Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208211
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3116208211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu W.. V. M., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, Z., proti žalovaným 1/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XXX, X. I. O. a 2/ T. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XXX, X.. I. O., o odstránenie drobných stavieb a iné s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/48/2016-206 zo dňa 15. marca
2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/48/2016-231 zo dňa 5. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby ,ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

- nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v G. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné
stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-ich dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia,

- uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor v G., aby spomedzi existujúcich máp vo vzťahu k parc. č.
XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č. XXX,
- nariadil Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní

okolkovaných katastrálnych máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu
k parc. č. XXX,

- zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., VI. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku I. nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním
zo dňa 27.11.2020 (č. l. 152 súdneho spisu), ktorou sa žalobca domáha rozšírenia žaloby o vypratanie
parc. č. XXX a obnovenia bránky medzi parc. č. XXX a č. XXX žalovanými na ich náklady a potvrdenia
existencie prístupov na parc. č. XXX a č. XXX tak, ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych
mapách. Vo výroku II. žalobu v časti I. o odstránenie žalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady
žalobcu chlieva a kôlne postavených na parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G. G., zamietol.
Vo výroku III. žalobu v časti II. o povinnosť žalovaných sprístupniť žalobcovi CKN parc. č. XXX v

k. ú. G. G., resp. uzavrieť dohodu o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku
IV. rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný umožniť žalobcovi vstup na C KN parc. č. XXX k.ú. G.. G. na
nevyhnutnú dobu, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie rodinného domu súp. č.
XXXX v G.. G. a to v šírke 1 meter od hranice pozemku žalobcu C KN parc. XXX/X s C KN parc. XXXk. ú. G. G. vedľa rodinného domu žalobcu súp. č. XXXX na C KN parc. č. XXX/X okrem časti, kde sa
nachádza chliev a kôlňa na C KN parc. č. XXX a v tejto časti len po tieto drobné stavby. Vo výroku V.
žalobu proti žalovanej 2/ v časti IV. výroku tohto rozsudku - o vstup na CKN parc. č. XXX k. ú. G. G.,

zamietol. Výrokom VI. žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesením č. k. 12C/48/2016-231 zo dňa 05.05.2021 súd opravil označenie zastúpenia žalobcu v
záhlaví rozsudku (výrok I.) a opravil označenie zastúpenia žalobcu v záhlaví uznesenia Okresného súdu
Trenčín č. k. 12C/48/2016-211 zo dňa 06.04.2021 (výrok II.).

3. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že nesporným medzi stranami bolo, že žalobca má v
spoluvlastníctve s manželkou podiel v 3 a sám podiel 1 rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN
parcele č. XXX/X i pozemky CKN parc. č. XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX pre
k. ú. G. G. a výlučným vlastníkom susedného pozemku CKN parc. č. XXX je len žalovaný 1/, pričom
žalované drobné stavby - chliev a kôlňa, nie sú zapísané na žiadnom LV. Na žalobcom predloženej

katastrálnej mape z roku 2014 nie sú zakreslené predmetné drobné stavby a ani žiadny prechod k parc.
č. XXX. Drobné stavby - chliev a kôlňa, sú podľa vyjadrenia žalobcu pozostalosťou po ich predchodcoch,
ktorí ich postavili niekedy v polovici 40-tych rokov na základe vzájomnej dohody medzi príbuznými na
dočasné použitie, najneskôr do ich odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Dnešná podoba kôlne
je podľa žalobcu dielom otca žalovaného 1/, ktorý ju staval v tajnosti po nociach

bez stavebného povolenia, predĺžil ju až po spoločný dvor - parc. č. XXX a oprel ju o zadný dvor
žalobcu i oplotenie žalobcu, a to ešte pred nadobudnutím parc. č. XXX v roku 1977 žalobcom. V apríli
1998 počas územného konania došlo k ústnemu prísľubu žalovanými i sestry žalovaného 1/ D. D., že
drobné stavby odstránia, ale zatiaľ ich ponechali kvôli otcovi. Žalobca preto pristúpil k renovácií svojho
domu až po smrti otca žalovaného 1/. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX súdneho znalca R.. V.

