Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010085
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5919010085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,naverejnomzasadnutíkonanom10.septembra2020vsenátezloženomzpredsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie obžalovaného R. A. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/19/2019 z
24.2.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.

1T/19/2019 z 24.2.2020.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný R. A., nar. XX.X.XXXX, v S., bytom A. A. XXX, okres S.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 2.4.2018 v čase okolo 17.45 h. po tom, ako mu jeho sestra Z. P., nar. XX.X.XXXX odomkla bráničku,
vošiel pod vplyvom alkoholu s plastovou nádobou naplnenou 2 litre benzínu na pozemok rodinného
domu na adrese P. XXX/X, A. R. a poškodenej uviedol, že sa prišiel dohodnúť a ak mu nedá 3
000,- eur, tak podpáli dom, pooblieva drevo a drevenicu, lebo nemá čo stratiť, následne začal na dvore
rodinného domu oblievať benzínom z bandasky palivové drevo nachádzajúce sa pri stene dreveného

rodinného domu, potom pristúpil k E. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vyšiel z domu a dvakrát
ho oblial benzínom do oblasti tváre a hrude, pričom opakoval, že ak mu nedajú 3 000,- eur, tak ich
vypáli, následne v blízkosti poškodeného škrtol plynovým zapaľovačom, na čo sa vznietili výpary z
plastovej nádoby, ktorú poškodený svojimi rukami vyrazil z ruky obžalovaného, pričom v dôsledku
konania obžalovaného, z ktorého bezprostredne hrozilo riziko vznietenia horľavinou zasiahnutých častí
tela E. P., by u poškodeného došlo ku vzniku popálením 3. a 4. stupňa na ploche okolo 36% jeho tela,
ktoré zranenia by si vyžiadali špecializovanú lekársku pomoc, dlhodobú liečbu presahujúcu 6 mesiacov

a obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného spojené s intenzívnou bolesťou s
pravdepodobnosťou vzniku trvalých následkov,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v

úmysle proti inému použiť hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe, v úmysle spôsobiť
ním ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

t ý m s p á c h a l

pokus obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c),

d), ods. 3 písm. a) Tr. zák.z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. A. uznaný za vinného z obzvlášť závažného
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný v
časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. V odvolaní uviedol, že má za to, že boli porušené ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť

objasnenie veci a má za to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie a vidí pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých bolo potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, pokiaľ má byť uznaný za vinného. Taktiež uložený trest odňatia slobody považuje
za neprimeraný. Popiera, že by z jeho strany došlo ku konaniu, ktoré je mu kladené za vinu. Jeho
tvrdenie je podporené predovšetkým znaleckým posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu z

21.6.2018. Poukázal, že skúmaním nebola na plastovej bandaske zistená prítomnosť stôp po horení,
z čoho jednoznačne vyplýva, že sa nemohol dopustiť konania v skutkovej vete obžaloby a v tomto
smere existujú proti sebe dve stojace tvrdenia, a to tvrdenia poškodených a obžalovaného. Znalecké
dokazovanie vylúčilo možnosť, že by bandaska horela. Akékoľvek svojvoľné úvahy súdu o tom, že k
zhasnutiu plameňa na horiacej bandaske došlo poznaním základných fyzikálnochemických zákonov a

to z dôvodu nedostatku kyslíka a krátkosti horenia, nemôže za žiadnych okolností nahradiť závermi
vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Pokiaľ znalecký posudok vylúčil stopy po horení súd nie
je oprávnený dôkaznú núdzu na strane obžaloby nahrádzať svojimi nepodloženými úvahami. Taktiež
argumentácia súdu o tom, že stopy po horení na zemi boli znehodnotené, resp. zničené hrabavou
hydinou, ostala neverifikovaná. Poukázal, že na zapaľovači nebola bezpečne zistená prítomnosť stôp

horľavých látok, pričom u obžalovaného na základe sterov z rúk boli zistené stopy po horľavých látkach.
Táto skutočnosť mala byť vyhodnotená v prospech obžalovaného. Obžalovaný nikdy nepoprel, že
by zapaľovač nemal pri sebe, keďže je silným fajčiarom. V dôsledku zlej akustiky v pojednávacej
miestnosti bolo v tomto smere vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní nesprávne zachytené.
Z výsledkov znaleckého skúmania vyplýva jediný záver, že pokiaľ neboli na zapaľovači zistené stopy

