Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245911
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109245911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade W.. E. T., nar.
X.XX.XXXX, N. XX, J., v 2. rade C.. G. N., nar. X.X.XXXX, T. XX, J., zastúpená: Advokátska kancelária
Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, v 3. rade W.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J.,
zastúpená žalobkyňou v 1/ rade, proti žalovaným: v 1. rade Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
námestie č. 1, Bratislava, v 2. rade K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, J., v 3. rade W.. I.. K. B., G..,
G. XX, J., žalovaní v 2/ a 3/ rade zastúpení: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Obchodná 39, Bratislava,
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave, č.k. 19C/386/2009-742 zo dňa 13.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 19C/386/2009-742 zo dňa
13.12.2013 p o t v r d z u j e.

Žalovaní v 1. až 3. rade majú plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokom v bode I. zamietol návrh žalobkyne v 1.
rade na vydanie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 29.10.2013; výrokom v bode II. konanie
voči žalobkyni v 2. rade zastavil; výrokom v bode III. žalobu vo veci samej zamietol a vo výroku v

bode IV. uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci
samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou na súd dňa 28.9.2009 sa žalobkyne
domáhali "zrušenia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi magistrátom a exposlankyňou W.. K. B., Csc.,
jej podstrčeným agentom K. Bakalíkom zo dňa XX.X.XXXX, za účelom nezákonného diskriminujúceho
odpredaja prístupovej cesty p.č. XXXX/X na N. ul. XX", predmetom ktorej bol prevod pozemku parc.č.
XXXX/X. Predmetná zmluva bola účelovo, plánovite a nezákonne pripravená, pretože len čo si Obvodný
pozemkový úrad vyžiadal od magistrátu písomné stanovisko k jej žiadosti o reštitúciu za vyvlastnenú

časť pozemku p.č. XXXX/X za účelom rozšírenia N. ulice a zároveň o výmenu zreštituovanej časti
z jej pozemku p.č. XXXX/X za prístupovú cestu p.č. XXXX/X, čo bolo koncom apríla 2006, hneď
na to dal magistrát avízo pani exposlankyni a uskutočnila sa neuveriteľná bleskovka niekoľkých
majetkovoprávnych úkonov za účinnej spolupráce exposlankyne, magistrátu, mestského zastupiteľstva
a katastra. Došlo tak k odpredaju prístupovej cesty o rozlohe XXXmX, ktorú žalobkyňa v 1. rade ako
vlastníčka a užívateľka domu a pozemku parc č. XXXX/X na N. ulici č. XX, nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a jej rodina už 66 rokov užíva, legálne k

"pozemečku" pána J. p. č. XXXX/X o rozlohe XXXmX. Zo žalobkyne v 1. rade sa stala vyhnankyňa z
vlastnej dedovizne, bezdomovkyňa, ktorá stratila prístup do vlastnej garáže a má znemožnené užívanie
domu.Kodpredajudošloajnapriektomu,žeprístupovécestysanemôžupredávať.Predmetnýpozemok
mal charakter prístupovej cesty od roku 1952, za a jej užívanie platila žalobkyňa v 1. rade prenájom aždo roku 1981, kedy jej úrady oznámili, že prístupové cesty nemôžu byť predmetom prenájmu, a že ju
môžu užívať bezplatne. Podľa jej názoru odpredajom prístupovej cesty jej bolo znemožnené užívať
nehnuteľnosť v jej vlastníctve, vrátane garáže. Preto sa domáhala vydania rozsudku, ktorým súd určí

kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 15.08.2006 uzatvorenú medzi K. J. a Hlavným mestom SR Bratislavou
v celom rozsahu za neplatnú. Žalobkyni v 1. rade bolo dňa 8.11.2011 ustanovené na jej zastupovanie
Centrum právnej pomoci. Podaním doručeným súdu dňa 2.5.2011 právny zástupca žalobkyne v 1. rade
rozšíril okruh žalovaných o žalovanú v 3. rade, na ktorú bola prevedená kúpnou zmluvou V-XXXXX/XX
zo dňa 20.09.2010 sporná parcela č. XXXX/X.

2. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.6.2011. Namietal
nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkýň, pretože nepreukázali, že by im svedčalo také právo,
ktoré by obmedzovalo žalovaného v 1. rade v jeho slobodnej dispozícii s vecou. Nebol predložený dôkaz,
že predmetný pozemok bol kedykoľvek prístupovou cestou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň.
Práve naopak, pozemok je na LV vedený ako pozemok, na ktorom sú skaly, rokliny, svahy, výmole,
vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Žalobkyne

nepreukázali ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Museli by preukázať akou právnou povinnosťou
sú žalovaní voči nim zaviazaní, resp. akú konkrétnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok
neplatnosť kúpnej zmluvy, označení žalovaní porušili. Žalovaný v 1. rade navyše namietol aj nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobu preto žiadal zamietnuť.
3. Žalovaný v 2. rade namietol, že stal na základe kúpnych zmlúv z roku 2004 vlastníkom pozemkov

parc.č. XXXX/XX a XXXX/X k.ú. Staré mesto. K týmto pozemkom nemal priamy prístup z ulice. S jeho
parcelou č. XXXX/X susedí sporná parcela č. XXXX/X, ktorá ústi do N. ulice a nebola minimálne v
čase kúpy jeho pozemkov v roku 2004 zjavne nikým využívaná. Pozemok bol zarastený náletovými
drevinami a krovím, bol zanedbaný a v tom čase ťažko prístupný. Preto žalovaný v 2. rade požiadal
vlastníka pozemku žalovaného v 1. rade v roku 2006 o jeho odpredaj. Pri kúpe mu neboli známe

žiadne obmedzenia a spornú parcelu nadobudol v dobrej viere. Na pozemku zabezpečil vybudovanie
kanalizačnej prípojky, dal ho niekoľkokrát vykosiť a vyklčovať od náletových drevín. Žalobkyňa v 1.
rade nebola v čase kúpy spornej parcely vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo
XXXX postaveného na parcele č. XXXX, ani záhrady par.č. XXXX/X priľahlej k rodinnému domu.
Žalobkyne v 1. až 3. celkom zjavne dlhú dobu nehnuteľnosti neužívajú, pretože dom aj pozemok boli

v čase kúpy spornej parcely v značne schátralom stave a javili známky opustenosti. Z listu vlastníctva
č. XXXX zo 16.8.2006 (čl.XXX) jasne vyplýva, že pozemok parc.č. XXXX/X je vedený ako "ostatné
plochy" s vyznačeným spôsobom využívania pozemku ako tzv. iné pozemky (odkalisko, skládka odpadu,
svahy, rokliny, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok - krovie, skaly, štrk, kamene a iné).
Tento pozemok nebol nikdy plnohodnotnou prístupovou cestou. Žalobkyňa v 1. rade v konaní navyše

nepreukázala, že ku garáži bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na jej užívanie. K rodinnému domu a
k nemu priľahlému pozemku vedených na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkýň v 2. a 3. rade je priamy
prístupzN.ulicevdĺžkeXXmetrov,čovyplývazkatastrálnejmapy,ktorýdostatočnezabezpečujepriamy
prístup bez akéhokoľvek obmedzenia ku všetkým ich nehnuteľnostiam. Žalobu preto navrhol zamietnuť.
4. Žalovaná v 3. namietla, že žalobkyne v 2. a 3. rade majú prístup na svoj pozemok z N. ulice po celej

dĺžke pozemku par.č. XXXX/X prislúchajúcemu k rodinnému domu na N. ulici č. XX. Nájomná zmluva,
na ktorú sa žalobkyne v žalobe odvolávajú, potvrdzuje, že parcela XXXX/X bola v čase jej nezákonného
prenájmu evidovaná ako záhrada a nie ako prístupová cesta. Predmetom nájmu bola výlučne záhrada
a nie prístupová cesta, ako uvádza Centrum právnej pomoci v oprave návrhu. V stanovisku Obvodného
národného výboru z 12.10.1981 nie je uvedené, kto je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, ani nie

je uvedený žiaden iný dokument, z ktorého by sa dalo odvodzovať, že parc. č. XXXX/X by mala byť
cesta, ktorú skutočný vlastník nemôže predať. Žalobkyne nepredložili kolaudačné rozhodnutie na garáž
s definovaným prístupom z parcely č. XXXX/X. Nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že
na parcele č. XXXX/X je alebo minimálne v roku 2006 sa nachádzala stavba - cestné teleso nevyhnutné
na určenie pozemku ako prístupová cesta. Žalovaná namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkýň na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože nepreukázali dôvody jej neplatnosti. Preto
rovnako žiadala žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa v 2. rade svoju účasť v konaní prostredníctvom právneho zástupcu spochybnila tvrdením,
že žalobkyňu v 1. rade nesplnomocnila na svoje zastupovanie vo veci a žiadala, aby súd konanie voči
nej zastavil. Súd oprávnenie žalobkyne v 1. rade na zastupovanie žalobkyne v 2. rade mal preukázané