B. zo dňa 14.01.2020, ktorý v konaní predložil žalobca, s ktorého obsahom zároveň nesúhlasil, znalec
uviedol, že murovaný chliev s výmerou 13 m2 je postavený na CKN parc. č. XXX a drevený prístrešok
s výmerou 21 m2 je postavený na CKN parc. č. XXX, pričom zasahuje do CKN parc. č. XXX/X plochou
1 m2. Z dreveného prístreška žalovaného 1/ zasahuje do pozemku žalobcu plechová strecha, čo je
viditeľné aj z predložených fotografií. Znalec v prílohe č. X k znaleckému posudku zakreslil žalobcom

požadované právo prechodu, avšak súd na uvedenej prílohe nevidel zakreslený žiadny prechod, iba
nejaké červené čiary s údajmi. Súd prvej inštancie mal preukázané, že podľa mapy i zamerania v
znaleckom posudku, chliev a kôlňa sú postavené na pozemku CKN parc. č. XXX a do dvora žalobcu -
parc. č. XXX/X presahuje len strecha kôlne - dreveného prístreška v rozlohe 1 m2 a 1 hranou sa opiera
o dom žalobcu. Z uvedeného vyvodil, že predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej

dohody právnych predchodcov strán sporu, a to nie na cudzom pozemku, preto súd nemohol nariadiť
odstránenie týchto drobných stavieb podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd v zmysle § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval za neúčelné
nariadiť odstránenie celej kôlne - dreveného prístrešku z dôvodu, že časť strechy zasahuje do priestoru
žalobcu v rozlohe 1 m2, keďže túto skutočnosť je možné riešiť aj iným spôsobom ako odstránením celej

kôlne stojacej na pozemku žalovaného 1/. Zdôraznil tiež, že v čase, keď žalobca kupoval svoj rodinný
dom s pozemkom, tieto drobné stavby stáli a žil aj otec žalovaného 1/, teda videl, aké nehnuteľnosti
žalobca kupuje. Z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanej 2/ zamietol
žalobu v tejto časti pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie, teda z dôvodu, že žalovaná nie je
spoluvlastníčkou predmetných drobných stavieb, ktoré postavil a vlastnil otec žalovaného 1/ a po jeho

smrti ich zdedil, resp. mohol zdediť žalovaný 1/ a nie aj manželka žalovaného 1/, ktorá nebola dedičom.

4. S odôvodnením, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani iných právnych predpisov
neumožňuje za daných skutkových okolností uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť sprístupniť CKN parc.
č. XXX k. ú. G. G., resp. povinnosť uzavretia dohody o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G.

a už vôbec nie žalovanej 2/, ktorá nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou CKN parc. č. XXX, súd aj v
tejto časti žalobu zamietol. Žalobca totiž nepredložil súdu napriek mu poskytnutej lehote žiadny jasný,
zrozumiteľný aspoň náčrt práva prechodu cesty s uvedenými rozmermi. Na prípadný zápis vecného
bremena - práva cesty do katastra nehnuteľností, je nevyhnutný geometrický plán.

5. Ohľadne prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu za účelom jeho údržby po susednej CKN parc. č.
XXX k. ú. G. G. vo vzťahu k žalovanému 1/ ako výlučnému vlastníkovi žalobe vyhovel podľa § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Prihliadol na polohu rodinného domu a nutnosť vykonávať údržbu rodinného
domu žalobcu v nevyhnutnom rozsahu s prihliadnutím na stojace drobné stavby. Zamietnutie žaloby vovzťahu k žalovanej 1/ odôvodnil nedostatkom jej pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vlastníčkou
ani spoluvlastníčkou parc. CKN č. XXX k. ú. G. G..

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že rozsudok
je nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Boli porušené ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. Žalovaní a ich príbuzní počas územného konania v apríli 1998 prisľúbili odstránenie

predmetných drobných stavieb. Súd je rozhodnutím vydaným iným orgánom, v danom prípade obecným
úradom, stavebným úradom, súdnym znalcom v odbore stavebníctvo a oceňovanie nehnuteľností,
viazaný. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti svedčia o nesporovom konaní, v ktorom mal súd v súlade
so zákonom rozhodnúť na prvom pojednávaní. Snaha súdu premeniť nesporové konanie na sporové
je porušením zásady hospodárnosti i zákona. Drobné stavby mali byť dávno odstránené, keďže neboli
povolené. Bolo v právomoci súdu uznať vecné bremená vrátane obnovenia bránky, ktoré nezanikli