po horľavých látkach nemohlo dôjsť k zapáleniu bandasky a ani k nájdeniu a identifikovaniu stôp po
horení. V prípravnom konaní boli zabezpečené stopy, a to vzorky zeminy a polienka drevnej hmoty,
ktoré identifikoval poškodený P.. Aj tieto mali byť obžalovaným pooblievané benzínom. Zo záverov
znaleckého skúmania vyplýva, že ani na jednej z týchto stôp nebola potvrdená prítomnosť benzínu.
Aj v tomto vyznievajú znalecké závery jednoznačne v prospech obžalovaného. V predmetnom konaní

nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynul a bol preukázaný presvedčivý záver o tom, že
akcelerátor horenia na uvedených predmetoch sa nenachádzal vzhľadom na časový odstup. V tomto
smere súd hodnotil dôkazy nezákonným spôsobom, pretože takéto hodnotenie nemalo a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Výpovede poškodeného a obžalovaného sa líšia aj v tom, ako došlo k
obliatiu poškodeného, ale aj obžalovaného. V súvislosti s tvrdením obžalovaného poukázal na výpovede

svedkov C. a S., ktorí zhodne uviedli, že pri tankovaní benzínu, ako aj následnej ceste taxíkom
bol obžalovaný maximálne pokojný a nevykazoval známky agresie. Pokiaľ by mal úmysel vykonať
podpálenie tak, ako je mu kladené za vinu, jeho správanie by vykazovalo znaky nervozity a agresie.
Prvostupňový súd sa nevysporiadal s obranou obžalovaného, ktorý videl motív tvrdení poškodených
v majetkovom prospech, ktorí môžu po odsúdení obžalovaného docieliť. Medzi obžalovaným a

poškodenými pretrváva dlhoročný majetkový spor. Odsúdením obžalovaného by poškodená P. docielilanastúpenie dedičskej nespôsobilosti obžalovaného. Vyvracia tvrdenie poškodenej P., že bol z domu
vyplatený, nakoľko z listov vlastníctva vyplýva, že stále v týchto figuruje ako vlastník predmetného
rodinného domu. Zo strany sestry bol vyplatený len za pozemky. Nemôžu obstáť ani svedecké výpovede

policajtov, ktorí mali vidieť stopy po horení na zemi, keďže takéto tvrdenie nebolo potvrdené žiadnym
ďalším dôkazom. Vzhľadom na preukázaný majetkový motív poškodených na odsúdení obžalovaného
je tento presvedčený, že konanie a výpovede poškodených sú účelové. V konaní nebolo preukázané,
v akom rozsahu mal byť poškodený obliaty benzínom. Keďže nebol verifikovaný rozsah obliatia
nemožno zodpovedne dôjsť ani k záveru o rozsahu možných popálenín. V tomto smere považuje

závery znaleckého posudku znalca MUDr. Františka Štullera, PhD. za nepoužiteľné. Znalec vychádzal z
nejednoznačných vstupných údajov o nepreukázateľnosti rozsahu obliatia, ako aj množstva horľavých
látok, ktorými mal byť poškodený P. obliaty. Podľa názoru obžalovaného v predmetnej veci neexistuje
súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý by tvoril logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá by vo svojom celku spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčovala z jeho spáchania obžalovaného a súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek

iného záveru. Prvostupňový súd mal vzhľadom na dôkaznú situáciu rozhodnúť v súlade so zásadou „in
dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že toto je čiastočne dôvodné, a to aj z iných dôvodov,
než sú v ňom uvedené.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu,
pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy

vyhodnotil správne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku prvostupňový
súd dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez
akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku túto nepovažoval krajský súd
za presnú, keď prvostupňový súd kvalifikoval zločin lúpeže spáchaný v štádiu pokusu len v časti. V
súvislosti s kvalifikáciu však krajský súd poznamenáva, že aj podľa jeho názoru boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže v zmysle § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c),
d), ods. 3 písm. a) Tr. zák., tak ako konštatoval aj prvostupňový súd, avšak v celku v štádiu pokusu,

keďže obžalovaný skutok spáchal vo vzťahu k obidvom poškodeným, pokiaľ ide o hrozbu podpálenia
s cieľom získania peňazí.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za bezpečne preukázanú a s odvolacími námietkami
obžalovaného sa v tomto smere preto nestotožňuje.

