Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:7113210103.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: V.. S. H., X.. nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y., D. XX proti žalovanému: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
so sídlom Trenčín, Študentská 2, IČO: 31 118 259, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin
Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25. 04. 2013 domáhal od žalovaného, aby sa mu verejne ospravedlnil za

neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti v denníku Pravda do 7 dní od právoplatnosti
rozsudku a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy 100.000€. Uviedol, že na základe menovania v
roku 2005 pôsobil ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a zahraničné vzťahy Fakulty sociálno-
ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a v období rokov XXXX-XXXX
pôsobilvofunkciedekanatejtofakulty.Nauvedenejfakulteštudovaliaj2detižalobcu,ktorédňa1.9.2006
nastúpili do 1. ročníka externej formy bakalárskeho štúdia v študijnom programe Ľudské zdroje a
personálny manažment Fakulty sociálno -ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka

v Trenčíne a dekan fakulty S.. V.. I. I., X.. ich rozhodnutím zo dňa 23.10.2006 preradil na denné
inžinierske štúdium, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. § 9 zák.č. 514/2003
Z.z.. O tomto preradení jeho deti nedostali rozhodnutie dekana a neboli o ňom ani upovedomení
a týmto rozhodnutím došlo k neobvyklému spôsobu skrátenia štúdia spojením piatich ročníkov do
jedného akademického roka. Túto skutočnosť konštatovala kontrola z MŠ SR a následne garanti
študijných programov, terajší dekan fakulty S.. G. D., S.. a predseda Akademického senátu S.. N.
Y., X.. Tento postup vtedajšieho dekana fakulty nebol v súlade so žiadnym právnym predpisom a

následnoumedializácioutohtokonaniadošlokpoškodeniudobréhomenažalovaného,Fakultysociálno-
ekonomických vzťahov ako súčasti univerzity, študentov tejto univerzity ako aj fakulty a dobrého mena
dekana tejto fakulty - teda žalobcu, ktoré je možné kvalifikovať ako zásah do práv ochrany osobnosti
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škandalizačná kampaň vedená médiami ( podporovaná
žalovaným) sústredená na jeho osobu dala podnet k snahám žalovaného k odvolaniu žalobcu z funkcie
dekana fakulty, vynútenom odstúpení žalobcu z funkcie dekana, snahám o rozviazanie pracovného
pomeru a hľadaním výpovedných dôvodov a nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru (vedie

sa súdne konanie na Okresnom súde Trenčín zn.19C/14/2011). Žalobca bol denne konfrontovaný
so zvýšenou pozornosťou okolia, narušením pokojného stavu v rodine , konfrontovaný otázkami
príbuzných, priateľov, narušenými a vyhýbavými vzťahmi s priateľmi, s partnermi firmy REGAS-DE,
s.r.o. ako aj odbornej verejnosti doma i v zahraničí. Napriek vedeckovýskumným výsledkom naďalejpretrváva odmietanie spolupráce vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií, resp. možnosť získať
pracovné miesto na univerzite primerané jeho dosiahnutému vzdelaniu a výsledkom; vznikla nedôvera
k žalobcovi vo verejnom a privátnom sektore, čím vážne poškodila doterajšiu spoluprácu v rámci

podnikateľských aktivít firmy REGAS -DE, s.r.o. , ktorej je žalobca konateľom, ak aj samotnej spolupráce
v rámci aplikácie autorom vyvinutého tzv. modelu Triple helix - spolupráce sektorov školstva, privátneho
a verejného sektora. Najvýraznejšie nedôvera žalovaného k žalobcovi sa prejavila v odvolaní žalobcu
z Vedeckej rady fakulty a následné zamietnutie dekana fakulty S.. D. vymenovať žalobcu do novej
Vedeckej rady FSEV z dôvodov škandalizácie žalobcu, čo v akademickej obci nielen Trenčianskej

univerzity A. Dubčeka v Trenčíne ale aj v akademických obciach a univerzitách na Slovensku zapôsobilo
veľmi negatívne. O osobe žalobcu sa v jednotlivých médiách, článkoch, televízii atď. neinformovalo
inak, ako v negatívnych súvislostiach, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv podľa ust. § 11
Občianskeho zákonníka. Morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia v danom prípade s ohľadom
na okolnosti nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková
ujma na osobnosti žalobcu, nakoľko jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti bola dotknutá nesprávnym

