Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/1602/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118373815
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118373815.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mliekoservis Slovakia, a.s., Nám. SNP
č. 217/2, Dobrá Niva, IČO: 35 820 667, v zast.: JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody č. 2,
Humenné, proti povinnému: SK Qastrans s.r.o., Cernina č. 44, IČO: 46 447 946, v zast.: JUDr. Milan
Ficek, advokát s.r.o., Žilinská č. 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, pre vymoženie pohľadávky vo výške
1.000,- € s príslušenstvom o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

sp.zn. 4Ek/1602/2018 zo dňa 24.01.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4Ek/1602/2018 zo
dňa 24.01.2019 zamieta.

II. Povinný nemá voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.

III. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 39,31 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.11.2018 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie voči povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,- € s príslušenstvom, a to
na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Up/391/2018 zo dňa
13.07.2018.

2. Súdny exekútor Mgr. Igor Palša bol Okresným súdom Banská Bystrica poverený vykonávaním
exekúcie v prospech oprávneného poverením zo dňa 20.11.2018 na základe vyššie uvedeného
platobného rozkazu.
3. Uznesením zo dňa 24.01.2019 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol
a o trovách rozhodol tak, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania
vo výške 39,31 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie

môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť
v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, na základe ktorého prebieha exekúcia. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani
nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní

exekučný súd neskúma. K započítaniu pohľadávok vyšší súdny úradník napokon uviedol, že v zmysle §
61e Ex. por. po začatí exekúcie sa na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči
oprávnenému prihliadne iba vtedy, ak je priznaná exekučným titulom.
4. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekúciu navrhoval zastaviť z dôvodu, že dňa 30.04.2018 došlo k
zániku pohľadávky oprávneného. Pohľadávka zanikla čiastočnými platbami a následným započítaním

zvyšku vzájomnou pohľadávkou zo dňa 30.04.2018. Z uznesenia vyplýva, že započítanie pohľadávok
vykonal voči AG-PULZ s.r.o. dňa 30.04.2018, čiže v čase, keď spoločnosť AG-PULZ s.r.o. neboladržiteľom pohľadávky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2018 sa držiteľom
pohľadávky spoločnosti AG-PULZ s.r.o. voči nemu stal oprávnený. Oznámenie o postúpení pohľadávky
mu však nebolo oznámené, dozvedel sa o ňom až zo žaloby. Keďže účinky postúpenia pohľadávky

vznikajú až oznámením o postúpení, sumu 500,- € uhradil svojmu veriteľovi riadne. Povinný v tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 7/2017. K započítaniu faktúr z jeho
strany došlo už 30.04.2018, pričom v predmetnom oznámení o započítaní je prehľadne rozpísaný celý
vzájomný zápočet. Všetky hmotnoprávne predpoklady a podmienky započítania pohľadávok boli teda
dodržané, preto k započítaniu pohľadávok došlo riadne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na

základe týchto skutočností navrhoval, aby súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil, exekúciu
zastavil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že s právnym názorom povinného nemožno v celom rozsahu súhlasiť. Súd sa
dostatočným spôsobom vysporiadal s namietanými skutočnosťami povinného. Povinnému bol exekučný
titul, na základe ktorého prebieha exekúcia, riadne a včas doručený a voči nemu sa mohol brániť

podaním odporu, čo však neučinil. Oprávnený považuje tvrdenie povinného, že mu nikdy nebolo
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa za účelové v snahe vyhnúť sa
povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávnenému. Oprávnený preto žiadal, aby súd sťažnosť povinného ako
nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 39,31 €.
6. V zmysle § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,

ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd
sťažnosť zamietne. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka (§ 202 ods. 1 Ex. por.). Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca
zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa
sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (§ 202 ods. 2 Ex. por.).

7. Súd preskúmal sťažnosť povinného, ktorú podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým
jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že
sťažnosť povinného nie je dôvodná.
8. Vzhľadom na to, že povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti tým, na ktoré
poukázal v návrhu na zastavenie exekúcie súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia

vyššieho súdneho úradníka, ktorý kvalifikovane opísal dôvody, pre ktoré zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník sa riadne a presvedčivo vysporiadal s
návrhom na zastavenie exekúcie a rozhodol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu toto uznesenie s
poukazom na § 202 ods. 2 Ex. por. neobsahuje odôvodnenie.
9. Súd v súvislosti s argumentmi povinného v podanej sťažnosti len dopĺňa, že úvahy vyššieho

súdneho úradníka týkajúce sa započítania pohľadávok sú v danom prípade nadbytočné. Povinný totiž
môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať iba skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní
exekučnéhotitulu,t.j.vdanomprípadepovydaníplatobnéhorozkazuzodňa13.07.2018.Keďžepovinný
poukazuje na zánik pohľadávky započítaním, ktoré malo nastať dňa 30.04.2018, t.j. ešte pred vydaním
exekučného titulu, nebolo potrebné sa touto skutočnosťou ani zaoberať. Súd nezistil z podaného návrhu

na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti (vzniknuté po 13.07.2018), ktoré by spôsobovali zánik
vymáhaného nároku, resp. iné okolnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie. Napokon súd
uvádza, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia, na základe
ktorého prebieha exekúcia. Preto aj skutočnosť, že pohľadávka zanikla započítaním dňa 30.04.2018
je oprávnený riešiť jedine súd v základnom konaní. Povinný mal preto podať odpor proti platobnému

rozkazu a následne v rámci ďalšieho konania predniesť svoje argumenty a predložiť s tým súvisiace
dôkazy. Prieskumná činnosť súdu v exekučnom konaní je obmedzená len na posúdenie, či exekučný
titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či
sú účastníci konania hmotnoprávne legitimovaní. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o
formálnej a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a súd je toho názoru, že

exekúcia prebieha v súlade so zákonom.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti
povinného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené,
súd jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
11. V zmysle § 199d ods. 1 Ex. por. oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.12. V zmysle § 199d ods. 2 Ex. por. povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

13. Súd nepriznal povinnému nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému, keďže povinný nebol
v tomto konaní úspešný.
14. O trovách konania oprávneného súd rozhodol podľa § 199d ods. 1 Ex. por. tak, že priznal
oprávnenému proti povinnému právo na ich náhradu, keďže oprávnenému preukázateľne vznikli trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

15. Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 39,31 € pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej
pomoci podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 30,70 € (vyjadrenie k sťažnosti
povinného). Súd taktiež priznal oprávnenému paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov vo výške 9,80
€. Sčítaním jednotlivých položiek (30,70 + 9,80) by mal oprávnený nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 40,50 €, avšak súd nemôže oprávnenému priznať viac ako si uplatnil.
16. Súdom priznané trovy právneho zastúpenia budú uvedené v dodatku k povereniu na vykonanie

exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.