Obžalovaný je zo spáchania skutku bezpečne usvedčovaný výpoveďami svedkov E. P.., Z. P., E. A., Q.
E., znaleckými posudkami a taktiež najmä listinnými dôkazmi - ohliadkami miesta činu. Z vykonaných
dôkazov je aj podľa názoru krajského súdu nesporné, že obžalovaný prišiel do dvora poškodených s
bandaskou benzínu, z ktorej po jej otvorení oblial palivové drevo a taktiež poškodeného P.. Tvrdenie

obžalovaného, že benzín zakúpil preto, aby ho odovzdal poškodenému P.ovi s tým, aby ho tento
naspäť odviezol, je vyvrátené ďalšími dôkazmi. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní 3.4.2018
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný otvoril bandasku s benzínom už na dvore, hoci ako sám tvrdil,
benzín doniesol pre poškodeného P.. aby mu ho odovzdal do auta. Čiže v tejto výpovedi obžalovaný
jednoznačne potvrdil, že bandasku na dvore otvoril sám. Vo výpovedi pred sudcom pre prípravné

konanie dňa 6.4.2018 však obžalovaný uviedol, že bandaska sa otvorila sama, keď poškodený P.
do neho začal strkať. Vo výpovedi dňa 3.4.2018 obžalovaný na otázku obhajcu, či mal úmysel niečo
podpáliť, uviedol, že nie, len troška chcel postrašiť. Aj z tohto vyjadrenia obžalovaného možno dospieť
k záveru, že obžalovaný nedoniesol k poškodeným bandasku s benzínom preto, aby ju odovzdalpoškodenému P.. do jeho auta. Skutočnosť, že obžalovaný si bandasku s benzínom sám otvoril už
na dvore, potvrdzuje aj svedkyňa Z. P.. V tomto smere považuje krajský súd tvrdenie obžalovaného,
že bandasku s benzínom priniesol preto, aby benzín odovzdal poškodenému P.. do jeho auta, za

nevierohodné, pretože ak by to bola pravda nemal by dôvod bandasku s benzínom otvárať hneď po
tom, ako vošiel na dvor poškodených.

Skutočnosť, že obžalovaný oblieval drevo na dvore, ako aj poškodeného P.. benzínom z bandasky,
jednoznačne vyplýva z výpovedí svedkov Z. P. a E. P... Títo svedkovia potvrdili aj vyjadrenie

obžalovaného, že prišiel podpáliť drevenicu. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia - policajti A. a E., keď
svedok A. jednoznačne uviedol, že majiteľ domu - poškodený P. bol obliaty benzínom a že mu smrdeli
veci. Obžalovaný sa aj pred policajtmi opakovane vyjadril, že prišiel poškodených podpáliť. Taktiež z
výpovede svedka A. vyplýva, že bolo vidieť poukladané drevo, ktoré bolo mokré a bolo z neho cítiť
benzín. Aj svedok Q. E. potvrdil, že po príchode na dvor poškodených sa od majiteľa - poškodeného E.
P.a dozvedel, že obžalovaný benzínom pooblieval drevo, ako aj poškodeného, ktoré sa pokúsil zapáliť.

Svedok E. taktiež potvrdil, že poškodený - P. bol obliaty, čo bolo aj cítiť z jeho oblečenia, mal viditeľný
fľak v oblasti hrudníka a brucha. Bolo cítiť, že to je benzín.

Obžalovaný vypovedal, že v čase skutku mal pri sebe zapaľovač, tento mal v bunde alebo v nohaviciach,
alevôbechonevyberal.ZvýpovedesvedkaE.P.ajednoznačnevyplýva,ževidelakoobžalovanývytiahol

zapaľovač, s ktorým škrtol pri otvorenej bandaske. Svedok ďalej uviedol, že po príchode policajtov
týmto aj povedal, že obžalovaný má vo vrecku zapaľovač, pričom obžalovaný tento zapaľovač ukázal aj
policajtom. Skutočnosť, že obžalovaný si na dvore otvoril bandasku s benzínom a v ruke mal zapaľovač,
potvrdila ja svedkyňa P.. Aj svedok E. A. potvrdil, že keď prišli na miesto činu, obžalovaný im sám tvrdil,
že zapaľovač použil na zapálenie benzínu a zapaľovač im aj sám ukázal. Z týchto výpovedí je zrejmé, že