originálom splnomocnenia, a tento úkon navrhovateľky v 2. rade posúdil ako späťvzatie žaloby. Podľa §
96 ods. 1 O.s.p. a po súhlase žalovaných konanie voči žalobkyni v 2. rade preto zastavil.
6. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., ktorý ako podmienku
preurčovaciežalobystanovilexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.Žalobcamá právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo
právny vzťah, na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo
neistým. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, pretože smerujú k tomu, aby sa k porušeniu práva

v budúcnosti predišlo. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby
pre nedostatok vecnej opodstatnenosti. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že
ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval a nemohol existovať naliehavý právny záujem žalobkýň v 1.
a 3. rade na navrhovanom určení. Z LV č. XXXX súd zistil, že ku dňu podania žaloby žalobkyňa v 2.
rade vlastnila na základe darovacej zmluvy O pol. V. z.XXX/XX podiel na pozemku parc.č. XXXX/X,

XXXX a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX. Žalobkyňa v 3. rade ďalšiu časť
označených nehnuteľností na základe darovacej dohody V-XXXX/XX zo dňa 11.07.2006. Nesvedčalo
im však žiadne právo vo vzťahu k spornej parcele č. XXXX/X. Ku dňu podania žaloby nemohla mať
ani žalobkyňa v 1. rade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bol prevod susedného pozemku parc.č. XXXX/
X. V tomto čase nebola vlastníčkou susednej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a navyše túto

dlhodobo ani neužívala, čo vyplynulo aj z výpovede žalobkyne v 3. rade, s ktorou žalobkyňa v 1. rade
žije niekoľko rokov v spoločnej domácnosti vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Žalobkyňa v 1. rade
nepreukázala ani existenciu iného vecného práva k spornému pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobkyne
v 2. a 3. rade kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2013, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pod V-
XXXXX/XX, svoje spoluvlastnícke podiely k pozemku aj rodinnému domu previedli na nového vlastníka -

C. M., čo vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX zo dňa 13.12.2013. Vykonanie ďalšieho dokazovania súdom
tak bolo nadbytočné. Keďže žalobkyne nesplnili základný predpoklad na podanie určovacej žaloby, a to
existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie.
7. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním žalobkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu

dňa 29.1.2014. Podľa obsahu smerovalo do výroku o zamietnutí žaloby. Rozsudok je podľa nej
nespravodlivý. Podľa stavebného zákona z roku 1956 sa prístupové cesty môžu zriaďovať len k domom
s garážou. Pozemok žalovaného v 2. rade má výmeru len XXX m2, na ktorom dom stáť nikdy nemôže.
Spornou zmluvou im bola zabraná prístupová cesta do domu s garážou na parcele č. XXXX a č. XXXX
vo výmere približne XXXX m2 . Nie je pravda, že nemali stavebné povolenie ku garáži. Toto však zmizlo

pri fingovanom vlámaní, môže ho však dodať. Garáž postavila v roku 1974 celú murovanú a v roku 1980
požiadala o odkúpenie prístupovej cesty na parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Na to jej bola doručená
odpoveď, že prístupové cesty sa nepredávajú a neprenajímajú. Preto ich môžu používať zadarmo. Súd
odmietol vykonať dôkaz svedeckou výpoveďou poslanca za staré mesto Ing. T. G., ktorý poukazoval
na účelovosť predaja ako je prístupová cesta pre pozemok žalovaného v 2. rade, ktorý je menší ako

táto prístupová cesta. Cesta mala výmeru XXX m2 a jeho pozemok len XXXmX. Na N. ulici XX J. má
žalobkyňa od roku 1962 trvalý pobyt, a mieni tam ostať až do smrti. Sudkyňa nebrala vôbec do úvahy,
že ich dom postavený na parc. XXXX aj s garážou je orientovaný na prístupovú cestu na spornú parc.
č. XXXX/X, a čo sudkyňa zámerne neuviedla je, že ich záhrada na parc. č. XXXX je orientovaná na N.
ulicu. To znamená, že cez ňu k domu vedie strmé schodisko so 4 odpočívadlami, ale ani toto sudkyňa

