s B. ktorá v tom čase bola taktiež maloletá, zverený do osobnej starostlivosti
otca a bolo určené výživné pre každé maloleté dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2016. Dcéra B. je plnoletá. Maloletý M. bol v čase tohto súdneho
rozhodnutia na prvom stupni základnej školy a toho času navštevuje X. ročník základnej školy. Preto sa
podstatne zvýšili výdavky s ním súvisiace, avšak matka maloletého doposiaľ platí výživné sumou 27,13

eur mesačne. Na potreby maloletého neprispieva žiadnou inou sumou, ani vecnými darmi. Maloletému
nekupuje žiadne darčeky, ani oblečenie, neopýta sa, či niečo nepotrebuje. Otec uviedol, že s výdavkami
mu pomáhajú rodičia, pretože on sám je ťažko zdravotne postihnutý, môže vykonávať prácu taxikára,
kde zarobí asi 400 eur mesačne.

2. Matka podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 21.8.2018, v ktorom uviedla, že si uvedomuje, že
maloletý syn v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené

výdavky. Otcom navrhované výživné v sume 200 eur mesačne však považuje za neprimerané, pretože
jej príjmová situácia neumožňuje platiť takéto vysoké výživné. Okrem toho, od poslednej úpravy
výživného uplynulo približne 2 a 1 roka a má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcéry B., na ktorú
naďalej platí minimálne výživné. Poukázala na svoj príjem, ktorý predstavuje 490 eur mesačne v hruboma na skutočnosť, že doposiaľ spláca úver, ktorý ešte čerpali ešte počas manželstva s otcom maloletého,
pričom všetky prostriedky boli použité na podnikanie bývalého manžela a táto splátka predstavuje
202,60 eur mesačne. Na základe uvedeného navrhla, aby súd zvýšil výživné z jej strany maximálne do

sumy 50 eur.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 26.9.2018. Z nej vyplýva, že prešetril pomery
tak na strane rodičov, ako aj maloletého M.. V čase prešetrenia pomerov maloletý navštevoval už X.
ročník Základnej školy na E. Maloletý je v pubertálnom veku, rýchlo rastie a je nevyhnutné často mu

obmieňať aj šatník. Maloletý vzhľadom na svoj vek skonzumuje aj väčšie množstvo potravín a teda
je zrejmé, že výdavky s ním súvisiace sa podstatne zvýšili, a preto je dôvod pre zvýšenie výživného.
Matka doposiaľ prispieva iba súdom určeným výživným. Maloletý sa s matkou nechce dlhšiu dobu už
stretávať. Matka uviedla, že jej príjem je iba minimálna mzda, a napriek tomu, že by platila aj vyššie
výživné jej mzda to nedovoľuje. Podľa nej, ak syn je sám, nemá problém sa s ňou rozprávať telefonicky,
avšak pokiaľ je tam otec, tak sa nekomunikuje.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 11P/154/2015, opisom mzdového listu matky, daňovým priznaním otca za rok 2017 a
ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.

5. Naposledy bolo výživné zo strany matky určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa
15.3.2016, č.k. 11P/154/2015 a z tohto rozhodnutia vyplýva, že rodičia sa o úprave rodičovských práv
a povinností dohodli. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, výživné zo strany matky
bolo určené na každé dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima. Matka v tom čase pracovala u
zamestnávateľa L. a zarábala XXX,XX eur mesačne v čistom na základe dohody o vykonaní práce. Otec

maloletých detí poberal invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur a vykonával živnosť taxikára. Maloletý
M. v tom čase navštevoval X. ročník základnej školy. V tom čase maloletá B. navštevovala X. ročník
súkromného O.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že zo živnosti ako R. zarobí mesačne v priemere XXX až XXX eur
v čistom, ale musí mať finančnú rezervu na to, aby mal na opravu taxíka. Ako taxikár používa vlastné

motorové vozidlo značky S. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým M. a plnoletou B., ktorá má 20 rokov
a navštevuje vysokú školu. Žijú spolu v rodinnom dome jeho rodičov. V tomto dome majú samostatný
byt, hospodária samostatne, avšak on na bývanie u svojich rodičov prispieva 150 eur mesačne. Otec
uviedol, že má zvýšené výdavky na náklady stravovania, pretože ani jedno dieťa sa nestravuje v škole.
Maloletý M. navštevuje X ročník ZŠ na E.. Okrem toho navštevuje ZUŠ - klavír -X. ročník, kde sa platí

mesačne 15 eur. Používa mobilný telefón, platba predstavuje 30 eur mesačne. Za ZRPŠ sa platí ročne
15 eur, avšak zvýšené výdavky sú so záujmom maloletého, ktorý sa rád venuje počítačom, vytvára
si vlastné programy, a preto ho otec v tomto podporuje. Naposledy mu napríklad kúpil dvoj terabajtový
hard disk, ktorý stál 180 eur. Ďalšie výdavky predstavujú oblečenie, obutie. Naposledy mu otec kúpil
bundu za 80 eur, pretože sa maloletému páčila.