pokiaľbyobžalovanýnemalúmyselzapáliťnadvorezapaľovačombenzín,tentobyzvreckanevyťahoval
a v takom prípade by svedok P. nemohol vedieť a policajtom oznámiť, že obžalovaný má zapaľovač vo
vrecku. Aj keď obžalovaný tvrdí, že zapaľovač mal pri sebe z dôvodu, že je silným fajčiarom, zo spisu
nevyplýva, že by na dvore obžalovaný vytiahol zapaľovač preto, že by si chcel práve pripáliť cigaretu, ale
z výpovedí poškodených je zrejmé, že zapaľovač vytiahol preto a škrtol s ním, aby zapálil rozliaty benzín.

V tomto smere podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy dôsledne
v súlade so zákonom a dospel aj k správnemu záveru o úmysle obžalovaného rozliaty benzín na dvore
zapáliť a taktiež zapáliť benzín, ktorým polial poškodeného P.a. Skutočnosť, že na plastovej bandaske
nebola zistená prítomnosť stôp po horení podľa názoru krajského súdu nespochybňuje tvrdenie

poškodených, že obžalovaný zapaľovačom škrtol. Z vykonaných dôkazov totiž nevyplýva, v akom
rozsahu mohla byť prípadným plameňom zasiahnutá aj bandaska. Závery posudku kriminalistického
a expertízneho ústavu potom podľa názoru krajského súdu nevyvracajú jednoznačne a objektívne
skutočnosť, že obžalovaný pri otvorenej bandaske benzínu škrtol zapaľovačom.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že na zapaľovači nebola zistená prítomnosť stôp horľavých látok, ani táto
skutočnosť podľa názoru krajského súdu nespochybňuje úmysel a konanie obžalovaného, že zapaľovač
použil len preto, aby zapálil rozliaty benzín.

Obžalovaný ďalej namietal, že na zaistenej zemine a drevených polienkach neboli zistené stopy po

benzíne. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že ku skutku malo dôjsť 2.4.2018 o 17.45 hod.,
pričom drevené polienka boli zaistené na druhý deň dňa 3.4.2018 o 14.50 hod. a zo zápisnice o ohliadke
miesta činu je zrejmé, že z kopy drevených polienok boli náhodne vybrané tri kusy. Nemožno preto ani
vylúčiť,žebolivybratéprávetaképolienka,ktorénemuselibyťzasiahnutébenzínom.Naviac,akoužbolo
vyššie konštatované, svedok E. A. - policajt potvrdil, že po príchode na dvor poškodených bolo vidieť,

že naukladané drevo je mokré a bolo z neho cítiť benzín. Preto krajský súd nepovažuje ani odvolacie
námietky obžalovaného v tomto smere za opodstatnené.

Ani skutočnosť, že obžalovaný z pohľadu svedkov C. a S. nevykazoval znaky nervozity a agresie,
nespochybňuje správny záver okresného súdu o vine obžalovaného. V tejto súvislosti treba pripomenúť,

že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu.

Obžalovaný ďalej v odvolaní konštatoval, že motívom výpovedí poškodených môže byť skutočnosť, že
poškodená ho má vyplatiť z podielu na rodinnom dome. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, žezo spisu vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným existuje dlhoročný majetkový spor, pričom však
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali úmyslu poškodených krivo obviniť obžalovaného
zo spáchania trestnej činnosti len preto, aby nemuseli vyplácať obžalovaného. Na druhej strane

dlhoročný majetkový spor medzi obžalovaným a poškodenou - jeho sestrou, možno pochopiť ako
motív konania obžalovaného, ktorý ako vyplýva zo spisu, je presvedčený o určitej krivde v súvislosti s
vysporiadaním majetkovo-právnych vzťahov s jeho sestrou -poškodenou.

