Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/227/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204131
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6911204131.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci
oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát so sídlom Dr. Herza 14, 984 01 Lučenec, proti
povinnému V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. I XXXX/XX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Štefanom Šviderským so sídlom Exekútorského úradu Hronského 1811, 093 01 Vranov nad
Topľou pod sp. zn. EX 1106/11 o vymoženie sumy 56,42,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2Er/682/2011-22 zo dňa 20. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2Er/682/2011-22 zo dňa 20. júna 2016 p o t v

r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu a v
druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe zmenkového
platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 1Zm/873/97 zo dňa 11.2.1998.
Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.

3. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 13.01.2016. V doplnení uviedol, že svoje

právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú
obsahom exekučného spisu. Uviedol aj, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi
povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Oprávnený ďalej tvrdil, že v tomto exekučnom konaní
sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri
právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah.
Uvedenú skutočnosť preukazuje podľa jeho názoru aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal

exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V podaní oprávnený poukázal aj na to, že dôkazy
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie doložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s.
medzičasom zanikla.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca oprávneného si uplatňoval nárok zo zmenky.
Vzhľadom na túto skutočnosť súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla

povinnosť rozhodnúť o tom, či je v exekúcii možné pokračovať alebo či je potrebné exekúciu zastaviť v
zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/873/97 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. svoj návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z
návrhu na začatie konania však nebolo možné zistiť, aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou

TRANSINVEST, a.s. a povinným. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu
nevstupoval ako spotrebiteľ.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné
aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy,

ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.
Oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu,
na ktorom sa právny nárok zakladal.

6. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej, ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s
povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. Súd prvej inštancie zastáva názor, že oprávnený dôkazné bremeno
neuniesol, preto súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami
a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie mal za to, že boli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

7. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v
exekúcii. Uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného
základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného

a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo
nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s
povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa
jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá
by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny

vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie
mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so
zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe

toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné.
Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného
poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.

8. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý sa stotožnil s odvolaním oprávneného.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 28.2.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový
platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1Zm 873/97 zo dňa 11.2.1998. Dňa
15.4.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 22.1.2016 bolo súdu prvej inštancie

doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.1.2016.

11. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podkladerozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K

návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

17. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy
povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá

taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z
uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi
povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v
prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods.

1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol
priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti
zákona, t.j. do 22.01.2016, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku
právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť
splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je povinný v zmysle § 243f ods. 6

preskúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Exekučný poriadok v intertemporálnom ustanovení § 243f upravil v odseku 4 vyvrátiteľnú domnienku,
podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m). Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu
s povinným tak, ako správne uviedol okresný súd, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o

oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39
ods. 4 Exekučného poriadku.

18. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že exekučným
titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného spoločnosti TRANSINVEST, a. s. priznaný nárok zo

zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému, ktorý preukazuje svoje právo
nepretržitým radom indosamentov vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či by bol povinnýpodpísal zmenku ako fyzická osoba podnikateľ alebo spotrebiteľ. Oprávnený v podaní neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti TRANSINVEST, a. s. s povinným.

19. Za účelom zistenia tvrdení oprávneného v doplnenom návrhu odvolací súd zo spisu Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm 873/97 zistil, že navrhovateľom v tomto konaní bola spoločnosť
TRANSINVEST, a. s., ktorá svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len
existenciou zmenky vystavenej povinným bez uvedenia skutočnosti, či a aký právny vzťah existoval
medzi ňou a povinným. Odporca (povinný) bol v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu

identifikovaný výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu, teda ako fyzická
osoba nepodnikateľ.

20. V tejto súvislosti odvolací súd k námietke oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť
o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom
spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky

právna ochrana spotrebiteľa uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu bol tak ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až
zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť
dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v

prejednávnej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f
Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s
aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý

predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie
účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície
spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej
faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý
zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy

vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase právneho
vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol v slovenskom právnom poriadku
platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2
ods. 1, písm. a) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom ním
sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu

fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je
námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pre účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. č. 150/2004 Z.z., tj. pred 01.04.2004 ako vzťahu
spotrebiteľského nedôvodná.

21. Odvolací súd považoval za irelevantné aj tvrdenie oprávneného, že právny vzťah vzniknutý medzi
jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru,
pretože vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako vec obchodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný Krajským súdom v Banskej
Bystrici, ktorého vecná príslušnosť bola daná ust. § 9 ods. 3 písm. c), bod 3 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali
ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných
zmenkovýchplatobnýchrozkazov,atobezzreteľanato,ženešlooobchodnéveciupravenév§9ods.3,
písm. a) alebo b). Z uvedeného je zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach
vyplývalapriamozozákonastým,ženávrhyvzmenkovýchkonaniachbolizapísanédosúdnehoregistra

prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované
do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich
sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu, tak bola daná bez ohľadu
na povahu subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa
zmenky.

22. Odvolací súd k námietke oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie, pretože predchádzajúca právna úprava splnenie podmienok podľa
neskoršej úpravy nevyžadovala uvádza, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nemá výnimky zosplnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným,
a to ani z hľadiska časového, ako ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia
povinností podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri postupe podľa § 243f Exekučného poriadku nemá

možnosť prihliadať na dôvody nesplnenia povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia.

23. Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázané, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal
vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST a. s., ktorý bol aj
predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom,

že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda že nie je dôvod na aplikáciu ust. § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že oprávnený
neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému, a preto nemohol
vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže
Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu

dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, okresný súd správne
rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného
poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a ak dôjde k záveru, že sú s ňou v rozpore, mal odvolací súd
postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie mal prerušiť. V tejto časti
odvolanie oprávneného posúdil odvolací súd ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.

b) CSP, ktorému nie je možné vyhovieť.

26. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného

konania.

27. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162 a nebolo ho možné
prerušiť ani z dôvodov uvedených v predchádzajúcom procesnom predpise, a to Občianskom súdnom

poriadku, ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom
konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa
§ 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie
exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1

písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP za nedôvodný.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).