Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215231767
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215231767.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti povinnej: Y. V., O.. XX.XX.XXXX, V. O.. D. XXX/X, M.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 42774/15, o vymoženie 1.470,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.08.2018, č.k. 48Er/5041/2015-29

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený dňa 25.09.2015 spísal na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal vykonania exekúcie za účelom
vymoženia svojej pohľadávky voči povinnej, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadenom záujmovým združením právnických osôb
Združenie arbitráže a mediácie, č. SR 19260/14 zo dňa 17.04.2015. S poukazom na ust. § 243f ods.

1 až 6, § 243h ods. 1, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že novelizované
znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v
začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca sledoval touto novelou
zvýšenú ochranu spotrebiteľa, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v danej veci bol alebo
nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol

na oprávneného. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený
povinný predložiť do 22.01.2016, buď súdu, alebo súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu, a to spolu
s pripojenými listinnými dôkazmi. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného
charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa
ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie konaním vo veci zistil, že oprávnený
svoj návrh nedoplnil vôbec, z ktorého dôvodu nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f

ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§

365 ods. 1 písm. f) CSP) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP).Oprávnenýnesúhlasilstvrdenímsúduprvejinštancieonedoplnenínávrhunavykonanieexekúciev zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a poukázal na skutočnosť, že dňa 21.01.2016 doručil
súdnemu exekútorovi Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie vykonal v zákonnej lehote vzhľadom na skutočnosť,

že toto bolo doručené súdnemu exekútorovi, ktorý bol podanie povinný súdu doručiť. Oprávnený ďalej
uviedol, že s povinnou, ako fyzickou osobou - podnikateľom, uzavrel dňa 02.04.2013 Zmluvu o úvere č.
803104054. V danom prípade nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Z vyššie uvedeného je

možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že
poskytované prostriedky sú na účel podnikania a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje povinnú a
tá relevantnými dôkazmi nevyvrátila tvrdenia oprávneného, že poskytnuté peňažné prostriedky použila
na súkromné potreby. Oprávnený mal za to, že skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej
(adhéznej) zmluvy, ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako

spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ,
resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup
je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri
uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže
byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o úvere). Povinná finančné prostriedky

použila na výkon podnikania, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Preto nemožno predmetný
úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôležité teda je, na aký účel bol úver
poskytnutý a nie na aký účel povinná finančné prostriedky naozaj použila. Oprávnený je povinný
preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté, nenesie však povinnosť preukazovať, či

naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Nakoľko povinná nemienila použiť peňažné prostriedky
na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a povinnej nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú
vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho

súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko povinná nemienila použiť peňažné
prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný vzťah účastníkov konanie je teda
obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.

4. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal
uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, Bratislava dňa
17.04.2015, sp. zn. SR 19260/14. Exekučné konanie sa začalo spísaním zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 25.09.2015. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmenka vystavená

povinnou dňa 02.04.2013, ktorá zabezpečovala zaväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou
vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 02.04.2013. Účelom zmluvy o
úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- EUR.9. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 48Er/5041/2015-29 zo dňa 15.08.2018 exekúciu v zmysle § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že v danom prípade sa uplatňoval nárok zo zmenky
a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1

Exekučného poriadku.

10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou
založeným uzatvorenou zmluvou o úvere ako spotrebiteľského.

11. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej
osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná
len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková

právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na

vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo
neprijatie návrhu. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania,ktorýmusípreukazovať,naakýúčelposkytolpovinnejúver.Totooprávnenýakoveriteľvkonaní

nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je povinná označená IČO-m (zároveň je však označená aj
rodným číslom) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely podnikania.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, na exekučné konania
podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia

sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

14. Podľa § 243f ods. 3, 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku
1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 5, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. V zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.17. V zmysle § 40 Exekučného poriadku znení účinnom do 31.3.2017, exekútor vyzve toho, kto podal
návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a
ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť (ods.

1). Ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku
čohonemožnovexekučnomkonanípokračovať,aleboaknepriložíexekučnýtitul,súdexekučnékonanie
na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený (ods. 2).

18. Z dikcie citovaného § 243f Exekučného poriadku vyplýva, že aj v exekučných konaniach začatých

pred 23.12.2015 (exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi), v ktorých sa od 23.12.2015 vyžadujú pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona (do 22.1.2016).

19. Ak do 23.12.2015 bolo síce začaté exekučné konanie, ale nebolo rozhodnuté (podľa názoru

odvolacieho súdu právoplatne) o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40
Exekučného poriadku použijú rovnako.

20. Keďže zákonodarca uvádza výslovnú úpravu pre exekučné konania, v ktorých ešte nebolo
rozhodnuté o udelení poverenia (v ods. 2 § 243f Exekučného poriadku), je potrebné dospieť k záveru,

že § 243f ods. 1 sa použije na exekučné konania začaté do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 už
bolo udelené poverenie a exekútor už mohol začať vykonávať exekúciu v zmysle § 36 ods. 2 druhej vety
Exekučného poriadku (exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie). Ustanovenia § 243f ods. 3 až 6 sa potom výslovne vzťahujú len na exekúcie a exekučné
konania podľa ods. 1, teda tie v ktorých už mohla začať alebo začala exekúcia na základe už udeleného

poverenia. Iba v prípade ods. 3 § 243f je potrebné použiť širší výklad na exekučné konania podľa § 243f
ods. 2, (kde teda ešte exekúcia nezačala, lebo nebolo udelené poverenie a teda ak exekúcia nezačala,
nemožno ju ani odložiť) v tom zmysle, že o žiadosti o udelenie poverenia môže súd rozhodnúť podľa §
40 a § 44 Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty 30 dní od účinnosti zákona na doplnenie návrhu
v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

21. V exekučných konaniach podľa ods. 2 neprichádza do úvahy postup podľa § 243f ods. 4 až 6 o
zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu podľa odseku 1 a skúmaní dôvodu pre zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. pre pokračovanie exekúcie.

22. Novela Exekučného poriadku totiž zaviedla nielen nový dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1
písm. m/), ale v § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku doplnila aj nový dôvod zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá
v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom ide o úplne totožné dôvody (tak pre zastavenie
exekúcie, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia).

23. Súd teda už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či exekučným
titulom, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, (ne)bol priznaný nárok
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak sa jedná o takýto nárok (zo spotrebiteľskej zmluvy), či
bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky

alebo rozpor s dobrými mravmi. V prípade kladného záveru súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia.

24. Vychádzajúc z ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na použitie ust. § 39 ods. 4 a
§ 40 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015
nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, je oprávnený povinný do 22.01.2016 doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený,
súd zastaví exekučné konanie (nie exekúciu) podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku (na ust. § 40
Exekučného poriadku je výslovný odkaz v § 243f ods. 2 Exekučného poriadku), teda nezastaví exekúciu
podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39 ods. 4, potom
bude súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda buď udelí poverenie alebo žiadosť

o udelenie poverenia zamietne za splnenia zákonných podmienok.

25. Súd prvej inštancie takto nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a nesprávne preto rozhodol o
zastavení exekúcie.26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 CSP).

27. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 243f ods. 2
v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. o zastavení exekučného konania podľa § 40 ods.

2 Exekučného poriadku.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).