úradným postupom S.. I. I., X.. a následnou medializáciou. Pri úvahe, či sú splnené predpoklady pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Obč. zákonníka je potrebné prihliadnuť k vysokej
intenzite nepriaznivého následku konania žalovaného spočívajúce v znížení spoločenskej vážnosti
žalobcu. Táto intenzita je daná predovšetkým značnou šírkou okruhu pôsobenia , teda tým že nesprávny
úradný postup dekana fakulty S.. I. a jeho dôsledkov boli zverejnené na titulnej strane denníka PRAVDA

a následne boli prebraté do ďalších hromadných oznamovacích prostriedkov dostupných širokej
verejnosti a treba prihliadnuť na to, že žalobca bol porušením práva na ochranu osobnosti zasiahnutý v
postavení dekana a konateľa hore uvedenej spoločnosti a treba prihliadať na vedeckovýskumnú oblasť
a výsledky žalobcu, o ktoré žiadne inštitúcie nemajú záujem. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
bola stanovená s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho doterajší bádateľský, vedeckovýskumný a

výchovnovzdelávací život univerzitného učiteľa a dosiahnuté projektové vedeckovýskumné výsledky
a po medializácii nesprávneho úradného postupu dekana fakulty S.. I. a rozviazaní pracovného
pomeru so žalobcom bola zmarená ich realizácia v ďalšej vedeckovýskumnej, výchovnovzdelávacej
a spoločenskej praxi. Za ďalší neoprávnený zásah do osobnostných práv svojej osoby označil
stupídnosť akreditovaných študijných programov žalovaného a presadenie vládnej koncepcie výchovy a

vzdelávania. Preložil listinné dôkazy : odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 19.4.2013, štatút Trenčianskej univerzity X-XXX-XX účinný od 13.3.2009, rozhodnutia
o prestupe detí žalobcu z 23.10.2003 o prestupe z externého štúdia na denné štúdium, žiadosť detí
žalobcu zo dňa 10.7.2006 o preradenie na dennú formu štúdia a uznanie skúšok, vyjadrenie č. XXX/D/
FSEV z 25.2.2010 k prebiehajúcej kontrole z MŠ SR, listy XXXX/R/XXXX z 27.11.2009, zápisnicu z

mimoriadneho zasadnutia AS Q. TnUAD zo dňa 20.1.2010 a z mimoriadneho zasadania Akademického
senátu FSEV zo dňa 17.3.2010, odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín vo veci
19C/14/2011 zo dňa 29.3.2011, podklady pre informatívny výsluch, pracovnú zmluvu, zoznam riešených
vedeckovýskumných projektov.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Považoval ju za skutkovo neopodstatnenú a právne nedôvodnú.
Žalovaný považoval žalobu za zmätočnú a nezrozumiteľnú, pretože z jej obsahu nebolo zrejmé,
akého nároku sa vlastne žalobca domáha. Na jednej strane poukazuje na neprávny úradný postup
žalovaného a z toho dôvodu sa domáha náhrady škody a na strane druhej poukazuje na zásah
do jeho osobnostných práv v § 11 Občianskeho zákonníka a domáha sa od žalovaného nielen

ospravedlnenia ale aj náhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o neprávny úradný postup žalobca v
žalobe namieta rozhodnutie bývalého dekana Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej
univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (ďalej len „FSEV TnUAD“ doc. V.. I. I., X.. zo dňa 23.10.2006 o
prestupe dcéry žalobcu V.. S. H., C.. z externého štúdia na denné štúdium v prvom ročníku bakalárskeho
štúdia v akademickom roku 2006/2007 na FSEV TnUAD. Žalobca tiež namieta rozhodnutie bývalého

dekana FSEV TnUAD doc. V.. I. I., X.. zo dňa 23.10.2006 o prestupe syna žalobcu V.. D. H. , C..
z externého štúdia na denné štúdium v prvom ročníku bakalárskeho štúdia v akademickom roku
2006/2007 na FSEV TnUAD. Žalovaný poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na podanie takejto žaloby , nakoľko tieto rozhodnutia sa vôbec netýkajú žalobcu ale jeho syna a
dcéry a poukázal na ust. § 1 písm.a/, § 2 písm.a/,b/, § 3 ods.1 písm.d/, § 4 ods.1 písm.i/ a § 9