Krajský súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou obžalovaného, že nebolo preukázané v akom

rozsahu mal byť poškodený P. pooblievaný a z tohto dôvodu napadal aj závery posudku znalca MUDr.
Františka Štullera, PhD. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že zo znaleckých posudkov
nepochybne vyplýva, ktoré časti na svetri a teplákoch poškodeného boli a v akom rozsahu poliate.
Taktiež z posudkov je zrejmé, že benzín patrí medzi horľaviny prvej triedy nebezpečnosti a je možné ho
zneužiť ako podporný prostriedok horenia pri založení požiaru. Z posudkov je ďalej zrejmé, že pri svetri
a teplákoch poškodeného, na ktorých bola zistená prítomnosť benzínu, možno s pravdepodobnosťou

blízkou k istote konštatovať možný rýchly rozvoj požiaru z miest zasiahnutých benzínom. Pokiaľ ide o
namietaný posudok znalca MUDr. Františka Štullera, PhD. krajský súd poznamenáva, že nemá žiadne
pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti, nakoľko je z neho zrejmé, ktoré časti oblečenia poškodeného,
resp. časti tela boli benzínom zasiahnuté. Okrem iného znalec konštatuje, že vzhľadom na rozsah
obliatia benzínom poškodeného P.a mu v prípade zapálenia mohli byť spôsobené aj popáleniny tretieho

až štvrtého stupňa, ktoré možno považovať za najťažšie typy popálenín. V najhoršej možnej verzii mohli
byť u poškodeného E. P.a hodnotené ako také, kde možno predpokladať úmrtie následkom popálenia.
Pri nepriaznivom rozliatí horľaviny na tvári so zatečením do úst a očí pripadá do úvahy aj nezvratné
poškodenie zraku a závažné poškodenie dýchacích ciest. Znalec ďalej konštatuje, že čo sa týka doby
horenia, v danom prípade je dôležitá skutočnosť, že horenie by bolo podporené použitím horľaviny, ktorá

urýchľuje vznik horenia a môže zvýšiť teplotu horenia a tým aj vznik nadmerného tepla pôsobiaceho na
telo človeka. Adjustácia horľaviny na tvár, hrudník, brucho a stehná, horenie horľaviny a horenie daného
množstva horľaviny a odevov, by boli dostatočnými na vznik ťažkých poranení až poranení s možným
smrteľným účinkom.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu, ktorá aj podľa názoru krajského súdu umožňuje dospieť k bezpečnému
a nepochybnému záveru o vine obžalovaného, považuje krajský súd vyššie uvedené odvolacie námietky
obžalovaného za nedôvodné.

Za dôvodnú však považoval krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcu sa neprimeranosti

uloženého trestu odňatia slobody.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný je osobou s viacerými zdravotnými vážnymi ťažkosťami, keď možno
konštatovať jeho dlhodobý závažný zdravotný stav. Nesporne z vykonaných dôkazov vyplýva aj pocit
krivdy na strane obžalovaného zo spôsobu vysporiadania majetkových pomerov medzi ním a jeho

sestrou poškodenou, keď podľa vyjadrenia obžalovaného majetkový spor medzi ním a jeho sestrou trvá
aj 30 rokov. V neposlednom rade považoval krajský súd za potrebné prihliadnuť aj na vek obžalovaného,
ktorý sa narodil v roku XXXX a ide teda o 72 ročného páchateľa s veľmi nepriaznivým zdravotným
stavom. Tieto skutočnosti zobral krajský súd do úvahy s prihliadnutím na možnosti nápravy a pomery
obžalovaného a dospel k záveru, že primeraným trestom v prípade obžalovaného môže byť aj trest

kratšieho trvania, než mu bol uložený prvostupňovým súdom, a to v rozsahu 5 rokov za použitia §
39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., teda tak, ako postupoval aj prvostupňový súd s prihliadnutím
na pomery obžalovaného. Takto uložený trest obžalovanému považuje krajský súd za spravodlivý a
objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Podľa
názoru krajského súdu ide o trest, ktorý zodpovedá aj kritériám účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.

najmä ochrane spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, vytvoreniu
podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasného odradenia iných od páchania
trestnej činnosti. Takýto trest podľa názoru krajského súdu je dostatočne spôsobilý vyjadriť aj morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. tak, ako prvostupňový súd zaradil krajský súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko aj podľa názoru
krajského súdu boli v tomto smere splnené zákonné podmienky.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.