Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca

spravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci
žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, W., zastúpená: JUDr. Peter Ličák, Záhradná 19/468, Kapušany,
proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2018-34
zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2018-34 zo dňa 28.05.2019 m e n í tak, že rozhodnutie

žalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasacˇne´ho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (ďalej aj len ,,prvostupňový
orgán“) rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2017/009045-02 zo dňa 01.02.2017 (ďalej aj len ,,rozkaz“) uložil

žalobkyni pokutu vo výške 150,- euro za to, že sa mala ako prevádzkovateľ vozidla dopustiť spáchania
správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých
zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 488/2013 Z. z.“) tým, že dňa 15.02.2016 v čase od 14:07:29 hod. užívala
vymedzený úsek cesty D1, 395,3 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti rozkazu
podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že je vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla evidenčné číslo (ďalej
aj len ,,EČV“) W. a riadne si zakúpila diaľničnú známku dňa 12.02.2016, avšak v dôsledku pochybenia na
vozidlo EČV W., čo vyplýva z potvrdenia č. 1610719169 o úhrade diaľničnej známky. Túto chybu pri kúpe

ročnej diaľničnej známky urobila zamestnankyňa pumpy, kedy pri zadávaní EČV do systému namiesto
EČV W. uviedla nesprávne EČV W.. Poukázala na to, že v rozhodnom čase, t. j. dňa 15.02.2016 mala
riadne zakúpenú a zaplatenú ročnú diaľničnú známku a teda nespáchala správny delikt podľa § 10a
ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Priložila potvrdenie o úhrade diaľničnej známky - zjednodušenú faktúru
1610719169 a výpis z banky, z ktorého je preukázané, že z jej účtu bola suma 50,- euro dňa 15.02.2016
zúčtovaná a odpočítaná, pričom ako miesto platby bolo uvedené Prešov, Slovnaft a.s. a dátum dňa
12.02.2016.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 02.11.2017 pod č. OU-PO-OCDPK-2017/009045-04 (ďalej
aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 150,- euro za správny delikt podľa §
10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko dňa 15.02.2016 v čase o 14:07:29 hod. užívala vymedzenýúsek cesty D1, 395,3 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal
na to, že ako prevádzkovateľ vozidla zn. Peugeot 5008 EČV W. si mala pri kúpe diaľničnej známky
overiť správnosť EČV vozidla, v súlade s osvedčením o evidencii. V prípade zadania nesprávneho EČV

pri kúpe diaľničnej známky nedisponuje platným dokladom o zaplatení diaľničnej známky pre vozidlo
zn. Peugeot 5008 EČV W.. V takomto prípade mala postupovať v zmysle čl. V. bodu 4 Všeobecných
obchodných podmienok poskytovateľa služby (ďalej aj len ,,VOP“). Na základe zisteného stavu veci mal
za preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľ vozidla nezabezpečila, aby pri užívaní vymedzených
úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie odôvodnené tvrdeniami uvedenými
aj v odpore a uviedla, že prvostupňový orgán už musel mať po podaní odporu za preukázané, že za
ročnú diaľničnú známku riadne zaplatila poplatok 50,- euro, t. j. štát obdržal úhradu za užívanie diaľnice.
Žiadala, aby správny orgán konanie zastavil, pretože k spáchaniu priestupku nedošlo alebo vec odložil,
pretože zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla a na základe týchto skutočností

mal upustiť od uloženia pokuty. Poukázala na to, že VOP sú súkromné zmluvné podmienky, ktoré
upravujú záväzkový vzťah medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a užívateľom diaľnic. Správny
orgán preto nemôže pri rozhodovaní zaväzovať súkromnoprávny dokument a porušenie povinností,
ktoré sú v ňom obsiahnuté.

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 (ďalej aj
len ,,napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti výroku,
kedy vypustil formuláciu „v spojení s ustanovením § 16b ods. 2“ a formuláciu: „dňa 15.02.2016 v čase
o 14:07:29 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 395,3 km smer PP vozidlom bez úhrady diaľničnej
známky“ nahradil takto: „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty D1, 395,3 km smer PP

vozidlom dňa 15.02.2016 v čase o 14:07:29 hod. bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“. Vo
zvyšku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol s odôvodnením, že podstatou
znenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. je, aby vozidlo, ktorým sa užívajú vymedzené úseky ciest,
malo na základe zabezpečenia prevádzkovateľom vozidla platnú diaľničnú známku, čo v danom prípade
nebolo splnené. Uviedol, že na VOP odkazuje samotný zákon č. 488/2013 Z. z., keď v § 5 ods. 4

ustanovuje, že služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov
a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo VOP. VOP dopĺňajú,
konkretizujú ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. a nesmú byť s nimi v rozpore, pričom poukázal na
znenie článku I. bodu 2 VOP. V danom prípade prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenie § 4 ods. 2
zákona č. 488/2013 Z. z., keď nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom EČV W.

bola dňa 15.02.2016 splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, preto je uložená pokuta za správny
delikt oprávnená. Poukázal na to, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. v zázname o vykonaní kontroly
dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky pod č.: 336436 s dátumom a časom vyhotovenia
16.02.2016o02:25:59podľazákonač.488/2013Z.z.uviedla,žeprevádzkovateľmotorovéhovozidlado
3,5 tony EČV W. nemal na vozidlo zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť zabezpečiť,

aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka a tým sa dopustil
správneho deliktu. Súčasťou predmetného záznamu o vykonaní kontroly bola plnoformátová prehľadová
fotografia vozidla a plnoformátová fotografia EČV. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona
č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu
úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom

kontroly, alebo orgánmi policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod
na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty
vo výške 150,- euro. Citoval § 9 ods. 10, § 9 ods. 11, 12, § 2 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. s osobitným
poukazom na povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekoch
ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky v zmysle § 4

ods. 2 citovaného zákona. Citoval skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 citovaného
zákona: ,,Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa §
4 ods. 2.“ A poukázal na § 10a ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého sa za správny delikt podľa
ods. 1 uloží pokuta od 150,- euro do 500,- euro. Zmenu časti výroku odôvodnil tým, že prvostupňový
správny orgán nemal uviesť § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., pretože uvedené by mohol použiť

iba vtedy, ak by došlo k spáchaniu viacerých správnych deliktov prevádzkovateľom vozidla EČV W.
v danom období, čo však nie je v predmetnom spise slovne vyjadrené a ani preukázané dokladmi
či inými dôkazmi. Prvostupňový správny orgán nesprávne formuloval popis skutku, kedy uviedol, že
prevádzkovateľ vozidla sa dopustil správneho deliktu ,,užívaním“, ale správne malo byť uvedené, ženezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky.

II.

5. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd
v Prešove rozsudkom č. k. 2S/51/2018-34 zo dňa 28.05.2019 tak, že žalobu zamietol a účastníkom
konania nepriznal náhradu trov konania.

6. V dôvodoch žaloby uviedla, že si zakúpila dňa 12.02.2016 na pumpe Duklianska ul. Prešov ročnú
diaľničnú známku v hodnote 50,- euro platnú od 12.02.2016 do 31.01.2017, ako prevádzkovateľ
osobného motorového vozidla EČV W.. Za diaľničnú známku zaplatila platobnou kartou, o čom je
doklad účtenka č. 0048. Pri kúpe dotknutej diaľničnej známky urobila pracovníčka obchodného miesta
chybu pri zadávaní EČV do systému a namiesto správneho EČV W. uviedla nesprávne EČV W., t.

j. pomýlila sa a namiesto posledného čísla 9 zadala číslo 8. Poukázala na to, že správca výberu
úhrady diaľničnej známky vydal VOP, pričom sa jedná o súkromné zmluvné podmienky, ktoré upravujú
záväzkový vzťah medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a užívateľom diaľnic. VOP vydala teda
súkromná spoločnosť, čiže sa nejedná o subjekt verejného práva, teda štátny orgán. Porušenie VOP
neznamená spáchanie správneho deliktu alebo priestupku, ale porušenie súkromnoprávneho vzťahu.

Poukázala na to, že v danom prípade štát obdržal úhradu za diaľničnú známku a teda nemožno ho
považovať za poškodeného.

7. Žalovaný sa v replike v zásade pridržal argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, pričom uviedol, že žalobkyňa sa dopustila spáchania správneho deliktu preukázaného

záznamom č. 336436 zo dňa 16.02.2016 a nezanikla zodpovednosť za porušenie povinnosti. Poukázal
na relevantné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z., v zmysle ktorých nebolo možné v danom prípade
upustiť od uloženia pokuty. V súvislosti s VOP sa pridržal argumentácie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobkyňa si neskontrolovala správnosť EČV, na čo upozorňuje aj
potvrdenie o úhrade diaľničnej známky a na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR zo dňa 16.12.2016, v zmysle ktorého zodpovednosť za správnosť údajov nesie kupujúci
(prevádzkovateľ, vodič). Citoval relevantné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z.

8. Žalobkyňa sa v duplike v plnom rozsahu pridržala tvrdení uvedených v žalobe, poukázala na
nálezy Ústavného súdu SR v súvislosti s potrebou upustenia od formalistického výkladu relevantných

ustanovení a preferovaní materiálneho vnímania normatívneho textu.

9. Krajský súd v odôvodnení popísal skutkový stav, ktorý predchádzal rozhodnutiu prvostupňového
orgánu, ako aj priebeh celého administratívneho konania a správne citoval relevantné ustanovenia
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku) (ďalej aj len „S.s.p.“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 a

4, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, 3 a 4, § 8 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 9 až 12, § 10a ods. 1 a 2, § 11 ods.
1, 5 a 6 zákona č. 488/2013 Z. z. a čl. I bod 2 VOP. Uviedol, že na podklade listinných dôkazov má za
preukázané, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu, pretože nezabezpečila, aby po vymedzenom
úseku ciest jazdila vozidlom, ktoré malo uhradenú diaľničnú známku, čo dokazuje záznam č. 336436
zo dňa 16.02.2016, predložený Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. Správne orgány postupovali

v súlade so zákonom č. 488/2013 Z. z., keď žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla Peugeot 508
EČV W. uložili pokutu za spáchanie správneho deliktu, nakoľko konaním žalobkyne bola naplnená
skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, 2 zákona č. 488/2013 Z. z. S poukazom na
obsah uvedeného ustanovenia správny orgán dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa dopustila
správneho deliktu, pretože ako prevádzkovateľ vozidla porušila povinnosť uvedenú v ustanovení § 4

ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. K návrhu žalobkyne o možnosti upustenia od potrestania uviedol,
že možnosť upustenia, resp. uloženia nižšej pokuty správnemu orgánu zákon neumožňuje, nakoľko
je pevne stanovená najnižšia suma uloženej pokuty a to 150,- euro, ktorá bola uložená aj žalobkyni
vzhľadom na poľahčujúce okolnosti a skutočnosť, že žalobkyňa mala snahu zakúpiť si diaľničnú známku.
Bral do úvahy, že došlo k chybe pracovníčky pumpy pri zadávaní EČV, avšak žalobkyňa na túto

neupozornila, ani ju nežiadala opraviť, čo je v jej neprospech a na základe uvedeného potom správny
orgán nemal inú možnosť ako postupovať tak, ako je zrejmé z administratívneho spisu a z rozhodnutí
správnych orgánov. Mal za preukázané, že správne orgány postupovali v konaní správne a na základe
príslušných dôkazov, ktoré mali k dispozícii, pričom dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktoréhovyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný s
dôrazom na uvedené skutočnosti a preukázané dôkazy riadne odôvodnili.

III.

10. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby
kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu, vec mu vráti
na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania. Dôvodila tým, že krajský súd rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.).