zmenou vlastníka parc. č. XXX a nie nariaďovať nové. Ide o nadobudnuté práva zodpovedajúce vecným
bremenám, ktoré pretrvali v osobe „navrhovateľa ako potomka ich užívateľov“. Znalecký posudok, ktorý
predložil, obsahuje detailný návrh prístup k parc. č. XXX. Súd sa mal k existencií týchto prístupov
a prechodov vyjadriť, čo sa nestalo. Považoval za zavádzajúce tvrdenie súdu, že žalobca žiadal o jeden
meter široký prístup k zadnej časti svojho domu, čo by v danej situácií nebolo nejakým riešením. To, že v

minulosti existoval taký odstup jednej drobnej stavby, chlieva - kôlňa neexistovala - nemožno preniesť do
prítomnosti. Kôlňu postavil „načierno“ až predchodca žalovaných. Bolo to v rozpore s § 6 ods. 1 vyhlášky
MŽP SR č. 532/2002 Z. z. upravujúcej vzájomné odstupy stavieb. Uvádza, že ROEP dáva odpoveď aj
na otázku súdu, čo sa týka pričlenenia (prizlúčenia) drobnej stavby - chlieva k príslušnej parcele. Pokiaľ
ide o znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 14.01.2020, s týmto vyjadril nespokojnosť, pretože

bol vyhotovený bez ohľadu na vývoj pomerov a vlastníckych vzťahov v danej lokalite. Súdu vytýkal, že
s jeho námietkou voči znaleckému posudku sa nezaoberal a nenariadil kontrolný posudok. Namietal,
že súd nedostatočne vyhodnotil fotodokumentáciu dokumentujúcu stav medzi obvodovým múrom jeho
rodinného domu a drobnými stavbami, ktorý stav bol už v čase vyhotovenia odborného vyjadrenia
R.. V. Y. z r. 2015 havarijný. Rozsudok svedčí o tom, že neboli brané dostatočne do úvahy záväzné

vyjadrenia vychádzajúce z objektívnych meraní z hľadiska ekologického, hygienického, veterinárneho a
architektonického, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a vôbec na zachovanie pohody bývania, čo robí rozsudok neplatným. V odvolaní akcentoval,
že súd zmenil nesporové konanie na sporové, ignoroval platné katastrálne mapy situujúce inkriminované
drobné stavby na jeho pozemku a obsahujúce prechody a prístupy tak, že nebolo potrebné nariaďovať

nové geodetické operácie či zriaďovanie nových prístupov, nebranie do úvahy odborného vyjadrenia
R.. V. Y., jednoznačne preukazujúceho škodlivosť oných stavieb na interiér a exteriér jeho rodinného
domu, vyjadrenia ktoré sú pre súd záväzné a ignorovanie návrhu na opravu rozhodnutia. Rozsudok
sa „hemží“ údajmi, ktoré tam nepatria, rozhodne tam nepatria tie, ktoré sú osobného charakteru a
týkajú sa rodinných pomerov žalobcu. Jeho dôvera a jeho ochota so súdom spolupracovať tak boli

súdom zneužité, čo posilňuje absolútnu neplatnosť rozhodovania. Žiadal, aby súd nariadil alebo uložil
Stavebnému úradu v G. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby (kôlňa + chliev) na
vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uložil Okresnému
úradu, katastrálnemu odboru v G., aby spomedzi jestvujúcich máp vo vzťahu k parc. č. XXX vydával len
tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č. XXX. Žiadal priznať žalobcovi náhradu

všetkých trov.

8. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol odvolací návrh a odvolaním napadol rozsudok v
celom rozsahu, a to aj výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, súd prvej inštancie žalobcu
vyzval výzvou v zmysle § 373 CSP s poukazom na to, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonom stanovené

náležitosti a vykazuje nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, aby neúplné podanie opravil
a doplnil, pričom ho poučil, ako treba opravu a doplnenie podania vykonať. Vo vzťahu k návrhu žalobcu
na zmenu petitu, ako to uviedol v závere svojho odvolania, súd uviedol, že takáto dispozícia so žalobou
v odvolacom konaní nie je prípustná, čo vyplýva z ust. § 371 CSP. Žalobu v odvolacom konaní nemožno
meniť.