ods.1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov v znení nesk. predpisov a vzniesol námietku premlčania tohto nároku.
Pokiaľ ide o právo na ochranu osobnosti v podanej žalobe sa žalobca domáhal ospravedlnenia
žalovaného za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti v denníku Pravda. Žalobcavšak žiaden článok z denníka Pravda k podanej žalobe nepriložil ani neuvádza z akého dátumu má
byť tento článok a preto sa žalovaný k tejto skutočnosti nemôže bližšie vyjadriť. Žalovaný poprel
neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti a poukázal na to, že žiadny článok ,

ktorým by mohlo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu v denníku Pravda nepublikoval a
nie je vydavateľom takéhoto denníka ani nijakým spôsobom nezodpovedá za obsah uverejnených
článkov. Naviac žalobca ani konkrétne neuvádza, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho dobrého
mena ani v podanej žalobe nezmieňuje následky , ku ktorým malo po údajnom neoprávnenom zásahu
dôjsť. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti ,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje jednak zakotvením
všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež neúplným výpočtom príkladom stránok osobnosti
fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu byť vo
všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej súčasť ale tiež tak,
že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré zložky osobnosti. Zákon nepodáva

konkrétny výpočet foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, ale stanovuje len
znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah odo osobnosti. Týmito znakmi sú
objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu
a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných
práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo na ochranu jej osobnosti

najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie ( § 13
ods.1 Obč. zákonníka). Z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný žiadnym konaním nemohol zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorú žalobca
na svojich osobnostných právach subjektívne pociťuje. Žalobca dostatočne a vierohodne nepreukázal

reálnu ujmu ( zníženie svojej vážnosti v spoločnosti), ktorá mu podľa jeho tvrdení na osobnostných
právach mala vzniknúť. Protiprávne konanie žalovaného musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do
osobnostných práv žalobcu a žiadne protiprávne konanie nebolo žalovanému preukázané. Žalovaný
si nie je vedomý žiadneho konania , ktorým by mal zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu alebo
ktorým by žalobca mal utrpieť akúkoľvek ujmu ( škodu). Žalovaný vzniesol námietku premlčania

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný poukázal na to, že pred podaním
žaloby žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zák.č.
514/2003 Z.z. žiadosťami zo dňa 22.10.2012 a dňa 24.10.2012 adresovanými Ministerstvu školstva ,
vedy, výskumu a športu SR, ktoré boli žalovanému postúpené a na ktoré písomne odpovedal dňa
19.4.2013 listom, ktorý si žalobca prevzal dňa 24.4.2013. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o nezákonnom

rozviazanípracovnéhopomeruajehopoukazunakonanievedenépredOkresnýmsúdomTrenčínsp.zn.
19C/14/2011 uviedol, že k nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom nedošlo. Toto
konanie bolo právoplatne skončené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/14/2011-20 zo dňa
9.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.19Co /137/2011-34 zo dňa 29.3.2012
a konanie bolo zastavené pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Ako dôkazy predložil žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 24.10.2012 a 22.10.2012, postúpenie tejto žiadosti
zo dňa 7.11.2012, odpoveď na žiadosť zo dňa 19.4.2013 a uznesenia vo veci sp.zn. 19C/14/2011.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť ospravedlnil
tým, že si nenašiel právneho zástupcu, pričom súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý pre odročenie

pojednávania v zmysle ust. § 183 ods.1 CSP. Konanie na súde v tejto veci sa vedie od 25.4.2013, teda
takmer 4 roky a pojednávania boli opakovane odročované aj kvôli zlému zdravotnému stavu žalobcu,
čiže tento mal dostatok času, aby si vo veci zvolil advokáta a bol vyzvaný na predloženie dôkazov
( čl.81 spisu). Po mailovom oznámení žalobcovi ( o 8,21 hod.), že súd jeho návrhu na odročenie
pojednávania nevyhovel, žalovaný ( o 9,15 hod.) oznámil súdu, že musel navštíviť odborného lekára

z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo súd vyhodnotil ako obštrukčné správanie. Súd preto
z dôvodu hospodárnosti a vzhľadom na zjavnú neopodstatnenosť žaloby vec v súlade s čl. 5 a 17
základných princípov CSP prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe stranami predložených
dôkazov.

4. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.5. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

6. Podľa § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.
7. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho
zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do

práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

10. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

11. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé

čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na
ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Z hľadiska skutkových okolností,

z ktorých žalobca v predmetnom konaní vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami §§ 11 až
13 Občianskeho zákonníka patrí právo na pravdivé informovanie v oblastiach týkajúcich sa pracovnej
sféry žalobcu. O porušenie práva na ochranu osobnosti ide tiež v prípade neoprávneného rozširovania
nepravdivých informácií. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné

dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na ochranu osobnosti ) nemusí vždy
vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby.

12. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby
- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v

odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať
difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.

13.Pokiaľdošlokneoprávnenémuzásahudouvedenýchosobnostnýchpráv,máfyzickáosobadotknutá

zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky
neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním
takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.

14. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania
náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienkupriznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne
zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti", ide

iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.

15. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy,
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah
závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby
v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok

(zníženiedôstojnostialebovážnostivspoločnostivznačnejmiere);tentonegatívny-difamačnýnásledok
ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na
týchto chránených právach.

16. Právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkové právo a toto sa

premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč. zákonníka) , ktorej začiatok je viazaný
na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ( rozsudok NS ČR z 9.10.2009
sp.zn. 30Cdo/4318/2007). V danom prípade žalobca svoj nárok odvodzoval od neoprávneného zásahu

do jeho osobnostných práv tým, že došlo k medializácii postupu bývalého dekana Fakulty sociálno-
ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne S.. V.. I. I., X.. pri prestupe
študentov (plnoletých detí žalobcu) z bakalárskeho štúdia Programu Ľudské zdroje a personálny
management na končiaci inžiniersky študijný program Ľudské zdroje a personálny management a
postupne tak došlo k škandalizačnej kampani vedenej médiami a ktorá nakoniec mala viesť k jeho

vynútenémuodstúpeniuzfunkciedekanaanezákonnémurozviazaniupracovnéhopomeru. Zlistinných
dokladov predložených samotným žalobcom vyplýva, že deti žalobcu požiadali dňa 10.6.2006 o prestup
z externého štúdia na denné štúdium na uvedenej vysokej škole a započítanie skúšok, a k údajnej
medializácii a diskreditácii FSEv TnUAD malo dôjsť podľa listín ( čl.19-22 spisu) na jeseň 2009, pričom
dňa25.11.2009rektorU.S..V..I.I.,X..poveriljednotlivéosobyčlenstvomvkomisiirektora,ktorásamala

do10.12.2009venovať posúdeniuopodstatnenostiadiskreditáciiFSEVTnUADpotlačovejmedializácii.
Čo bolo konkrétne obsahom tejto medializácie v tlači ( a či to malo vôbec nejaký súvis so žalobcom) sa
nepreukázalo, nakoľko žalobca nepreložil žiadne dôkazy ( články z konkrétnych novín a pod.), z ktorých
by vyplývala nejaká diskreditácia jeho osoby. K predmetnej medializácii malo dôjsť na jeseň v roku
2009, takže eventuálny nárok na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy sa premlčal o 3 roky neskôr,

teda na jeseň v roku 2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.4.2013, teda po uplynutí premlčacej
doby a žalovaný sa premlčania dovolal, takže z tohto dôvodu súd nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodumedializáciebezbližšejšpecifikácienemoholžalobcovipriznať. VýsledkykontrolyzMinisterstva
školstva SR v roku 2010 sa netýkali žalobcu ale porušovania predpisov zo strany doc. I. a nebolo nijako
preukázané, že by sa viedla voči žalobcovi nejaká diskreditačná kampaň v médiách ( denník PRAVDA) ,

za ktorú by zodpovedal žalovaný, a ktorá by bola v príčinnej súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie
dekana. Nepreukázal sa ani nesprávny úradný postup žalovaného v súvislosti s ukončením pracovného
pomeru žalobcu, nakoľko konanie o určenie neplatnosti výpovede sa právoplatne skončilo uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/14/2011-20 zo dňa 9.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k.19Co/137/2011-34 zo dňa 29.3.2012 pre nedostatok právnej subjektivity žalovaného a nie

vecnej legitimácie ( žalobca žaloval fakultu a nie univerzitu). Na základe týchto skutočností súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žiadneho neoprávneného
zásahu do jeho osobnostných práv žalovaným a bez protiprávneho zásahu nie je možné požadovať ani
sankcie v podobe náhrady nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal
právo na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov rozhodne po právoplatnosti konania vyšší
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona