Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010238
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banskej Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2016, v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja
Babjaka, o odvolaní obžalovaného W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/102/2016
zo dňa 26.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine
a podľa § 321 ods. 2 Tr. por. z r u š u j e aj celý výrok o treste.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom stave obžalovaného

W. Z., nar. XX.XX.XXXX

u z n á v a v i n n ý m

z prípravy k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. e) Tr. zák.,

t e d a

zadovažovaním a prispôsobovaním prostriedkov a nástrojov na spáchanie zločinu sa pripravoval na
použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia s úmyslom zmocniť sa cudzej veci, ale nedošlo
ani k pokusu k zločinu

a o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. j), l), n), § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia
slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. zároveň s uložením probačného dohľadu nad jeho
správaním sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť

sa psychologického poradenstva.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čiernej bavlnenej
kukly a 1 ks loveckého noža o dĺžke 31 cm.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. Z. uznaný vinným z pokusu k zločinu lúpeže
podľa § 14 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.07.2016 asi o 15,00 h v Podbrezovej, na ulici Sládkovičovej 78/14, vošiel do vestibulu budovy
Slovenskej pošty s úmyslom získať finančnú hotovosť pod hrozbou násilia, pričom mal na sebe oblečenú
mikinu s kapucňou a na hlavu si opakovane navliekal kuklu, v ruke držal lovecký nôž a čakal, kým
poštárka zamkne hlavné vchodové dvere a potom ju pomocou tohto noža donúti vydať peniaze, pričom
ho zbadala zamestnankyňa pošty Z. C., ktorej sa zdal podozrivý, a tak neuzamkla vchodové dvere, ale

priestor pre klientov pošty, na čo obvinený odišiel von z budovy ku zadnému vchodu slúžiacemu na
manipuláciu s poštovými zásielkami, predpokladajúc, že tento vchod používajú poštárky pri odchode z
práce a tak tam ďalej čakal s kuklou na hlave s úmyslom hrozby loveckým nožom, ktorý držal v ruke,
vystrašiť a donútiť zamestnankyňu pošty k vydaniu finančnej hotovosti, ktorú potreboval na uhradenie
svojich dlhov, k čomu nakoniec nedošlo, nakoľko bol na tomto mieste v čase o 15,20 h zadržaný
privolanou hliadkou OO PZ Podbrezová.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody vo výmere 4,5 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čiernej
bavlnenej kukly a 1 ks loveckého noža o dĺžke 31 cm.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V
písomnom odvolaní uviedol, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku uvedeného v obžalobe, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin
lúpeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Okresný súd napriek jeho
prijatémuvyhláseniuprekvalifikovalskutoknazločinlúpeže,alevštádiupokusupodľa§14ods.1k§188

ods. 1, 2 písm. c) Tr. por., čiže prekvalifikoval prípravu na pokus k zločinu. Podľa názoru obžalovaného
jeho konanie napĺňalo len znaky prípravy tak, ako je to uvedené aj v obžalobe. Napadol aj výrok o
treste, ktorý považuje za neprimerane tvrdý vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho doterajší bezúhonný
život, úprimné priznanie a napomáhanie orgánom činnom v trestnom konaní, pričom jeho výpoveď bola
jediným priamym dôkazom. Poukazuje na to, že i pracovníčky pošty, ktorých sa jeho konanie priamo

dotýkalo, ho označili za slušného človeka, i na to, že má dve malé deti, pričom je hlavným živiteľom
rodiny. V prípade výkonu trestu by následky niesla hlavne jeho rodina. Chce tiež riešiť prefinancovanie
svojich pôžičiek od nebankových subjektov prostredníctvom banky, prípadne predajom bytu, pričom by
sa mohol presťahovať aj s rodinou k otcovi. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a
treste s tým, že by bol uznaný vinným z prípravy k zločinu a uložiť mu trest za použitia zmierňovacieho

ustanovenia na 3 roky s probačným dohľadom.

Odvolanie podal aj okresný prokurátor v prospech obžalovaného, ale nadriadený prokurátor zobral
odvolanie späť, pričom predseda senátu toto späťvzatie odvolania vzal na vedomie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie je plne dôvodné.