11. Nestotožnila sa s právnym záverom krajského súdu vo vzťahu k nemožnosti upustenia resp. uloženia
nižšej pokuty, pričom poukázala na to, že si zakúpila diaľničnú známku a chybu pri zadávaní EČV urobila

pracovníčka pumpy. Vychádzajúc z lustrácie vozidlo s nesprávnym EČV (t. j. W.) ani neexistuje, v čoho
dôsledkujezrejmé,ževrozhodnomčasenejazdilotakétovozidlopodiaľniciach.Žalobkyňavrozhodnom
čase užívala diaľnicu so svojím vozidlom EČV W. v dobrej viere, že si svoju povinnosť úhrady diaľničnej
známky riadne splnila. Nakoľko za diaľničnú známku riadne zaplatila, nedopustila sa správneho deliktu
podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Poukázala na to, že v čase vydania prvostupňového

rozhodnutia už príslušný správny orgán musel mať vedomosť o úhrade diaľničnej známky na podklade
listinných dôkazov a skutočností uvedených v odpore proti rozkazu. Mal teda konanie zastaviť, nakoľko
nedošlo k spáchaniu priestupku, alebo vec odložiť, nakoľko došlo k zániku zodpovednosti za porušenie
povinnostipodľa§4ods.2zákonač.488/2013Z.z.Príslušnýsprávnyorgánmaltedaanalogickyuplatniť
materiálny korektív tak, ako je uvedený v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj len ,,Trestný

zákon“). Vo vzťahu k VOP poukázala na ich súkromnoprávny charakter a s tým spojenú nemožnosť
aplikovať ich vo vzťahu k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti. Upozornila na to, že pri kúpe
diaľničnej známky poskytla správne údaje o EČV, nakoľko pracovníčke predložila technický preukaz
vozidla, v čoho dôsledku nedošlo ani k porušeniu povinnosti podľa čl. 5 bodu 4 VOP, na ktorý odkazovali
správne orgány. Pridržala sa argumentu uvedeného už v žalobe, že v dôsledku úhrady diaľničnej

známky štát nie je poškodeným. Poukázala na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu a Ústavného
súdu SR týkajúcu sa využitia analógie pri správnych deliktoch vo vzťahu k zásadám správneho trestania
aplikovaným pri priestupkoch. Podľa jej názoru bol v danom prípade prístup správnych orgánov čisto
formalistický, nakoľko nedbali na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu.

12. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal argumentácie, ktorú uviedol už v
administratívnom konaní, ako aj v konaní pred krajským súdom, pričom nad rámec zdôraznil, že
žalobkyňa sa nedopustila priestupku, ale správneho deliktu a tak nie je možné analogicky aplikovať
zásady zodpovednosti uplatniteľné pri priestupkoch. Správny orgán uložil minimálnu výšku pokuty
ustanovenú zákonom, z čoho je zrejmé, že bral do úvahy všetky relevantné právne a skutkové okolnosti.

IV.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok
krajského súdu nad rámec sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2, § 195 písm. c) a d) S.s.p.), pričom po

zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.),
vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak,
že rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

14. Kasačný súd preskúmaval, či krajský súd pri vyhodnotení skutkového stavu zisteného správnymi
orgánmi a interpretácii relevantných zákonných ustanovení hmotného i procesného práva postupoval
správne. V danom prípade sa nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu.

15. Ako primárny problém možno vnímať, že žalobkyňa si nesprávne zakúpila diaľničnú známku na
vozidlo EČV W., pričom mala úmysel si diaľničnú známku zakúpiť na svoje vozidlo EČV W.. Pre správne
posúdenie veci je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či svojim konaním naplnila skutkovú podstatu §10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a či je možné oprieť sa pri vyvodzovaní administratívno-právnej
zodpovednosti aj o VOP.

16. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. znie: „Správneho
deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2“. Podľa § 4
ods. 2 citovaného zákona: ,,Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených
úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“.
Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., pričom jej

objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby
prevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku ciest, uhradil diaľničnú známku. Jej súčasťou
všakniejepovinnosťtýkajúcasakvalifikovanéhoposkytnutiaEČV.Toznamená,žezákonč.488/2013Z.
z. sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej
známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom a teda nie nesprávne
zadanie údajov (napr. EČV) o vozidle. Z obsahu listinných dôkazov má kasačný súd za preukázané, že

žalobkyňa uhradila poplatok 50,- euro za ročnú diaľničnú známku dňa 12.2.2016, platnú od 12.2.2016 do
31.1.2017, pričom doklad o zaplatení č. 00483 a potvrdenie o úhrade diaľničnej známky č.1610719169
sa nachádzajú v spise.