nebraladoúvahy.Zosúdnehospisuzmizloniekoľkodokladov,ktorétamžalobkyňavlastnoručnedodala,
medzi ktorými mal byť aj list vlastníctva z roku 2005 k jej vlastníctvu na N. ulici, avšak tento si súd
vôbec nevšímal. V čase odpredaja spornej prístupovej cesty bola vlastníčkou nehnuteľnosti na N. ulici
XX ona. Na N. ulicu sa nasťahovala ešte s rodinou v roku 1960, kedy im nehnuteľnosť predala jej teta,
pričom žalovaný v 2. rade získal pozemok až v roku 2006. Napriek tomu mu bola odpredaná 90-ročná

prístupová cesta, hoci jeho pozemok nespĺňal zákonné náležitosti na odpredaj prístupovej cesty. Musel
by mať najmenej XXXmX. Jej nehnuteľnosti resp. pozemky majú až XXXXmX. K odvolaniu doložila výpis
z listu vlastníctva č. XXXX k pozemkom na parc. č. XXXX/X a XXXX k 10.5.2005, z ktorého vyplýva,
že vlastníkom týchto nehnuteľností bola žalobkyňa v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo 4.4.2005.
Ďalej rozhodnutie Národného výboru Hlavného mesta SR z 23.7.1979 o tom, že žalobkyni v 1. rade a jej

manželovi boli dané do užívania pozemky na parc. č. XXXX/X. Doložila aj nečitateľnú kópiu katastrálnej
mapy z roku 2006, kópiu mapového listu z pozemkovej knihy k 30.4.1981 k spornej parcele, kópiu
katastrálnej mapy zo 17.5.2006 pre katastrálne územie Staré mesto zachytávajúce sporné parcely okolo
prístupovej cesty na parc. č. XXXX/X, podanie žalobkyne na Mestskú políciu v Bratislave z roku 2011
týkajúce sa sporného predaja, a vyjadrenie poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava

Staré mesto Ing. T. G. zo 6.8.2012.
8. K odvolaniu žalobkyne v 1. rade sa vyjadril právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade podaním
doručeným súdu dňa 12.3.2014. Argumentácia v odvolaní podľa nich nie je podkladom pre iné
rozhodnutievoveci.Zotrvalinanámietke,žežalobkynev1.a3.radeniesúvtomtokonaníaktívnevecnelegitimované. Nepreukázali ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa rodinný dom nachádzajúci na N. ulici XX v J. na pozemku parc. č.
XXXX/X nachádzal vo vlastníctve tretej osoby. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu nahradiť im trovy konania.
9. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.3.2014.
Rovnako aj on žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Podľa jeho názoru sa odvolanie
opiera len o domnienky žalobkyne v 1. rade, čo je pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia nepostačujúce.
Jedinýmracionálnymargumentomžalobkynevodvolaníje,žesúdnevykonaldôkazvýsluchomposlanca

pána Prochádzku. Podľa § 120 OSP boli účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. V prejednávanej veci súd vzhľadom na
existenciu prekážok, ktoré bránia meritórnemu prejednaniu veci, túto svedeckú výpoveď nepripustil,
čo je plne v súlade s hospodárnosťou konania. Predovšetkým vo veci absentovalo preukázanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Touto otázkou sa žaloba ani len nezaoberala,
hoci práve preukázanie naliehavého právneho záujmu bolo podmienkou, bez splnenia ktorej sa súd

žalobou akou takou nemôže ani zaoberať. Žalobkyne nepreukázali, že by ich postavenie bolo bez
požadovaného určenia neisté a ani ochrany akého práva, ktorého sú preukázateľne nositeľkami, sa
dožadujú. Teoreticky, ak by aj súd žalobe vyhovel, pre právne postavenie žalobkýň by táto skutočnosť
neznamenala vôbec nič. Kladný rozsudok by neznamenal zmenu údajov na liste vlastníctva, či zmenu
vo vlastníckych vzťahoch. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácií žalobkýň žalovaný uviedol, že v