Krajský súd dáva do pozornosti, že prokurátor podal na W. Z. obžalobu pre skutok uvedený v obžalobe,

ktorý kvalifikoval ako prípravu k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.

Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku a
súd jeho vyhlásenie prijal. Napriek prijatému vyhláseniu za prípravu k zločinu lúpeže prekvalifikoval jeho
konanie na pokus k zločinu lúpeže. Takýto postup je však zo zákona neprijateľný.

Uznanie viny obžalovaným svojou povahou totiž vylučuje preskúmanie skutkového stavu
konštatovaného výrokom obžaloby a tiež aj obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.Obžalovaný odpovedal na otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. na základe postupu uvedeného v § 257
ods. 5 Tr. por., kde vyjadril svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho

právnu kvalifikáciu bez výhrad.

Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie,
ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby. Zároveň nemá ani možnosť zmeniť právnu
kvalifikáciu, inak by otázky pokladané obžalovanému v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. boli nezmyselné

a bez právnej relevancie.

Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine
skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či
vyhlásenie obžalovaného prijme alebo neprijme. Následné skúmanie viny resp. kvalifikačnej podoby vo
vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným.

V prípade podania odvolania proti výroku rozsudku o vine, ktorý vychádzal z prijatého vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Tr. por. odvolací súd preskúma, či dotknutý výrok skutkovo a právne
(teda kvalifikačne) zodpovedá obžalobe. Ak by súd prvého stupňa rozhodol pri zmene obžalobných
skutkovýchzisteníaleboprávnejkvalifikácie,muselbyodvolacísúdzrušiťrozsudokprepodstatnúchybu

konania. Práve o daný prípad ide, preto krajský súd musel zrušiť výrok o vine a uznať obžalovaného
vinným v zmysle vyhlásenia obžalovaného o vine, teda i právnej kvalifikácie.

Konanie obžalovaného potom krajský súd musel kvalifikovať, keďže bolo prijaté vyhlásenie
obžalovaného, tak ako to bolo uvedené v obžalobe, teda ako prípravu k zločinu lúpeže podľa § 13

ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. por. Krajský súd po zrušení výroku o vine napadnutého rozsudku
obžalovaného uznal vinným z prípravy k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. por.

Krajský súd, keď zrušil výrok o vine, zo zákona zrušil aj výrok o treste a nanovo rozhodoval o uložení
nového trestu. Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. por., zobral

v úvahu, že konanie obžalovaného, ktorý doposiaľ žil bezúhonným životom, bolo poznamenané naivitou,
nedomyslenosťou a chaosom, teda spôsobom konania, ktoré bolo dopredu odsúdené na neúspech.
Obžalovaný absolútne neohrozil pracovníčky pošty, vďaka svojej neistote a nerozhodnosti ich na seba
upozornil, tie mohli bez problémov privolať políciu, ktorá obžalovaného potom zadržala. Obžalovaný
v minulosti neprejavil najmenšie sklony k páchaniu protispoločenského konania a jeho nápravu podľa

názoru súdu možno zabezpečiť po použití zmierňovacieho ustanovenia aj trestom odňatia slobody,
ktorý možno pri súčasnom uložení dohľadu probačného a mediačného úradníka odložiť na primeranú
skúšobnú dobu. Krajský súd preto po použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle §
39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď zobral v úvahu, že príprava je najvzdialenejšie štádium páchania
trestnej činnosti, uložil obžalovanému trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorá v tomto prípade

bola 7 rokov a uložil mu trest odňatia slobody na 3 roky. Tento trest bolo možné vzhľadom na osobu
obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu podmienečne odložiť na
skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka, ktorý
bude korigovať a kontrolovať správanie obžalovaného. Krajský súd obžalovanému uložil aj povinnosť v
skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva, aby vedel riešiť aj zložitejšiu situáciu, ktorá

sa vyskytne v živote a ktorá bola jednou z príčin jeho trestnej činnosti. Krajský súd uložil obžalovanému
aj trest prepadnutia vecí, ktoré použil pri príprave na spáchanie trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.