17. Krajský súd aj žalovaný odôvodňovali správne uloženie pokuty tým, že žalobkyňa svojim konaním

naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., čo mali
za preukázané záznamom č. 336436 s dátumom vyhotovenia 16.02.2016 o 02:25:59 hod. Národnou
diaľničnou spoločnosťou a.s. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že za správne a úplné
zadanie údajov spojených s úhradou diaľničnej známky zodpovedá kupujúci (prevádzkovateľ, vodič)
aj s odvolaním sa na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zákon

č. 488/2013 Z. z. však v § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 formuluje skutkovú podstatu správneho
deliktu tým spôsobom, že pre jej naplnenie je potrebné užívať vymedzené úseky ciest vozidlom bez
úhrady diaľničnej známky. Ťažiskom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona
č. 488/2013 Z. z. je povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených
úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Ako už bolo uvedené vyššie,

na naplnenie predmetnej skutkovej podstaty je potrebné, aby subjekt neuhradil poplatok za diaľničnú
známku a používal vymedzené úseky ciest, teda nesankcionuje sa nesprávne alebo neúplné zadanie
údajov. Takýto výklad by totiž znamenal, že by neexistoval rozdiel medzi osobou, ktorá zaplatila
poplatok za diaľničnú známku ale zadala nesprávne a neúplne údaje a osobou, ktorá za diaľničnú
známku nezaplatila vôbec. V danom prípade žalobkyňa predložila dostatok listín ktoré preukazujú, že za

diaľničnú známku zaplatila a neužívala dve autá na jednu diaľničnú známku, preto kasačný súd považuje
za preukázané, že si uhradzovaciu aj zabezpečovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013
Z. z. splnila, teda nenaplnila skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu.

18. Správny delikt vo všeobecnosti nemá legálnu definíciu, avšak právna teória ho definuje ako

protiprávne konanie zodpovednej osoby, ktorého znaky sú uvedene´ v zákone a s ktorými zákon spája
hrozbu sankcii´ trestnej povahy ukladanej v rámci výkonu verejnej správy. Pri správnom trestaní, pod
ktoré možno subsumovať aj vyvodzovanie deliktuálnej zodpovednosti za spáchanie správnych deliktov,
je potrebné primerane uplatňovať aj trestnoprávne štandardy, ktorých relevanciu je možné odvodiť aj
z ustanovení S.s.p., kedy zákonodarca v § 195 ustanovil výnimku z obmedzenia rozsahu súdneho

prieskumu tak, že „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak (...) c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné
použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je
potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (...).“ V danom prípade je potrebné
prihliadať na východiskovú trestnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege. Táto zásada sama o sebe

vyplýva už z čl. 49 Ústavy SR, pričom v tomto je formulovaná s akcentom na trestné právo. Hoci ju
v našich právnych predpisoch nemožno nájsť explicitne vyjadrenú aj s akcentom na oblasť správneho
trestania, možno sa na ňu odvolávať per analogiam a to jednak s ohľadom na jej vymedzenie na úrovni
Ústavy SR a taktiež v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. U´S 476/2016 zo dňa 17.01.2018) a Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci s poukazom na

judikatúru kasačného súdu možno vo všeobecnosti konštatovať, že zásada nullum crimen sine lege
neplatí v oblasti správneho trestania absolútne (s akcentom na jej integrálnu zložku nullum crimen sine
lege certa), keďže v Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe
tzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstatasprávneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z. z. určená celkom jednoznačne a to tak,
že pre jej naplnenie je podstatná absencia úhrady diaľničnej známky. Kasačný súd tak vychádzajúc
zo spisového materiálu konštatuje, že žalobkyňa preukázateľne realizovala úhradu diaľničnej známky

a teda nenaplnila objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona
č. 488/2013 Z. z. Z uvedeného dôvodu je potrebné vec odložiť podľa § 12 ods.1 písm. b) zákona č.
488/2013 Z. z.

19. Pre komplexnosť možno uviesť, že chráneným záujmom predmetného správneho deliktu je

ekonomický záujem Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. za užívanie vymedzených úsekov ciest. Zo
skutkového stavu vyplýva, že tento záujem konaním žalobkyne nebol porušený. Pri hodnotení správnych
deliktov, ktoré sú hraničné, je žiaduce brať do úvahy aj materiálnu nebezpečnosť konania, aby príliš
formalistická aplikácia nebola nespravodlivá a neprimeraná. Je preukázané, že konanie žalobkyne
nebolo materiálne nebezpečné kvôli zaplateniu poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest. Na
dôvažok možno dať do pozornosti aj nespochybniteľnú vôľu žalobkyne splniť si povinnosť úhrady

diaľničnej známky, pričom taktiež treba v súvislosti s chybne zadaným EČV poukázať na skutočnosť, že
nakoľko chybná bola len jediná a to konkrétne posledná číslica v EČV, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá
s vysokou pravdepodobnosťou nebola spôsobená úmyselne.

20. Krajský súd aj žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnili aj VOP, podľa ktorých chybný alebo neúplný

údaj je kupujúci alebo prevádzkovateľ povinný oznámiť poskytovateľovi služby najneskôr do 15 minút
od poskytnutia týchto údajov. Domnievali sa, že za úplné a správne zadanie údajov súvisiacich s
diaľničnou známkou zodpovedá kupujúci a aj z toho dôvodu bolo uloženie pokuty oprávnené. Kasačný
súd nepopiera, že v zmysle čl. 5 bodu 4 zodpovednosť za poskytnutie správnych údajov nesie zákazník
(prevádzkovateľ vozidla, vodič). V danom prípade je však potrebné skúmať aj samotný charakter VOP

vo vzťahu k otázke, či je na podklade týchto možné vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť
za spáchanie správneho deliktu. Ako aj žalobkyňa uviedla, VOP sú dokumentom súkromnoprávnej
povahy, nakoľko zaväzujú resp. upravujú vzťahy medzi súkromnými subjektmi, ktorými sú na jednej
strane správca výberu úhrady diaľničnej známky - t. j. Národná diaľničná spoločnosť a.s. a na strane
druhej zákazník - t. j. prevádzkovateľ vozidla, vodič. Zo žiadneho z ustanovení VOP nevyplýva, že by

tieto zaväzovali správne orgány resp. orgány verejnej moci. Hoci zákon č. 488/2013 Z. z. v § 6 ods.
4 ustanovuje, že ,,podmienky úhrady, vrátenia úhrady, zmeny v evidencii úhrady diaľničnej známky a
podmienky opravy údajov zadaných do elektronického systému podľa odseku 1 určí správca výberu
úhrady diaľničnej známky vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky“, nemožno tieto
vnímať ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, resp. ako právny rámec zaväzujúci

správne orgány. Podmienky úhrady a ostatné podrobnosti, ktoré sú upravené vo VOP, sú prevažne
technického charakteru resp. upravujú určité praktické otázky relevantné pre úpravu vzťahov medzi
vyššie uvedenými súkromnými subjektmi. Je pravdou, že z čl. 5 bodu 4 VOP vyplýva, že zákazník
má povinnosť oznámiť opravu, doplnenie alebo zmenu údajov, ak sú chybné alebo neúplné a to
bezodkladne po takom zistení a najneskôr do 15 minút od ich poskytnutia. Otázne však je, či možno

túto povinnosť brať do úvahy pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti v danom prípade.
V rovine verejnoprávnej, pokiaľ sa jedná o administratívnoprávnu zodpovednosť, resp. ustanovenie
určitých povinností, ktorých nesplnenie môže byť sankcionované prostriedkami verejného práva - napr.
prostredníctvom inštitútu správneho trestania, však treba poukázať na aprobovaný právny základ pre
ukladanie povinností, ktorý je vymedzený v čl. 13 ods. 1 Ústavy SR tak, že povinnosti možno ukladať

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy SR, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.