9. Žalobca podané odvolanie doplnil a navrhol, aby súd 1. nariadil odstránenie kôlne a chlieva, 2.
potvrdil existenciu vecného bremena prístupu k parc. č. XXX ako nadobudnutého práva, 3. zaviazal
žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody ako aj súdne poplatky. V doplnenípodaniauviedol,žepokiaľsúdžalobcoviukladápredložiťgeometrickýplánzaúčelomzriadeniabremena
prístupu na parc. č. XXX, bolo logické upozorniť súd na existenciu takého prístupu na katastrálnych
mapách, aj okolkovaných, ako vecného bremena ad rem. Súd mal potom vyzvať kataster, aby vydával

vo vzťahu k parc. č. XXX len také mapy. Tvrdí, že drobné stavby stoja na pozemku žalobcu, čo
dokladá nielen mapa ROEP, ale aj dedičské rozhodnutie D XXX/XXXX. Namietal, že súd ponechal na
mieste nepovolené a schátralé drobné stavby, ktoré ak stoja na pozemku žalobcu, je v moci súdu tieto
odstrániť. Namietal, že pre udržiavacie práce priestor vymedzuje zákon - predpísané sú minimálne 2
metre medzi susednými stavbami, a nie súd. Škodlivosť potvrdzuje aj nové odborné vyjadrenie R.. V. Y.

č. XX/XXXX zo dňa 15.07.2021. Súdu vytýkal, že sa vedome odchýlil od predmetu žaloby o „odstránenie
drobných stavieb a prístup na pozemok“ (parc. č. XXX).

10. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

12. Predovšetkým je potrebné povedať, že 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Právna úprava CSP je založená na princípe

okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, čo znamená, že súd (súd prvej inštancie, ako aj
odvolací súd) v danom spore postupoval podľa CSP aj keď konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP
(§ 470 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného

alebo porušeného práva.

14. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca. Žalobca zásadne disponuje konaním a

jeho predmetom. Pokiaľ žalobca v danej veci podal žalobu proti žalovaným 1/, 2/, začal sporové súdne
konanie, preto nedôvodne žalobca vo svojich podaniach zastáva názor, že sa jedná o konanie
nesporové, ktoré súd zmenil na konanie sporové.

15.Žalobcajevžalobepovinnýsvojnárokskutkovovymedziť,nemusíhoprávnevyhodnotiťazdôvodniť.

Počas konania so súhlasom súdu môže žalobca žalobu meniť (§ 139 CSP).

16. Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie
a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny
vzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom procesného

útoku alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje
najmä z dôvodov hospodárnosti.

17. Žalobu možno zmeniť počas konania. Zákon výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní
(§ 371 CSP) a v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2 CSP). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmena

žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancií.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, ako súd prvej inštancie o uplatnenej zmene žaloby rozhodol,
resp. nepripustil zmenu žaloby (uznesenie zo dňa 15.03.2021, ktorým súd prvej inštancie nepripustil
zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020/č. l. 152 súdneho spisu/), ktorou sa

žalobca domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parc. č. XXX a obnovenie bránky medzi parc. č. XXX a
č. XXX žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parc. č. XXX a č. XXX tak, ako
sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách, sa žalobný návrh týkal 1. odstránenia na vlastné
náklady chlieva postaveného na pozemku žalobcu parc. č. XXX/X na LV č. XXX k. ú. G. G. a kôlne
postavenej bez stavebného povolenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, 2. sprístupnenia žalobcovi

parc. č .XXX, resp. uzavretia dohody o jej pričlenení k parc. č. XXX/X, 3. uloženie povinnosti žalovaným
čo najskôr sprístupniť parcely č. XXX a XXX za účelom nevyhnutnej údržby rodinného domu žalobcu
tak, ako vyplýva z uznesenia na č. l. 126 zo dňa 20.03.2020 a uznesenia na č. l. 189 zo dňa 15.03.2021.19. Nakoľko žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie podaním zo dňa 18.03.2021 v závere svojho
podania - návrhu na opravu rozhodnutia uvádza, že žalobný petit mal byť upravený nasledovne: 1.
žalovaní sú povinní odstrániť drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-tich

dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2. konanie sa v časti „žalovaný je povinný
sprístupniť žalobcovi parc. č. XXX“ zastavuje z dôvodu existencie alternatívneho riešenia, odvolací súd
vyzval žalobcu, aby výslovne uviedol, či trvá na žalobe aj ohľadne výroku o sprístupnenie parc. č. XXX
v katastrálnom území G. G., alebo či v tejto časti žalobu berie späť, na ktorú výzvu žalobca uviedol, že
na žalobe v časti prístupu na pozemok, parc. č. XXX trvá. Navrhol, aby výrok súdu v časti prístupu na

pozemok znel „Súd nariaďuje Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia
dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého
vecného bremena prístupu k parc. č. XXX.“

20. V podanom odvolaní (č. l. 222 spisu) žalobca žiadal úpravu žalobného petitu nasledovne: 1. Súd
nariaďuje alebo ukladá Stavebnému úradu v G.. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné

stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-ich dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia, 2. Súd ukladá Okresnému úradu, Katastrálny odbor v G., aby spomedzi jestvujúcich
máp vo vzťahu k parc. č. XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup
k parc. č. XXX. Vzhľadom na výzvu súdu prvej inštancie žalobca odvolanie doplnil (č. l. 249 spisu) a
navrhol, aby súd 1. nariadil odstránenie kôlne a chlieva, 2. potvrdil existenciu vecného bremena prístupu

k parc. č. XXX ako nadobudnutého práva, 3. zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z
titulu náhrady škody, a podaním zo dňa 18.01.2022 (č. l. 273) navrhol, aby súd nariadil Katastrálnemu
odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast.
máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX, odvolací súd
vymedzil rozsah odvolacieho prieskumu na výrok II. a výrok III. spolu so súvisiacim výrokom

VI. napadnutého rozsudku. S poukazom na to, že zmena žaloby v odvolacom konaní v zmysle § 371
CSP nie je možná, o čom bol žalobca poučený vo výzve súdu prvej inštancie (č. l. 250 spisu), odvolací
súd nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom odvolaním ani podaním zo dňa 09.09.2021, ktorým
žalobca žiadal rozšírenie žaloby o náhradu škody v sume 150,- eur, ani zmenu žaloby požadovanú
žalobcom podaním zo dňa 18.01.2022, ktorou žiadal nariadiť Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať,

za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením
nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX.“

21. V systéme opravných prostriedkov je základným (riadnym) opravným prostriedkom pre nápravu chýb
a iných nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie odvolanie. Odvolanie je opravným

prostriedkom, ktorého zmyslom a účelom ako procesného inštitútu a v tom dôsledku úlohou odvolacieho
súdu je preskúmať zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s ohľadom na
odvolacie námietky. Len ak sú odvolacie námietky opodstatnené, môže odvolací súd rozhodnúť o zmene
rozsudku súdu prvej inštancie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V posudzovanej veci odvolacie námietky žalobcu boli zmätočné, vnútorne

rozporné a nelogické (napr. predložený znalecký posudok, s ktorým sám žalobca nesúhlasil) neboli
spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozsudku. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie číslo XX/
XXXX zo dňa znalca R.. O. Y. vo veci posúdenia príčin zvýšenej vlhkosti časti obvodového muriva
rodinného domu s. č. XXXX, pripojené k podanému odvolaniu, odvolací súd uvádza, že predložený
listinný dôkaz je novotou v odvolacom konaní, na ktorú nemohol prihliadnuť.

22. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (výrokom II.) zamietol žalobu v časti I. o odstránenie
žalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva, kôlne postavených na parc. č.
XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. G. G.. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný zisteným
skutkovým stavom súdom prvej inštancie (383 CSP). Až na podklade skutkových zistení (to znamená

až po vyriešení skutkových otázok) súd prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre
aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2019 zo 14. marca 2019). V danej veci súd mal preukázané,
že drobné stavby - chliev a kôlňa (drevený prístrešok) boli postavené niekedy v polovici 40-tych rokov
na základe vzájomnej dohody medzi príbuznými - právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/ na

dočasné použitie, najneskôr do ich odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Podľa tvrdení žalobcu
súčasná podoba kôlne bola postavená otcom žalovaného 1/, bez stavebného povolenia, ktorú stavbu
predĺžil až po spoločný dvor - parc. č. XXX a oprel ju o zadný dvor žalobcu i oplotenie žalobcu, a to
ešte pred nadobudnutím parc. č. XXX v roku 1977 žalobcom. Skutkovým základom pre rozhodnutie bolozistené, že chliev a kôlňa sú podľa mapy a zamerania v znaleckom posudku postavené na pozemku
CKN parc. č. XXX (vo vlastníctve žalovaného 1/) a do dvora žalobcu - parc. č. XXX/X presahuje
len strecha kôlne - dreveného prístrešku v rozlohe 1 m2 a jednou hranou sa opiera o dom žalobcu.

Predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej dohody právnych predchodcov strán
sporu, a to nie na cudzom pozemku - nie na pozemku žalobcu v CKN parc. č. XXX/X. Rozhodujúcou
skutkovou okolnosťou pre právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu bola skutočnosť, že drobné
stavby postavené právnym predchodcom žalovaného 1/ stoja na pozemku vo vlastníctve
žalovaného 1/ s tým, že drevený prístrešok kôlne časťou strechy o výmere 1 m2 presahuje do dvora

žalobcu a jednou hranou sa o dom žalobcu opiera. Iné skutkové zistenia ohľadne drobných stavieb -
tvrdenia o umiestnení stavieb na pozemku žalobcu na parc. č. XXX/X z obsahu spisu nevyplývajú, nie
je ich možné vyvodiť ani z mapy ROEP, ani z dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XXXX, ako tvrdí
žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v režime prejednacieho princípu, na ktorom
je založený občiansky civilný proces, súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom, ktorým sa rozumie predovšetkým režim procesného dokazovania a

režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 215 ods. 1, 2 CSP). Podľa čl. 8 CSP strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa úpravy stanovenej v
CSP súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Dôkazná iniciatíva súdu je
obmedzená a táto sa v novej právnej úprave presúva výlučne na procesné strany. Z uvedeného je teda

zrejmé, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáhal odstránenia drobných stavieb - chlieva a kôlne, bolo
preukázať, že ide o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku. Neoprávnená stavba je vo vlastníctve
stavebníka. Judikatúra vychádza z toho, že oprávnenosť stavby je treba posúdiť podľa právnej úpravy,
aká tu bola v dobe jej vzniku (oprávnenosť stavby je treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila
v dobe vzniku stavby), ale vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba

umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe.

23. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistenie, že drobné stavby nie sú postavené na
pozemku žalobcu (nie na cudzom pozemku), zamietol žalobu v časti o odstránenie drobných stavieb
v zmysle § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo zákona totiž vyplýva, že nie je možné nariadiť

odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby v
zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. Keďže je zrejmé, že drobné stavby boli stavané po
vzájomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/, na dočasné použitie (preto
je zrejmé, že proti výstavbe v čase realizácie drobných stavieb neboli zo strany žalobcu, resp. právnych

predchodcov žalobcu výhrady) a s ohľadom na to, že drevený prístrešok zasahuje podľa žalobcom
predloženého znaleckého posudku do pozemku žalobcu len strechou kôlne v rozlohe 1 m2, dôvodne
súd prvej inštancie nepovažoval za účelné odstránenie uvedených drobných stavieb.

24. Neoprávnená stavba je vo vlastníctve stavebníka. Neoprávnená stavba je inštitútom občianskeho

práva. Je to stavba, ku ktorej stavebník nemal občianskoprávne oprávnenie. Samotné porušenie
stavebných predpisov stavebníkom, t. j. že stavbu stavebník zriadil na svojom pozemku
ale bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle
ust. § 135c Občianskeho zákonníka.

25. Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez
príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto
priestupkov rieši stavebný zákon (R 45/1992 NS ČR). Pokiaľ ide o odstránenie stavby, podľa § 88
stavebného zákona ide o administratívnu sankciu, o ktorej nerozhoduje súd, ale stavebný úrad v
správnom konaní. V súvislosti s v odvolaní žiadanom postupe, aby súd nariadil alebo uložil Stavebnému

úradu v G. G. podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby na vlastné náklady, a to do 30-
tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd len pripomína žalobcovi, že
požadované uloženie povinnosti stavebnému úradu nie je v kompetencií súdu v rámci predmetného
konania. Dôkazom toho, že stavebný úrad v správnom konaní už o odstránení stavby konal, vyplýva z
listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe pripojil a z ktorých je zrejmé, že Obec G. G. ako príslušný

stavebný úrad svojím rozhodnutím zo dňa 29.11.2016 vo veci konania o odstránenie stavby - drobné
stavby na parc. č. XXX v k. ú. G. G. rozhodol tak, že konanie zastavil. V súvislosti s
polemikou žalobcu o tom, či drobné stavby stoja na pozemku žalovaného 1/, odvolací súd zdôrazňuje,že aj konanie o odstránení stavby identifikuje stavbu drobných stavieb na parc. č. XXX v k. ú. G. G.,
ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/.

26. K uplatnenému nároku žalobcu o prístup na CKN parc. č. XXX k. ú. G. G., resp. uzavretie dohody o jej
pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G., ktorý bol napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (výrok
III.) zamietnutý, je nesporné, že žalobca je podielový spoluvlastník parc. č. XXX -zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 29 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. G. G. pod B X podiel XXX/
XXXX a pod B XX podiel XX/XXXX.

27. V zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

28. Pokiaľ podanou žalobou žalobca mienil dosiahnuť prístup na parc. č. XXX k. ú.
G. G., t.j. právo prechodu k uvedenej parcele s tvrdením, že „bremeno prístupu k predmetnej parcele je
vlastne nadobudnuté právo ad rem ako dedičstvo po V. G., manželovi sesternice jeho otca - W. J. rod.
G.“, je potrebné povedať, že zriadenie vecného bremena k časti pozemku je podmienené vyznačením
tejto časti pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou rozhodnutia súdu, ktorým sa vecné

bremeno zriaďuje. Aj ohľadne tohto nároku žalobcu platí, že dôkaznú aktivitu majú procesné strany. Súd
má v zmysle § 185 ods. 1 CSP právo rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Neznamená
to, že súd za týmto účelom z úradnej moci nariadi znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalobca v podanom
odvolaní tvrdí, že ide o nadobudnuté práva zodpovedajúce vecným bremenám, ktoré pretrvali, bolo
potrebné, aby „nadobudnuté práva“ (ich rozsah a obsah) vymedzil a ich existenciu preukázal.

29. Podľa§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ ide o vecné bremená (zriadené „in rem“),
ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen
pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého

ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno
zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Ak uvedené vecné bremeno „in rem“
existuje, podľa tvrdení žalobcu „prinajmenšom od roku 1943“ bolo povinnosťou žalobca jeho existenciu
vymedziť z hľadiska určitosti označenia časti nehnuteľnosti zaťaženej tvrdeným vecným bremenom,
ako aj z hľadiska určitosti označenia osôb oprávnených vykonávať práva zodpovedajúce vecnému

bremenu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu si je žalobca vedomý toho, že jeho existenciu nevie
špecifikovať, keď na jednej strane tvrdí, že vecné bremeno je vyznačené na novšej, okolkovanej mape
z roku 2002 (čo v konaní nepreukázal), rovnako tvrdí, že projekt tohto prístupu predsa vypracoval R..
B. (podľa súdu nie v rozsahu a spôsobom, ktorý by bol postačujúci pre zápis do katastra), na druhej
strane v časti prístupu na pozemok žiadal súd, aby nariadil Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať,

za účelom zjednotenia
dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením
nezaniknutého vecného bremena prístupu k pare. č. XXX.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní a v doplnení

odvolania nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením v napadnutej časti (výrok II., III., VI.) ako vecne správny spolu s výrokom o trovách konania
potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výrok I., IV. a výrok V. nepreskúmaval, nakoľko z
podaného odvolania ani doplnených podaní (ktorým bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, v akom rozsahu
rozhodnutienapáda-č.l.246spisu)nevyplýva,žeboliodvolanímnapadnuté,t.j.odvolacínávrhžalobcu

sa výrokov I., IV. a V. netýkal.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im trovy odvolacieho
konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).