žalobeniezdokladovanéakýmkonkrétnymsubjektívnymprávomvovzťahukpredmetusporužalobkyne
disponujú. Pozemok parcelného čísla XXXX/X v katastrálnom území Staré mesto bol v čase prevodu
na žalovaného v 2. rade vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý s ním ako vlastník mohol
voľne nakladať. Žalobkyne nepreukázali, že by im svedčalo také právo, ktoré by ho obmedzovalo v jeho
slobodnej dispozícií s vecou. Nebol predložený dôkaz, že dotknutý pozemok bol kedykoľvek prístupovou

cestou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň. Práve naopak, pozemok je na liste vlastníctva vedený
ako pozemok, na ktorom sú skaly, rokliny, svahy, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením, a
iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. V súčasnosti žalobkyne nie sú ani vlastníčkami susedného
rodinného domu, o ktorom tvrdia, že k nemu prináleží prístupová cesta. Ak by aj hypoteticky išlo o
nesprávne rozhodnutie, že podľa stavebného zákona z roku 1956 sa prístupové cesty zriadili len k

rodinným domom s garážami, je právne relevantné, že aktívna vecná legitimácia žalobkýň prevodom
nehnuteľnosti na inú osobu odpadla. Vo vzťahu k napadnutej zmluve uviedol, že žalobkyne neboli
stranami napadnutej zmluvy a takisto žalovaní tak, ako sú označení v žalobe, stranami zmluvy neboli.
Petit určovacej žaloby je neurčitý, pretože z neho nie je možné jednoznačne a nezameniteľne vyvodiť,
čoho sa žalobkyne domáhajú, a je tak nepreskúmateľný. Takisto nie je zrejmé, čo sa žalobným petitom

žalobkyne domáhali vo vzťahu k žalovanej v 3. rade. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
10. Vyjadrenia žalovaných v 1. až 3. rade súd prvej inštancie doručil na vedomie pôvodnému právnemu
zástupcovi žalobkyne v 1. rade - Centru právnej pomoci, ktoré mu bolo doručené dňa 7.4.2014.
Podaním doručeným súdu dňa 23.5.201 Centrum právnej pomoci oznámilo, že ku dňu 29.4.2014 bolo

ukončené právne zastupovanie žalobkyne v 1. rade na základe rozhodnutia z 19.4.2012, ktorým jej
bol odňatý nárok na právnu pomoc z dôvodu, že nespĺňala zákonnú podmienku - stav materiálnej
núdze . Toto rozhodnutie sa stalo právoplatné na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k.
4Sp/74/2012-65 zo dňa 2.4.2014.
11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade ako súd odvolací podľa
§ 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385

CSP.

12. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a
postupu,ktorýmupredchádzal,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutkový
stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom

odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP.13. Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd v kontexte odvolacích námietok
žalobcu za potrebné uviesť len nasledovné:
Žalobkyňa v 1. rade v odvolaní uplatnila hmotnoprávne odvolacie námietky zamerané na to, či sporná

parcela č. XXXX/X bola prístupovou cestou k rodinnému domu s garážou, ktoré v čase uzavretia
napadnutej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade boli v jej vlastníctve; a či tento predaj bol v
súlade so zákonom. Žiadnym spôsobom nereagovala na to, že súd prvej inštancie žalobu nezamietol z
hmotnoprávnych dôvodov, ale preto, že žalobkyňa v 1. rade nebola aktívne legitimovaným subjektom na
podanie žaloby, pretože ku dňu 28.9.2009 nebola vlastníčkou susediaceho rodinného domu, pozemku

a garáže so spornou parcelou; a preto, že nepreukázala k požadovanému určovaciemu petitu ani
existenciu naliehavého právneho záujmu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od roku 2006 boli
vlastníčkami spoluvlastníckych podielov k susediacemu pozemku, rodinnému domu a garáže k spornej
parcele žalobkyne v 2. a 3. rade, ktoré svoje spoluvlastnícke podiely odpredali v roku 2013 tretej osobe.
K dátumu vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 13.12.2013 už ani jedna zo žalobkýň z tohto dôvodu
nemala v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže rozsudok napadla odvolaním len žalobkyňa v 3. rade, v

odvolacom konaní mohol súd preskúmať len jej aktívnu vecnú legitimáciu. Je nepochybné, že žalobkyňa
v 1. rade ju v spore nemala už v čase podanej žaloby v roku 2009. Vo vzťahu k nej tak bolo nadbytočné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.

1,2, CSP ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1
CSP a úspešnej strane žalovaných v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolaieho konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).