21. Argumentácia, hoci aj podporná, povinnosťou ustanovenou vo VOP v rovine verejnoprávnej a teda

na účely vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti, tak podľa názoru kasačného súdu nemôže
v danom prípade obstáť. Na jednej strane nemožno poprieť racionálny význam zavedenia takejto
povinnosti kontroly a prípadnej opravy poskytnutých údajov, avšak v každom jednotlivom prípade treba
prihliadať aj na konkrétne skutkové okolnosti a s tým spojenú relevanciu takejto opravy a prípadné
následky, ktoré by nastali ak by oprava vykonaná nebola. Iniciovanie opravy by malo význam vtedy, ak

by nastala situácia, že by existovalo vozidlo s chybne zadaným EČV t. j. W., v čoho dôsledku by sa
toto mohlo pohybovať po diaľniciach. Uvedené by v tomto prípade bolo na škodu žalobkyne, keďže by
v dôsledku svojej nerozvážnosti v podstate uhradila diaľničnú známku pre prevádzkovateľa cudzieho
vozidla. Táto skutočnosť by samozrejme mala z materiálneho hľadiska vplyv aj na naplnenie skutkovejpodstaty podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko zjednodušene povedané - v tomto prípade
by síce došlo k úhrade, ale pre iné vozidlo, ktoré by mohlo byť využívané na diaľnici a teda žalobkyňa
by za takýchto skutkových okolností naozaj nesplnila povinnosť úhrady pre svoje vozidlo, s ktorým sa

pohybovala na diaľnici. Zo spisového materiálu však vyplýva, že vozidlo s uvedeným chybným EČV ani
neexistuje, v čoho dôsledku je zrejmé, že v rozhodnom čase nejazdilo takéto vozidlo po diaľniciach, čo v
danom prípade z materiálneho hľadiska znižuje závažnosť resp. bezpodmienečnú relevanciu iniciovania
opravy. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné
problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden

zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od iných systémov celkom oddeliť
(a nebolo by to ani zmysluplné) a preto tak pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné
abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.
22. Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti
podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla
aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny

prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr.
jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe
neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom
pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. V
prejednávanej veci preto žalobkyňa nenaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko hoci v

dôsledku zrejmej nesprávnosti pri zadaní EČV, kedy bola chybná len jediná číslica, zakúpila diaľničnú
známku pre iné vozidlo, toto podľa výsledkov lustrácie ani neexistuje a teda štátu resp. správcovi
výberu úhrad fakticky nevznikla škoda. Pokiaľ teda vozidlo s chybným EČV neexistuje a teda logicky
nemôže využívať diaľnicu, možno konštatovať, že žalobkyňa si splnila povinnosť úhrady pre vozidlo,
ktoré diaľnicu reálne využíva a teda v dobrej viere mohla využívať svoje vozidlo so správnym EČV

(líšiacim sa len v jedinej číslici) na diaľnici v domnení, že má naň zakúpenú diaľničnú známku.

23. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto
podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-
PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec sa

vracia žalovanému do odvolacieho konania, v ktorom opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu prihliadajúc na záväzný právny názor kasačného súdu.

24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 3
písm. a) a § 175 ods. 1, 2 v spojení s § 467 ods. 2 S.s.p. tak, že žalobkyni priznáva právo na úplnú

náhradu trov kasačného konania voči žalovanému, avšak nepriznáva jej náhradu trov konania pred
krajským súdom. Vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci je potrebné žalobkyni priznať pomernú časť
trov - v tomto prípade trovy kasačného konania, keďže kasačnej sťažnosti vyhovel v plnom rozsahu,
avšak nebolo by namieste, ak by žalobkyni priznal aj plnú náhradu trov konania na krajskom súde,
pretože uvedené konanie, ktoré bolo následkom administratívneho konania, bolo iniciované z dôvodu

počiatočného pochybenia samotnej žalobkyne. Kasačný súd by priznaním náhrady trov konania na
krajskom súde v podstate legitimizoval ľahkovážnosť žalobkyne príp. aj iných osôb vo vzťahu ku kontrole
zadaných údajov do budúcna. S poukazom na zásadu, že právo patrí bdelým, preto nepriznanie týchto
trov považuje kasačný súd za prostriedok, takpovediac výchovného charakteru, ktorý do budúcna prinúti
žalobkyňu k väčšej rozvahe resp. bdelosti.

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti podľa
§ 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla aj
tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny

prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr.
jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe
neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom
pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.