7. Matka uviedla, že od r. 2015 sa zamestnala. Jej príjem v súčasnosti predstavuje XXX eur v hrubom.
Pracuje ako X.. Žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so svojím priateľom, s ktorým spoločne
hospodária. Priateľ je poberateľom dôchodku v sume XXX eur. Okrem toho však aj pracuje a poberá
mzdu XXX eur mesačne. Matka zo svojho príjmu platí úver, ktorý v r. 2016 refinancovala a navýšila na

sumu 6000 eur. Mesačná splátka predstavuje 202,62 eur. Tento úver je spotrebný a navyšovala ho z
toho dôvodu, že zo spoločnej domácnosti bývalého manžela bola vyhodená s tromi taškami, a preto
potrebovala zabezpečiť vlastné živobytie, aj vlastné potreby. Preto tento úver spláca aj v súčasnosti.
Čo sa týka maloletého M., s ním sa nestretáva, pretože jej to nie je umožnené. S maloletým je však
v telefonickom kontakte. Svojmu priateľovi matka prispieva na stravovanie 100 eur mesačne a podľa

okolností aj na bývanie, ale len v prípade, že jej to finančne vychádza. Ostatné výdavky má spojené s
vlastnou hygienou, ošatením, obutím. Za svoj telefón platí mesačne 20 eur.

8. Otec reagoval na výpoveď matky tak, že v banke zistil, že navýšenie úveru podľa neho bolo na 3500
eur a matka nehovorí pravdu, pokiaľ uvádza, že spláca 202,60 eur mesačne. Matka uviedla, že túto

skutočnosť môže preukázať.

9. Z daňového priznania otca za rok 2017 súd zistil jeho príjem v sume XXXX,XX eur, výdavky XXXX,XX
eur a základe dane XXXX,XX eur, daň 0. Otec je poberateľom invalidného dôchodku v sume XXX,XXeur. Z opisu mzdového listu matky za obdobie od 8/2017 do 4/2018 súd zistil, že jej priemerný čistý
mesačný príjem predstavuje XXX eur.

10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

11. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

14. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

15. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.

Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov
predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce
a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie

podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

17. Súd zistil, že pri poslednej úprave výživného súd vychádzal na strane matky zo skutočnosti, že
pracovala iba na dohodu o vykonaní práce a jej príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. Maloletý M.

mal v tom čase 10 rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy, venoval sa hre na klavír a navštevoval
súkromnú umeleckú školu. V čase tohto súdneho rozhodnutia predstavovalo minimálne výživné podľa
§2 písm.c/ bod 1/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumu 27,13 eur. Od toho času sa však
minimálne výživné zvyšovalo, matka napriek tomu platí iba túto sumu výživného.18. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že

sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany matky pre maloletého. Je nesporné,
že na strane maloletého nastala podstatná zmena pomerov štúdiom a fyzickým vývojom. Súd dospel
k tomu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zvýšili potreby maloletého M.,
ktorý je už v X. ročníku ZŠ, rýchlo sa vyvíja, je v pubertálnom veku a teda aj jeho stravovanie
predstavujepodstatnezvýšenúčiastku.Matkadoposiaľplatíibaminimálnevýživné,osobnústarostlivosť

o maloletého nezabezpečuje, s maloletým sa nestretáva. Preto súd v ďalšom posudzoval a hodnotil
zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery na strane matky maloletého. Zistil, že
matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere v neziskovej organizácii Cesta nádeje a jej príjem
sa zvýšil na sumu 400 eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom a preto výdavky
súvisiace s touto domácnosťou znášajú spoločne. Pre rozhodnutie súdu bolo dôležité aj to, že matka
sa s maloletým nestretáva a neprispieva na žiadne ďalšie výdavky s ním spojené. Preto súd mal za

to, že matka je schopná zo svojho príjmu prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne od
dátumupodanianávrhuanemoholprihliadaťnavýdavkymatky,ktorésútvorenésplácanímúverusumou
202,60 eur mesačne. Splácanie tohto úveru nemôže mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti
voči mal. dieťaťu. Otec maloletého doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a doposiaľ
aj finančne, v prevažnej miere zabezpečuje jeho potreby. Preto je nevyhnutné, aby sa na zvýšených

výdavkoch súvisiacich s maloletým vo väčšej miere ako doposiaľ podieľala aj matka. Súd však pri
rozhodovaní o zvýšení výživného musel prihliadnúť aj na tú skutočnosť, že matka má vyživovaciu
povinnosť aj voči plnoletej dcére Andrei, ktorá taktiež študuje a preto je odkázaná na výživu od svojich
rodičov

19. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

20. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

21. V dôsledku zvýšenia výživného vzniklo matke dlžné výživné oproti zákonnému minimálnemu
výživnému, ktoré od 1.7.2017 predstavovalo čiastku 27,32 eur a od 1.7.2018 sumu 28,08 eur. Preto v
mesiaci jún 2018 dlh vznikol za 9 dní zo sumy 41,92 ( 70- 27,32=41,92 :30 x 9) v sume 12,60 eur a za 7

mesiacov ( júl 2018 až január 2019) po 42,68 eur, t.j. 298,76 eur, spolu 311,36 eur, ktoré dlžné výživné
je matka povinná zaplatiť v súdom určenej lehote. Súd matke nepovolil žiadne splátky, lebo výživné
má spotrebný charakter a dieťa je odkázané na výživu v súčasnosti. Zároveň matka mohla počítať so
zvýšením výživného a vytvoriť si finančnú rezervu napríklad z úveru, ktorý si v roku 2016 refinancovala
a navyšovala.

22. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.